Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, March 7, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 9T/52/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118010710
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Golian PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2019:1118010710.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ján Golian, PhD., a členov senátu

Jozefa Hlinku a Emílie Opavskej na hlavnom pojednávaní dňa 7. 3. 2019 v Bratislave, v trestnej veci
obžalovaného P. X., stíhaného pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 v jednočinnom súbehu
s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., takto

r o z h o d o l :

obžalovaný:
P. X., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom E., P. H.. XX

sa uznáva za vinného, že

21.07.2018 v čase asi o 13.15 hod. v Bratislave na M. O.. Č.. X pri lavičkách vedľa kaviarne G. I. fyzicky
napadolpoškodenéhoF.M.tak,žeknemupristúpilazovretourukouhoudreldooblastitrupu,vdôsledku
čoho pošk. F. M. spadol na chrbát, a o betón si udrel temeno hlavy, čím spôsobil poškodenému F. M.
krvácanie do mozgu v čelovo temennej oblasti vpravo a bazálne vpravo, zlomeninu lebky a otvorenú
ranu vlasatej časti hlavy, ktoré si vyžiadali chirurgické ošetrenie a hospitalizáciu v trvaní 6 dní, z ktorej bol

prepustený na reverz, s bližšie neurčenou dobou liečenia, a uvedeným zranením došlo u poškodeného
k poškodeniu životne dôležitého orgánu - mozgu,

teda

- inému úmyselne ublížil na zdraví a spôsobil tým, ťažkú ujmu na zdraví,
- sa dopustil fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

čím spáchal

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 3 písm. c) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

Za to sa
odsudzuje

Podľa § 156 ods. 3 Tr. zák., s poukazom na § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2
Tr. zák.,, na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému ukladá ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou
formou.Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný povinný uhradiť poškodenému F. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom Y., D. U. XX škodu vo výške 8.910,- €.

o d ô v o d n e n i e :

Na Okresný súd Bratislava I bola podaná obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I zo
dňa 02. 10. 2018, č. k. 2 Pv 466/18/1101 - 29, pre skutok právne kvalifikované ako zločin ublíženia na
zdraví podľa § 155 ods. 1 v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a)
Tr. zák. Okresný súd Bratislava I vo veci nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie
výsluchom obžalovaného (č.l. 195), výsluchom svedkyne Z. G. (č.l. 241), výsluchom znalcov U..

G. Ž., P.. (č.l. 211), prof. U.. P. G., CSc., prečítaním svedeckej výpovede poškodeného (č.l. 243),
prečítaním svedeckej výpovede svedka E. B. (č.l. 244), vykonaným listinných dôkazov podľa § 269
Tr. por. zápisnica o zadržaní obžalovaného (č.l. 22-24), zápisnica o obhliadke miesta činu (č.l. 79-83),
lekárska dokumentácia poškodeného (č.l. 121 - 130), odpisom z registra trestov (č.l. 236) a výpisom z
ústrednej evidencie priestupkov (č.l. 238).

Vykonaním dôkazu výsluch obžalovaného P. X., súd zistil, že tento po zákonom poučení uviedol, že
vypovedať k veci bude. Následne po poučení podľa § 257 Tr. por. obžalovaný uviedol, že si je vedomý
incidentu, ktorého bol účastný, avšak namieta právnu kvalifikáciu skutku tak, ako bol kvalifikovaný
prokurátorom Okresnej prokuratúry Bratislava I a z uvedeného dôvodu k právnej kvalifikácii obsiahnutej

v obžalobe vyhlasuje, že sa cíti byť nevinný.

