Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 20, 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/487/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215214623
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Pivarčiová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4215214623.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou Mgr. Monikou Czafikovou v právnej veci žalobkyne: O. C., D..

XX.XX.XXXX, N. Z. XX, D., právne zastúpenej Mgr. Elenou Szabóovou, advokátkou so sídlom Hlavné
nám. 7, Nové Zámky, proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom pôdohospodárstva
a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, Bratislava, o náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 05.08.2015 doručenou súdu dňa 10.08.2015 domáhala voči

žalovanej priznania náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom ako aj nezákonnými
rozhodnutiami orgánov verejnej moci vo veci vlastníčky pod č. 20 (žalobkyne) v jednoduchých
pozemkových úpravách v katastrálnom území obec D. pod č. 2011/00287-2 zo dňa 19.05.2011,
konečným výsledkom ktorých bolo rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka
Slovenskej republiky č. 4305/2014-430 zo dňa 23.09.2014, ktoré žalobkyňa obdržala dňa 06.10.2014.

2. V žalobe žalobkyňa uviedla, že dôkazy nesprávneho úradného postupu a nezákonných rozhodnutí

sú súčasťou spisových materiálov k citovanému rozhodnutiu ministerstva pôdohospodárstva. V
priebehu celého konania neboli rešpektované namietané ale ani iné zákonné ustanovenia platného
právneho poriadku Slovenskej republiky, následkom ktorých došlo k vysvetľovaniu a aplikácii zákonov
v rozpore s čl. 2 ods. 2 ako aj s čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky pri súčasnom
nerešpektovaní garantovaných práv účastníčky konania vrátane jej základných ľudských práv a slobôd
v rozpore aj s medzinárodnými zmluvami, ktoré Slovenská republika ratifikovala. V konkrétnom prípade
konajúce orgány konali a rozhodovali nad rámec svojich zákonných kompetencií, preto žalobkyňa

namieta absolútnu neplatnosť týchto úkonov a ničotnosť rozhodnutí, ktoré majú znaky aj úmyselného
obchádzania zákonov a zavádzania účastníkov do omylu. Uvedené dokazuje aj skutočnosť, že pokiaľ
špeciálne zákony neupravujú inak, platí všeobecná úprava, t.j. v danom prípade skôr získané právo
spoluvlastníka podľa príslušných zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré neboli a ani
nemôžu byť zrušené zákonom č. 330/1991 Zb. a ani žiadnym iným zákonom. Je absolútne neprípustné
posudzovať právne vzťahy vniknuté pred účinnosťou zákona č. 330/1991 Zb. iba podľa tohto zákona a
nebrať do úvahy platné právne predpisy v čase vzniku týchto právnych vzťahov. Aplikovaný nesprávny

úradný postup ako aj nezákonné rozhodnutia orgánov verejnej moci v danom prípade sú v rozpore
aj s § 21 zákona č. 229/1991 Zb. (zákona o pôde), ktorý je tiež tzv. špeciálnym zákonom a navyše
došlo aj k porušeniu práv na pokojné užívanie majetku zaručených Dohovorom na ochranu ľudských
práv a základných slobôd. Súčasťou vlastníckeho práva podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky je tiežpožiadavka, aby konania štátnych orgánov, ktoré sa týkajú aj ochrany tohto základného práva, dôsledne
rešpektovali ústavné princípy právnej istoty, rovnosti a zákazu diskriminácie. V danom prípade sa tomu
tak nestalo, t.j. ide tu aj o nepochybnú existenciu prípadov hodných osobitného zreteľa. Na dôkaz

žalobkyňa predkladá LV č. XXXX preukazujúci pôvodný stav predmetných nehnuteľností, teda pokojový
stav, do ktorého bolo neoprávnene zasiahnuté nedovoleným spôsobom, čo dokazuje LV č. XXXX V.
XXXX, z ktorých je jednoznačné, že pôvodné spoluvlastnícke podiely sa stali vlastníctvom iných, cudzích
osôb, napr. L.. M. Š., A.. V. O.. Š. D. U. Č.. XXXX v dôsledku vykonaných jednoduchých pozemkových
úprav, a to na základe absolútne ako aj relatívne neplatných právnych úkonov v dôsledku ničotných

rozhodnutí orgánu verejnej moci, ktorým predchádzalo zámerné a úmyselné konanie. Predkupné právo
na predmetné spoluvlastnícke podiely žalobkyňa uplatnila včas v rámci jednoduchých pozemkových
úprav ako oprávnená spoluvlastníčka listom zo dňa 12.05.2014. Nároky na náhradu škody žalobkyňa
vyčíslila k dátumu preštudovania dotknutých spisových materiálov, t.j. k 30.10.2014, kedy sa dozvedela
aj o výške spôsobenej škody. Nárok na náhradu škody žalobkyňa vyčíslila nasledovne:
1/ Nároky za nezákonné rozhodnutia:

- majetková ujma 3.360,00 eur
- nemajetková ujma za každé nezákonné rozhodnutie vo
veci, t.j. 2 x 17.500,00 eur, spolu vo výške 35.000,00 eur.
Pri každom rozhodovaní mali nadriadené orgány možnosť zákonnej nápravy, pričom majetková ujma
predstavuje hodnotu nevydaných spoluvlastníckych podielov podľa výpisu z registra pôvodného stavu

zo dňa 13.05.2012.
2/ Nároky za nesprávny úradný postup:
a) majetková ujma 3.360,00 eur
b) nemajetková ujma
- za porušenie právnej istoty 17.500,00 eur

