Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 26, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/46/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818010796
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3818010796.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Patrika Príbelského, PhD. a JUDr. Beáty Javorkovej v trestnej veci proti obžalovanému J. Q., nar.
XX.X.XXXX v Q., trvale bytom X. N. XX/X, trestne stíhanéhu pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156
ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej Tr. zák.)
s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Tr. zák. , na verejnom zasadnutí dňa 26. júna

2019 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza, sp. zn. 2T/157/2018, zo dňa 20. marca 2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 2T/157/2018, zo dňa 20. marca 2019 bol obžalovaný J.
Q. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom

na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Tr. zák. na skutkovom základe, že dňa 05.07.2018 v
čase okolo 18: 30 hod. v X. na N. ulici číslo XX, v byte číslo X, na chodbe pri vstupe do detskej izby,
svoju manželku poškodenú D. Q., nar. XX.XX.XXXX pravou rukou chytil za jej ľavú ruku v oblasti pod
ramenom, tlačil ju a sotil do detskej izby, kde ona spadla chrbtom na zem, čím jej spôsobil zlomeninu
pod hlavičkou ľavej ihlice, pomliaždenie a podkožný krvný výron ľavého ramena a ľavého predlaktia s
dobou narušenia obvyklého spôsobu života v trvaní 5 týždňov.

Za to bol odsúdený podľa § 156 ods. 2, § 38 ods. 3, § 36 písm. j), § 39 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia
slobody vo výmere 6 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zák.
podmienečne odložený na skúšobnú dobu 12 mesiacov. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bola poškodená D.
Q. odkázaná s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu podal písomne v
zákonnej lehote odvolanie prokurátor proti výrokom o uloženom treste odňatia slobody v neprospech
obžalovaného. Prokurátor podané odvolanie dodatočne písomne odôvodnil nasledovne:
„Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/157/2018 zo dňa 20.03.2019 bol obžalovaný J. Q.,
nar. XX.XX.XXXX uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c),

písm. e) Trestného zákona, za čo mu bol uložený podľa § 156 ods. 2, § 38 ods. 3, § 36 písm. j), § 39
ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov, výkon ktorého mu súd podľa
§ 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť)
mesiacov. Zároveň súd podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal poškodenú D. Q. s
nárokom na náhradu škody na civilný proces.Predmetný rozsudok prvostupňového súdu považujem vo vzťahu k výroku o vine obžalovaného za
zákonnýadôvodnýarovnakotaknemámžiadnevýhradyvočikonaniu,ktoréjehovydaniupredchádzalo.
Nestotožňujem sa však s výrokom o treste, a to najmä s poukazom na okolnosti spáchania skutku.

Súd svoje rozhodnutie o výške trestu zdôvodnil tým, že vzhľadom na okolnosti
prípadu(rodinnýkonfliktdlhoročnýchmanželov)apomerypáchateľa(obžalovanýviedolpredspáchaním
trestného činu prakticky celý život riadny život), by bolo uloženie trestu odňatia slobody v rozpätí 1
rok - 3 roky neprimerane prísny trest a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj uloženie

trestu kratšieho trvania, čo súd aj urobil. Takto uložený trest podľa názoru súdu dostatočne vystihuje
spoločenskú nebezpečnosť konania obžalovaného, ide o trest primeraný z hľadiska všeobecnej
prevencie pred páchaním trestnej činnosti.

Podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona súd môže mimoriadne znížiť trest pod
dolnú hranicu trestnej sadzby stanovenej Trestným zákonom, ak má vzhľadom

k okolnostiam prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa za to, že použitie trestnej sadzby
ustanovenej týmto zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany
spoločnosti postačuje trest kratšieho trvania. Z výkladu citovaného ustanovenia § 39 odsek 1 Trestného
zákona je zrejmé, že súd by mal pristúpiť k moderácii trestu len za existencie takých okolností, resp.
pomerov, ktoré sa u trestných činov, resp. ich páchateľov bežne nevyskytujú a ktoré je možné vyhodnotiť

v prospech páchateľov. Právne táto ich výnimočnosť alebo neštandardnosť objektívne spôsobuje, že
trest ukladaný v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby by bol pre páchateľa neprimerane prísny a
na dosiahnutie účelu trestu by postačoval aj trest kratšieho trvania.

