Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 18, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/55/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111219791
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8111219791.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcov: 1. Z. R., M.. C., T.. X.X.XXXX, H. T.
N. XX, XXX XX H., 2. N. C., T.. XX.X.XXXX, H. R. T. D. XXX, XXX XX R. T. D., obaja právne zastúpení
JUDr. Jánom Klimekom, advokátom so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, 3. Slovenská republika
v zastúpení LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská
Bystrica, IČO: 36 038 351, právne zastúpeného HMG LEGAL, s.r.o., so sídlom Červeňova 14, 811 03
Bratislava, IČO: 35 885 459, proti žalovanému: Lesoochranárske zoskupenie Vlk, občianske združenie,
so sídlom Tulčík 26, 082 13 Tulčík, IČO: 31 303 862, právne zastúpenému JUDr. Ivetou Rajtákovou,

advokátkou so sídlom Štúrova 20, 042 83 Košice, IČO: 35 514 892, o určenie vlastníckeho práva, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 22. 11. 2018, č. k. 8C/162/2011-540
v spojení s opravným uznesením zo dňa 04. 04. 2019, č. k. 8C/162/2011-627 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením.

II. Žalobcoviamajúvočižalovanémunároknanáhradutrovodvolaciehokonaniakaždývrozsahu100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom v spojení s opravným
uznesením, rozhodol, cit:

I. Súd určuje, že do dedičstva po nebohej I. C., rod. C., nar. X.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, zomrelej dňa
XX.XX.XXXX, naposledy bytom R. T. D. č. XXX, patria nehnuteľnosti v kat. úz. B., a to novovytvorené
parcely registra C KN: parcela č. XXXX/X - lesný pozemok o výmere XXXX m2, parcela č. XXXX/X -
lesný pozemok o výmere XXX m2, parcela č. XXXX/X - lesný pozemok o výmere XXXX m2 určenými
Geometrickým plánom vyhotoviteľom K. C. č. XXX/XXXX, overeného Správou katastra G. dňa 6.9.2005
pod číslom XXX/XX, vzniknutých odčlenením z parciel registra C KN č. XXXX/X - lesný pozemok a z

parcely C KN XXXX/X - lesný pozemok, zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. B., ktoré parcely vznikli z
časti pôvodných pozemno-knižných parciel m. p. č. XXX a XXX kat. úz. B., a to v podiele 1/2 k celku."

II. Súd určuje, že žalobca v 3. rade: Slovenská republika v zastúpení LESY Slovenskej republiky, štátny
podnik so sídlom Námestie SNP č. 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, zapísaný: Obchodný
registerOkresnéhosúduBanskáBystrica,Oddiel:Pš,Vložkačíslo:155/Sjepodielovýmspoluvlastníkom
v podiele 1 k nehnuteľným veciam v k. ú.: B., a to k novovytvoreným parcelám registra ,, C“ KN, t.j.

k parcele ,,C“ KN č. XXXX/X - lesný pozemok o výmere XXXX m2, k parcele ,,C“ KN č. XXXX/X -
lesný pozemok o výmere XXX m2, a k parcele ,,C“ KN č. XXXX/X - lesný pozemok o výmere XXXX m2
určenými Geometrickým plánom vyhotoveným K. C. pod č. XXX/XXXX, overeného Správou katastra G.
dňa 6.9.2005 pod číslom XXX/XX, vzniknutých oddelením z parcely ,,C“ KN č. XXXX/X - lesný pozemoka z parcely ,,C“ KN č. XXXX/X - lesný pozemok, zapísaných na LV č. XXX, k. ú.: B., pričom tieto parcely
vznikli z časti pôvodných pozemnoknižných parciel mpč. XXX a XXX, PK č. XXX, k. ú. B..

III. Žalobcovia majú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania každý v rozsahu 100%, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že z listu vlastníctvu č. XXX, k.ú. B., vyplýva, že

parcela č. XXX o výmere X XXX m2 a parcela č. XXX o výmere XXX XXX m2, sú vlastnícky vedené
na žalobkyni v 1. rade a žalobcovi v 2. rade v spoluvlastníckych podieloch po 1 a na žalobcovi v
3.rade v podiele 1. Z notárskej zápisnice č. N XXX/XXXX, Nz XXX/XXXX zo dňa 17. 10. 2001 mal za
preukázané, že žalovaný si dal osvedčiť vlastnícke právo k novovytvoreným parcelám č. X XXX/X a č.
XXXX/X, evidovaných na LV č. XXX, k. ú. B. na základe geometrického plánu č. XX/XX vyhotoveného
G. T. dňa 14. 12. 1999, z ktorého vyplýva, že podľa nového stavu parciel XXXX/X a XXXX/X sú tieto

vlastnícky vedené v prospech žalovaného. V tejto notárskej zápisnici je uvedené, že štatutárny zástupca
žalovaného vyhlásil, že žalovaný nadobudol do vlastníctva vydržaním okrem iného aj parcely, ktoré sú
predmetom tohto konania.

3. Žalobcovia v konaní tvrdili, že zápisom osvedčenia N XXX/XXXX, Nz XXX/XXXX došlo k porušeniu

ich vlastníckych práv, pričom k ujme došlo odčlenením parciel mpč. XXX o výmere X XXX m2 a mpč.
XXX o výmere XX XXX m2, pričom tieto odčlenené výmery boli zahrnuté do novovytvorených parciel č.
X XXX/X a XXXX/X, ktoré sú zapísané na LV č. XXX, k. ú. B. v prospech žalovaného.

4. Z geometrického plánu č. XXX/XXXX a geometrického plánu č. XXX/XXXX vyhotoveného V.. Q. R.

súd zistil, že pozemky, ktoré sú predmetom sporu boli nesprávne identifikované pri predchádzajúcom
geometrickom pláne č. XX/XX vyhotoveného G. T.. Keďže v konaní boli žalobcom i žalovaným
predložené dva rozdielne geometrické plány súd ustanovil do konania znalca z odboru geodézie
a kartografia, odvetvie geodézia, kartografia a fotogrametria V.. N. H.. Zo zhotoveného znaleckého
posudku č. X/XXXX vypracovaného znalcom V.. N. H. súd zistil, že geometrický plán č. XX/XX

bol vyhotovený v rozpore s vykonávacími predpismi, nesprávne lokalizoval obvod parcely registra
EKN č. XXX/X v k. ú. B., naopak geometrický plán XXX/XXXX je vyhotovený korektne, zodpovedá
výsledkom šetrenia znalca. Preto súdom ustanovený znalec konštatoval, že geometrický plán č. XXX/
XXXX vyhotovený V.. R. je použiteľný ako technický podklad zápisu vlastníckych práv žalobcov do
katastra nehnuteľnosti. Žalobcovia v 1. - 3.rade sa stotožnili so závermi znaleckého posudku, žalovaný

