Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, April 10, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/22/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112220114
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8112220114.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej L. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, za účasti vedľajšieho
účastníkanastranežalovanejZdruženianaochranuobčanaspotrebiteľaHOOS,Námestielegionárov5,
080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom

Nám. SNP 7, Stropkov, o zaplatenie 999,48 eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 13C/187/2012-101 zo dňa 11.11.2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok súdu prvého stupňa a v r a c i a vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomprvostupňovýsúduložilžalovanejpovinnosťzaplatiťžalobcovi426,88eurspolu
s úrokmi z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 18,56 eur od 21.10.2008 do zaplatenia; 6,5%

ročne zo sumy 18,56 eur od 21.11.2008 do zaplatenia; 5% ročne zo sumy 18,56 eur od 21.12.2008 do
zaplatenia; 10% ročne zo sumy 18,56 eur od 21.01.2009 do zaplatenia; 10% ročne zo sumy 18,56 eur
od 21.02.2009 do zaplatenia; 9,5% ročne zo sumy 18.56% od 21.03.2009 do zaplatenia; 9,25% ročne zo
sumy 18,56 eur 21.04.2009 do zaplatenia; 9% ročne zo sumy 18,56 eur od 21.05.2009 do zaplatenia; 9%
ročne zo sumy 18,56 eur od 21.06.2009 do zaplatenia; 9% ročne zo sumy 18,56 eur od 21.07.2009 do
zaplatenia; 9% ročne zo sumy 18,56 eur od 21.08.2009 do zaplatenia; 9% ročne zo sumy 18,56 eur od

21.09.2009 do zaplatenia; 9% ročne zo sumy 18,56 eur od 21.10.2009 do zaplatenia; 9% ročne zo sumy
18,56 eur od 21.11.2009 do zaplatenia; 9% ročne zo sumy 18,56 eur od 21.12.2009 do zaplatenia; 9%
ročne zo sumy 18,56 eur od 21.01.2010 do zaplatenia; 9% ročne zo sumy 18,56 eur od 21.02.2010 do
zaplatenia; 9% ročne zo sumy 18,56 eur od 21.03.2010 do zaplatenia; 9% ročne zo sumy 18,56 eur od
21.04.2010 do zaplatenia; 9% ročne zo sumy 18,56 eur od 21.05.2010 do zaplatenia; 9% ročne zo sumy
18,56 eur od 21.06.2010 do zaplatenia; 9% ročne zo sumy 18,56 eur od 21.07.2010 do zaplatenia; 9%

ročne zo sumy 18,56 eur od 21.08.2010 do zaplatenia a to všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov a ani vedľajší účastník nemajú právo na ich
náhradu.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu (Slovenskou sporiteľňou, a.s.)
a žalovanou došlo k uzavretiu zmluvy o úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo

výške 20.300,- Sk s úrokovou sadzbou 17,3%, pričom žalovaná ho mala splácať v splátkach po 559,-
Sk mesačne k 20-temu dňu v mesiaci počnúc 20.09.2005 a konečná splatnosť úveru bola stanovená
na 20.08.2010. Pôvodný veriteľ (Slovenská sporiteľňa, a.s.) postúpil zmluvou o postúpení pohľadávok
pohľadávku na žalobcu. Po čiastočnom späťvzatí žaloby zo strany žalobcu zostali predmetom konania
splátky od 20.10.2008 do 20.08.2010, teda v celkovej výške 426,88 eur, pričom ani žalovaná a
ani vedľajší účastník nespochybnil, že tieto splátky neboli zaplatené. Prvostupňový súd nepovažoval

námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom za dôvodnú s poukazom na to, že zmluva o
úvere je tzv. „absolútnym obchodom“, a preto sa aplikuje 4-ročná premlčacia doba podľa Obchodnéhozákonníka. Aplikáciu Obchodného zákonníka v tomto prípade nie je možné považovať za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, pretože tá vyplýva zo zákona a nie z dojednania účastníkov zmluvy. Splátky od
20.10.2008 preto súd prvého stupňa nepovažoval za premlčané. Súd taktiež neakceptoval námietku