Pri rešpektovaní zásady adekvátnosti trestu s prihliadnutím na povahu

a závažnosť činu či osobnosť páchateľa preto Trestný zákon priznáva súdu na túto situáciu reagovať
možnosťou zníženia trestu mimo hraníc zákonnej trestnej sadzby. Je dôležité, aby uplatnenie
moderačného oprávnenia súd vždy argumentačne odôvodnil takým spôsobom, aby nevznikli žiadne
pochybnosti o oprávnenosti použitia tohto ustanovenia.

Vo vzťahu k obžalovanému súd síce uviedol svoju argumentáciu, avšak mám
za to, že okolnosť, že tento viedol pred spáchaním skutku riadny život nemôže byť dôvodom na použitie
ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného poriadku, nakoľko túto okolnosť už súd zohľadnil ako poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona a došlo teda k dvojitému prihliadnutiu na tú istú
skutočnosť. Taktiež sa nestotožňujem s názorom súdu, že tento postup odôvodňujú okolnosti prípadu

(rodinný konflikt dlhoročných manželov). Práve naopak, som názoru že okolnosti prípadu nestoja na
strane obžalovaného - konflikt vyprovokoval on bez zjavnej príčiny, dlhodobo sa správa v domácnosti
agresívne a konfliktne, využil neschopnosť poškodenej účinne sa brániť (vek, fyzické danosti).

S poukazom na vyššie uvedené navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne

vzmysle§321ods.1písm.e)TrestnéhoporiadkuzrušilnapadnutýrozsudokOkresnéhosúduvPrievidzi
vovýrokuotreste,aabysámpodľa§322ods.3Trestnéhoporiadkuobžalovanémupodľa§156ods.2,§
38 ods. 3, § 36 písm. j) Trestného zákona uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici upravenej trestnej
sadzby, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v prvej polovici zákonného rozpätia podľa § 49
ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Trestného zákona.“

Na verejnom zasadnutí, konanom o odvolaní prokurátora, prokurátor krajskej prokuratúry zotrval na
podanom odvolaní, ako aj jeho dôvodoch a navrhol odvolaniu vyhovieť. Obžalovaný navrhol odvolanie
prokurátora zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade
podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o uloženom treste odňatia
slobody, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo. Svoju prieskumnú
povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním

vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutému
rozsudku, odvolací súd na základe preskúmania veci nezistil v postupe okresného súdu existenciu chýb,ktoré by samé osebe odôvodňovali zrušenie napadnutého rozsudku. V konečnom dôsledku krajský súd
konštatuje, že v dôvodoch odvolania prokurátora nie je ani namietaná existencia takýchto procesných
vád, zakladajúcich dôvody pre zrušenie napadnutých výrokov podľa § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por.

Na základe preskúmania správnosti samotných odvolaním prokurátora napadnutých výrokov rozsudku
okresného súdu o uloženom treste odňatia slobody, senát odvolacieho súdu dospel k záveru, že
napadnuté výroky rozsudku okresného súdu sú správne a zákonné.

Z podaného odvolania a jeho dôvodov vyplýva, že odvolanie bolo podané proti výrokom napadnutého
rozsudkuokresnéhosúduouloženomtresteodňatiaslobodyobžalovanému.Pretopodľa§317ods.1Tr.
por.prieskumnápovinnosťodvolaciehosúdusavzťahovalanavýrokynapadnutéhorozsudkuokresného
súdu, súvisiace s uloženým trestom odňatia slobody.