písomným podaním zo dňa 24. 09. 2018 namietal, že znalecký posudok bol získaný v rozpore so
zákonom a nemôže byť podkladom pri prejednávaní a rozhodovaní veci. Konštatoval, že znalecký
posudok a jeho závery žalovaný konzultoval so G. T., zhotoviteľom geometrického plánu č. XX/XX,
ktorý bol podkladom vydania osvedčenia v N XXX/XXXX, na základe ktorého bolo zapísané vlastníctvo
žalovaného na LV č. XXX. Uviedol, že pánom T. bol dňa 19. 09. 2018 informovaný, že V.. H. v

minulosti ešte ako zamestnanec Krajského úradu v C., odbor pozemkového poľnohospodárstva a
lesného hospodárstva vystupoval proti vyhláseniu súkromnej prírodnej rezervácie v k. ú. B.. Dňa 13. 11.
2002V..H.akozamestnanecoznačenéhoúraduvlistineoznačenejakožiadosťopreverenieskutočnosti
výslovne uviedol, že v katastri nehnuteľnosti je duplicitne evidované vlastnícke právo k tomu istému
pozemku pre rôznych vlastníkov samostatných listov vlastníctva v súbore J. a v súbore X., pričom

konkrétne poukazoval na duplicitné vlastníctvo k časti parciel evidovaných v registri CKN XXXX/X a
XXXX/X s časťami parciel v registri J. č. XXX, XXX, XXX/X a XXX. Z uvedeného je zrejmé, že V..
H. takmer 16 rokov pred podaním znaleckého posudku si nielen osvojil právny názor, podľa ktorého
geometrický plán vyhotovený G. T. je nesprávny, ale zároveň z predmetného listu vyplýva aj pomer V..
H.. K veci žalovaný navrhol, aby súd rozhodol o vylúčení znalca z vykonávania znaleckej činnosti v

prejednávanejveci.Procesnýmuznesenímvyhlásenýmnapojednávanísúdzamietolnávrhnavylúčenie
znalca V.. N. H. s poučením, že proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné, pričom stranám sporu bola
zápisnica z tohto pojednávania zaslaná.

5. S poukazom na ustanovenie čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, § 123, § 124, § 126 ods. 1, 2, § 132 ods. 1, 2,

§ 133 ods. 1, § 134 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka a s poukazom na ust. § 137 písm. c) CSP
súd skonštatoval, že v prejednávanej veci je daný naliehavý právny záujem, lebo bez tohto určenia by
bolo právo žalobcov ohrozené, resp. by sa bez tohto určenia stalo ich postavenie neistým.6. Pokiaľ žalovaný odvádza zápis vlastníckeho práva zapísaného na LV č. XXX, k. ú. B., z notárskej
zápisnice - osvedčenie č. N XXX/XXXX, Nz XXX/XXXX zo dňa 17. 10. 2001, je zrejmé, že notár osvedčil,
že vyhlásenie účastníkov v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka, ako aj predložené listiny preukazujú

a spĺňajú podmienky vzniku práva na zápis nehnuteľnosti v prospech žalovaného vydržaním ku dňu
vydania osvedčenia, t. j. k 17. 10. 2001. Z uvedeného teda vyplýva, že za predpokladu nepretržitého
plynutia 10-ročnej vydržacej doby v zmysle § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka by žalovaný musel
byť držiteľom spornej nehnuteľnosti od 17. 10. 1991. V konaní však bolo preukázané, že žalovaný
ako subjekt práva vznikol až 22. 06. 1993, o čom svedčí výpis z evidencie občianskych združení

Ministerstva vnútra SR (č. l. 451 spisu). Je nesporné, že z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 16. 09. 1997
medzi predávajúcim Z. Y. a kupujúcim - žalovaným vyplýva, že predávajúci ako podielový spoluvlastník
nehnuteľností v k. ú. B. zapísaných na LV č. XXX, parcela č. KN XXX/X - lesný pozemok o výmere XX
ha X XXX m2 v podiele 1/4, žalovanému odpredáva podiel 1/4 , teda podiel o výmere XX ha X XXX
m2, čomu zodpovedajú priestorovo pridelené lesné porasty č. XXX, XXX a XXX za kúpnu cenu 3 200
000 Sk. Preto, ak kúpna zmluva bola uzavretá 16. 09. 1997 a ak by sa oprávnená držba odvádzala

od dátumu uzavretia tejto kúpnej zmluvy, doba vydržania by uplynula až 16. 09. 2007, teda až takmer
6 rokov po spísaní notárskej zápisnice - osvedčenia č. N XXX/XXXX, Nz XXX/XXXX zo dňa 17. 10.
2001, pričom notárska zápisnica N XXX/XXXX, Nz XXX/XXXX zo dňa 17. 10. 2001 (č. l. 13 spisu)
neobsahuje okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť tejto držby, teda
ani len z formálneho hľadiska nespĺňa obligatórne náležitosti v zmysle ust. § 63 zákona č. 323/1992 Zb.

o notároch a notárskej činnosti.

7. Naviac zo znaleckého posudku znalca V.. N. H. vyplynulo, že geometrický plán vyhotovený V.. G.
T. č. XX/XXXX, ktorý bol podkladom k vydaniu osvedčenia bol vyhotovený v rozpore s vykonávacími
predpismi a nesprávne lokalizoval obvod pozemkov, ktoré sú predmetom konania. Naopak, geometrický

plán č. XXX/XXXX vyhotovený V.. Q. R. je korektný a zodpovedá výsledkom šetrenia znalca. Zároveň
znalec konštatoval, že geometrický plán XXX/XXXX (č. l. 25 spisu) je použiteľný ako technický podklad
zápisu vlastníckeho práva pre žalobcov do katastra nehnuteľnosti. Súd mal preto za preukázané, že
pôvodný geometrický plán č. XX/XX pre rozpor jeho vyhotovenia s vykonávacím predpismi a nesprávnou
lokalizáciou obvodu parcely registra J. č. XXX/X v k. ú. B. nebol spôsobilým podkladom pre vydanie

osvedčenia a následne nadobudnutie vlastníckeho práva žalovaným.

