Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 28, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117216539
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117216539.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu

JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej, v právnej veci žalobkyne: E. Q., V.. XX.XX.XXXX, P.
K. Č.. XXXX/XX, XXX XX Y., právne zastúpená: JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul.
Sov. hrdinov č. 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova č. 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátka kancelária JUDr.
Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Kubániho č 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, v konaní o vydanie
bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 14Csp/152/2017-68 zo dňa 24.10.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol, cit.:
,,žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 2.091,29 EUR spolu s 5 %-tným ročným úrokom z
omeškania od 15.07.2017 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.01.2013,

uvedená v článku 8, bod 8.1., v znení: „Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa
poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu
v možnosti odkladu, maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na
základe Žiadosti/Zmluvy, uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok
dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti
splátokúveruvovýške215,75EURab)zaposkytnutieslužbyspočívajúcejvmožnostiodkladusplatnosti
splátok revolvingu vo výške 112,08 EUR v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je

veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu dlžník udeľuje veriteľovi
svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom
písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto dohody o poskytnutí služby.“, je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou,
určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.01.2013,
uvedená v článku 8, bod 8.4., v znení: „Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru, je
splatná dňom uzavretia tejto Dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní

vzájomných pohľadávok a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru
podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na
zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky
odplaty) a to ku dňu poskytnutia úveru dlžníkovi podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy.Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu
dlžníkovi. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky dlžníka voči
veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1. Zmluvných dojednaní Žiadosti/

Zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. b) tejto Dohody o
poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3.
Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet dlžníka uvedený v čl. 2 Žiadosti/
Zmluvy“., je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým,

že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.“

2. Vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie okrem iného uviedol, že zmluva, ktorá je predmetom
tohto konania neobsahuje uvedenie druhu spotrebiteľského úveru. Neobsahuje údaj týkajúci sa miesta
podnikania alebo adresy trvalého pobytu viazaného finančného agenta, ako aj dobu trvania zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti, keďže údaj uvedený v zmluve „42/19 - počet
splátok/splatnosť - deň v mesiaci“, nemôže nahrádzať uvedenie konečnej splatnosti úveru, ktorá má
byť vyjadrená dňom, mesiacom a rokom. Taktiež poukázal, že RPMN je v návrhu zmluvy uvedená vo
výške 70,01 % a RPMN po poskytnutí revolvingu vo výške 62,32 % a v akceptácii návrhu je to však už
67,20 % (dokonca menej ako ročná úroková sadzba - 70,01 %) resp. 60,49 %, čo má podľa názoru súdu

za následok, že zmluva ohľadom uvedenia RPMN nevznikla, nakoľko prijatie návrhu obsahuje zmenu,
čo sa považuje za nový návrh, ale tento už žalobkyňou akceptovaný nebol, preto v zmluve absentuje
aj uvedenie RPMN. Mal za to, že absencia vyššie uvedených náležitosti má za následok, že úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Poukázal na to, že úroková sadzba, tak ako to vyplýva zo
samotnej zmluvy predstavuje 70,01 % ročne, čo je nepochybne v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3

ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko priemerná úroková sadzba poskytovaná bankovými subjektmi
v uvedenom čase, t.j. v januári r. 2013, predstavovala 15,12 % ročne. Vzhľadom na vyššie uvedené
závery o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, resp. neplatnosti zmluvy v časti dojednaného úroku z
dôvodu rozporu s dobrými mravmi, prvoinštančný súd považoval za dôvodné vyhovieť žalobe v časti
vydania bezdôvodného obohatenia. V súvislosti s výškou bezdôvodného obohatenia poukázal na to, že

žalovaný žiadnym spôsobom túto výšku nerozporoval, pričom žalobkyni ani nechcel poskytnúť údaje
preukazujúce splácanie úveru, o čom svedčí aj jeho oznámenie zo dňa 26.04.2017, avšak v potvrdení
zo dňa 20.10.2014 uviedol, že všetky platby sú uhradené, preto výška bezdôvodného obohatenia
predstavuje sumu 2.091,29 EUR. Z týchto dôvodov súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a uvedenú
istinu priznal spolu s príslušným zákonným úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení

žaloby žalovanému.
Súd vyhovel žalobe aj v časti o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky pri poplatku za odklad splátok
vo výške 14,38 % z celkovej výšky poskytnutého úveru. Považoval za úplne nelogické, aby mal nejaký
spotrebiteľ, aj po náležitom vysvetlení tohto „inštitútu“, súhlasiť s tým, že dopredu zaplatí tri splátky úveru
za to, že do budúcna bude môcť, po splnení určitých podmienok, požiadať o odklad maximálne 3 splátok

úveru (v podstate posun splatnosti o 3 mesiace), bez toho, aby mu bolo poskytnuté nejaké protiplnenie,
resp. aby už v čase, keď uzatvára zmluvu si bol istý, že v budúcnosti bude žiadať odklad splátok, čo by
nekorešpondovalo ani s povinnosťou žalovaného ako dodávateľa skúmať bonitu spotrebiteľa.
Zároveň súd prvej inštancie v súvislosti s námietkou žalovaného poukázal na to, že pri úverovej zmluve
je hlavným predmetom poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom a záväzok dlžníka vrátiť tieto

prostriedky a zaplatiť úroky. Toto sú teda dojednania o hlavnom predmete plnenia a nemožno ich skúmať
z hľadiska prijateľnosti resp. neprijateľnosti, ale poplatok za odklad splátok je jednoznačne vedľajším
dojednaním, ktoré možno preskúmať z vyššie uvedeného hľadiska.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní okrem

iného uviedol, že záver súdu prvej inštancie o neuzavretí zmluvy z dôvodu, že nedošlo k dohode o
výške RPMN, je v rozpore so zákonom a v zmysle platného právneho stavu nemôže za následok, že
nedošlo k vzniku úverovej zmluvy. Ďalej uviedol, že že súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku
vzniku zmluvných vzťahov. Bol toho názoru, že RPMN nepredstavuje predmet záväzkov, je to iba
informácia určená spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Pokiaľ ide o uvádzanie konečnej splatnosti

úveru, mal za potreby uviesť, že táto náležitosť nemôže a nikdy nemohla byť v zmysle únijného práva
dôvodomprebezúročnosťúveru.Zákonnápožiadavkauvedeniatermínukonečnejsplatnostiúveru,bola
v posudzovanom zmluvnom vzťahu splnená viacerými spôsobmi. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie
nesprávne posúdil chýbajúci údaj o dobe trvania zmluvy, keďže tento údaj sa v zmluve uvádza, a to včasti 9 ods. 9.1 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, kde sa uvádza, že táto zmluva sa
uzatvára na dobu neurčitú. Zároveň namietal aj posúdenie námietky premlčania. Navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol v celom rozsahu. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov

odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 až § 381 zákona č. 160/2015 Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie

súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.

5. Súd prvej inštancie vychádzal zo záveru, že predmetná úverová zmluva nevznikla pre nesúlad údajov
uvedených v návrhu a v akceptácii návrhu vyjadrených v bode 5. a 6. Žiadosti/zmluvy (RPMN, priemerná
RPMN, predpokladaná RPMN). Odvolací súd sa s uvedeným záverom nestotožňuje.
6. Spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. (§ 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov; ďalej aj ,,ZoSÚ“).

7. V predmetnej úverovej zmluve boli esenciálne náležitosti stanovené Obchodným zákonníkom (§ 497)

schválené; výška úveru 1.500 Eur, akceptovaná výška 1.284,25 Eur, navrhnutá úroková sadzba 70,01
%, akceptovaná 70,01 %, navrhnuté úverové obdobie 30 mesiacov, akceptované 42 mesiacov. Ak
sú všetky vstupné údaje pre celkové náklady (tzv. RPMN) dohodnuté, je problematické sa stotožniť s
názorom, že zmluva nevznikla.