vedľajšieho účastníka spočívajúcu v nepravdivom uvedení ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN)
s odôvodnením, že zmluva bola uzavretá v čase, keď ešte § 4 ods. 3 zákona 258/2001 Z.z. neupravovala
povinnosť uvádzať RPMN v zmluve a následok bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v prípade jej
neuvedenia.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď konštatoval v zásade porovnateľný úspech
oboch procesných strán v konaní.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie vedľajší účastník na strane žalovanej.
Nesúhlasil s názorom prvostupňového súdu o aplikácii 4-ročnej premlčacej doby podľa Obchodného
zákonníka s poukazom na judikatúru súdov (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k.

6Co/81/2012-279 zo dňa 14.02.2013 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k.
I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19.07.2013). Trval na tom, že nepremlčanou je iba časť uplatneného nároku
žalobcu v rozsahu 14 splátok (7/2009 - 8/2010). Taktiež s poukazom na znenie § 4 ods. 2 písm. g)
zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretie zmluvy o úvere (07.09.2005) spochybnil
záver prvostupňového súdu o nevyžadovaní uvedenie údaja o RPMN v zmluve. Vedľajší účastník ďalej

namietal platnosť Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, pričom uviedol viacero
rozhodnutí krajských súdov, ktoré neplatnosť uvedenej dohody konštatovali. Ohľadom oprávnenosti
vedľajšieho účastníka podať odvolanie proti rozsudku v prospech žalovaného pripomenul uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo 27/2012 zo dňa 27.08.2012. Žiadal zmeniť
napadnutýrozsudoktak,žesúdžalobuvčastiprevyšujúcejsumu157,23eurspríslušenstvomzamietne.

Uplatnil si trovy prvostupňového a odvolacieho konania v celkovej sume 332,10 eur. Alternatívne žiadal
napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka spochybnil oprávnenosť vedľajšieho účastníka
podať odvolanie proti rozsudku s odôvodnením, že by tak podľa § 201 O.s.p. mohol urobiť len v

prípade, že by z hmotnoprávneho predpisu vyplýval výslovne spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a
účastníkmi, čo ale nie je tento prípad. Poukázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov a rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 30/2012 zo dňa 28.06.2012. Žalobca taktiež
namietal oprávnenosť vedľajšieho účastníka vzniesť námietku premlčania, pretože takúto námietku
smie vzniesť iba dlžník. Na posudzovanie premlčania v tejto veci sa nemôže aplikovať Občiansky

zákonník, pretože predmetná zmluva je absolútnym obchodom bez ohľadu na spotrebiteľský charakter
zmluvy. Žalobca rovnako namietal aj účelnosť trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Právne
zastúpenie vedľajšieho účastníka považuje za nadbytočné a nehospodárne navyšovanie trov, pretože
ochrana práv odporcu ako spotrebiteľa je dostatočne zabezpečená súdom. Žalobca žiadal podané
odvolanie podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odmietnuť. Uplatnil si trovy odvolacieho konania vo výške

83,34 eur.

Odvolacísúdvrámcikompetenciívyplývajúcichzust.§10ods.1O.s.p.preskúmalnapadnutýrozsudok
súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad uvedených v ust. § 212
O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O. s. p. a zistil,

že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť.

Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal tým, či odvolanie podala oprávnená osoba. Oprávnenosť
vedľajšieho účastníka podať odvolanie v prospech účastníka, na ktorého strane v konaní vystupuje,
výslovne namietal žalobca vo vyjadrení k odvolaniu.

Podľa § 93 ods. 2 O. s. p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 O. s. p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z

účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na
návrh.Podľa § 93 ods. 4 O. s. p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinností, ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podstatou účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného je snaha všetkými dostupnými procesnými
prostriedkami pomôcť tejto strane, na ktorej v konaní vystupuje, k výhre v spore a má rovnaké procesné
práva a povinností, ako hlavný účastník konania, teda môže inter alia podávať opravné prostriedky.
Táto procesná legitimácia na podanie odvolania a dovolania je však obmedzená účastníkom, na strane

ktorého vystupuje. Oprávnenie podať odvolanie prináleží vedľajšiemu účastníkovi iba vtedy, ak toto
oprávnenie má aj účastník, na stranu ktorého sa pripojil.