8. Pokiaľ ide o námietku žalovaného vo vzťahu k tomu, že vyhláškou Krajského úradu životného
prostredia v C. č. X/XXXX z 20. 02. 2004 sa vyhlásila súkromná a prírodná rezervácia „vlčia“
na pozemkoch lesoochranárskeho združenia Vlk, pričom v tejto súkromnej prírodnej rezervácií sú

zahrnuté aj pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania, súd skonštatoval, že nemôže byť na ujmu
žalobcom (komukoľvek) zriadenie takejto súkromnej prírodnej rezervácie, pretože v extrémnom prípade
zriadenie akejkoľvek súkromnej prírodnej rezervácie by úplne diskvalifikovalo vlastníkov pozemkov, na
ktorých by bola zriadená z akejkoľvek formy výkonu vlastníckeho práva. V danom prípade nesplnením
inštitútu osvedčenia formou notárskej zápisnice, vlastnícke právo žalovaných bolo získané v rozpore so

zákonom, a preto nemôže požívať právnu ochranu. Určenie vlastníckeho práva k sporným pozemkom v
prospech žalobcov nič nemení na skutočnosti, že súkromná rezervácia „vlčia“ ostáva naďalej vyhláškou
zriadená,lenvlastníkmivčastispornýchpozemkov,ktorésúpredmetomtohtokonania,budúžalobcovia.

9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 251, § 255 ods. 1, 2 CSP. Žalobcovia boli v konaní plne

úspešný, preto má každý zo žalobcov voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný navrhujúc, aby
odvolací súd rozsudok vo vzťahu k žalobe žalobcov v 1.a 2.rade zmenil, žalobu zamietol, vo vzťahu

k žalobe žalobcu v 3.rade rozsudok zrušil a konanie zastavil. Zároveň žiadal priznať plnú náhradu
trov konania. Žalovaný považuje napadnutý rozsudok za nesprávny podľa § 365 ods. 1 písm. a), b),
d), f), h) CSP. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a) CSP uviedol, že žalobcovia
v 1. a 2.rade v žalobnom návrhu žiadali pripustenie vstupu ďalšieho účastníka na strane žalobcov,
ktorého označili jednoznačne: Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik. Tento svoj návrh žalobcovia

zopakovali aj v podaní doručenom súdu 30. 08. 2011, kde výslovne uviedli, že Lesy SR, štátny podnik má
byť účastníkom konania. Napriek uvedenému súd uznesením pripustil do konania na strane žalobcov
Slovenskú republiku v zastúpení Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, ktorého však žalobcovia,
ani ako účastníka konania nenavrhovali. Teda súd pripustil do konania Slovenskú republiku, aj keďpre vydanie takéhoto rozhodnutia neboli splnené procesné podmienky. Rozdiel medzi dvoma subjektmi
práva si súd prvej inštancie neozrejmil ani do vynesenia rozsudku, keď v záhlaví rozsudku uviedol
žalobcu v 3. rade s označením Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik a vo výroku II. rozsudku uvádza,

že žalobca v 3. rade je Slovenská republika v zastúpení Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik. Z
uvedeného jednoznačne vyplýva, že na konanie so Slovenskou republikou neboli splnené procesné
podmienky, a preto po zrušení napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k žalobcovi v 3.rade je potrebné
konanie zastaviť. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP odvolateľ uviedol, že
vydaním uznesenia o nevylúčení znalca V. N. H. súd naplnil tento uplatnený odvolací dôvod. Ako je

zrejmé zo spisu žalovaný podaním zo dňa 24. 09. 2018 oznámil súdu skutočnosti zakladajúce vylúčenie
znalca. K tomuto podaniu pripojil sken listu Krajského úradu v C. vypracovaný V.. H. 13. 11. 2002, z
ktorého vyplýva, že v tomto liste V. H. už 13. 11. 2002 oznamoval katastrálnemu úradu v C., že v katastri
nehnuteľnosti je evidované duplicitné vlastníctvo, pričom konkrétne poukazoval na duplicitné vlastníctvo
k časti parciel evidovaných v registri „C“ č. XXXX/X, č. XXXX/X s časťami parciel v registri „E“ č. XXX,
č. XXX, č. XXX/X a č. XXX, teda tých istých parciel, ktoré sú predmetom konania, pričom výslovne

uviedol, že tento nesúlad spôsobil chybne vypracovaný geometrický plán na oddelenie časti parcely E
č. XXX/X. Žalovaný v konaní nenamietal nešpecifickú činnosť znalca v iných veciach, ani to, že znalec
bol zamestnancom Krajského úradu v C., ale skutočnosť, že znalec sa už v predmetnom liste zaoberal
tou istou vecou, ktorá bola predmetom znaleckého dokazovania a vyjadril svoj jednoznačný názor na
nesprávnosť geometrického plánu G. T. č. XX/XX. Preto konanie tej istej osoby, v tej istej veci, v ktorej

je následne táto osoba ustanovená za znalca, zakladá prekážku znalečnej činnosti pre pomer veci.
Žalovaný nie je v kontakte so G. T., a preto až po doručení znaleckého posudku vypracovaného V.. N.
H. sa naňho obrátil so žiadosťou o vysvetlenie a následne vzniesol námietku o vylúčení znalca, pričom
komunikácia žalovaného s pánom G. T. je súdu známa, keďže bola priložená k podaniu žalovaného zo
dňa 24. 09. 2018 a 02. 10. 2018. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP odvolateľ

uviedol, že súd prvej inštancie žalobám všetkých troch žalobcov vyhovel, pričom rozsudkom bolo určené
vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam v prospech žalobcu v 3. rade v podiele 1/2, ale z petitu rozsudku
nevyplýva pomer vlastníctva žalobcov v 1. a 2. rade. K odvolacím dôvodom podľa ust. § 365 ods. 1
písm. f), h) CSP odvolateľ uviedol, že neberúc do úvahy znalecký posudok, nemožno priznať žiadnu
právnu relevanciu úvahám súdu uvedeným v bode 67 a 68 rozsudku polemizujúcim s náležitosťami

notárskejzápisnice,nazákladektorejbolozapísanévlastníctvožalovanéhokspornýmnehnuteľnostiam.
Osvedčenie o vydržaní je osvedčením o určitej právnej skutočnosti. Samotná notárska zápisnica
osvedčujúcavyhlásenieovydržaníniejenadobúdacímtitulom,lennadobudnutievlastníctvaoriginálnym
spôsobom deklaruje. V súvislosti s úvahami súdu v bode 59 - 64 rozhodnutia je potrebné konštatovať, že
súd si neozrejmil, že dôkazné bremeno, či je žalovaný vlastníkom sporných nehnuteľností, nezaťažuje