8. Údaj o RPMN je síce dôležitý, no podľa názoru odvolacieho súdu v prípade chybného uvedenia
RPMN, treba vyvodiť opatrenie, ktoré pre tento inštitút reguluje osobitný predpis (lex specialis; ZoSÚ), a
to až po prípadnú bezúročnosť pre neuvedenie RPMN. Inak by mohli nastať situácie, že spotrebiteľský
úver by mal všetky náležitosti, ktoré Obchodný zákonník stanovuje, no pre stotinu percenta v RPMN
by sa zmluva považovala za neuzavretú, čo v konečnom dôsledku by bolo v rozpore so záujmami

spotrebiteľov, pretože by museli úverové prostriedky jednorazovo vrátiť, kým napríklad pri bezúročnosti
zostávajú splátky zachované.
Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožňuje s tvrdením žalovaného, že zmluva vznikla, no má
inú a podstatne závažnejšiu chybu (vadu).

9. Žalovaným požadovaná sadzba úrokov 70,01% ročne je úplne drastická a v demokratickej spoločnosti
neakceptovateľná. Súdy vrátane najvyšších súdnych inštancií všeobecného a ústavného súdnictva
sa otázkou úžernej ceny úverového právneho úkonu už v minulosti zaoberali. Nemali by byť žiadne
pochybnosti o tom, že v demokratickej spoločnosti sú úžernícke úroky v úverových vzťahoch absolútne
netolerovateľné a že odporujú dobrým mravom (porov. „Nemohou byt žádné pochybnosti o tom,

že nepřiměřeně vysoké úroky sjednané při peněžité půjčce jsou považovaný za odporující obecně
uznávaným pravidlům chování“ NS ČR 21Cdo1484/04)“. Za určitých okolností dokonca problém
nadobúda trestnoprávny rozmer (porov. NS ČR sp. zn. 3 Tdo 225/2012).
Rovnako by nemali existovať pochybnosti o tom, že na absolútnu neplatnosť úžerného právneho úkonu
alebo v časti úžerného plnenia sa pre rozpor s dobrými mravmi prihliada aj bez návrhu (porov. Najvyšší

súd Slovenskej republiky vo veci 1MCdo 1/09 pri úrokoch 60 % ,,Dohoda o výške úrokov musí byť v
súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny
úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný“.)
10. Obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci 5Cdo26/11 pri úrokoch 48 % uviedol,
že ,,Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda

nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný.“
11. Pre zmenu z českého právneho prostredia Ústavný súd Českej republiky vo veci US ČR I.ÚS
3308/16 uviedol ,, Při posuzování, zda v tom kterém případě došlo k nepřípustné lichvě, musí civilní
soudy do svého rozhodování promítnout ústavní principy spravedlnosti, přiměřenosti a ochrany slabší
smluvní strany. V projednávané věci však Ústavní soud konstatuje, že závěry, k nimž okresní a krajský

soud v napadených rozhodnutích dospěly, navíc bez náležitého vysvětlení, tyto principy neodrážejí a
neposkytují stěžovatelce ochranu před společensky nebezpečnou lichvou.
12. Napriek tomu, že výška úrokov pri poskytnutí úveru nie je stanovená a úroky sú predmetom voľného
zmluvného dojednania medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, táto skutočnosť neznamená, že možnodohodnúť úroky v akejkoľvek výške. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ustanovením § 39
Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Otázky neprimeraných úrokov sa
dotýkajú aj právoplatné rozsudky vo veciach tunajšieho súdu (porov. rozsudok vo veci 16Co 97/2016

