Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, May 28, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/139/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716204184
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8716204184.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobkyne X. M., O.. XX.XX.XXXX, V.
U. XX, XXX XX P., proti žalovanému Orange Slovensko, a.s. so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava,
IČO: 35 697 270, právne zastúpený Bobák, Bollová a spol., s.r.o. advokátska kancelária so sídlom Dr.
Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, o povolenie obnovy konania, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 17C/115/2016-57 zo dňa 27.03.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Platobným rozkazom Okresného súdu Poprad č. k. 13Ro 57/2008 zo dňa 23.04.2008 súd zaviazal
žalobkyňu na zaplatenie sumy 36.529,-- Sk s 9,5 %-ným p. a. úrokom z omeškania od 25.01.2007 do
zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 02.07.2008. Žalobkyňa sa podaným návrhom domáha povolenia obnovy konania vedeného pod
sp. zn. 13Ro 57/2008. Návrh odôvodnila tým, že platobný rozkaz nemal byť vydaný, keďže je v rozpore

so spotrebiteľským právom, Smernicami Rady 93/13/EHS, 87/102/EHS a s judikatúrou Súdneho dvora
Európskej únie, rozsudkom Súdneho dvora ES zo dňa 14.06.2012 vo veci C-618/10 (Bianco Espaňol
de Crédito SA proti Joaquin Calderón Cameno) v zmysle § 228 ods. 1 písm. e) Občianskeho súdneho
poriadku Žalobkyňa sa o nových skutočnostiach dozvedela po konzultácii so združením na ochranu
spotrebiteľov.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. P o v o ľ u j e obnovu konania vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 13Ro 57/2008.

II. P o v o ľ u j e odklad vykonateľnosti platobného rozkazu Okresného súdu Poprad č. k. 13Ro 57/2008

z 23.04.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02.07.2008, do právoplatného
skončenia konania po povolení obnovy konania v tejto veci.III. P r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému náhradu trov konania o povolenie obnovy konania v plnom
rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

3. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 391 ods. 2, § 470 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, § 228
ods. 1, § 230 ods. 1, 2, § 233 Občianskeho súdneho poriadku.

4. Súd dospel k názoru, že v danom prípade neuplynula subjektívna a objektívna lehota na podanie
návrhu na obnovu konania. V prípade subjektívnej premlčacej doby je jej začiatok viazaný na skutočnú

vedomosť oprávneného o tom, že existuje dôvod na povolenie obnovy konania. Nie je možné len
predpokladať, že by oprávnená osoba mohla skutkové okolnosti vedieť alebo, že by sa to mohla
dozvedieť alebo mala dozvedieť, ak by vynaložila potrebnú starostlivosť (viď. rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cz 35/77, rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
III. ÚS H13/2013). Subjektívna začala plynúť najneskôr posledný, 30. deň v mesiaci apríl 2016 a uplynula
31.07.2016. Návrh žalobkyňa podala dňa 11.05.2016, čiže pred uplynutím trojmesačnej subjektívnej

premlčacej doby, neuplynula ani trojročná objektívna premlčacia doba.

5. V zmysle § 228 ods. 1 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku je právoplatný platobný rozkaz
Okresného súdu Poprad sp. zn. 13Ro 57/2008 zo dňa 23.04.2008 v rozpore s rozhodnutiami Súdneho
dvora Európskych spoločenstiev napr. vo veci POHOTOVOSŤ c/a Korčkovská C-76/10, C-429/05 a

C-618/10.NainéprávneposúdenievecinemávplyvrozsudokSúdnehodvoraEurópskychspoločenstiev
234/04 zo dňa 16.03.2006, na ktorý poukázala právna zástupkyňa žalovaného.

6. Predmetný platobný rozkaz je v rozpore aj s rozsudkom Súdneho dvora Európskych spoločenstiev
vo veci Banco Espaňol de Crédito c/a Joaquín Calderón Camino C 618/10 z 14.06.2012, podľa ktorého

smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má
vykladať v tom zmysle, že jej odporuje právna úprava členského štátu, akou je právna úprava dotknutá
vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o návrhu na vydanie platobného rozkazu
neumožňuje ani a limine, ani v ktorejkoľvek inej fáze konania ex offo preskúmať prípadnú nekalú povahu
podmienky týkajúcej sa úrokov z omeškania, ktorá je súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi predajcom

alebo dodávateľom a spotrebiteľom, ak spotrebiteľ nepodá odpor. Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 sa má
vykladať v tom zmysle, že mu odporuje právna úprava členského štátu, akou je článok 83 legislatívneho
dekrétu 1/2007 o prepracovaní všeobecného zákona o ochrane spotrebiteľov a užívateľov a ďalších
doplňujúcich zákonov (Real Decreto Legislativo 1/2007 por el que se aprueba el texto refundido de
la Ley General para la Defensa de los Consumidores y Usuarios y otras leyes complementarias) zo

16. novembra 2007, ktorá vnútroštátnemu súdu umožňuje v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej
podmienky, ktorá je súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom,
doplniť uvedenú zmluvu tým, že zmení obsah tejto podmienky.