žalovaného, resp. nebol to žalovaný, kto bol v konaní povinný preukazovať svoje vlastnícke právo k
sporným nehnuteľnostiam, ale na strane žalobcov bolo potrebné označiť dôkazy na preukázanie, že
sú vlastníkmi sporných nehnuteľností. Na záver uviedol, že je nesporné, že rozsudok nerešpektuje a
porušuje všeobecne záväzný právny predpis, ktorým je vyhláška Krajského úradu životného prostredia
v C. č. X/XXXX, ktorá v ust. § 1 ods. 1 zakotvuje vlastníctvo žalovaného k pozemkom, na ktorých je

vyhlásená súkromná prírodná rezervácia „vlčia“. V ods. 2 sú vymenované parcely registra „C“ tvoriace
súkromnú prírodnú rezerváciu a v ods. 4 je uvedená výmera tejto prírodnej rezervácie. Všeobecne
záväzný právny predpis ustanovuje, že konkrétne pozemky identifikované ich parcelnými číslami s
konkrétnou výmerou sú vlastníctvom žalovaného, je na nich zriadená súkromná prírodná rezervácia a
rozhodnutím súdu nemožno meniť všeobecne záväzný právny predpis. Napriek uvedenému sa súd

rozhodol, že ako orgán súdnej moci zmení znenie všeobecne záväzného právneho predpisu, konkrétne
ust. § 1 ods. 1, ktoré zakotvuje, že pozemky súkromnej prírodnej rezervácie „vlčia“ sú vo vlastníctve
žalovaného, pričom slovenský právny poriadok nepozná mechanizmus, ktorým by orgán súdnej moci
mohol svojim rozhodnutím zmeniť všeobecne záväzný právny predpis.

11. Žalobcovia v 1., 2. a 3.rade k podanému odvolaniu navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť,
žiadali priznať náhradu trov odvolacieho konania.

12.Žalobcoviav1.a2.radeupresnili,ževI.petitevýrokurozsudkužiadali,žedodedičstvapoporučiteľke
patrí podiel 1/2 z celku z označených nehnuteľností. Uviedli, že napriek odmietajúcemu rozhodnutiu

odvolacieho súdu vo veci 11Co/22/2012, súd nespochybnil označenie žalobcu v 3.rade ako účastníka
konania. K námietkam voči osobe znalca uviedli, že V. N. H. bol ustanovený za znalca uznesením
zo dňa 12. 11. 2017. Doručením uznesenia sa o tejto osobe znalca účastníci dozvedeli, zároveň boli
poučení, že v lehote 7 dní od doručenia uznesenia môžu podať námietky voči osobe znalca. Námietkužalovaný uplatnil až po vyhotovení znaleckého posudku, čo potvrdzuje, že námietka bola vznesená
len z dôvodu, že znalecký posudok nebol vypracovaný podľa očakávania žalovaného. Ďalej uviedli,
že z údajov v katastri nehnuteľnosti bolo žalovanému známe, že zasahuje do vlastníctva žalobcov,

a že vydané osvedčenie nemohlo platne založiť vlastnícky právny vzťah žalovaného. Pokiaľ sa týka
námietok odvolateľa o nerešpektovaní vyhlášky Krajského úradu životného prostredia v C. č. X/XXXX
na vyhlásenie súkromnej prírodnej rezervácie, poukázali, že súd sa s touto námietkou vyporiadal v bode
72 rozsudku a s tým odôvodnením sa žalobcovia stotožňujú.

13. Žalobca v 3. rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nemožno súhlasiť s názorom, že pre jeho
vstup do konania neboli splnené procesné podmienky. Ešte pred podaním predmetnej žaloby viedol so
žalobcami v 1.a 2.rade rokovania súvisiace s podaním žaloby o určenie vlastníckeho práva. Keďže išlo o
lesné pozemky vo vlastníctve SR aj rokovania prebiehali v mene Slovenskej republiky v zastúpení Lesy
SR, štátny podnik. Žalovaný uvedomujúc si, že nebude zrejme úspešným v konaní, snaží sa procesnými
obštrukciami oddialiť rozhodnutie vo veci samej. Aj z uvedeného dôvodu žalobca považuje konanie

žalovaného za zneužívanie práva, ktoré nemôže požívať právnu ochranu. Žalobca v 3.rade sa v plnom
rozsahu stotožňuje s postupom súdu, ktorý zamietol návrh žalovaného na vylúčenie znalca. Je toho
názoru, že žalovaný neosvedčil dôvody pre jeho vylúčenie, pričom žalovaný nenamietal vyhotovený
znalecký posudok, resp. jeho vecnú správnosť, ale po doručení znaleckého posudku namietal zaujatosť
znalca, čo je potrebné považovať len za snahu žalovaného oddialiť meritórne rozhodnutie. Pokiaľ

odvolateľ namieta nevykonateľnosť rozsudku vo výroku I., je potrebné v uvedenom výroku spresniť
rozhodnutie tak, aby spoluvlastnícky podiel žalobcov v 1. a 2. rade predstavoval 1/2 k nehnuteľnostiam,
ktoré sú predmetom konania. Výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že vlastnícke
právo k sporným pozemkom patrí žalobcom a tým bola spochybnená hodnovernosť a záväznosť údajov
uvedených v katastri nehnuteľnosti.

14. Žalovaný k vyjadreniam žalobcov uviedol, že v celom rozsahu trvá na svojich odvolacích dôvodoch
a vyjadrenia žalobcov nepovažuje za spôsobilé vyvrátiť či spochybniť opodstatnenosť jeho odvolacej
argumentácie. Zotrváva na názore, že pre vstup žalobcu v 3.rade do konania neboli splnené procesné
podmienky. Pokiaľ ide o lehotu na vznesenie námietky zaujatosti voči znalcovi, v konaní preukázal

komunikáciu s geodetom vyhotovujúcim geometrický plán pre žalovaného, kedy sa mu stal známy list
V. H. zo dňa 13. 11. 2002. Za týchto okolností nemožno celkom dobre pochopiť, z akých konkrétnych
skutkových a právnych okolností žalobca v 3.rade odvodzuje za relevantný počiatok lehoty na vznesenie
námietky zaujatosti voči znalcovi. Ako už bolo v odvolaní uvedené, potreba komunikácie s geodetom
vyhotovujúcim znalecký posudok, vyvstala práve zo skutočnosti, že V. H. spochybnil jeho postup pri

vypracovaní znaleckého posudku pre žalovaného. Práve v uvedených súvislostiach G. T. oznámil nielen
svoj nesúhlas so závermi znaleckého posudku, ale oznámil žalovanému aj skutočnosti vylučujúce V..
H. z podania znaleckého posudku. Nepochopiteľnou sa javí námietka žalobcu v 3.rade, že sa žalovaný
nevyjadrujekvecnejsprávnostiznaleckéhoposudku.Vyjadrovaťsakuskutočnostiam,ktorévyplývajúzo
znaleckého posudku, ktorý nemal byť znalcom pre jeho vylúčenie vôbec podaný, sa javí ako absurdné.