alebo3Co/151/2013,vktoromsúd konštatovalcit.,,Prinebankovýchspoločnostiachsadajúakceptovať
vyššie úroky, rozhodne nie viac ako 100% oproti priemeru bánk").
13. Súdy sa značne kriticky vyjadrili už aj k nižším úrokovým sadzbám (5Cdo26/2011 (48 %), 1MCdo
1/09 (60 %), Krajský súd v Prešove vo veci 3Co 67/2008 (25 %). Nemecký BGH v rozsudku z 13. 3.
1990 AZ XI ZR 252/89 vyhlásil úver s rozdielom o 12 % percentuálnych bodov oproti priemeru na trhu

pre obdobný úver za nemravný .
14. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené dôvody považuje úverovú zmluvu najmenej v časti
o úrokoch za neprijateľnú ( §53 ods.1 OZ), odporujúcu dobrým mravom, a preto podľa § 39 OZ za
absolútne neplatnú a právo na vydanie úrokov z dôvodu bezdôvodného obohatenia za existujúce.

15. Žalovaný pri výpočte výšky RPMN a výšky úrokovej sadzby vychádzal z istiny aká je uvedená v

zmluve, t. j. 1.500 Eur, a nie 1.284,25 Eur, teda reálnej sumy, ktorá bola žalobkyni zo strany žalovaného
poskytnutá. Vzhľadom na tieto skutočnosti vyvstávajú pochybnosti o správnosti údaja o RPMN a
úrokovej sadzbe uvedených v zmluve o revolvingovom úvere, ktoré, zdá sa, reálne dosahovali vyššiu
hodnotu.

16. V zmluve tiež absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ a tento
nemožno určiť ani na základe ostatných údajov uvedených v zmluve, keďže v zmluve je uvedený len
počet splátok a periodicita ich splácania, absentuje však uvedenie dátumu prvej splátky. Keďže nie je
zrejmý dátum počiatku povinnosti splácania úveru, nemožno určiť ani jeho konečnú splatnosť. Konečná
splatnosť úveru nevyplýva ani zo Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere.

17. Termín konečnej splatnosti úveru musí byť spotrebiteľovi známy najneskôr v čase, kedy vstupuje
do zmluvného vzťahu. V opačnom prípade by sa minulo účinku ust. § 9 ods. 2 ZoSÚ účinného v
rozhodnom čase, ktorého cieľom bolo zabezpečiť, aby bol spotrebiteľ v potrebnom rozsahu informovaný
o základných skutočnostiach týkajúcich sa zmluvného vzťahu už v čase jeho vzniku.

18. Vzhľadom na absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 ZoSÚ sa úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ). Suma plnená žalobkyňou žalovanému
nad rámec istiny úveru tak predstavuje plnenie bez právneho dôvodu, teda bezdôvodné obohatenie (§
451 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktoré je žalovaný povinný vydať žalobkyni (§ 451 ods. 1, § 456

Občianskeho zákonníka).

19. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje tiež na skutočnosť, že za neprijateľnú zmluvnú podmienku
bola vyhlásená zmluvná podmienka, ktorou žalovaný pri uzatváraní zmluvy určil poplatok za možnosť
odkladu splatnosti splátok úveru (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci 20Co/99/2014,

15Co/70/2015, 17Co/294/2014), v dôsledku čoho je žalovaný podľa § 53a ods. 1 Občianskeho
zákonníka povinný zdržať sa používania takejto podmienky v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi, a teda
nie je ani oprávnený požadovať plnenie na základe predmetnej neprijateľnej podmienky.

20. Predmetná zmluvná podmienka je obsiahnutá aj v zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 3.1.2013

v bode 8. Predmetom dohody obsiahnutej v bode 8 je možnosť odkladu splatnosti splátok úveru za
odplatu vo výške 215,75 Eur a možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu za odplatu vo výške
112,08 Eur. Poskytnutá služba zo strany žalovaného sa poskytuje vopred, pred poskytnutím samotného
úveru, nakoľko v zmysle bodu 8.4 si cenu služby žalovaný započítava na poskytnutie schválenej výšky
úveru. Túto skutočnosť súd považuje za hrubú nerovnováhu a neprimeranosť služby voči odplate, ktorú

žalobkyňa zaplatila vopred, pričom ju môže a nemusí využiť. Prax žalovaného je v evidentnom rozpore
aj s únijným právom, ktoré veriteľovi neumožňuje krátenie úveru o žiadne náklady (porov. rozsudok SD
EÚ vo veci C-377/14).