V prípade, že tento účastník nemá procesnú legitimáciu na podanie odvolania, nemôže ju mať ani
vedľajší účastník. V opačnom prípade by sa vedľajšiemu účastníkovi priznalo viac procesných práv, než
má účastník, na ktorého strane vystupuje. Vedľajší účastník môže podať odvolanie aj vtedy, ak odvolanie

podal účastník.

Odvolací súd ďalej poznamenáva, že nemožno prehliadnuť prípadný nesúhlas spotrebiteľa, ak by
išlo o neinformovaného spotrebiteľa. Súd v takýchto prípadoch zohľadní úkon vedľajšieho účastníka,
aj keď odporuje úkonu spotrebiteľa (§ 93 ods. 4 O.s.p.). Je neakceptovateľné - vždy za každých

okolností (porov. uznesenie Súdneho dvora Európskej únie C-76/10 POHOTOVOSŤ, bod 50), aby
súd bol nástrojom na priznávanie plnení z neprijateľných zmluvných podmienok (nekalých obchodných
praktík) voči neinformovaným spotrebiteľom (porov. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C 429/05,
bod 61 „V bode 26 už citovaného rozsudku Océano Grupo Editorial a Salvat Editores Súdny dvor
rozhodol, že účel článku 6 smernice 93/13, ktorý členským štátom ukladá zabezpečiť, aby nekalé

podmienky neboli pre spotrebiteľa záväzné, nemožno dosiahnuť, ak je na spotrebiteľovi, aby sám
poukázal na nekalý charakter týchto podmienok. V sporoch, ktorých hodnota je často obmedzená,
môžu náklady na služby advokáta prevyšovať záujem, ktorý je predmetom sporu, čo môže spotrebiteľa
odradiť od toho, aby sa proti uplatneniu nekalých podmienok bránil. Ak je pravdou, že v mnohých
členských štátoch procesné pravidlá jednotlivcom umožňujú, aby sa obhajovali v takých sporoch sami,

existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že najmä z dôvodu svojej nevedomosti spotrebiteľ na nekalý
charakter jemu predložených podmienok nepoukáže. Z toho vyplýva, že účinnú ochranu spotrebiteľa
možno dosiahnuť, len ak sa vnútroštátnemu súdu prizná možnosť posúdiť uvedené podmienky bez
návrhu.“).

S poukazom na čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS, ktoré predstavuje kogentné pravidlo európskeho
práva, podľa ktorého súd nemá aplikovať a prihliadnuť na také procesné pravidlo vnútroštátneho práva,
ktoré vo svojich účinkoch bráni naplneniu myšlienky a zmyslu ochrany pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami v zmysle Smernice Rady 93/13/EHS. Je treba ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. vykladať tak,
že ak vedľajší účastník vstúpil do konania do právoplatného skončenia veci, je treba mu rozhodnutie

doručiť a umožniť mu podať opravný prostriedok, ak sa takýmto opravným prostriedkom dá zabrániť
porušeniu čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13 ES o neprijateľných zmluvných podmienkach a súd ex offo
súdnu kontrolu nevykonal.

Občiansky súdny poriadok vôbec nebráni vedľajšiemu účastníkovi podať opravný prostriedok do

právoplatného skončenia konania, hoci by vstúpil do konania aj posledný deň lehoty plynúcej
spotrebiteľovi na podanie opravného prostriedku.

Súd je povinný vykladať aplikovať ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. umožňujúce vedľajšiemu účastníkovi
konaťsamémuzasebatak,abysanezmarilamožnosťvedľajšiehoúčastníkazbaviťspotrebiteľa plnenia

z neprijateľnej zmluvnej podmienky (nekalej obchodnej praktiky), ak konanie ešte nie je právoplatne
skončené.

