Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 7, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 21Cb/167/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109209197
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Novák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8109209197.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Tomášom Novákom v právnej veci žalobcu: PULMOMED, spol. s

r.o., Humenné, Námestie slobody 2, IČO: 36 444 677, proti žalovaným: 1. F.. F. W.Č., N. XXX/X, M. S.
G., 2. E. Z., N., XXX/X, M. S. G., 3. H. Z., Č. XX, zastúpených JUDr. Mariánom Bacákom, advokátom,
Partizánska 1834, 069 01 Snina, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaní majú voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
tejto rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorý sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 01.02.2008 sa žalobca voči žalovaným na Okresnom súdu Humenné domáhal
určenia neúčinnosti právnych úkonov, čo zdôvodnil tým, že na žalobcu v dôsledku viacnásobných
postúpení pohľadávky prešli všetky práva Úverovej zmluvy č. 0462103012 zo dňa 29.07.1997, vrátane
práv zo zmlúv, ktoré boli medzi pôvodným veriteľom, Slovenskou kreditnou bankou, a.s. Bratislava
(ďalej len „SKB i") a dlžníkom, spolu s jeho spoludlžníkmi a ručiteľmi uzatvorené. Ide najmä o Zmluvu
Uložení zaknihovaných cenných papierov č. 0462103012/4 zo dňa 04.09.1997, ktorou sa žalovaný 1) s
pôvodnýmveriteľomSKB.a.s.dohodolnazriadenízáložnéhoprávak68.700kszaknihovanýchcenných

papierov - akcií emitenta AGRIFOP a.s. Stakčín.
2. Uvedenou záložnou zmluvou bol zabezpečený dlžnícky záväzok žalovaného l) , ktorý tak. ako to
vyplýva z písomností správcu konkurznej podstaty pôvodného veriteľa

SKB, a. s. zo dňa 01.07.2003, k tomuto dňu predstavoval sumu najmenej vo výške 10.000.000.-
Sk. Existencia takéhoto peňažného záväzku voči pôvodnému veriteľovi a v dôsledku spomínaných
postúpení tejto pohľadávky voči žalobcovi je zrejmá aj z právoplatného a vykonateľného Rozsudku KS

v Bratislave č.k. 43 Cb 15/98-473 zo dňa 01.07.2002, ktorý bol potvrdený aj rozsudkom NS SR č.k.
4 Obo 148/03-772 zo dňa 22.04.2004. Z odôvodnení týchto rozsudkov jednoznačne vyplýva to, že pri
neplatnosti tam uvedených kúpnych zmlúv deklarovaných v ich výrokovej časti, došlo v súvislosti s
existenciou dlhu žalovaného 1) voči žalobcovi (predtým SKB. a.s. ), ako aj v súvislosti s vlastníctvom
68700 ks akcií a.s. AGRIFOP Stakčín k právnemu stavu, aký tu bol v čase uzatvorenia spomínanej
Zmluvy o založení zaknihovaných cenných papierov č. 0462103012/4 zo dňa 04.09.1997. Žalovaný 1)
aj napriek skutočnosti, že dlh voči pôvodného z veriteľov z Úverovej zmluvy č. 0462103012 zo dňa

29.07.1997 nebol tomuto veriteľovi SKB. a.s. a teraz žalobcovi splatený, dňa 14.02.2005 previedol 63
393 ks spomínaných akcií na žalovanú 2) a žalovaná 2) dňa 13.07.2005 previedla 58 610 ks týchto
akcií na žalovaného 3).3. Právne úkony žalovaného 1), ktorými došlo k prevodu 63 393 ks akcií emitenta AGRIFOP. a.s. Stakčín
na žalovaného 2) a 58 610 ks týchto akcií zo žalovaného 2) na žalovaného 3) boli jednoznačne urobené
v úmysle ukrátiť žalobcu v jeho práve na zaplatenie jeho peňažnej pohľadávky.

4. Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 08.10.2008, č.k. 1 NcC 30/2008 - 141 bolo v dôsledku
podanej námietky zaujatosti žalovaných rozhodnuté o vylúčení sudcov Okresného súdu Humenné a vec
bola prikázaná Okresnému súdu Vranov nad Topľou.

5. Okresný súd Vranov nad Topľou dňa 03.04.2009 postúpil vec Okresnému súdu Prešov z dôvodu
vecnej príslušnosti.

6. Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 22.10.2009, č.k. 5 Ncb /4/2009 - 268 bol sudca JUDr.
Jaroslav Kanderka, ktorému bola vec pridelená vylúčený z jej prejednávania a rozhodovania, v dôsledku
vznesenej námietky zaujatosti, po tom čo žalovaní podali na neho trestné oznámenie.

7. Uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 04.08.2010, č.k. 2 Ndob 39/2009 - 331 bolo rozhodnuté, že
sudcovia Krajského súdu v Prešove JUDr. Milan Šebeň, JUDr. Irena Dobňáková a JUDr. Milan Majerník
nie sú vylúčení z rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 1 Ncb 3/2010.

8. Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 02.09.2010, č.k. 1 Ncb /3/2010 - 339 bola sudkyňa
JUDr. Daniela Baranová, ktorej bola vec pridelená vylúčená z prejednávania a rozhodovania tejto veci
v dôsledku podanej námietky zaujatosti žalovaných.

9. Opatrením predsedníčky Okresného súdu Prešov zo dňa 22.09.2010 bola vec odňatá sudcovi JUDr.

Štefanovi Tomašovskému, vzhľadom na jeho oznámenie o pochybnostiach o jeho nezaujatosti a vec
bola pridelená náhodným výberom prostredníctvom generátora sudcovi JUDr. Tomášovi Novákovi.

10. Žalovaní so žalobou nesúhlasili, pričom poukázali na to, že uplatnený nárok nemá žiadnu oporu
v zákone a ostatných zákonných predpisoch platného právneho poriadku SR, z toho dôvodu je návrh

nedôvodný a neopodstatnený. Žalobca nepreukázal akékoľvek postúpenie pohľadávky tak ako sám
v žalobe tvrdí, ktorá je zmätočná vzhľadom k ust. § 80 O. s.p. (určovacia žaloba). Žalobca nemôže
žiadnym spôsobom odôvodniť odporovateľnosť právnych úkonov, lebo žalovanému 3 ) nie sú známe
akékoľvek právne skutočnosti medzi žalovanými v 1 a 2 ako aj právne skutočnosti zo súdneho konania
vedeného na KS v Bratislave a NS SR v Bratislave v sp.zn.: 43 Cb 15/98, 4 Obo 148/03 a tzv.

neoprávneným žalobcom, resp. jeho postupcom. Ako prehlásil žalovaný 3 ) vlastnícke právo k CP
emitenta AGRIFOP, a.s. Stakčín nadobudol zákonným spôsobom. Prevodca CP bol jedinou oprávnenou
osobou k neobmedzenej dispozícii s nimi, t.j. CP (akciami). Citované CP nemali žiadne právne vady,
neviazli na nich žiadne dlhy, vecné bremená, ani iné právne povinnosti. Zároveň poukázal na spracovaný
znalecký posudok, z ktorého vyplýva, že podozrenie falšovania podpisov, fotomontáži a pod., a to od

splnomocnenia, postúpenia pohľadávky ako aj ďalších listín. Žalovaný 1 ) zdôraznil, že si svoje záväzky
splnil a časť akcií si nechal a sumu 62.000 Sk vyplatil správkyni, ktorá zodpovedala cene týchto akcií.
Nárok žalobcu bol taktiež uspokojený v rámci exekučných konaní vedených pred OS Prešov pod sp.zn.
22Er/939/2011 vo výške 15.000 € a v konaní pod sp.zn. 18Er/513/2007 vo výške 3,4 mil. Sk Časť akcií
daroval svojej dcére a teda nijakým spôsobom neukrátil veriteľa.

11. Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcov sporových strán, oboznámením žaloby, Zmluvy o
založení zaknihovaných cenných papierov Č. 0462103012/8 zo dňa 13.08.1997, Úverovej zmluvy č.
0462103012 z 04.09.1997, listu správcu konkurznej podstaty SKB. a.s. zo dňa 01.07.2003, rozsudku
KS Bratislava č.k. 43 Cb 15/98-473 zo dňa 01.07.2002, rozsudku NS SR č.k. 4 Obo 148/03-772 zo

dňa 22.04.2004, Zoznamu majiteľov CP emitenta AGRIFOP,a a.s. Stakčín, Znaleckého posudku č.
099-08/2004 zo dňa 10.08.2004, správy súdneho exekútora dokladov o zaplatení, ostatného spisového
materiálu a zistil nasledovné:

