Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 29, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/95/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717202745
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8717202745.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a z členov

senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej R.
P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom mesto Y., o zaplatenie XX.XXX,XX Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 12Csp 41/2017-73 zo dňa 23. marca 2018, takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách

konania.

Žalobca n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej sa ich náhrada n e p r i
z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Žalovaná j e p o v i n n ázaplatiť žalobcovi sumu 10.981,66 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,05 % ročne z uvedenej sumy od 24.10.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Náhradu trov stranám n e p r i z n á v a .“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením § 9 odsek 2 písm. j/, § 11 odsek 1 zákona

č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“).

3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že pôvodný veriteľ poskytol žalovanej na základe
uzavretej zmluvy o splátkovom úvere finančné prostriedky vo výške 16.500 Eur a po odpočítaní
spracovateľského poplatku faktického plnenia 16.261 Eur, ktoré mala žalovaná vrátiť za dohodnutých
zmluvných podmienok. Zmluva je svojim obsahom zmluvou spotrebiteľskou. Na danú zmluvu sa

vzťahujú príslušné ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch. Banka pri vyčíslení RPMN 15,83
% vychádzala z celkovej čiastky spojenej s úverom, ktorú má žalovaná uhradiť, 31.298,88 Eur. Pri
zohľadnení výšky prvej splátky 28,47 Eur, ďalších splátok 120 x 258,60 Eur, spracovateľskom poplatku
239 Eur predstavuje RPMN bankou definovanú výšku. Do celkovej čiastky spojenej s úverom všakbanka nezapočítala poplatok za správu úveru dohodnutý v zmluve. Náklady súvisiace so správou úveru
- poplatok 2,99 Eur mesačne odo dňa uzatvorenia úverovej zmluvy, mal byť zahrnutý v celkovej výške
361,79 Eur do celkových nákladov spotrebiteľa. Celkové náklady spotrebiteľa tvorili takto 31.661,26 Eur,

nie 31.298,88 Eur. RPMN nezohľadnením týchto nákladov bola stanovená v neprospech spotrebiteľa.
Nesprávne uvedenie RPMN v neprospech spotrebiteľa má za následok, že úver je poskytnutý bezúročne
a bez poplatkov. V takomto prípade je povinnosťou žalovaného vrátiť iba poskytnuté neuhradené
finančné prostriedky bez úrokov a poplatkov.

4. Proti zamietavej časti rozsudku podal včas odvolenie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudkom zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, resp. aby ho v napadnutom rozsahu zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nesúhlasí s názorom súdu, že
pri výpočte RPMN vychádzal právny predchodca žalobcu z nesprávnej výšky celkových nákladov. Zo
zmluvy o úvere je zrejmé, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 16.500 Eur, ktorý sa zaviazal
splácať v mesačných splátkach tak, že prvá bola splatná do 30.09.2011 a bola vo výške 28,47 Eur a

ďalšie boli splatné od 15.11.2011 do 15.09.2021 boli vo výške 258,60 Eur. Z bodu 5.5.3 Obchodných
podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s. vyplýva, že výška poslednej splátky bude tvorená zostatkom
pohľadávky banky. Z uvedeného je zrejmé, že výška poslednej splátky bola v sume 239 Eur, teda v
konečnom dôsledku v nižšej sume. Poplatok v sume 2,99 Eur bol obsiahnutý v sume každej splátky,
teda postup súdu, kedy predmetný mesačný poplatok opätovne napočítal k celkovej sume úveru bol

nesprávny.

5. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:

9. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu (spoločnosť Slovenská sporiteľňa,
a.s.) ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa 27.09.2011 uzatvorená Zmluva o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“). V Zmluve o úvere boli uvedené okrem iného

náležitosti o výške úveru (16.500 Eur), výške úrokovej sadzby (fixná do splatnosti, 13,90 % p.a.),
úroku z omeškania (8 % p.a.), spracovateľskom poplatku (239 Eur), poplatku za správu úveru (2,99
Eur mesačne), poplatku za upomienku (25 Eur), výške splátky a splatnosti (od prvého čerpania úveru
do 30.09.2011 vo výške 28,47 Eur k poslednému dňu v mesiaci; od 15.10.2011 vo výške 258,60 Eur
mesačne, k 15 dňu v mesiaci), počte splátok (od 15.10.2011 počet 120), konečnej splatnosti úveru

(15.09.2021), RPMN (15,83 %), priemernej hodnote RPMN (11,89 %), celkovej čiastke spojenej s
úverom (31.298,88 Eur) a o predpokladoch použitých na výpočet RPMN (úver bol poskytnutý okamžite
a v plnej výške, dlžník bude plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách uvedených v úverovej
zmluve, typ a výška úrokovej sadzby platí až do konečnej splatnosti úveru).