- za porušenie Dohovoru na ochranu ľudských práv 17.500,00 eur
- za porušenie čl. 12 Ústavy Slovenskej republiky 17.000,00 eur
- za porušenie čl. 13 Ústavy Slovenskej republiky 17.000,00 eur
- za porušenie čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky 17.000,00 eur
- za porušenie čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky 17.500,00 eur

- za porušenie čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky 17.000,00 eur.
Z vyššie uvedených dôvodov žalobkyňa žiada, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť žalobkyni škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom a nezákonnými rozhodnutiami orgánov verejnej moci
celkom vo výške 162.220,00 eur a úroky z omeškania od 30.10.2014 vo výške 9,5 % ročne až do
zaplatenia a nahradiť žalobkyni trovy konania.

3. Žalobkyňa na preukázanie svojho nároku predložila svoje podanie označené ako „Uplatnenie
predkupného práva“ zo dňa 12.05.2014 adresované Okresnému úradu Komárno, pozemkovému a
lesnému odboru, Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 30.10.2014, výpis
z registra pôvodného stavu, čiastočný výpis z LV č. XXXX, výpis z LV č. XXXX a výpis z LV č. XXXX .

4. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe, ktoré bolo súdu doručené dňa 04.12.2015, uviedla, že žalobkyňa
neuniesla dôkazné bremeno, uplatňuje si nároky za nezákonné rozhodnutia, avšak žalovanej ani súdu
tieto nezákonné rozhodnutia nepreukazuje, nesprávny úradný postup taktiež konkrétne neuvádza a
nepreukazuje. K nemajetkovej ujme u žalobkyne podľa názoru žalovanej nedošlo, keďže ani z obsahu

žaloby nie je zrejmé, akým negatívnym následkom a v ktorých oblastiach života bola žalobkyňa
poškodená. Žalobkyňa nepreukázala ani skutočnú škodu ani ušlý zisk, ktorý by jej v súvislosti s
nesprávnym úradným postupom vznikol. Z obsahu žaloby nie je žalovanej zrejmé, o aký nesprávny
úradný postup alebo o aké nezákonné rozhodnutia v danej veci ide, ktorý orgán verejnej moci a
akým spôsobom sa nesprávneho úradného postupu alebo vydania nezákonných rozhodnutí dopustil.

Žalobkyňa sa nesprávne domnieva, že rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka
Slovenskej republiky č. 4305/2014-430 zo dňa 23.09.2014 je nezákonné. Toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 06.10.2014. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak,
právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné

rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Doposiaľ nebolo
žalovanej ani súdu preukázané, že rozhodnutie č. 4305/2014-430 zo dňa 23.09.2014, právoplatné dňa
06.10.2014, je nezákonné. Nebolo tiež príslušným orgánom zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť.Potom následne v celom prípade absentuje podľa § 5 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu aj
príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím, ako jedna z troch zákonných
podmienok objektívnej zodpovednosti za škodu. Žalovaná nezodpovedá za fiktívne vyčíslenú výšku

náhrady škody žalobkyni, ktorú neoprávnene požaduje aj s príslušenstvom, pretože doposiaľ nikto
nepreukázal žalovanej súčasné splnenie troch zákonných podmienok objektívnej zodpovednosti za
škodu, a to: 1) existenciu škody, 2) nesprávny úradný postup alebo nezákonné rozhodnutie orgánu
verejnej moci, 3) príčinnú súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným
rozhodnutím. V celej veci nie je žalobkyňou preukázaná príčinná súvislosť medzi škodou, ktorú uvádza

žalobkyňa a nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím. Žalobkyňa doposiaľ
nepreukázala ani nesprávny úradný postup, preto žalovaná žiada, aby súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol. K svojmu podaniu žalovaná pripojila rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja
vidieka Slovenskej republiky č. 4305/2014-430 zo dňa 23.09.2014.

5. Na výzvu súdu, aby žalobkyňa predložila listinné dôkazy, na ktoré poukazuje v žalobe, doručila

dňa 05.01.2016 žalobkyňa súdu rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka
Slovenskej republiky č. 4305/2014-430 zo dňa 23.09.2014, rozhodnutie Okresného úradu Nitra,
odboru opravných prostriedkov, referátu pôdohospodárstva č. OUNR-OOP4/2014/34779-2/MM zo dňa
12.08.2014aodvolaniežalobkynezodňa28.08.2014protirozhodnutiuOkresnéhoúraduNitrač.OUNR-
OOP4/2014/34779-2/MM zo dňa 12.08.2014.