12. Žalobca sa v konaní voči žalovaným domáhal určenia neúčinnosti právnych úkonov z dôvodov

uvedených v žalobe, s čím žalovaní nesúhlasili. Zástupca žalobcu vo svojich prednesoch odmietol
obranu žalovaných, pričom zdôraznil, že pôvodný veriteľ pohľadávky žalobcu, potvrdenej rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave, postúpil, resp. správkyňa podstaty speňažila pohľadávku jej postúpením
na subjekty a až v konečnom štádiu na žalobcu. Existencia pohľadávky je zrejmá z pripojenéhorozhodnutia.Žalovanýl)previedolakcienasvojudcéružalovanú2),tedanaosobublízku,pretožalovaní
musia preukázať, že záväzok vyplývajúci z rozsudku Krajského súdu nejakým spôsobom zanikol. Z
dôkazov produkovaných žalovanými však vyplýva len to, že v dôsledku vzájomného zápočtu medzi

žalovaným l ) a spoločnosťou AGRIFOP a.s. Stakčín, na ktorého bola postúpená časť pohľadávky
žalobcu vo výške 15.000 € zanikla len časť pohľadávky medzi žalobcom a žalovaným l) a aj to
len v tomto rozsahu. Zánik akejkoľvek ďalšej časti pohľadávky voči žalovanému l) listinné dôkazy
označené žalovanými v žiadnom prípade nepreukazujú. Žalobca je presvedčený o tom, že žalovaný
l) doposiaľ nesplnil svoj peňažný záväzok voči žalobcovi v plnom rozsahu a teda nie je možné

skutočnosť ohľadne údajného zániku pohľadávky pokladať za dôkaz, ktorý by odôvodňoval zamietnutie
žaloby. Vo vzťahu k námietke aktívnej legitimácie zo strany žalovaných uviedol, že žalovaný l) tým,
že započítal svoju pohľadávku s pohľadávkou žalobcu tak ako to vyplýva z citovaných uznesení
Okresného súdu Humenné 22 Er/939/2011, ako aj z uznesenia Krajského súdu v Prešove sp.zn. 19
Cob/92/2012 zo dňa 18.10.2012 legitimizoval žalobcu ako veriteľa jeho pohľadávky, keď rešpektoval
zápočet so žalobcovým postupníkom. Akékoľvek spochybňovanie prechodu pohľadávky pôvodného

veriteľa Slovenskej kreditnej banky na žalobcu je neprípustné aj vzhľadom na rozhodnutie Okresného
súdu v Humennom č. 18Er/275/2004 zo dňa 21.11.2011 z ktorého vyplýva, že vo vzťahu k pohľadávke
Slovenskej kreditnej banky vstúpil na jeho miesto v exekučnom konaní samotný žalobca, čo súd po
preskúmaní všetkých rozhodujúcich skutočností bezvýhradne akceptoval.

13. Zástupca žalovaného vo vzťahu ku žalovanému nároku a dôvodom žaloby v konaní poukázal na
to, že predpokladom úspešnosti podaného návrhu o určenie neúčinnosti právnych úkonov je, aby v
čase podania návrhu existovala vymáhateľná pohľadávka voči dlžníkovi, ďalej skutočnosť, že konkrétny
právny úkon dlžníka ukracuje uspokojenie vymáhanej pohľadávky veriteľa, preukázanie úmyslu dlžníka
ukrátiť svojho veriteľa a žalovanému musel byť úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť

veriteľa známy, teda že o ňom vedel alebo musel vedieť. Predpokladom úspešnosti je aj skutočnosť,
že sa právny úkon dlžníka urobil v posledných rokoch, predchádzajúcich podania žaloby. V danej veci,
vychádzajúc z rozsudkov na ktoré sa žalobca odvoláva, najmä z rozsudku Krajského súdu v Bratislave
vyplýva, že žalovaný 1) je povinný zaplatiť žalobcovi zvyšok úveru podľa úverovej zmluvy č.0462103012
vo výške 5.306.800 Sk, teda žiadna pohľadávka vo výške 10.miliónov Sk neexistuje. V prípade, ak

Slovenská kreditná banka postupovala nejakú pohľadávku o ktorej doteraz nie je preukázané, že k
tomuto postúpeniu došlo, pričom nikto nemôže previesť alebo postúpiť viac práv ako má sám. V
priebehu exekučného konania došlo formou započítania k splneniu celej výšky pohľadávky, o čom
svedčí uznesenie Krajského súdu Cob/28/2008 a 14 Cob/29/2008. Žalovaný 1) si súčasne uplatnil voči
spoločnosti AGRIFOP Stakčín na Okresnom súde v Humennom nárok na náhradu škody, čo je vedené

v konaniach sp. zn. 21Cb/62/2013 a to vo výške 106.630 € s príslušenstvom a sp. zn. 11Cb/32/2013
vo výške 55.508,38 € s príslušenstvom, čím je vyvrátený aj akýkoľvek úmysel dlžníka ukracovať
veriteľa, pretože dlžník vo vlastnom mene vymáha finančné a bonitné pohľadávky, ktorých oprávnenosť
dokonca odvolací súd prejudikoval a taktiež je vyvrátený druhý základný predpoklad odporovateľnosti
a to existencia skutočností, že právnym úkonom dlžníka sa dlžník snaží ukracovať nejakého fiktívneho

veriteľa.