Naopak, bolo by krajne účelové zo strany žalovaného, ak by vyhodnocoval či znalec je alebo nie je
vylúčený na základe záverov jeho posudku. Znalecký posudok podaný vylúčeným znalcom nemá žiadnu
dôkaznú hodnotu. Pokiaľ ide o lehotu na vznesenie námietky zaujatosti proti znalcovi, zdôraznil, že z
jeho podania zo dňa 24. 09. 2018 vyplýva, že sa dozvedel, že V.. N. H. 13. 11. 2002 vypracoval list, v
ktorom katastrálnemu úradu v C. oznámil duplicitné vlastníctvo k parcelám, ktoré sú predmetom konania

a v ktorom výslovne uviedol, že nesúlad spôsobil chybne vypracovaný geometrický plán žalovaného.
Súd prvej inštancie vo svojom uznesení, ktorým znalca nevylúčil, neuviedol a ani žalobcovia nepredložili
žiadne dôkazy, z ktorých by malo vyplynúť, že o tejto činnosti V.. H. mal žalovaný predtým než mu túto
skutočnosť oznámil geodet G. T., vedieť. O skutočnosti, že V.. H., ktorý dotknuté rozhodnutie vypracoval
ako zamestnanec Pozemkového úradu v C. a znalec ustanovený v tomto konaní je jedna a tá istá osoba,

sa žalovaný dozvedel po vzájomnej komunikácií so G. T., o čom predložil súdu aj dôkaz.

15. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 379 a § 380 CSP v spojení s ust. § 470 ods. 1 a 2

CSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

16. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stavsprávne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd SR II. ÚS 78/05).

17. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu navrhnutého
stranami sporu, žiadne ďalšie dôkazy strany sporu na preukázanie svojich tvrdení nenavrhli a následne
súd z takto zisteného skutkového stavu vyvodil ich správny právny záver a svoje rozhodnutie vo veci

samej náležite a správne odôvodnil. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia.

18. K odvolacej námietke podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP, že v konaní neboli splnené procesné
podmienky na konanie so žalobcom v 3.rade tak ako to predpokladá ust. § 92 ods. 1 OSP (v tom čase
účinné) je potrebné uviesť, že v zmysle ust. § 124 ods. 1 CSP každé podanie sa posudzuje podľa jeho

obsahu. Už zo samotnej žaloby podanej na súde dňa 13. 07. 2011 vyplýva, že žalobcovia v 1.a 2.rade
pred podaním žaloby na súde viedli so žalobcom v 3.rade rokovania súvisiace s podaním spoločnej
žaloby o určenie vlastníckeho práva. Aj keď žalobcovia v 1.a 2.rade procesným úkonom označili, že
žiadajú, aby súd pripustil do konania vstup ďalšieho účastníka na strane žalobcov, ktorého označili Lesy
Slovenskej republiky, štátny podnik, z jeho obsahu nepochybne vyplýva, že žalobcovia v 1.a 2.rade

mali záujem, aby do konania vstúpil ďalší spoluvlastník pozemkov, ktoré sú predmetom sporu, a to
subjektsktorýmviedlirokovaniaospôsobeuplatnenianárokunasúde.Tentopristupujúcisubjektvyjadril
súhlas so vstupom do konania a upresnil svoje označenie. Preto súd v súlade s ust. § 92 ods. 1 OSP
uznesením zo dňa 23. 01. 2012, č. k. 8C/162/2011-60 pripustil, aby do konania na strane žalobcov
vstúpila Slovenská republika, zast. Lesy SR, štátny podnik, teda od začiatku bolo zrejmé označenie

pristupujúceho žalobcu v 3. rade. Žalovaný proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie, ktoré odvolací
súdodmietolpostupompodľa§218ods.1písm.b)OSP.Zvyššieuvedenéhoniejemožnépretosúhlasiť
s názorom odvolateľa, že pre vstup žalobcu v 3.rade neboli splnené procesné podmienky, nakoľko v
odvolaní naznačovaný postup odvolateľom by predstavoval prílišný formalizmus. Námietka žalovaného
týkajúca sa absencie návrhu žalobcov v 1.a 2.rade na vstup žalobcu v 3.rade do konania sa javí ako

účelová, nakoľko žalobcovia už v samotnej žalobe podanej na súde žiadali, aby do konania vstúpil
ďalší účastník na strane žalobcov, ktorý je spoluvlastníkom sporných pozemkov, pričom tento subjekt
so vstupom do konania súhlasil.

19. K odvolacej námietke podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s odvolacím dôvodom podľa ust.

§ 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP a § 365 ods. 2 CSP, že v konaní ustanovený znalec V. N. H., ktorý
vyhotovil znalecký posudok č. X/XXXX mal byť vylúčený z vykonávania znaleckej činnosti v predmetnom
spore, je potrebné uviesť, že V.. N. H. bol ustanovený za znalca uznesením zo dňa 12. 10. 2017, č.
k. 8C/162/2011-478, ktoré bolo právnej zástupkyni žalovaného doručené dňa 16. 10. 2017. Podaním
zo dňa 24. 09. 2018 žalovaný vzniesol námietku zaujatosti a súd prvej inštancie uznesením zo dňa

23. 10. 2018 zamietol návrh žalovaného na vylúčenie znalca s odôvodnením, že skutočnosti uvedené
žalovanýmnepovažujezapreukázanéazadostatočnénavylúčenieznalca.Vychádzajúczobsahuspisu
je zrejmé, že v konaní boli predložené dva geometrické plány (geometrický plán vytvorený zhotoviteľom
K. G. T. č. XX/XX zo dňa 14. 12. 1999 a geometrický plán vyhotovený K. V.. Q. R. č. XXX/XXXX
zo dňa 30. 08. 2005). Keďže stranami sporu v konaní predložené geometrické plány boli rozdielne,

súd do konania pribral znalca, aby tento popísal úplnú históriu parciel, ktoré sú predmetom súdneho
konania,zhodnotil,ktorýzpredloženýchgeometrickýchplánovzodpovedávýsledkomšetreniaauviedol,
či geometrický plán č. XXX/XXXX. je použiteľný ako technický podklad pre zápis vlastníckeho práva do
katastranehnuteľnosti.VkonaníustanovenýznalecV..N.H.zhrnul,žegeometrickýplánč.XX/XXXXbol
vyhotovený nesprávne, lebo nerešpektoval geometrické a polohové určenie pozemnokninžej parcely č.