6. Na pojednávaní dňa 21.11.2016 žalobkyňa uviedla, že na podanej žalobe trvá v plnom
rozsahu. Predmetné súdne konanie je výsledkom nerešpektovania zákonného predkupného práva
na nehnuteľnosti v rámci prebiehajúcich jednoduchých pozemkových úprav v obci D.. Predkupné
právo má zo zákona povahu vecného práva. To znamená, že je spojené so spoluvlastníctvom k

veci a zaťažuje každého spoluvlastníka prevádzajúceho podielu. V prípade prevodu tohto podielu
predkupné právo pôsobí naďalej aj voči ďalším právnym nástupcom nadobúdateľov. Toto oprávnenie
je osobné, neprenosné a zaniká smrťou spoluvlastníka. Nedá sa zmluvne previesť a neprechádza
na dedičov. Prípisom zo dňa 12.5.2014 adresovaným na Okresný úrad Komárno, pozemkový a lesný
odbor žalobkyňa uplatnila svoje zákonné predkupné právo na spoluvlastnícke podiely nehnuteľností ako

podielováspoluvlastníčkanapôvodnompozemkuparc.č.XXXXovýmere2234m2,kat.úz.D.asúčasne
vyzvala nadobúdateľov, aby jej tieto časti ponúkli na predaj, a to za tých istých podmienok, za akých ich
nadobudli oni sami. Upozorňovala aj na zákonnú povinnosť nadobúdateľov takúto ponuku uskutočniť. K
zákonnémupredkupnémuprávužalobkyňauviedla,žekogentnúúpravunemožnoprispôsobovaťúprave
dispozičnej a predkupné právo spoluvlastníkov bez ohľadu na ich vôľu nemožno zmeniť ani zrušiť.

Žiadne ustanovenie rovnakého zákona nemôžu byť vykonávacím predpisom k sebe samému a osobitná
úprava k všeobecnej už vôbec nie. Vylúčenie predkupného práva z ostatných práv spoluvlastníkov k
spoločnej veci a jeho iné posudzovanie nemá oporu v zákone. Len uplatnením predkupného práva
(a následným vyplatením ponukovej ceny) možno si vytvoriť právo na jeho ochranu a zachovať
možnosť odvrátiť dôsledky predaja spoluvlastníckeho podielu resp. spoluvlastníckych podielov tretej

osobe. Žalobkyňa vytýka nesprávny úradný postup ale aj nezákonné rozhodnutie vo veci Ministerstva
pôdohospodárstva SR sp. zn. 4305/2014, konkrétne rozhodnutia zo dňa 23.9.2014. Nesprávny
úradný postup vidí v tom, že bol obchádzaný zákon, konkrétne bolo porušené jej predkupne právo
k nehnuteľnostiam. Jedná sa o parcely vedené na LV č. XXXX v k.ú. D., parc. č. XXXX o výmere
2234 m2. Žalobkyňa nepodala na súd žalobu o neplatnosť kúpnej zmluvy alebo žalobu o nahradenie

vôle vlastníka ku kúpnej zmluve, podala len žalobu, ktorá je predmetom tohto konania. Nezákonné
rozhodnutie žalovaného vidí žalobkyňa v tom, že bol porušený Občiansky zákonník, a to v tom, že nie
spoluvlastník, ktorý nenakladá s vlastníctvom má povinnosť požiadať o kúpu spoluvlastníckeho podielu,
ktorý niektorý zo spoluvlastníkov mieni prevádzať na niektorého zo spoluvlastníkov, najmä nie vtedy
keď prevádza svoje spoluvlastníctvo na tretiu osobu - nevlastníka. Majetková ujma 3.360,00 eur, ktorú

si žalobkyňa voči žalovanej uplatnila, predstavuje hodnotu nehnuteľností prevedených na subjekt jej
neznámy, nakoľko z listu vlastníctva to nie je možné zistiť. K spôsobu vyčíslenia nemajetkovej ujmy
žalobkyňa nevedela uviesť bližšie zdôvodnenie.

7. Zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia. Príslušný

správny orgán, ktorý rozhodoval v tejto veci v správnom konaní, a to Okresný úrad, odbor pozemkový
a lesný v Komárne, sa nedopustil žiadneho nesprávneho úradného postupu, ani vydania nezákonného
rozhodnutia, ktoré ako to uvádza žalobkyňa, je vyvrcholením a vyústením do vydania údajne podľa
žalobkyne nezákonného rozhodnutia žalovanej č. 4305/2014 - 430 z 23.9.2014, ktoré nadobudloprávoplatnosť 6.10.2014. Toto rozhodnutie nebolo doposiaľ žiadnym príslušným orgánom zrušené
pre nezákonnosť. Žalobkyňa nevyužila žiaden riadny ani mimoriadny opravný prostriedok v zmysle
správneho súdnictva, ktorým by sa domáhala preskúmania tohto právoplatného rozhodnutia. Vzhľadom

k tejto právne významnej skutočnosti v celom tomto prípade absentuje príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím a vznikom škody tak, ako je to ustanovené v režime zákona č. 514/2003
Z.z. Vzhľadom k tejto skutočnosti zástupca žalovanej navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol, keďže žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, keď ani na výzvu súdu, či už písomnú
alebo na pojednávaní, nevedela konkretizovať, v čom spočíva nesprávny úradný postup a nezákonné

rozhodnutie žalovanej. Príslušný pozemkový odbor v Komárne nie je kompetentný na to, aby realizoval
predkupné právo žalobkyne, o tomto práve je príslušný rozhodovať príslušný súd. V správnom konaní
ktoré prebiehalo od roku 2011 boli všetci účastníci správneho konania v rámci JPÚ podrobne v zmysle
správneho poriadku informovaní o celom tomto konaní. Žalobkyňa od roku 2012 podľa uvedenia tohto
správneho orgánu v konaní aktívne spolupracovala, ale nič nebránilo tomu, aby odkúpila dotknuté
spoluvlastnícke podiely. Po prerokovaní námietok žalobkyne pred týmto správnym orgánom bola

poučená slovne aj písomne, že správny orgán pozemkových úprav nie je príslušný realizovať jej
predkupné právo, o tom môže rozhodnúť jedine súd.