14. Podľa § 42a ods.1-5 Občianskeho zákonníka (OZ) veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že
dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky,

sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho
odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. Odporovať možno
právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento
úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku
ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo

ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana
vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. Odporovať možno
tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch
medzi dlžníkom a a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117), b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník
alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento

právny úkon, c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym
orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, d) právnickou osobou, v
ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento
právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a),b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti
poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ
dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou

osobou, a a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom, b)
osobou blízkou (§ 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a), c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník
alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje
tento právny úkon, d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym
orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, e) právnickou osobou, v

ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento
právny úkon, alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a),
b), c), d) alebo e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti
poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorý dlžník
urobil v posledných troch rokoch, na ktorého základe prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, a
to najmenej vo výške určenej znaleckým posudkom2b) alebo odborným odhadom, a ktorý a) spôsobil,

že dlžník sa stal vo vzťahu k ďalším veriteľom platobne neschopným,2c) alebo b) bol uskutočnený s
úmyslom neodôvodnene odložiť alebo zmariť platbu veriteľovi, alebo c) bol uskutočnený s úmyslom
prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný splniť v čase jeho splatnosti.

15. Podľa § 42b ods.1-4 Občianskeho zákonníka § 42 právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť

veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného
právneho úkonu dlžníka prospech. Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti
osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym
nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť
právnemu úkonu proti ich predchodcovi. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne

neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym
úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto
úkonu prospech.

16. V prípade nárokov na neúčinnosť právnych úkonov podľa ustanovenia § 42a OZ je aktívne
legitimovaným na podanie odporovacej žaloby veriteľ, ktorý má v čase rozhodovania súdu voči dlžníkovi
pohľadávku (akúkoľvek, teda bez ohľadu na to, či je splatná, nesplatná, budúca, vymáhateľná) a pasívne
legitimovaná na základe odporovacej žaloby je osoba, ktorá z takého úkonu mala prospech, a teda aj

osoby, v prospech ktorých sa právny úkon urobil. Ako pasívne legitimovaný neprichádza do úvahy dlžník;
ten môže prípadne vystupovať ako vedľajší účastník v spore na strane žalovaného.

17. Právny inštitút odporovateľnosti slúži na zabezpečenie občianskoprávnej ochrany veriteľa pred
takými právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktorými sa tento zbavuje majetku za tým účelom, aby sa z

neho nemohol uspokojiť jeho veriteľ. Za odporovateľné právne úkony sa považujú tie, ktoré ukracujú
pohľadávku veriteľa. Ide o právne úkony, ktorými dlžník (fyzická alebo právnická osoba) zmenšuje svoj
majetok (veci, práva, pohľadávky) do tej miery, že sa tým ukracuje uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej
pohľadávky. Pokiaľ by teda dlžníkovým právnym úkonom síce došlo k zmenšeniu jeho majetku, ale jeho
zostávajúci majetok by nepochybne postačoval na uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky,

nebolo by dôvodu na vyslovenie neúčinnosti takéhoto právneho úkonu. Veriteľ preto musí v konaní
pred súdom preukázať, že odporovateľným právnym úkonom (jednostranným či dvojstranným) dlžník
kvalifikovane zmenšil svoj majetok. Odporovateľnosť je v podstate procesný inštitút a znamená, že
veriteľ sa môže žalobou na súde domáhať, aby súd vyslovil (určil), že dlžníkove právne úkony,
pokiaľ ukracujú uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky, sú voči veriteľovi (žalobcovi) právne

neúčinné. Táto neúčinnosť voči veriteľovi pôsobí na základe právoplatnosti rozsudku súdu, a to ex tunc,
vo vzťahu k ostatným osobám zostáva odporovateľný právny úkon účinným.
18. Lehota troch rokov, v ktorej možno úspešne odporovať právnemu úkonu dlžníka, je hmotnoprávnou
lehotou, v ktorej musí byť žaloba uplatnená na súde (nestačí ju napr. podať na pošte). Súd na
uplynutie tejto lehoty prihliada z úradnej povinnosti, pretože ide o lehotu prepadnú (prekluzívnu).