7. Za daných okolností súd návrhu na povolenie obnovy konania vyhovel, keďže dodávateľovi bola

priznaná aj zmluvná pokuta, ktorej výška nebola modifikovaná v závislosti od dĺžky trvania záväzkového
vzťahu, súčasne súd vyhovel návrhu na povolenie odkladu vykonateľnosti platobného rozkazu.

8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď úspešnej
žalobkyni priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne

samostatným uzneseným po právoplatnosti rozsudku.

III. Obsah odvolania žalovaného

9. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný, namietajúc, že rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd dospel na základe vykonaného dokazovania k
nesprávnym skutkovým zisteniam. V danom prípade nedošlo k naplneniu zákonného dôvodu povolenia
obnovy konania. Neexistuje žiadne rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, ktoré obsahuje právne posúdenie
uplatneného nároku žalovaného na zmluvnú pokutu, preto záver súdu o existencii priameho rozporu s

rozhodnutím Súdneho dvora EÚ považuje za nesprávny. Rozsudok vo veci Banco Espaňol bol vydaný
až po vydaní platobného rozkazu, preto naň s poukazom na ust. § 217 ods. 1 Civilného sporového
poriadku nemožno prihliadať. Smernicou Rady 93/13/EHS sa žalobkyňa mohla brániť už v pôvodnom
konaní, preto je vylúčená z ďalšieho uplatňovania. Ak sa súd pri vydaní platobného rozkazu nezaoberalneprijateľnou zmluvnou podmienkou, tento nedostatok nemožno odstraňovať prostredníctvom obnovy
konania, pretože sa ňou nemožno domáhať nápravy pochybení právneho posúdenia veci alebo
nesprávnosti procesnej povahy. Výrok o trovách konania je v rozpore s ust. § 417 ods. 3 Civilného

sporového poriadku. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, žalobu na obnovu konania zamietnuť a
priznať žalovanému náhradu trov konania.

10. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť v celom rozsahu.

11. Žalovaný v rámci odvolacej repliky zotrvala na odvolacích dôvodoch, ako aj odvolacom návrhu.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ust. §

34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v zmysle ustanovenia § 470 ods.
1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 CSP,
vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.

13. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní a vec
aj správne právne posúdil. Odvolací súd si osvojuje odôvodnenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu
a na potvrdenie správnosti rozsudku a v súvislosti s odvolacími dôvodmi dopĺňa.

14. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,

ak by boli v neprospech strany.

15. Podľa § 228 ods. 1 písm. e) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“). právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak je v rozpore s
rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev.

16. Súd v záujme vyššej kvality života nemôže rezignovať z pozície strážcu vyváženosti ustanovení
spotrebiteľských zmlúv. Existuje totiž nezanedbateľné nebezpečenstvo, že sa nevylúčia zo života
spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky a nekalé obchodné praktiky, na ktoré žalovaný v podanom
návrhu na obnovu konania poukazuje.

17. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).Súd v danej súvislosti uvádza, že
Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva.

18. Dôležitým rozhodnutím je žalobkyňou uvádzaný rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci
Océano Grupo EditorialSA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a

José M. Sánchez Alcón Pradesa spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá
aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských
štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol,
keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde
zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže

spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne
predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli
neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochranaspotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky
tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

19. Súdny dvor EÚ viackrát judikoval napr. aj vo veci POHOTOVOSŤ c/a Korčkovská C-76/10, že
záväzok štátu postarať sa o to, aby nekalé podmienky spotrebiteľa nezaväzovali, vyjadrený v čl. 6
Smernice Rady 93/13/EHS treba považovať za kogentné ustanovenie. V spomínanom rozhodnutí
C-76/10 povyšuje Súdny dvor túto požiadavku na úroveň vnútroštátnych pravidiel verejného poriadku
(čl. 50), a teda pravidiel, na ktorých spoločnosť musí bezvýhradne trvať. Ide o princípy, ktoré sa musia

považovať za podstatné dôvody, aj na prelomenie materiálnej právoplatnosti súdneho rozhodnutia.