V prejednávanej veci vedľajší účastník na strane žalovanej podal proti rozsudku súdu prvého stupňa
odvolanie, ktoré odvolací súd v intenciách ust. § 93 ods. 4 O.s.p. posúdil a dospel po zvážení všetkých

okolností prípadu k záveru, že úkon vedľajšieho účastníka je v záujme žalovanej (porov. uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo 27/2012 zo dňa 27.8.2012). Rovnako je v
záujme žalovanej aj vznesenie námietky premlčania časti uplatneného nároku, pričom vyššie uvedenéodôvodnenie sa týka aj tohto nároku, ktorý je potrebné rovnako prijať a nie je možné ho považovať za
uplatnený neoprávnenou osobou.

Podľa § 101 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach
uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Uplatnený nárok žalobca vyvodzuje zo zmluvy o splátkovom úvere uzatvorenej medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanou dňa 07.09.2005. Medzi účastníkmi nie je sporné, že zmluva ma

charakter zmluvy spotrebiteľskej.

Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou vedľajšieho účastníka prezentovanou v podanom odvolaní,
t.j. že vzhľadom na to, že ide o vzťah spotrebiteľský, aplikujú sa naň ustanovenia o premlčaní upravené
v Občianskom zákonníku aj napriek tomu, že zmluva o úvere tzv. „absolútnym obchodom“ v zmysle
Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v

Prešove sp. zn. 6Co 218/2012 zo dňa 11.06.2013, s odôvodnením ktorého sa plne stotožňuje. V ňom
Krajský súd v Prešove konštatoval, cit.:

„Ustanovenie § 23a ZoOS upravovalo, že spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým

znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje. Uvedený zákon je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku zákonom
lex specialis. Zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania je vzťahom spotrebiteľským. Platí to aj na zmluvy
podľa Obchodného zákonníka, teda aj na úvery ako absolútne obchody.

Spotrebitelia môžu právom a s dôverou v objektívne právo očakávať, že zmluvné podmienky
koncipované v rámci štandardnej typovej zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú nevýhodnejšie oproti právnej
úprave podľa Občianskeho zákonníka (princíp právnej istoty, dôvery v objektívne právo). Ide o akúsi
jednostrannúkogentnosťustanoveníObčianskehozákonníkavzáujmevyššejochranypri štandardných
typových zmluvách (porov. Kristián Csach, Štandardné zmluvy, Vydavatelství Aleš Čeněk). Uvedené

možno vzťahovať i na právnu úpravu premlčania v Občianskom zákonníku, ktorá je pre spotrebiteľa
výhodnejšia oproti právnej úprave v Obchodnom zákonníku.

Podľa ustanovenie § 54 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka sa zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Vzhľadom na uvedené potom prvostupňový súd námietku premlčania vznesenú žalovaným správne
posudzoval podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka s poukazom na to, že pri aplikácii
právnej úpravy premlčania podľa Obchodného zákonníka by podmienky spotrebiteľskej zmluvy ohľadom
premlčania boli v neprospech spotrebiteľa.

Nemožno tiež prehliadnuť, že je to dodávateľ, ktorý naformuloval zmluvu (štandardná typová zmluva).

Predmetná vec sa týka práva Európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách; ďalej ,,smernica“). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je pomerne náročné na
dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Treba však povedať, že ak sa neberie do úvahy výber

programu a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy.
Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil v
ustanovení § 54 OZ. Faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácii
je zjavná (čo do vyjednávacej pozície a informovanosti) a viaceré rozhodnutia súdneho dvora na to
poukazujú (napr. rozsudok C-168/05 Mostaza Claro, bod 25, 26, 27, C-618/10 Banco Espanol).

Odvolací súd nemá pochybnosti o súlade ustanovenia § 54 ods. 1 OZ s právom Európskej únie, ktoré
umožňuje členským štátom prijať na ochranu spotrebiteľov aj prísnejšie ustanovenia, než aké odporúča
smernica Rady 93/13 /EHS (čl. 8 smernice).