K samotnému incidentu obžalovaný uviedol, že sa s poškodeným pohádal kvôli jednému chlapovi. Na
miesto kde sa skutok odohral prišiel s kamarátom, pričom na uvedené miesto chodieval pravidelne a
problém tam nikdy nenastal. Na mieste požívali alkoholické nápoje, pričom sa tam nachádzala aj iná

skupina, ktorá bola rovnako pod vplyvom alkoholu. Na mieste došlo k hádke a obžalovaný musel osobu,
s ktorou na miesto prišiel odviesť preč. Následne sa vrátil na miesto avšak aj jemu začali osoby z druhej
skupiny nadávať, čo obžalovaný opätoval. Následne k nemu pristúpil poškodený, ktorý do obžalovaného
sotil, na čo obžalovaný zareagoval tak, že rovnako sotil do poškodeného. Po tomto sotení zo strany
obžalovaného poškodený padol a udrel si hlavu o zem. Následne obžalovaný uviedol, že sa postavila

ďalšia osoba zo skupinky po čom obžalovaný usúdil, že ho mieni napadnúť a tak pristúpil poškodenému
hlavu. Následne chcel obžalovaný miesto opustiť, avšak v tomto mu bolo zabránené až do príchodu
hliadky PZ. Na otázku obhajcu obžalovaný zdôraznil, že poškodeného sotil až potom, ako bol práve
poškodeným napadnutý a to tak, že práve poškodený bol osobou, ktorá práv sotila obžalovaného.

Vykonaním dôkazu výsluch svedkyne Z. G., súd zistil, že táto po zákonom poučení uviedla, že bola na
mieste skutku avšak tento pozoroval z trochu väčšej vzdialenosti. Svedkyňa nebola súčasťou žiadnej
partie, ani nebola pod vplyvom alkoholu. Následne uviedla, že si pamätá, že na mieste obžalovaný
“otravoval” skupinku sediacich ľudí. Uvedená skupinka žiadala obžalovaného, aby z miesta odišiel
po čom sa na mieste strhla hádka, v ktorej zazneli aj vzájomné vyhrážky. Hádka trvala pomerne

dlho. Následne svedkyňa zaregistrovala, že poškodený sotil do obžalovaného, respektíve sa snažil
odviesť. Následne začula tupý náraz a videla, ako poškodený leží na zemi a obžalovaný do neho kopol.
Svedkyňa následne kontaktovala tiesňovú linku 112, ako aj volala osobitne na políciu. Na následné
otázky procesných strán svedkyňa uviedla, že poškodený strčil do obžalovaného otvorenými dlaňami.
Rovnako sa vyjadrila, že nevidela presné miesto, do ktorého obžalovaný kopol poškodeného avšak bolo

to smerom od hrudníka vyššie. Intenzitu kopu však nedokázala posúdiť.

Vykonaním dôkazu výsluch znalca U.. G. Ž., P.., súd zistil, že táto po zákonom poučení uviedla, že sa v
plnomrozsahupridržiavapísomnepodanéhoznaleckéhoposudku,ktorýbolnáslednepostupompodľa§
268 ods. 2 Tr. por. so súhlasom procesných strán prečítaný. So záverov znaleckého posudku vyplynulo,

že obžalovaný v čase spáchania skutku ako aj v súčasnej dobe trpí duševnými poruchami a to syndróm
závislosti od alkoholu a disharmonickým vývinom osobnosti s impulzívnymi a nezdržanlivými rysmi, ktoré
sa o.i. prejavujú stratou kontroly v pití, zvyšujúcou sa toleranciou, palimpsestami, sociálnym zlyhávaním,
slabosťou vôle, sklonom k maladaptívnemu správaniu s porušovaním morálnych a etických pravidiel,
sociálnymi dôsledkami. Znalkyňa sa k osobe obžalovaného vyjadrila, že tento priznal dlhodobý a častý

konzum alkoholu pričom mal skúsenosti s jeho vplyvom na vlastný organizmus a teda mohol svojesprávanie v rámci intoxikácie alkoholom predpokladať a u obžalovaného bol konštatovaný forenzne
nevýznamný vplyv na jeho rozpoznávacie schopnosti. Zároveň konštatovala, že pobyt obžalovaného na
slobode nie je nebezpečný pričom odporučila obžalovanému uložiť ambulantné protialkoholické liečenie.