10. Dňa 24.05.2012 bol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou uzatvorený Dodatok k
Zmluve o úvere, obsahom ktorého bola dohoda účastníkov zmluvy o zmene splácania pohľadávky tak,
že v dobe od 15.06.2012 do 15.10.2012 je dlžník povinný splácať pohľadávku vo výške splátky 65 Eur a
po uplynutí doby zníženia splátok od 15.11.2012 je povinný splácať pohľadávku spôsobom dohodnutým
v Zmluve o úvere tak, aby konečná splatnosť úveru bola dodržaná.

11. Podľa ustanovenia § 9 odsek 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzatvorenia Zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

12. Podľa ustanovenia § 11 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

13. Odvolací súd na úvod uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne pokiaľ právny vzťah
založený Zmluvou o úvere medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu vyhodnotil ako vzťah
spotrebiteľský. Spotrebiteľský charakter sporu nebol žalobcom v konečnom dôsledku spochybnený.

14. Súd prvej inštancie správne poukázal na skutočnosť, že napriek schválenému úveru vo výške
16.500 Eur, žalovaná ako dlžník v skutočnosti čerpala úver vo výške 16.261 Eur. Suma 239 Eur ako
spracovateľský poplatok nikdy nebola prevedená na jej účet. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
na bod 102 rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-377/14 Ernst Georg Radlinger, Helena

Radlingerová proti Finway a.s., cit: „3. Článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES ako aj
bod I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania
úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si
poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto
spotrebiteľovi reálne vyplatené.“

15. Treba prisvedčiť súdu prvej inštancie v tom smere, že právny predchodca žalobcu vychádzal pri
výpočte RPMN z údaja o výške poskytnutého úveru uvedeného v Zmluve o úvere, t.j. suma 16.500
Eur, avšak v danej súvislosti bolo potrebné zohľadniť skutočnosť, že žalovanej reálne nebola vyplatená
uvedené suma (ale suma skrátená o poplatok 239 Eur). Poplatok 239 Eur patrí rovnako ako aj mesačný

poplatok za správu úveru a zmluvný úrok medzi náklady spotrebiteľa, resp. do celkovej čiastky, ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť (spolu s istinou).

16. Súd prvej inštancie teda dospel k správnemu záveru v tom zmysle, že výška RPMN by bola na
základe vstupných údajov uvedených v Zmluve o úvere v skutočnosti vyššia, než 15,83 %.

17. Z podaného odvolania vyplýva, že žalobca prípadný rozdiel odôvodňuje skutočnosťou, že z bodu
5.5.3 Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s. vyplýva, že výška poslednej splátky bude
tvorená zostatkom pohľadávky banky. Z uvedeného je zrejmé, že výška poslednej splátky bola v sume
239 Eur, teda v konečnom dôsledku v nižšej sume. K uvedenému tvrdeniu odvolací uvádza, že zo

Všeobecných obchodných podmienok predložených žalobcom (č.l. 8 až 27 súdneho spisu) z bodu 5.5.3
uvedené tvrdenie nevyplýva. Žalobca navyše svojim tvrdením potvrdil skutočnosť, že v Zmluve úvere
sú nesprávne uvedené predpoklady použité na výpočet RPMN ako aj výška jednotlivých splátok.

18.PredpokladypotrebnéprevýpočetRPMNsúvZmluveoúvereuvedenéakocit.:„Úverbolposkytnutý

okamžite a v plnej výške, Dlžník bude plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách uvedených v
Úverovej zmluve, typ a výška Úrokovej sadzby platí až do Konečnej splatnosti Úveru.“ Nesprávnosť
uvedených „predpokladov“ spočíva v tom, že úver jednak nebol poskytnutý dlžníkovi v plnej výške
(žalovanej nebola vyplatená suma 16.500 Eur, ale 16.261 Eur) a tiež v tom, že žalovaná ako dlžník
nemala plniť svoje povinnosti za podmienok uvedených v Zmluve o úvere (čo potvrdil samotný žalobca

keď uviedol, že výška poslednej splátky nezodpovedala výške splátky uvedenej v Zmluve o úvere).

19. S neuvedením/nesprávnym uvedením RPMN ako aj predpokladov potrebných na výpočet RPMN
Zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere spájal v zmysle
ustanovenia § 11 odsek 1 písm. a/ a b/ následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

20. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol
právne dôvody, pre ktoré žalobe čiastočne nevyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za
svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výkladea aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a
význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti

rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)

21. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené
dôvody odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 C.s.p. rozsudok v jeho napadnutej časti potvrdzuje

ako vecne správny.

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek
1 C.s.p. tak, že žalovanej, ktorá by mala s poukazom na úspech v odvolacom konaní nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, ich náhradu nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).