Na podporu správnosti právneho názoru prvostupňového súdu, že ide o spotrebiteľskú zmluvu je aj
definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (predtým porov. § 23a zákona č. 634/1992 Z.z., ktorýza spotrebiteľskú zmluvu neskôr označil explicitne aj zmluvu podľa Obchodného zákonníka (...,,za
spotrebiteľskúzmluvusapovažujezmluvapodľaObčianskehozákonníka,Obchodnéhozákonníkaa...“).

Na margo právnej úpravy premlčania v Obchodnom zákonníku odvolací súd poznamenáva, že
dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami
(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy, dvojaká právna
úprava zmluvných pokút a pod). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo
fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na odstúpenie od

zmluvy, plynutie času a jeho dôsledky vrátane premlčania, a teda v typickej občianskoprávnej veci má
dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi biznismenmi, ak Občiansky zákonník ako
kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľov výhodnejšia (porov. tiež
5MCdo 20/09, rozsudok KS v Prešove vo veci 6Co 26/12). V bežných medziľudských vzťahoch použitie
podnikateľského práva na spotrebiteľský vzťah môže s nepochopením a v rozpore s princípom právnej
istoty narážať na dôveru spotrebiteľov, že na nich dopadá občianske a nie podnikateľské právo.“

Žalobca podal žalobu na súde dňa 02.07.2012, a preto vzhľadom na skutočnosť, že vedľajší účastník
vzniesol námietku premlčania a je potrebné aplikovať všeobecnú 3-ročnú premlčaciu dobu podľa §
101 Občianskeho zákonníka, nepremlčanými sú len splátky úveru splatné po 02.07.2009 (3 roky spätne
od 02.07.2012), t.j. spolu 14 mesačných splátok (20.07.2009 až 20.08.2010). Prvostupňový súd teda

nerozhodol správne, ak považoval nárok žalobcu za nepremlčaný v celom rozsahu po čiastočnom
späťvzatí žaloby, t.j. od 20.10.2008.

Prvostupňový súd taktiež nerozhodol správne keď konštatoval, že aj v prípade pravdivosti tvrdenia
vedľajšieho účastníka, že v zmluve nie je správne uvedená RPMN, by to nemalo za následok

bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, pretože to zákon v čase uzavretia zmluvy nevyžadoval.

Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzavretia predmetnej zmluvy o úvere (07.09.2005) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver

sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Prvostupňový súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. V dôsledku nesprávneho konštatovania, že pre posúdenie
bezpoplatkovostiabezúročnostiúverujebezvýznamné,čivzmluvebola,alebonebolasprávneuvedená

RPMN, nepoužil v čase uzavretia zmluvy platné a účinné ustanovenie § 4 ods. 2 písm. g) zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a nezisťoval, či tvrdenie vedľajšieho účastníka o nesprávnosti
údaju o RPMN uvedeného v zmluve je pravdivé.

Odvolací súd preto podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a podľa §

221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie prvostupňovému súdu.

Po vrátení veci prvostupňový súd preskúma správnosť údaju o ročnej percentuálne miere nákladov
uvedenom na zmluve o úvere a v závislosti od zistení posúdi, či sa úver má, alebo nemá považovať za
bezúročný a bez poplatku. Následne v intenciách tohto zrušujúceho uznesenia a vysloveného právneho

názoru o aplikácii občianskeho práva na posúdenie námietky premlčania ( § 226 O. s. p. ) opätovne
rozhodne vo veci samej, vrátane trov prvostupňového ako aj tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3
O.s.p.).

Vzhľadom na to, že odvolací súd zrušil rozsudok okrem výroku vo veci samej aj v na ňom závislom

výroku o trovách konania, odvolací súd sa nezaoberal námietkou žalobcu spočívajúcou v neúčelnosti
trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Účelnosťou trov právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka sa bude zaoberať súd prvého stupňa pri opätovnom rozhodovaní o trovách konania v prípade,
že bude prichádzať do úvahy priznanie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Odvolací súd
sa taktiež nezaoberal odvolacou námietkou vedľajšieho účastníka spočívajúcou v neplatnosti Dohody

o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 18.10.2011. Uvedená Dohoda totiž nebola
podkladom pre rozhodnutie súdu prvého stupňa.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.