20. Nemali by byť žiadne pochybnosti o význame princípu právnej istoty, ktorý vyplýva z právoplatného
rozhodnutia súdu. Sú však z celospoločenského hľadiska dôvody, pre ktoré je výnimočne dôležité
upustiť od tejto zásady, a to z podstatných dôvodov. Pre porovnanie § 64 rozsudku ESĽP ZEHENTNER
c/a Rakúsko „Ochranu spotrebiteľa v civilnom súdnom konaní možno vnímať ako novú procesnú

zásadu, podľa ktorej sú súdy povinné prihliadať ex offo na ochranu práv spotrebiteľa, ohrozených alebo
narušených aplikáciou rôznych nekalých podmienok, ktoré do spotrebiteľských zmlúv vsunula zmluvná
strana so silnejšou vyjednávacou pozíciou pri ich uzatváraní“ (JUDr. Ing. Jarmila Lazíková, PhD; doc.
JUDr. Marek Števček, PhD.; Ochrana spotrebiteľa v civilnom procese, Bulletin Slovenskej advokácie
6/2013, str. 29).

21. Návrhom na povolenie obnovy konania v žiadnom prípade nedochádza k spochybňovaniu princípu
právnej istoty a zásady res iudicata. Naopak, princíp právnej istoty pripúšťa, aby v rámci konaní o
mimoriadnych opravných prostriedkov pre zabezpečenie ochrany práv a právom chránených záujmov
účastníka boli preskúmané a prípadne aj zrušené už právoplatné rozhodnutia súdov.

22. V konaní, o obnovu ktorého žalobkyňa žiada, došlo k vydaniu rozhodnutia súdu vo veci samej
vo forme platobného rozkazu - sp. zn. 13Ro 57/2008 zo dňa 23.04.2008, teda súdneho rozhodnutia
vydaného v rámci tzv. „skráteného konania“. Vo vzťahu k skrátenej forme konania, kedy súd vychádza
len z vyjadrení žalobcu a ním predložených listinných dôkazov je otázne, či je súdu za takýchto okolností

daný priestor na náležitú kontrolu zmluvných podmienok spotrebiteľského zmluvného vzťahu tak, ako
to predpokladá čl. 4 ods. 1 smernice.

23. Cieľom povolenia obnovy konania je snaha o vylúčenie neprimeraných podmienok, ktoré zhoršujú
kvalitu života, zo života bežných ľudí a tak naplnenie cieľa čl. 6 smernice Rady 93/13/EHS ,,postarať

sa, aby spotrebiteľov neprijateľné klauzuly v zmluvách nezaväzovali". Priemerný spotrebiteľ sa spravidla
ťažko orientuje v zložitých zmluvných vzťahoch a nedokáže poukázať na neprijateľné zmluvné
podmienky.

24. Nepodrobenie spotrebiteľského zmluvného vzťahu kontrole z hľadiska existencie nekalých

zmluvných podmienok je v zmysle vyššie uvedených rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie
dôvodom obnovy konania.

25. K odvolacej námietke nemožnosti prihliadania na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci
Banco Espaňol, z dôvodu jeho vydania po vydaní platobného rozkazu, odvolací súd uvádza, že ak

Súdny dvor konštatoval, že smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách odporuje právna úprava členského štátu, akou je právna úprava dotknutá
vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o návrhu na vydanie platobného rozkazu
neumožňuje ani a limine, ani v ktorejkoľvek inej fáze konania ex offo preskúmať prípadnú nekalú povahu
podmienky týkajúcej sa úrokov z omeškania, ktorá je súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi predajcom

alebo dodávateľom a spotrebiteľom, ak spotrebiteľ nepodá odpor, ide o rozhodnutie deklaratórnej
povahy, ktoré je potrebné vykladať tak, že smernici odporovala úprava členského štátu už v čase vydanie
platobného rozkazu, preto je potrebné vzťahovať právne závery Súdneho dvora aj na prejednávaný
prípad. Z tohto dôvodu uplatnená odvolacia námietka žalovaného nebola dôvodná.

26. Keďže žalobkyňa bola v konaní o povolenie obnovy konania úspešná vzhľadom na objektívne
preukázanie rozporu vydania platobného rozkazu s namietanou judikatúrou Súdneho dvora Európskej
únie, možno konštatovať jej úspech v tejto fáze obnovy konania. Súd prvej inštancie preto správne
postupoval, keď žalobkyni v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania.27. Za daného stavu preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok postupom vyplývajúcim z ust. §
387 ods. 1, 2 CSP.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1
CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Odvolanie žalovaného nebolo dôvodné, v dôsledku čoho nárok na
náhradu trov odvolacieho konania patrí úspešnej žalobkyni. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyni z
obsahu spisu žiadne trovy nevyplývajú, ich náhrada jej nebola priznaná.

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).