XXX/a, resp. obvod parcely registra „E“ č. XXX/X, z ktorej podľa názoru žalovaného mali vzniknúť sporné
parcely. K. G. T. nepostupoval pri spracovaní geometrického plánu v súlade s vykonávacími právnymi
predpismi, konkrétne s ust. § 5 smernice na vyhotovovanie geometrických plánov a vytyčovanie hraníc
pozemkov, keď nevychádzal z mapových podkladov, ale hranice nových pozemkov určil tak ako mu ich
ukázal Z. Y.. Z uvedených dôvodov geometrický plán č. XX/XX zasiahol aj do parciel registra „E“ č. XXX

a XXX vo vlastníctve žalobcov pričom parcely, ktoré sú predmetom sporu pochádzajú z časti pôvodných
parciel registra „E“ č. XXX a č. XXX. Znalec zároveň skonštatoval, že geometrický plán č. XXX/XXXX je
vyhotovený korektne a zodpovedá aj výsledkom šetrenia ustanoveného znalca, a preto je použiteľným
podkladom k zápisu vlastníckych práv žalobcov do katastra nehnuteľnosti.20. Z dôkazu vykonaného v konaní je zrejmé, že znalecký posudok vypracovaný znalcom V.. N. H.
jednoznačne deklaroval nesprávnosť geometrického plánu č. XX/XX, na základe ktorého bolo vydané

osvedčenie o vyhlásení nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním (č. l. 13; ďalej len „Osvedčenie“).

21. Pokiaľ žalovaný v odvolaní uvádza, že znalec V.. N. H., ktorý vyhotovil znalecký posudok č.
X/XXXX mal byť vylúčený z vykonávania znaleckej činnosti v predmetnom spore, k tomu odvolací
súd zdôrazňuje, že znalecký posudok v súdnom konaní ako každý iný dôkaz podlieha sudcovskému

hodnoteniu dôkazov. Oproti iným dôkazom je tu však pri hodnotení podstatný rozdiel. Pri hodnotení
všetkých ostatných dôkazov môže súd hodnotiť ich obsah z pohľadu, či je pre súd daný jeho všeobecnou
skúsenosťou a znalosťou logického myslenia. Pri znaleckom posudku súd hodnotí len vierohodnosť
osoby znalca a logičnosť správ, ktoré podáva. Znalecký posudok môže hodnotiť len nepriamo tým, keď
skúma či odôvodnenie znaleckého posudku je v súlade so všeobecnými skúsenosťami, poznatkami, či
je odôvodnenie znaleckého posudku logické, či znalec prihliadol ku všetkým úlohám, ktoré mu boli v jeho

činnosti predložené. Súd teda nemôže hodnotiť obsah znaleckého posudku po stránke jeho správnosti
z hľadiska odboru, pre ktorý bol znalec ustanovený, pretože pre takéto hodnotenie nemá potrebné a
náležité odborné znalosti. Voľné hodnotenie znaleckého dôkazu súdom môže teda spočívať len v tom, či
znalec sa javí v konkrétnom prípade vierohodný, či jeho odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá
pravidlám logického myslenia a či znalec vychádzal zo skutkových okolností danej veci. Ak má súd v

tomto smere nejaké pochybnosti odstráni ich tým, že znalcovi uloží, aby vec riadne vysvetlil v doplnku ku
znaleckému posudku, a to buď ústnou alebo písomnou formou. Ustanovenie ďalšieho znalca prichádza
doúvahylenvprípade,aktoniektorázostránsporunavrhneapokiaľvzáverochznalcasúrozpory,ktoré
sa mu nepodarilo odstrániť alebo ak pri hodnotení znaleckého posudku súd zistí, že znalec neprihliadol
ani v doplnení znaleckého posudku na predložené skutočnosti.

22. Žalovanému bol znalecký posudok prostredníctvom právnej zástupkyne doručený dňa 07. 09. 2018
a podaním zo dňa 24. 09. 2018 žalovaný vzniesol námietku zaujatosti voči osobe znalca. Strany sporu
majú právo vyjadriť sa ku všetkým dôkazom vrátane znaleckého posudku, preto, ak chce strana sporu
spochybniť závery znalca, je jeho povinnosťou predložiť k týmto tvrdeniam také procesné relevantné

dôkazné prostriedky, ktoré by jednoznačne odborné závery znalca spochybnili.

23. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že súdom prvej inštancie ustanovený znalec vierohodne
sa vyjadril ku všetkým otázkam uloženým mu zo strany súdu prvej inštancie pre vypracovanie
znaleckého posudku. Odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám logického myslenia a

znalec jednoznačne erudovane vychádzal zo skutkových okolností danej veci. Odvolací súd sa v plnom
rozsahu stotožňuje s postupom súdu prvej inštancie, keď zamietol návrh žalovaného na vylúčenie
znalca, lebo žalovaný neosvedčil dôvody pre jeho vylúčenie, naviac žalovaný nepredložil k tvrdeniam
znalca žiadne také procesne relevantné dôkazné prostriedky, ktoré by jednoznačne odborné závery
znalca spochybnili.

24. K odvolacej námietke podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP týkajúcej sa nevykonateľnosti rozsudku
je potrebné uviesť, že žalobcovia v 1. a 2. rade sa pôvodnou žalobou doručenou súdu 13. 07. 2011
domáhali určenia vlastníckeho práva k sporným pozemkom pre každého zo žalobcov v 1.a 2.rade
v podiele po1/4 k celku. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobcovia v 1. a 2. rade si uplatňovali

určenia vlastníckeho práva v rozsahu 1/2. Podaním zo dňa 13. 05. 2014 žalobcovia v 1.a 2.rade
navrhli zmenu žalobného petitu týkajúceho sa ich pôvodného žalobného nároku, a to tak, že namiesto
určeniavlastníckehoprávakspornýmpozemkomžiadaliurčenie,žespornépozemkypatriadodedičstva
po ich právnom predchodcovi. Preto, aj keď v podaní zo dňa 13. 05. 2014 nešpecifikovali veľkosť
spoluvlastníckeho podielu k sporným pozemkom, ktoré majú patriť do dedičstva, z pôvodného znenia

žalobného návrhu je zrejmé, že žiadali určenie vlastníctva v podiele 1/ 2 k celku.

25. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že dôvodom vyhovenia žaloby bol právny záver
súdu prvej inštancie, že žalobcovia preukázali vlastnícke právo k sporným pozemkom a žalovanému
vydané osvedčenie o vyhlásení vlastníckeho práva vydržaním k sporným pozemkom nemohlo platne

založiť vlastnícky právny vzťah. S týmto konštatovaním súdu prvej inštancie sa plne stotožňuje odvolací
súd z nižšie uvedených dôvodov.26. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien.
Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno
tieto skutočnosti preukázať. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení

nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového
stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý
síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich údajov, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo
do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné
bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania pokiaľ je určovaný výsledkom

vykonaného dokazovania. Dôkazom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle,
že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov,
ktoré súd vykonal, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie vo veci. Aby účastník mohol splniť svoju
zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia.
Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočnosti účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia.
Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplnil

svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani
nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia,
má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo,
spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť podľa hmotného práva, neunesenie
bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé

rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda
okruh rozhodujúcich skutočností je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný
právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, teda okruh
skutočnosti, ktoré musia byť ako rozhodne preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Tak napr.
v spore o určenie vlastníckeho práva má žalobca bremeno tvrdenia, že je vlastníkom veci a z akých

skutočností svoje vlastníctvo vyvodzuje. Z tohto bremena tvrdenia po tom pre žalobcu vyplýva bremeno
dôkazné, a to preukázať existenciu nadobúdacieho vlastníckeho titulu, resp. skutočnosti spôsobilé
založiť takýto nadobúdací titul. Ak tieto skutočnosti preukázané budú, žalobca uniesol bremeno tvrdenia
i dôkazné bremeno. Pokiaľ sa žalovaný bráni proti žalobe tvrdením svojho vlastníckeho práva, musí
tvrdiť svoj nadobúdací titul a o svojom tvrdení ponúknuť dôkazy. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a

dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore v závislosti na tom, ako vymedzuje právna norma práva
a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca,
zatiaľ, čo okolnosti toto právo vylučujúch, teda aj prípadne rovnaké právo žalovaného, sú záležitosťou
žalovaného.

27. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu a skutkovú situáciu konania. V priebehu
sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného
bremena na strane toho-ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo,
že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom nemožno
spravodlivožiadať,abypreukázalreálnuneexistenciuurčitejprávnejskutočnosti.Pretovsporeourčenie

vlastníckeho práva od žalobcu nemožno požadovať, aby preukazoval neexistenciu nadobúdacieho
vlastníckeho titulu žalovaného. Keďže preukázanie takéhoto titulu svedčiacemu žalovanému je na
prospech žalovaného, je na ňom, aby ho tvrdil a preukazoval.

28. V prejednávanej veci mali žalobcovia bremeno tvrdenia, že sú vlastníkmi sporných pozemkov a že

tento stav stále trvá. Z tohto bremena tvrdenia mali dôkaznú povinnosť preukázať nadobúdací vlastnícky
titul. Túto skutočnosť žalobcovia preukázali, keďže nebolo sporné, že žalobcovia v 1.a 2.rade sú dedičmi
po svojej matke I. C., rod. C., ktorá bola na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. B. zapísaná k pozemkom,
parcela registra „E“ č. XXX - trvalé trávnaté porasty o výmere X XXX m2 a k pozemkom, parcele registra
„E“ č. XXX - lesné pozemky o výmere XXX XXX m2 ako spoluvlastníčka v podiele 1/2 titulom rozhodnutia

Pozemkového úradu v C. č. j. XX/XXXX - XXX (č. l. 6 spisu). Na základe osvedčenia o dedičstva , sp.
zn. XXD/XX/XXXX, Z-XXXX/XXXX, po poručiteľke I. C. boli na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. B., titulom
dedenia k pozemkom, parcele registra „E“ č. XXX a „E č. XXX zapísaní žalobcovia v 1.a 2.rade, každý
v podiele 1/4 a žalobca v 3.rade je na uvedenom liste vlastníctva označený ako spoluvlastník v podiele
1/2, pričom z listu vlastníctva č. XXX (č. l. 12 spisu) vyplýva, že na parcele registra „E“ č. XXX je výmera

X XXX m2, čo oproti pôvodnej výmere na liste vlastníctva č. XXX - X XXX m2, predstavuje rozdiel X
XXX m2, u parcely registra „E“ č. XXX výmera predstavuje XXX XXX m2, čo činí oproti pôvodnej výmere
XXX XXX m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX rozdiel XX XXX m2.29.Žalovanývlastníctvokspornýmpozemkomodvodzovalodosvedčeniaovydržanívlastníckehopráva
spísaného formou notárskej zápisnice na Notárskom úrade N.. N. I., N XXX/XXXX, Nz XXX/XXXX (č l.
13 spisu). Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že podkladom k vydaniu osvedčenia

bol predložený geometrický plán č. XX/XX zo dňa 14. 12. 1999 vytvorený zhotoviteľom K. G. T. (ďalej
len „geometrický plán č. XX/XX).

30. Žalobcovia v konaní tvrdili, a zároveň aj preukázali že sporné pozemky vznikli oddelením z parciel
registra „C“ č. XXXX/X a č. XXXX/X zapísaných na LV č. XXX, k. ú. B., pričom ide o tú časť pozemkov,

ktoré boli súčasťou pôvodných pozemnoknižných parciel mpč. XXX - lúka N. a mpč. XXX - les - U. N.
zapísaných v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX, k. ú. B.. Ako vyplýva z pozemnonknižného výpisu č.
XXX, k. ú. B., ku pozemnoknižným parcelám mpč. XXX a mpč. XXX boli ako spoluvlastníci zapísaní I. C.,
jej brat M. C., právni predchodcovia žalobcov v 1.a 2.rade a I. X., K. X., každý v podiele 1/4k celku. Na
základe návrhu odboru pôdohospodárstva Okresného národného výboru v C. zo dňa 20. 04. 1961 pod
č. XXX/XX podľa zákona č. 104/45 Zb., boli uvedené pozemnoknižné parcely v celosti skonfiškované a

vlastníctvo prešlo na Československý štát v operatívnej správe odboru pôdohospodárstva ONV v C. v
celosti (č. l. 398 - 399 spisu). Až v rámci reštitúcie boli sporné pozemky vydané I. C., rod. C. (právnej
predchodkyni žalobcov v 1.a 2.rade), a to rozhodnutím Pozemkového úradu v C. zo dňa XX. 09. 1993,
č. j. 8X/92 - H./XXX, pričom medzi vydanými pozemkami bola aj parcela registra E č. XXX a E č. XXX
v podiele 1/ 2 k celku, druhý podiel 1/2 nebol v rámci reštitúcie vydaný, a preto zostal vo vlastníctve

štátu, teda žalobcu v 3.rade.

31. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že k sporným pozemkom mu patrí vlastníctvo, na základe vydaného
osvedčenia a že sporné pozemky neboli vytvorené z mpč. XXX a mpč. XXX ako to tvrdia žalobcovia, ale
z pôvodnej parcely registra E č. XXX/X zapísanej na LV č. XXX, k. ú. B., ku ktorej je žalovaný vedený

ako podielový spoluvlastník titulom kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcim Z. Y. a kupujúcim -
žalovaným (č. l. 152 - 153 spisu). Pokiaľ žalovaný nadobudol vlastnícke právo k sporným pozemkom
vydržaním, bolo jeho povinnosťou preukázať, že existujú zákonom stanovené podmienky pre vydržanie
vlastníckeho práva, t. j. oprávnenú (dobromyseľnú) držbu, trvajúcu po stanovenú dobu a spôsobilý
predmet vydržania. Žalovaný však zákonom stanovené podmienky pre vydržanie nepreukázal.

32. Naviac znaleckým posudkom znalca V.. N. H., pribratého do konania, bolo vyvrátené tvrdenie
žalovaného, že sporný pozemok bol vytvorený z pôvodnej parcely registra E č. XXX/X zapísanej na LV
č. XXX, k. ú. B.. Znalecký posudok jednoznačne deklaroval nesprávnosť geometrického plánu č. XX/XX
zhotovené K. G. T. dňa 14. 12. 1999, ktorý tvoril podklad pre vydanie osvedčenia o vydržaní vlastníckeho

práva zo dňa 17. 10. 2001 spísaného notárom N.. N. I., N XXX/XXXX, Nz XXX/XXXX. Žalovaný totiž
preukazujúc geometrický plán č. XX/XX, ako aj osvedčenie, tvrdil, že sporné pozemky mali vzniknúť z
pôvodnej parcely registra „E“ č. XXX/X, zapísanej na LV č. XXX, k. ú. B.. Toto ich tvrdenie sa v konaní
nepreukázalo, bolo vyvrátené znaleckým posudkom V.. N. H..

33. Zo znaleckého posudku V.. N. H. vyplynulo, že do parciel registra „C“ č. XXXX/X a XXXX/X
zapísaných na LV č. XXX, k. ú. B. bola nesprávne zabratá časť pôvodných parciel registra „E“, parciel
XXX, XXX, XXX/b a XXX, pričom parcely registra „E“ č. XXX a „E“ č. XXX sú zapísané na LV č. XXX,
k. ú. B. v prospech právneho predchodcu žalobcov v 1. a X.rade I. C., rod. C. v podiele 1/2 k celku
a v prospech žalobcu v 3.rade v podiele 1/2 k celku. Znalec jednoznačne zhodnotil, že k uvedenej

nesprávnosti došlo v dôsledku pochybenia geodetom G. T., ktorý zhotovoval geometrický plán č. XX/
XX, keď nerešpektoval obvod parciel v súbore registra „C“, čím zasiahol do sporných parciel.

34. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobcovia v konaní k sporným pozemkom nepochybne preukázali
nadobúdací vlastnícky titul. Pokiaľ žalovaný preukazoval nadobúdací titul predložením notárskej

zápisnice o osvedčení vyhlásenia o vydržaní, táto listina osvedčovala iba pravdivosť toho, že ju spísal
notár N.. N. I. a že štatutárny zástupca lesoochranárskeho zoskupenia vlk V.. N. W. urobil pred notárom
vyhlásenie o nadobudnutí vlastníctva vydržaním. Táto listina však neosvedčovala existenciu podmienok
vydržania,najmäpodmienkuoprávnenejdržby(lenvyhlásenieotýchtopodmienkach).Pretopredloženie
tejto listiny, ktorú nemožno považovať za nadobúdací titul vlastníckeho práva, nemôže mať za následok

prechoddôkaznéhobremenanažalobcov,t.j.ichpovinnosťpreukazovaťneexistenciuoprávnenejdržby.
Dôkazné bremeno ohľadne preukázania pravdivosti obsahu uvedenej listiny zostalo na žalovanom, ktorý
z nej mal vyvodzovať pre seba priaznivé právne dôsledky.35.Tentozávermožnovyvodiťajuplatnenímtzv.negatívnejdôkaznejteórienadanúsituáciu.Žalobcovia
tým, že tvrdením svojho vlastníckeho práva k sporným pozemkom popierali nadobudnutie vlastníctva k
nehnuteľnostiam žalovaným vydržaním (a tým aj prechod vlastníckeho práva na žalovaného), v podstate

tvrdili neexistenciu podmienok vydržania žalovaného. Preukázanie neexistencie týchto podmienok
nebolo možné od nich spravodlivo požadovať, lebo podľa uvedenej teórie sa neexistencia určitej právnej
skutočnosti majúca trvajúci charakter zásadne nepreukazuje (preukazuje sa jej existencia).

36. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru o

unesení dôkazného bremena žalobcami a neunesení dôkazného bremena žalovaným.

37. Žalovaný v odvolaní namietal aj skutočnosť, že keďže pozemky, ktoré sú predmetom sporu
sú súčasťou súkromnej prírodnej rezervácie, a preto rozhodnutie súdu musí rešpektovať vyhlášku
Krajského úradu životného prostredia v C. č. X/XXXX zo dňa 20. 02. 2004, ktorou bola predmetná
súkromná prírodná rezervácia vyhlásená. Z uvedeného dôvodu sa žalovaný domnieva, že súd nie

je oprávnený určiť vlastnícke právo žalobcom, nakoľko takéto rozhodnutie je v rozpore s označenou
vyhláškou. K tomu odvolací súd dodáva:

38. V zmysle čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých
vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutí v rozpore s právnym poriadkom

ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

39. V nadväznosti na citovaný článok ústavy, odvolací súd uvádza, že postup žalovaného by bol
v zjavnom rozpore s predmetným článkom ústavy, a preto súd prvej inštancie správne uviedol v
odôvodnení rozhodnutia, že vlastníctvo získané v rozpore so zákonom nemôže požívať právnu ochranu.

Taktiež je nevyhnutné súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že zriadenie súkromnej prírodnej
rezervácie nemôže byť na ujmu skutočnému vlastníkovi pozemkov. Prijatie právnej argumentácie
žalovaného by viedlo k absurdným záverom, v zmysle ktorých by zriadenie súkromnej prírodnej
rezervácie znamenalo povýšenie tohto zriadenia nad ochranu vlastníckeho práva.

40. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd je toho názoru, že napadnutým rozsudkom neboli
naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalovaným, nakoľko súd prvej inštancie dospel k správnym
skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil. Správnemu výroku o určení rozsahu dedičstva
a určení vlastníckeho práva zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. Za daného stavu odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

41. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods.
1 CSP. Žalobcovia boli v odvolacom konaní plne úspešní, preto má každý zo žalobcov voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

42. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).