Vykonaním dôkazu výsluch znalca prof. U.. P. G., CSc, súd zistil, že tento po zákonom poučení uviedol,
že sa v plnom rozsahu pridržiava písomne podaného znaleckého posudku, ktorý bol následne postupom
podľa § 268 ods. 2 Tr. por. so súhlasom procesných strán prečítaný. Zo záverov znaleckého posudku
vyplynulo, že úraz bol spôsobený pádom na hlavu na tvrdý podklad a následné kopance, alebo údery

päsťou do oblasti hlavy. U osoby poškodeného došlo k vplyvu a poškodeniu všetkých duševných a
telesných funkcií. Znalec odhadol, že adekvátna práceneschopnosť pri takomto druhu úrazu je 3-4
mesiace, avšak poškodený je bezdomovcom, ktorý podpísal reverz a nie je možné skutočnú dobu
práceneschopnosti objektivizovať. Vzhľadom na osobu poškodeného znalec uviedol že nie je schopný
posúdiť, či je tento schopný sa sám o seba postarať. Úraz, ktorý sa poškodenému stal znalec ohodnotil
ako ťažký a stanovil bodové ohodnotenie úrazu na 450 bodov. Na otázku obhajcu, či poškodenému

zranenia spôsobil kopanec do hlavy, alebo úder hlavy o zemský povrch pri páde poškodeného sa znalec
vyjadril, že najpravdepodobnejším dôvodom vzniku úrazu poškodeného je jeho pád na hlavu po sotení
zo strany obžalovaného.
Prečítaním svedeckej výpovede poškodeného F. M., súd zistil, že poškodený popísal konflikt tak, že
jeden muž začal s partiou poškodeného komunikovať. Presnejšie sa však ku skutku nevedel vyjadriť,

nakoľko utrpel ťažký otras mozgu a nepamätá si detaily ani pred skutkom a ani po skutku a ku konflikt
nevedel uviesť žiadne skutočnosti. Poškodený uviedol, že po útoku sa zobudil v nemocnici, kde po
7 dňoch podpísal reverz, pričom po svojom prepustení pociťoval menšiu bolesť v hlave, ale podľa
vlastného vedomia nebol nijako obmedzený na bežnom spôsobe života pričom v nemocnici si nechal
vybrať iba štichy.

Prečítaním svedeckej výpovede svedka E. B., súd zistil, že svedok spolu s obžalovaným a poškodeným
v deň skutku popíjali pred Tescom na Kamennom námestí. Všetky osoby pili pivo, víno, aj tvrdý alkohol.
Keď mali všetky zúčastnené osoby viac vypité, začal obžalovaný spolu s poškodeným hádať. Svedok
nevedel uviesť čo bolo príčinou vzniku hádky, avšak uviedol, že poškodený sa ako prvý postavil z lavičky

a obžalovaného sotil. Obžalovaný však udržal rovnováhu a nepadol. Obžalovaný následne zovretou
päsťou udrel poškodeného do oblasti trupu na čo tento padol do zadu na svoju hlavu. Po tomto mal
ešte obžalovaný k poškodenému pristúpiť a stúpiť mu na hlavu. Svedok sa dokonca vyjadril, že mal
obžalovaný poškodenému silno skočiť na hlavu. Následne sa obžalovaný snažil z miesta činu odísť však
bol zastavený okoloidúcimi. Poškodený zostal po tomto útoku nehybne ležať, pričom mal rozbitú hlavu

v oblasti temena. Na tvári svedok neregistroval žiadne poranenie.

Vykonaním listinného dôkazu lekárske správy poškodeného súd zistil, že tento bol hospitalizovaný na
chirurgickejklinikevNemocniciStaréMesto.Lekárskesprávyvzásadezhodnesoznaleckýmposudkom
uvádzajúakonajťažšíutrpenýúrazpriincidentehematómnatemenehlavy,ktorýboldôsledkompáduna

hlavu pri ktorom poškodený utrpel otras mozgu. Z lekárskych správ tiež vyplýva, že poškodený podpísal
reverz pričom bol poučený o nutnosti ďalšej hospitalizácie a liečenia, ako aj skutočnosti, že nemocnica
nebude v prípade zhoršenia zdravotného stavu poškodeného za toto niesť zodpovednosť.