8. Keďže žalobkyňa požiadala o odročenie pojednávania za účelom zvolenia si právneho zástupcu na
upresnenie a doplnenie žaloby, súd pojednávanie odročil.

9. Dňa 20.11.2017 súd vo veci vykonal v neprítomnosti ospravedlnenej žalovanej pojednávanie.
Žalovanávosvojompodanízodňa19.10.2017,ktorýmospravedlnilasvojuneprítomnosťnapojednávaní
a súhlasila, aby súd rozhodol v jej neprítomnosti, uviedla, že doposiaľ žiaden príslušný orgán, či
už správny úrad, súd, prokurátor formou vybavovania napr. sťažnosti žalobkyne (podľa zákona o

sťažnostiach), podnetu na postup podľa § 50 správneho poriadku a podnetu na vydanie upozornenia
prokurátora alebo žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej moci (podľa v tom čase platného ustanovenia
§ 250t OSP), ani návrhom žalobkyne na preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. 4305/2014-430 z
23.09.2014 súdom (podľa poučenia v zmysle v tom čase platného ustanovenia § 247 ods. 3 OSP), na
ktoré žalobkyňa poukazuje v konečnom dôsledku ako na nezákonné, vec žalobkyne neposudzoval, vo

veci nekonal, nerozhodoval a žiadny z uvedených príslušných orgánov správne konanie žalobkyne vo
veci projektu jednoduchých pozemkových úprav v katastrálnom území D. neposudzoval a nekonštatoval
ako nesprávny úradný postup (nečinnosť, resp. prieťahy v konaní) alebo nezákonné rozhodnutie
žalovanej. Žalobkyňa nevyužila právo na podanie návrhu na preskúmanie rozhodnutia žalovanej č.
4305/2014-430 z 23.09.2014 správnym súdom. Za nesprávny úradný postup v zmysle ustanovenia §

9 zákona č. 514/2003 Z.z. nie je možné považovať prípadné pochybenie a nedostatky spočívajúce v
tom, že štátny orgán pred svojim rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky jeho vydania, a že v
dôsledkutohojenímvydanérozhodnutiepodľažalobkynenesprávneanemalobyťvydané,prípadne,že
malo byť vydané v inej podobe, či za iných okolností. Žalovaná poukázala na to, že všeobecné súdy nie
sú oprávnené mimo rámca správneho súdnictva skúmať vecnú správnosť aktov vydaných príslušným

orgánomaniprocesu,ktorýkvydaniurozhodnutiaviedol.Nazákladeuvedenéhonavrhol,abysúdžalobu
zamietol.

10. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 20.11.2017 uviedla, že na výpočet nemajetkovej ujmy neexistuje
žiadny matematický vzorec, zákon, ani všeobecne platný právny predpis, preto v ďalšom ako dôkaz

vyzdvihuje špeciálny charakter zákona č. 514/2003 Z.z. a prednosť jeho zákonných ustanovení pred
všeobecnou úpravou. Výška uplatnenej nemajetkovej ujmy preto bola určená v nadväznosti na
judikatúruÚstavnéhosúduSRvovzťahukporušeniuporovnateľnýchprávaokremjudikatúryÚstavného
súdu SR a ESĽP neexistuje žiadne meradlo, ktorým by bolo možno oceniť porušenie označených
práv tak, ako ich uviedla žalobkyňa vo svojej žalobe. Žalobkyňa nebola informovaná o tom, ktorý zo

spoluvlastníkov mieni previesť a na koho svoj spoluvlastnícky podiel, resp. ako mienia naložiť so svojim
podielom a teda z dôvodu takto realizovaných jednoduchých pozemkových úprav nemala ani možnosť
žalovať konkrétnu osobu na súde. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa inú možnosť nápravy než podať
túto žalobu o náhradu škody nemala aj z dôvodu, že spätná identifikácia parciel nového stavu nie je
možná. Teda nie je možné zistiť, z ktorej pôvodnej alebo z ktorých častí pôvodných parciel vznikla nová

parcela.

11. Žalobkyňa na pojednávaní navrhla, aby súd opätovne odročil pojednávanie, aby sa mohla poradiť so
svojouprávnouzástupkyňou,ktoráprenečakanúudalosť,ktorásajejprihodila,nemohlabyťprítomnánapojednávaní.Tejtožiadostisúdnevyhovel,keďžežalobkyňamalapredpojednávanímdostatokčasu,aby
sa poradila so svojou právnou zástupkyňou a pripravila sa na pojednávanie. Navyše právna zástupkyňa
žalobkynebolasúdomtrikrátvyzvaná,abypodanúžalobuspresnilaadoplnila.Nažiadnuzvýzievprávna

zástupkyňa žalobkyne nereagovala.