21. Odvolací súd pripomína body 25-29 rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-168/05 Mostaza

Claro cit.: „Systém ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s
predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,
ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopredpredajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000,
Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 25).
Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byt kompenzovaný iba

pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (rozsudok Océano Grupo
Editorial a Salvat Editores, už citovaný, bod 27).
Na základe týchto zásad Súdny dvor rozhodol, že možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu
podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku
6 smernice, teda zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a

na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mat
odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých
so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky Océano Grupo Editorial a Salvat
Editores, už citovaný, bod 28,
ako aj z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 32).
Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre spotrebiteľa

zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento
spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením (rozsudky Océano Grupo
Editorial a Salvat Editores, už citovaný, bod 26, ako aj Cofidis, už citovaný, bod 33).
Ochrana, ktorú smernica priznáva spotrebiteľom, sa tak vzťahuje na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ,
ktorý s predajcom alebo dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží namietania

nekalej povahy tejto podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo preto, že je odradený
od ich uplatňovania z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie (rozsudok Cofidis,
už citovaný, bod 34).“

22. Krajský súd v Prešove vo veci 18Co/109/2011 konštatoval, že cit. ,,neprijateľnou zmluvnou

podmienkou je podmienka,, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany,
hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je
neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá
je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná
(napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z.z.). Za neprijateľnú považuje odvolací

súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po
materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného
plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch)“.

23. Neprijateľnépodmienkyniesútaxatívnevypočítanéasúdna praxichmôžejudikovaťsozreteľomna

skutkové a právne okolností prípadu. Súdy členských štátov môžu judikovať, ktoré zmluvné podmienky
sú nekalé (porov. C 237/02, Freiburger Kommunalbauten cit. ,„Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či
zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na
to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“

24. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v zmysle ustanovenia § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, ako
aj na nemeckú názorovú líniu týkajúcu sa výkladu zmluvných dojednaní v spotrebiteľských zmluvách (s
ktorou sa stotožňuje). Vrchný krajinský súd v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) v
rozhodnutí z 21.06.2006 č. k. 7 U 17/06 konštatoval, že „Pri skúmaní neprijateľnej povahy zmluvných

podmienok súd v súlade s rozhodovacou líniou Spolkového súdneho dvora (BGH) potvrdil, že je
potrebné vychádzať z najneprijateľnejšieho výkladu, aký pri posudzovaných zmluvných podmienkach
vôbec prichádza do úvahy“. Pri aplikácii teórie najnepriaznivejšieho výkladu súd dospel k záveru, že
zmluvná formulácia poplatku za odkladu splátok je spôsobilá poškodiť spotrebiteľa.

25. Vo vzťahu k zmluvnej podmienke uvedenej v bode 8.4 odvolací súd dodáva, že táto podmienka
obsahovo nadväzuje na podmienku v bode 8.1. Keďže Zmluvná podmienka uvedená v bode 8.1
Zmluvy bola vyhlásená za neprijateľnú, je určenie neprijateľnosti podmienky v bode 8.4 Zmluvy logickým
vyústením postupu súdu prvej inštancie.
Akžalovanýnemánároknapoplatokzaodkladsplátokzdôvoduneprijateľnostitejtopodmienky,nemôže

si ani uplatňovať voči spotrebiteľovi započítanie vzájomných pohľadávok v zmysle bodu 8.4. Zmluvy.26. Pokiaľ však ide o námietku žalovaného ohľadne úmyselného obohatenia sa na neprimeraných
úrokoch, je otázne, ako je možné ,,len z nedbanlivosti“ poskytovať úžerné úroky 70,01% ročne
(úžerníčime, ale len z nedbanlivosti).