Vykonaním listinného dôkazu odpisu z registra trestov súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ štyri krát

súdne trestaný, pričom 2x mu bol vymeraný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom, 1x bol
súdne trestaný na nepodmienečný trest odňatia slobody (v roku 2012) a jeden krát mu bol vymeraný
trest povinnej práce.

Vykonaním listinného dôkazu výpis z ústrednej evidencie súd zistil, že obžalovaný bol jedenkrát

priestupkovo a to na úseku verejného poriadku.

Ostatné vykonané dôkazy nepredstavovali pre rozhodovanie senátu meritórny podklad.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k nasledovným záverom. Senát súdu v prvom

rade konštatuje, že osoba obžalovaného je bez najmenších pochybností osobou, ktorá útočila na
poškodeného a svojím útokom mu spôsobila ťažkú ujmu na zdraví. V zásade je možné konštatovať, že
uvedenú skutočnosť nespochybňuje ani samotný obžalovaný, ktorý sa priznal, že poškodeného sotil a
následne mu pristúpil hlavu potom, ako poškodený ležal na zemi. Rovnako má senát okresného súdubez najmenších pochybností za preukázané, že predmetným útokom, bola poškodenému spôsobená
ťažká ujma na zdraví a to poškodením dôležitého orgánu podľa § 123 ods. 3 písm. e) Tr. zák., ktorým bol
v posudzovanom prípade mozog. Súd teda zameral svoju pozornosť na právnu kvalifikáciu skutku ako

trestného činu. Prokurátor v podanej obžalobe žalovanú kvalifikáciu v zásade odôvodnil spôsobenou
ťažkou ujmou na zdraví, pričom poukázal najmä na vykonané znalecké dokazovanie, ako aj lekárske
správy.

Napriek vyššie uvedenému však senát súdu konštatuje, že sa prokurátorovi nepodarilo preukázať, že by

obžalovanýpoškodenémumalúmyselspôsobiťťažkúujmunazdraví.Senátokresnéhosúdukonštatuje,
že vykonaným dokazovaním sa skôr preukázal opak. Je nepochybné, že obžalovaný sotil poškodeného
po čom tento padol na hlavu, avšak je potrebné poukázať, že obžalovaný sotil poškodeného do
hrudníka, teda na totožné miesto do akého bol predtým sotený sám poškodeným. Jediný rozdiel z
hľadiska následku útoku bola skutočnosť, že obžalovaný potom, ako bol sotený nepadol po čom tento
následne sotil poškodeného, ktorý padol na hlavu. Súd považuje za pravdepodobné, že v prípade že

by obžalovaný svoj útok “neustál” procesné postavenie v tomto konaní by bolo opačné. V každom
prípade súd konštatuje, že úmyselné strčenie osoby do oblasti hrudníka nie je samo o sebe spôsobilé
preukázať úmysel spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, tak ako je upravená § 155 Tr. zák., nakoľko pri
tomto posúdení absentuje úmysel spôsobiť zákonom predpokladaný následok. Uvedené je možné
konštatovať aj charakteru útoku, ktorý spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, kedy tento nesmeroval a nebol

vedený spôsobom, ktorý by bol spôsobilý preukázať úmysel páchateľa spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví.

Senátokresnéhosúdukonštatuje,žepreuznanievinyzločinuublíženianazdravímusíprvotnápohnútka
páchateľa smerujovať k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví. V posudzovanom prípade sa takýto úmysel
preukázať nepodarilo. Je absolútne nespochybniteľné, že obžalovaný poškodeného sotil a zranenie,

ktoré je možné považovať za ťažkú ujmu na zdraví si poškodený spôsobil pádom a úderom temena
hlavy o zemský povrch - teda úmysel obžalovaného, ktorý je preukázaný bolo sotiť poškodeného, avšak
neútočil primárne na časť tela, ktorá bola následným pádom poškodená. Senát okresného súdu má teda
za jednoznačne preukázané, že obžalovaný svojím konaním mal úmysel spôsobiť poškodenému ujmu
na zdraví, ale rozhodne nebolo preukázané, že mal úmysel spôsobiť mu ťažkú ujmu na zdraví, tak ako

bol skutok prokurátorom žalovaný.

Súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ prokurátor vzhliadol úmysel obžalovaného spôsobiť ťažkú
ujmu na zdraví následným útokom nohou na hlavu poškodeného, tak súd v tomto smere konštatuje,
že intenzita útoku, ako aj skutočnosť, či vôbec činnosť obžalovaného smerom k hlave poškodeného

je možné považovať za útok sa objektivizovať nepodarilo. Súd v tomto smere poukazuje na znalecký
posudok prof. U.. P. G., CSc., ktorý jednoznačne v znaleckom posudku ako aj na hlavnom pojednávaní
uviedol, že zranenia boli poškodenému spôsobené pádom temenom hlavy na tvrdú podložku. Rovnako
nie je možné intenzitu a ani presné miesto útoku ustáliť na základe výpovedí či už obžalovaného
alebo svedkov. Súd považuje za potrebné poukázať, na skutočnosť, že obžalovaný, poškodený ako aj

svedok B. boli pod značným vplyvom alkoholu a z ich výpovedí vzhľadom na ich stav intoxikácie nie je
možné objektivizovať intenzitu následného útoku obžalovaného. V tomto smere je potrebné poukázať,
aj na objektívny dôkaz a to znalecký posudok spolu s výpoveďou znalca, kedy ťažkú ujmu na zdraví
jednoznačne spôsobil pád poškodeného na hlavu. Súd tiež poukazuje na výpoveď svedka B., ktorý
uviedol, že v čase po útoku na hlavu poškodeného neregistroval zranenia u jeho osoby v tvárovej oblasti.

Rovnako tieto nie sú objektivizované ani lekárskymi správami, ktoré by preukázali rozsah zranenia
odôvodňujúci záver súdu, že obžalovaný chcel úmyselne spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu na zdraví.
Súd tiež konštatuje, že ak by mal obžalovaný úmysel spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu na zdraví,
útočil by od počiatku smerom na jeho hlavu (prípadne so zbraňou), respektíve by svoj útok po páde
poškodeného dokonal v takej miere, že by následným útokom boli poškodenému spôsobené zranenia,

ktoré je možné považovať za ťažkú ujmu na zdraví. Uvedenú skutočnosť sa však pred súdom preukázať
nepodarilo a súd uzatvára, že preukázaný stav na hlavnom pojednávaní neumožňuje súdu stotožniť sa
obžalobou prokurátora, ktorou skutok právne kvalifikuje ako zločin ublíženia na zdraví.

Zhodnotením dôkazov individuálne, ako aj vo vzájomnej súvislosti senát konštatuje, že sa podarilo

preukázať, že obžalovaný úmyselne, útokom chcel poškodenému ublížiť na zdraví, avšak nepodarilo
sa preukázať, že by mal obžalovaný úmysel spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu na zdraví, ktorá bola
výsledkom jeho konania. Uvedený záver je v dostatočnej miere podporený svedeckými výpoveďami, ako
aj z hľadiska objektívnych dôkazov (znalecký posudok konštatujúci, že ťažkú ujmu na zdraví spôsobilpád poškodeného na temeno hlavy) nakoľko obžalovaný v čase po páde poškodeného na temeno hlavy
nemohol mať vedomosť o zdravotnom stave poškodeného a v prípade ak by mal úmysel spôsobiť mu
ťažkúujmunazdraví,bysvojomútokupokračovaltakýmspôsobom,žebypoškodenémuďalšiezranenia

spôsobil.