12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými stranami v priebehu
konania, a to najmä podaním žalobkyne označeným ako „Uplatnenie predkupného práva“ zo dňa
12.05.2014, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 30.10.2014,

výpisom z registra pôvodného stavu, výpismi z LV č. 7198, 7413, 7450, rozhodnutím Ministerstva
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 4305/2014-430 zo dňa 23.09.2014,
rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu pôdohospodárstva č.
OUNR-OOP4/2014/34779-2/MM zo dňa 12.08.2014, odvolaním žalobkyne zo dňa 28.08.2014 proti
rozhodnutiu Okresného úradu Nitra č. OUNR-OOP4/2014/34779-2/MM zo dňa 12.08.2014, oboznámil
sa aj s obsahom pripojených spisov, a to so spisom Okresného úradu Komárno č. sp. OU-KN-

PLO-2016/000409, ktorého súčasťou je spis Okresného úradu Komárno č. sp. OU-KN-PLO-2014/00094
a Okresného úradu Nitra č. sp. OU-NR-OOP4-2014/034779, spisom Okresného úradu Komárno
č. sp. OU-KN-PLO-2013/00115 (predtým spis Krajského pozemkového úradu v Nitre, Obvodného
pozemkového úradu v Komárne č. sp. A/2013/00129), Krajského pozemkového úradu v Nitre,
Obvodného pozemkového úradu v Komárne č. sp. A/2011/00287 a č. sp. A/2012/00170. Žalobkyňa

navrhla, aby súd ako ďalší dôkaz vyžiadal z Okresného úradu Komárno ďalšie zmluvy, ktorými boli
prevedené vlastníctva k nehnuteľnostiam na LV č. XXXX. Súd tento žalobkyňou navrhnutý dôkaz
nevykonal, keďže jednak mal za to, že zabezpečený spisový materiál obsahuje všetky rozhodujúce
skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci, a jednak z dôvodu, že predmetom konania pred
Okresným úradom Komárno boli jednoduché pozemkové úpravy, v rámci ktorých nedochádza k prevodu

spoluvlastníckeho podielu na základe zmluvy o prevode podielu spoluvlastníka na tretiu osobu, preto by
vyžiadanie takýchto zmlúv, ktoré žalobkyňa ani nijako bližšie nešpecifikovala, bolo zrejme bezvýsledné.
Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

13. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 10.08.2015 domáha náhrady škody v celkovej výške

162.220,00 eur spôsobenej nesprávnym úradným postupom a nezákonnými rozhodnutiami orgánov
verejnej moci vo veci vlastníčky pod č. 20 (žalobkyne) v jednoduchých pozemkových úpravách v
katastrálnom území obce D. pod č. 2011/00287-2 zo dňa 19.05.2011, konečným výsledkom ktorých bolo
rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 4305/2014-430
zo dňa 23.09.2014. Nesprávny úradný postup žalobkyňa vidí v tom, že bolo porušené jej predkupné

právo k nehnuteľnostiam, ktoré v konaní o pozemkových úpravách uplatnila svojim listom zo dňa
12.05.2014 adresovaným Okresnému úradu Komárno, pozemkovému a lesnému odboru. Nezákonnosť
rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 4305/2014-430
zo dňa 23.09.2014 vidí žalobkyňa v tom, že boli porušené ustanovenia Občianskeho zákonníka o
predkupnom práve.

14. Z pripojených spisových materiálov Okresného úradu Komárno vyplýva, že Okresný úrad
Komárno, pozemkový a lesný odbor v konaní o pozemkových úpravách verejnou vyhláškou zo
dňa 03.03.2014 zverejnil projekt jednoduchých pozemkových úprav katastrálneho územia D.. Proti
projektu pozemkových úprav podala žalobkyňa v zákonnej lehote námietky, ktoré boli prerokované

dňa 13.05.2014. Námietkam žalobkyne bolo vyhovené. Žalobkyňa si listom zo dňa 12.05.2014
adresovaným Okresnému úradu Komárno, pozemkovému a lesnému odboru uplatnila predkupné právo
ako spoluvlastníčka nehnuteľností, a to na všetky nehnuteľnosti, ktoré spadajú do jednoduchých
pozemkových úprav a ktorých je spoluvlastníčkou. Súčasne vyzvala nadobúdateľov, aby jej tieto časti
ponúkli na predaj, a to za tých istých podmienok, za akých podiely nadobudli oni sami. K žalobkyňou

uplatnenému predkupnému právu správny orgán zaujal stanovisko v zápisnici z prerokovania námietky
podanejžalobkyňouzodňa13.05.2014,podľaktoréhosprávnyorgánvkonaníopozemkovýchúpravách
nie je kompetentný posudzovať uplatnenie predkupného práva, ktoré stráca k pôvodnému pozemku.
Účelom konania je práve zjednodušiť vlastníkovi nakladanie s pozemkom zrušením spoluvlastníctva.
Listom zo dňa 26.05.2014 Okresný úrad Komárno, pozemkový a lesný odbor oznámil žalobkyni

vyriešenie jej námietky a doručil jej nový výpis z rozdeľovacieho plánu, proti ktorému mohla žalobkyňa
podať námietky do 30 dní od jeho doručenia. Žalobkyňa toto svoje právo využila a listom zo dňa
23.06.2014 podala proti projektu pozemkových úprav a výpisu z rozdeľovacieho plánu námietky,
v ktorých namietala, že jej zákonné predkupné právo nebolo rešpektované. Námietky žalobkyneboli prerokované dňa 23.07.2014. Podľa stanoviska správneho orgánu v zápisnici o prerokovaní
námietok v konaní o pozemkových úpravách sa nerealizuje kúpa - predaj alebo obdobný právny
úkon, na ktorý je možné uplatnenie predkupného práva v zmysle Občianskeho zákonníka. Ak sa cíti