27. Je dôležité zohľadniť názor mienky odbornej i laickej verejnosti k takejto výške úrokov z hľadiska
dobrých mravov, ktorými sú pravidlá správania, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané
a sú súčasťou fundamentálneho hodnotového poriadku (porov. pre zmenu aj rozhodnutie KS v
Ostrave vo veci Profi Credit 16Cm944/2010,cit.,, Řízením bylo jednoznačně prokázáno, že smlouva o

revolvingovém úvěru č. xxxxxxxxxxxx ze dne 19. 10. 2009 uzavřená mezi žalobcem a žalovaným č. 2
jakožto dlužníkem je absolutně neplatná pro rozpor s dobrými mravy podle § 39 občanského zákoníku.
Soud ze zákona a z úřední povinnosti ( ex officio et ex lege) hodnotí platnost právních úkonů. Příčinou
rozporu s dobrými mravy je skutečnost, že výše roční procentní sazby nákladů (RPSN) u této smlouvy
o úvěru činí 96,31%, jde tak o nepřiměřeně vysoké, nebo-li lichvářské úroky. Soudu je z jeho činnosti
známo, že nejvyšší bankovní úroky u srovnatelných úvěrů činí maximálně 20 % ročně, sjednaný úrok v

projednávané věci je však téměř 5x vyšší, podle setrvalé judikatury nejvyššího soudu ČR je čtyřnásobek
maximálního bankovního úroku považováno za odůvodnění právního závěru, že jde o ujednání, které
je v rozporu s dobrými mravy a tedy absolutně neplatné podle § 39 občanského zákoníku (srovnej např.
rozsudek nejvyššího soudu ČR z 15.12.2004 sp. zn. 21 Cdo1484/2004)". Alebo aj závery tunajšieho
súdu , napr. vo veci 6Co 150/2015 a iné.

28. V danej právnej veci bezdôvodné obohatenie vzniklo z neprijateľnej zmluvnej podmienky
(70,01 % úroky). Doposiaľ nebola prekonaná judikatúra súdneho dvora Európskej únie o existencii
nezanedbateľného nebezpečenstva, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na neprijateľnosť zmluvnej
podmienky v čase jej uzatvárania (porov. spojené prípady C-240 až 244/98).

29. Kým pre objektívnu dobu by mal byť okamih jej začiatku nepochybný (čas platenia úrokov zo strany
žalobkyne) a otázna je už len dĺžka objektívnej premlčacej doby, tak pri subjektívnej premlčacej dobe
bude dôležité zistenie, kedy sa žalobkyňa dozvie o tom, že sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil
a v akej výške.

30. Relevanciu má teda to, od kedy sa dotknutá osoba dozvie, že plniť nemala a nie že plnila. Z
nateraz zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobkyňa mala viacero úverov, že mala pochybnosti
o korektnosti úveru. O možnosti vydania bezdôvodného obohatenia sa prvýkrát dozvedela od svojho
manžela pred cca 2 rokmi (október roku 2016), resp. apríl 2017, čo vyplýva z potvrdenia združenia

HOOS. Keďže žaloba v tejto veci bola podaná 22.06.2017, bol nárok uplatnený aj v rámci plynutia
dvojročnej subjektívnej lehoty, keďže táto začala plynúť v mesiaci október 2016.
31. Ako vyplýva z početných rozhodnutí súdov, pre začiatok plynutia subjektívnej doby je rozhodujúce
poznanie skutkových okolností (ani nie tak právneho posúdenia ), no okolností nie zo zmluvy, ale
okolností z porušenia práva, v danom prípade z bezdôvodného obohatenia (okolnosť, že došlo k

porušeniu zákona, o výške bezdôvodného obohatenia a príčinnej súvislosti medzi prvými dvoma
okolnosťami). Zdá sa teda, že nepostačujú pochybnosti, ale ,,dozvedenie" sa o skutkových okolnostiach
bezdôvodného obohatenia.
32. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

33. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§
387 ods. 1 CSP).

34. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho

konania voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).