Súd si je vedomý skutočnosti, že obžalovaný ešte zaútočil na hlavu poškodeného, avšak intenzita
tohto útoku sa nepodarilo žiadnym spôsobom objektivizovať, nakoľko ani objektívne vykonané dôkazy
(znaleckédokazovanie,lekárskesprávy)neosvedčujúspôsobenúťažkúujmunazdravíspôsobenútouto

časťou útoku. Rovnako súdu poukazuje na svedecké výpovede, kedy svedkyňa G. nebola ani spôsobilá
určiť presné miesto tela poškodeného, na ktoré smeroval útok obžalovaného. Z výpovede svedka B.
je tiež zrejmé, že aj keď tento útok na poškodeného popísal ako skok na hlavu, tak následne uviedol,
že v tvári poškodeného neevidoval žiadne poranenia, čo sa podľa názoru súdu vzájomne vylučuje.
Súd v tomto smere nebude polemizovať nad rozsahom útoku po páde poškodeného nakoľko tento sa
nepodarilo v konaní pred súdom ustáliť a teda je možné vyvodiť záver, že sa prokurátorovi nepodarilo

preukázať úmysel obžalovaného determinovaný § 155 Tr. zák. - teda úmysel spôsobiť ťažkú ujmu
na zdraví. Uvedenú skutočnosť súd vyhodnotil v zmysle zásady “In dubio pre reo” - teda v prípade
pochybností v prospech obžalovaného.

Senát okresného súdu teda prekvalifikoval konanie zo zločinu ublíženia na zdraví na prečin ublíženia

na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. kedy úmyselným konaním obžalovaný ublížil
poškodenému na zdraví a spôsobil tým ťažkú ujmu na zdraví.

Z hľadiska druhu a výmery trestu bola v prípade obžalovaného P. X. trestná sadza v rozpätí dva roky až
päť rokov odňatia slobody. Súd pri osobe obžalovaného identifikoval jednu poľahčujúcu okolnosť (§ 36

písm. l Tr. zák.) a jednu priťažujúcu okolnosť (§ 37 písm. m) Tr. zák. - teda poľahčujúce a priťažujúce
okolnosti zostali v rovine. Na základe týchto okolností sa súd priklonil k ukladaniu trestu na spodnej
hranici trestnej sadzby a za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák. vymeral obžalovanému trest odňatia slobody v
trvaní dva roky. Súd aplikáciou § 34 Tr. zák uvážil z hľadiska úmyslu obžalovanému a následku trestného
činu, že ukladanie trestu s podmienečným odkladom by sa minulo svojmu predpokladanému účinku.

Z uvedeného dôvodu vymeral obvžalovanému P. X. nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej
hranici trestnej sadzby v trvaní dva roky. Z hľadiska zaradenia obžalovaného do ústavu pre výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia súd rešpektoval ustanovenie § 48 ods. 2 písm. b) Tr.
zák. nakoľko sa obžalovaný v posledných 10 rokoch nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody (v roku
2012).

Z hľadiska výroku súdu o ochrannom liečení súd rešpektoval závery znaleckého posudku U.. G. Ž., P..,
ktorá uviedla, že odporúča obžalovanému uložiť ochranné ambulantné protialkoholické liečenie, ktoré
súd aj postupom podľa § 73 ods. 2 Tr. zák. uložil.

Súdrovnakorešpektovalvznesenúpožiadavkupoškodenéhonanáhraduškody,ktorúsiuplatnilriadnea
včas v prípravnom konaní, pričom jej podklad je daný aj znaleckým posudkom a bodovým ohodnotením
zranenia. Na základe uvedeného súdu priznal poškodenému postupom podľa § 287 ods. 1 Tr. por. škodu
vo výške 8.910,- €, ktorá predstavuje súčin počtu bodov uvedených v znaleckom posudku (450) a sumy
za jeden bod v roku 2018 (19,08-€)

Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia cestou Okresného súdu

Bratislava I na Krajský súd v Bratislave.

rozsudok môže odvolaním napadnúť
a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe,

c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
uvedeným v § 183 ods. 1, Trestného poriadku.