účastník konania poškodený môže sa domáhať svojich práv prostredníctvom súdu. Keďže správny
orgán námietkam žalobkyne nevyhovel, postúpil ich na rozhodnutie Okresnému úradu Nitra, odboru
opravných prostriedkov, referátu pôdohospodárstva, ktorý o nej rozhodol rozhodnutím č. OUNR-
OOP4-2014/34779-2/MM zo dňa 12.08.2014 tak, že námietke žalobkyne nevyhovel. V odôvodnení
rozhodnutia k uplatneniu predkupného práva žalobkyňou uviedol, že správny orgán nemá kompetenciu

skúmať uplatňovanie predkupného práva, nakoľko v konaní o pozemkových úpravách nejde o prevody
vlastníctva na základe § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale o vyrovnanie podľa ust. § 11
zákona o pozemkových úpravách platného do 30.04.2014, ktoré sa v drvivej väčšine uskutočňuje v
pozemkoch alebo za dodržania podmienok v ods. 8 a 9 aj v peniazoch. Žalobkyňa si mohla v zmysle
Občianskeho zákonníka uplatniť predkupné právo u spoluvlastníkov pozemkov do dňa 19.02.2014,
kedy boli Zásady umiestnenia nových pozemkov vyhlásené za platné a zhotoviteľ začal práce na

projektovanínovýchpozemkov.NásledneOÚKN,PLOvsúladesust.§11ods.11navrholkatastrálnemu
odboru Okresného úradu Komárno, aby vyznačil obmedzujúcu poznámku o zákaze vlastníka nakladať
s pozemkami pre vlastníkov, ktorí si do dňa 19.02.2014 uplatnili vyrovnanie v peniazoch. Proti tomuto
rozhodnutiu Okresného úradu Nitra podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom poukazovala na zákonnú
povinnosť nadobúdateľov uskutočniť ponuku na uplatnenie predkupného práva, ako aj na skutočnosť,

že nebola informovaná o možnosti uplatnenia predkupného práva do 19.02.2014 a zásah do jej
predkupného práva bol uskutočnený po tomto termíne. O podanom odvolaní žalobkyne rozhodlo
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky rozhodnutím č. 4305/2014-430
zo dňa 23.09.2014 tak, že odvolanie žalobkyne zamietlo a rozhodnutie Okresného úradu Nitra č.
OUNR-OOP4-2014/34779-2/MMzodňa12.08.2014potvrdilo.Vosvojomrozhodnutíuviedlo,žetvrdenie

žalobkyne o tom, že nebola informovaná do 19.02.2014 o možnosti uplatnenia predkupného práva
nemá oporu v zákone o pozemkových úpravách, pretože v tomto konaní takáto možnosť neexistuje.
Pokiaľ mala záujem odkúpiť podiely ostatných spoluvlastníkov, mohla tak urobiť aj v priebehu konania
o pozemkových úpravách pred tým, než požiadali o vyrovnanie v peniazoch. Kúpa - predaj pozemkov
ako právny akt medzi dvoma zmluvnými stranami nepodlieha konaniu o pozemkových úpravách ani

usmerňovaniu, či rozhodovaniu správneho orgánu zodpovedného za konanie o pozemkových úpravách.
Správny orgán nezasahuje do rozhodnutia vlastníkov, resp. spoluvlastníkov ako naložia so svojimi
pozemkami v procese podľa zákona o pozemkových úpravách, tak isto nemôže im prikázať, že
musia požiadať o vyrovnanie v peniazoch alebo pozemok (podiel) predať inému vlastníkovi, resp.
spoluvlastníkovi. Vyrovnanie za spoluvlastnícke podiely v peniazoch sa nezakladá na súhlase ostatných

spoluvlastníkov. Rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č.
4305/2014-430 zo dňa 23.09.2014 nadobudlo právoplatnosť dňa 06.10.2014.

15. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2013 (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.)

štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

16. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

17. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

18. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy,
ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných
predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.19. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone

jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

20. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

21. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

22. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde

môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

23. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

24. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy z

dôvodu zodpovednosti štátu za škodu, ktorá jej mala byť spôsobená jednak nesprávnym úradným
postupom v konaní o jednoduchých pozemkových úpravách spočívajúcim v porušení predkupného
práva žalobkyne k nehnuteľnostiam, ktoré uplatnila svojim listom zo dňa 12.05.2014 adresovaným
Okresnému úradu Komárno, a jednak nezákonnými rozhodnutiami v konaní Okresného súdu Komárno o
jednoduchých pozemkových úpravách, pričom výsledkom celého nesprávneho postupu a nezákonných

rozhodnutí je rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č.
4305/2014-430 zo dňa 23.09.2014. Nezákonnosť tohto rozhodnutia vidí žalobkyňa v tom, že boli
porušené ustanovenia občianskeho zákonníka o predkupnom práve.

25. Žalobkyňa si v konaní teda v prvom rade uplatnila nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy,

ktorá jej mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v porušení jej zákonného
predkupného práva v konaní Okresného úradu Komárno o jednoduchých pozemkových úpravách.