Ako vyplýva z vyššie citovaných dôvodov podaného odvolania, prokurátor v danom prípade namieta

neexistenciu okolností, odôvodňujúcich aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. na prejednávaný
prípad, z ktorých dôvodov namieta neprimeranú miernosť napadnutých výrokov rozsudku okresného
súdu o uloženom treste v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

Podľa názoru odvolacieho súdu vyššie citovaná argumentácia prokurátora, ohľadne podmienok pre

mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr zák. vychádza zo súdnej praxe, ustálenej vo vzťahu k
aplikácii ustanovenia § 40 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 30.6.1990 (do účinnosti
zákona č. 175/1990 Zb.). Uvedené ustanovenie umožňovalo uložiť len trest odňatia slobody pod dolnú
hranicu sadzby, ustanovenej zákonom, len pri existencii výnimočných okolností prípadu alebo pri
existencii mimoriadnych pomerov páchateľa. Znenie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. však nestanovuje,

žepreuloženie(akéhokoľvek)zákonomdovolenéhodruhutrestupoddolnúhranicutrestuustanoveného
Trestným zákonom by museli existovať výnimočné alebo mimoriadne okolnosti prípadu alebo pomery
páchateľa. Preto sa odvolací súd nestotožňuje s právnym názorom prokurátora v odôvodnení podaného
odvolania, podľa ktorého právneho názoru aplikácia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. by mala byť
prípustná len za existencie výnimočných okolností prípadu alebo mimoriadnych pomerov páchateľa.

Odvolací súd sa nemohol stotožniť ani s názorom prokurátora, podľa ktorého názoru okresný súd mal
v danom prípade neprípustným spôsobom dvakrát zohľadniť poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j)
Tr. zák. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné poukázať, že samotný Trestný zákon priam
prikazuje prihliadať na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti dvakrát, a to v ustanovení § 38 ods. 2 Tr.

zák., v ktorom prikazuje prihliadať na ich pomer pre potreby ustálenia trestnej sadzby (formálny význam
aplikácie poľahčujúcich a priťažujúcich okolností) a v ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zák. (materiálny význam
aplikácie poľahčujúcich a priťažujúcich okolností). Pokiaľ teda súd pri posudzovaní možnosti aplikácie §
39 ods. 1 Tr. zák. prihliadne na materiálnu stránku zistených poľahčujúcich okolností v zmysle § 34 ods.
4 Tr. zák., tento postup nie je rozporný s ustanovením § 38 ods. 1 Tr. zák.

Na základe preskúmania správnosti odvolaním prokurátora napadnutých výrokov okresného súdu
o uloženom treste odňatia slobody, odvolací súd dospel k záveru, že uložený trest obžalovanému
nevykazuje znaky neprimeranej miernosti a rozpornosti s ustanovením § 39 ods. 1 Tr. zák., pričom
okresný súd odôvodnil aplikáciu tohto zmierňujúceho ustanoveniami okolnosťami, ktoré majú podklad vo

výsledkoch vykonaného dokazovania. Preto sa odvolací súd nestotožnil s dôvodnosťou argumentácie
prokurátora v dôvodoch jeho odvolania.

Na základe preskúmania veci odvolací súd dospel k záveru, že vyššie uvedené skutkové zistenia
okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku, z ktorých vychádzal pri aplikácii ustanovenia §

39 ods. 1 Tr. zák., majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. V konečnom dôsledku
odvolacísúdkonštatuje,žesprávnosťtýchtoskutkovýchzisteníprokurátorvôbecnenamietalvdôvodoch
jeho odvolania.

Na podklade odvolania prokurátora odvolací súd skúmal aj správnosť napadnutých výrokov rozsudku

okresného súdu z hľadiska existencie prípadných vád, v odvolaní prokurátora nevytýkaných, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,

b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť

vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom

použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo

zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné

prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov,
odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku uvedených v
ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na
vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.