26. Podľa zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Nesprávnym úradným postupom sa zakladá objektívna zodpovednosť štátu (bez ohľadu

na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť, ale ktorá predpokladá súčasné splnenie troch podmienok,
ktorými sú 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad súčasného splnenia uvedených troch podmienok
znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať. Dôkazné
bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, v prejednávanej veci na

žalobkyni. Pretože úradný postup nie je spravidla možné právnym predpisom upraviť do najmenších
podrobností tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone právomoci príslušného orgánu vykonať,
treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup
príslušného orgánu smeruje. Za nesprávny úradný postup možno považovať každú ďalšiu činnosťštátnych orgánov a správnych orgánov, než je činnosť rozhodovacia. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v

konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických
osôb. V praxi sa vychádza z toho, ako už bolo konštatované vyššie, že ide o prípady vzniku škôd,
ktoré boli vyvolané inou činnosťou orgánov verejnej moci, než rozhodovacou. Nesprávnym úradným
postupom je tak činnosť spojená s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri nej alebo v jej
dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie orgánu verejnej moci

alebo k porušeniu poriadku určeného povahou, funkciou alebo cieľom postupu. Zodpovednosť štátu za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa neviaže na vydanie rozhodnutia v predpísanom
konaní a s rozhodovaním buď vôbec nemusí súvisieť, alebo naopak ide o taký postup v konaní
smerujúci síce k vydaniu rozhodnutia, ktorý sa však bezprostredne v obsahu rozhodnutia neodrazí.
Ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť
za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Štát sa nemôže

zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do
základných práv. Ďalšou obligatórnou podmienkou zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú jeho
nesprávnymúradnýmpostupomjepredbežnéprerokovanienárokuupríslušnéhoústrednéhoorgánu,t.j.
v prejednávanej veci u Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, keďže bez
tohto predbežného prerokovania nároku sa žalobkyňa nemôže úspešne domáhať uplatneného nároku

v občianskom súdnom konaní.

27. Žalobkyňa vidí nesprávny úradný postup v tom, že bolo porušené jej predkupné právo, ktoré uplatnila
svojim listom zo dňa 12.05.2014 adresovaným Okresnému úradu Komárno, pozemkovému a lesnému
odboru v konaní o jednoduchých pozemkových úpravách. Súd k uvedenému konštatuje, že správny

orgán v konaní o pozemkových úpravách nie je oprávnený skúmať a riešiť uplatnenie predkupného
práva, keďže v konaní o pozemkových úpravách nedochádza k prevodu spoluvlastníckeho podielu na
základe zmluvy o prevode podielu spoluvlastníka na tretiu osobu, ale k usporiadaniu vlastníckych a
užívacích pomerov vyrovnaním vo forme pozemkov alebo vyrovnaním v peniazoch. Správne orgány nie
sú oprávnené skúmať realizáciu predkupného práva ani vyvodzovať za jeho porušenie sankciu. Ak sa

žalobkyňa domnieva, že došlo k porušeniu ponukovej povinnosti prevádzajúceho spoluvlastníka voči
nej ako oprávnenej z predkupného práva, jediný orgán, ktorý môže autoritatívne zjednať nápravu, je
súd, teda nie orgán štátnej správy v oblasti pozemkových úprav. Ak je predkupné právo uplatnené pred
správnym orgánom, tento nemôže svojím rozhodnutím suplovať zvrchovanú právomoc súdu v tejto veci.
Jediným správnym postupom správneho orgánu v takomto prípade je odkázať účastníka správneho

konania, ktorý sa cíti byť poškodený na svojich právach na súd, čo, ako to vyplýva zo Zápisnice z
prerokovania námietky podanej účastníkom projektu pozemkových úprav zo dňa 23.07.2014, správny
orgán aj urobil. Na základe uvedeného súd konštatuje, že správny orgán pri uplatnení predkupného
práva žalobkyňou nepochybil, preto k nesprávnemu úradnému postupu nedošlo.

28. Žalobkyňa sa ďalej domáha náhrady škody spôsobenej nezákonnými rozhodnutiami orgánov
verejnej moci v konaní o jednoduchých pozemkových úpravách, konečným výsledkom ktorých bolo
rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 4305/2014-430
zo dňa 23.09.2014. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré má
za následok škodu, je občianskoprávny vzťah a zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov je vo vzťahu k Občianskemu
zákonníkuzákonomšpeciálnym.Prvotnoupodmienkouvznikuzodpovednostištátuzaškoduspôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu je okolnosť, že právoplatné alebo bez ohľadu na právoplatnosť vykonateľné
rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda, bolo pre nezákonnosť príslušným orgánom zrušené alebo
zmenené. Tento záver je v súlade s hmotným právom i ustálenou judikatúrou vyšších súdov (pozri napr.

rozsudok Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 115/2010 zo dňa 31.05.2011) a zodpovedá
princípu prezumpcie správnosti rozhodnutí, podľa ktorého súd v konaní o zodpovednosť štátu za škodu
nie je oprávnený posudzovať zákonnosť rozhodnutia vydaného v inom konaní. Podmienka nezákonnosti
rozhodnutia, od ktorého je odvodzovaný vznik škody, je splnená len vtedy, ak bolo rozhodnutie ako
nezákonné zrušené alebo zmenené. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je

objektívnou zodpovednosťou štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nie je možné zbaviť a ktorá
je založená na súčasnom splnení troch podmienok a to: a) nezákonné rozhodnutie, b) vznik škody,
c) príčinná súvislosť medzi vydaním nezákonného rozhodnutia a vznikom škody. O vzťah príčinnej
súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom nezákonného rozhodnutia, t.j. vtedy, ak nezákonnérozhodnutie a škoda boli vo vzájomnom pomere príčiny a následku a ak bolo preukázané, že ak by
nebolo nezákonného rozhodnutia, ku škode by nebolo bývalo došlo. Z uvedeného možno vyvodiť,
že právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým bolo nezákonné rozhodnutie zrušené alebo zmenené, vzniklo

poškodenému právo na náhradu škody, ktorá mu bola týmto rozhodnutím spôsobená, t. j. vzniklo
mu právo na plnenie. Rovnako ako aj pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom aj pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je ďalšou
obligatórnou podmienkou zodpovednosti štátu za škodu predbežné prerokovanie nároku u príslušného
ústredného orgánu, t.j. v prejednávanej veci u Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

29. Žalobkyňa namieta nezákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej moci vo veci vlastníčky pod č. 20
(žalobkyne) v jednoduchých pozemkových úpravách v katastrálnom území obec D. pod č. 2011/00287-2
zo dňa 19.05.2011, konečným výsledkom ktorých bolo rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a
rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 4305/2014-430 zo dňa 23.09.2014, pričom nezákonnosť vidí
v tom, že boli porušené príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o predkupnom práve. Súd

mal z pripojeného spisového materiálu Okresného úradu Komárno č. sp. OU-KN-PLO-2014/00094 a
Okresného úradu Nitra č. sp. OU-NR-OOP4-2014/034779 za preukázané, že Okresný úrad Nitra, odbor
opravných prostriedkov, referát pôdohospodárstva rozhodnutím č. OUNR-OOP4-2014/34779-2/MM zo
dňa 12.08.2014 námietkam žalobkyne proti projektu pozemkových úprav a výpisu z rozdeľovacieho
plánu nevyhovel. Toto rozhodnutie bolo po podanom odvolaní žalobkyňou potvrdené ako vecne správne

rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 4305/2014-430
zo dňa 23.09.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.10.2014. Proti tomuto rozhodnutiu zo zákona
nebolo prípustné odvolanie, v zmysle § 247 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
účinného v čase vydania rozhodnutia však bolo preskúmateľné súdom. Možnosť súdneho prieskumu
tohto rozhodnutia správneho orgánu však žalovaná nevyužila, žalobu na preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia správneho orgánu žalobkyňa nepodala. K zmene ani zrušeniu tohto rozhodnutia správneho
orgánu preto nedošlo. Z uvedeného vyplýva, že nebola splnená základná podmienka stanovená v
§ 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. na to, aby mohlo dôjsť k vzniku nároku na náhradu škody za
nezákonné rozhodnutie, keďže rozhodnutie Okresného úradu Nitra č. OUNR-OOP4-2014/34779-2/MM
zo dňa 12.08.2014 bolo potvrdené ako vecne správne rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva

a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 4305/2014-430 zo dňa 23.09.2014, ktoré nebolo žiadnym
orgánom pre nezákonnosť zmenené ani zrušené.

30. Ďalším predpokladom vzniku nároku na náhradu škody je samotná škoda. Pod pojmom škoda je
potrebné rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná

peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Vznik tejto škody musí preukázať žalobkyňa. Žalobkyňa si
uplatnila majetkovú aj nemajetkovú ujmu, spolu vo výške 162.220,00 eur. Keďže súd konštatoval, že k
nesprávnemu úradnému postupu ani k vydaniu nezákonného rozhodnutia nedošlo, nemohla byť nimi
spôsobená žalobkyni žiadna ujma. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, ako sa zmenšil jej majetok v
dôsledkutvrdenéhonesprávnehoúradnéhopostupualebotvrdenýchnezákonnýchrozhodnutí.Rovnako

nepreukázalaanivzniknemajetkovejujmy,jejzávažnosť,okolnostijejvzniku,nepreukázalaaninásledky
tvrdenej ujmy, a tak neuniesla dôkazné bremeno ani o tejto časti návrhu.

31. Podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a
nezákonným rozhodnutím sú stanovené kumulatívne a nesplnenie čo i len jednej z nich má za následok

nevzniknutie zodpovednosti za škodu. Súd v danej veci dospel k záveru, že žaloba na náhradu škody
a nemajetkovej ujmy nie je opodstatnená, keďže nie je splnená ani jedna zo základných podmienok
pre zodpovednosť žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a nezákonným
rozhodnutím. Žalobkyňa nepreukázala nesprávnosť úradného postupu ani nezákonnosť vydaného
rozhodnutia, nepreukázala ani existenciu škody a preto nemohla byť daná ani príčinná súvislosť medzi

nimi, čo bolo dôvodom, pre ktorý súd jej žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

32. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Žalovaná mala v konaní plný úspech, preto jej súd priznal
voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne

súdprvejinštanciepoprávoplatnostitohtorozsudkusamostatnýmuznesením,ktorévydásúdnyúradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Komárno.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci (365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).