Táto lehota začína plynúť od vykonania právneho úkonu. Odsek 3 umožňuje veriteľovi, aby za
výhodnejších podmienok odporoval právnemu úkonu. V týchto prípadoch preukázanie úmyslu dlžníka
nie je podmienkou odporovateľnosti; úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa i vedomosť blízkych osôb (ods. 3
písm. a/) sa predpokladá (prezumuje). Preto druhá žalovaná strana musí preukázať (na nej je dôkaznébremeno), že úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa nemohla poznať ani pri náležitej starostlivosti. Pokiaľ
to druhá strana v konaní pred súdom nepreukáže, odporovacia žaloba je úspešná. V tom spočíva vyššie
spomenutá výhoda veriteľa, odôvodnená vzťahom dlžníka k osobám v cit. ustanovení vymenovaným.

19. Osoba dlžníkovi blízka sa môže ubrániť odporovacej žalobe, len ak preukáže, že o dlžníkovom
úmysle ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nevedela a ani nemohla vedieť napriek tomu, že
vyvinula „starostlivosť“, aby poznala tento dlžníkov úmysel a išlo o „náležitú starostlivosť“. Vynaloženie
náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba dlžníkovi blízka vykonala s ohľadom na okolnosti prípadu
a s prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby dlžníkov úmysel ukrátiť

veriteľa, ktorý tu bol v dobe odporovaného právneho úkonu, z ich výsledkov poznala (t. j. aby sa o tomto
úmysle dozvedela).

20. V danom prípade je žalobca aktívne legitimovaným na podanie odporovacej žaloby ako veriteľ, ktorý
má v čase rozhodovania súdu voči dlžníkovi pohľadávku, čo vyplýva aj z vyššie uvedených rozhodnutí
Krajského súdu v Prešove a Okresného súdu Humenné.

21. Pasívne legitimovaným v predmetnom konaní však môže byť iba osoba, ktorá z takého úkonu mala
prospech, čo sa nevzťahuje na žalovaného 1) ako priameho dlžníka, a čo je samo o sebe dôvod na
zamietnutie žaloby voči nemu.

22. Vo vzťahu k žalovaným 2 a 3 tak súd skúmal, či sú dané zákonné predpoklady na úspešne
odporovanie právnym úkonom podľa citovaných zákonných ustanovení.

23. Podľa § 149 Civilného sporového poriadku (CSP) prostriedkami procesného útoku a prostriedkami
procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na

vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

24. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

25. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

26. Na základe dôkazov produkovaných stranami sporu dospel súd k záveru, že žalovaný nárok nie
je dôvodný. Povinnosťou žalobcu ako veriteľa v konaní pred súdom bolo preukázať, že napadnutým

odporovateľným právnym úkonom dlžník kvalifikovane zmenšil svoj majetok a tento nárok musel
byť uplatnený v lehote troch rokov od uskutočnenia napadnutého právneho úkonu. Žalovaný 1) dňa
14.02.2005 previedol 63 393 ks spomínaných akcií na žalovanú 2) (osobu blízku) a žalovaná 2)
dňa 13.07.2005 previedla 58 610 ks týchto akcií na žalovaného 3). Žaloba bola na súd podaná dňa
01.02.2008, teda v zákonnej lehote.

27. Žalobca v konaní ním produkovanými dôkazmi však nepreukázal vymáhateľnú pohľadávku vo výške
uvedenej v žalobe ako ani skutočnosť, že žalovaný 1) svojimi úkonmi ukrátil uspokojenie vymáhateľnej
pohľadávky veriteľa. K vymáhaniu pohľadávky pôvodným veriteľom došlo ešte pred jej postúpením
a to v rámci exekučného konania, ktoré nárok pôvodného veriteľa čiastočne uspokojilo, ako je to

vyššie uvedené. V konaní súčasne nebolo preukázané, že žalovaná 2), ako osoba dlžníkovi blízka o
prípadnom dlžníkovom úmysle ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa vedela, pričom žalobca
okrem svojho tvrdenia v tejto súvislosti neoznačil žiadne dôkazy. Vo vzťahu k výške žalobcom tvrdeného
ukráteného nároku pritom bolo zohľadniť aj vykonateľné rozsudky Okresného súdu Humenné sp.zn.
12Cb/16/2012 v spojitosti s rozsudkami Krajského súdu v Prešove 1Cob/15/2018 zo dňa 24.4.2018, ako

aj rozsudok OS Humenné 21Cb/62/2013 v spojitostí s rozsudkom KS v Prešove 4Co/29/2018 zo dňa
29.5.2018, rozsudok OS Humenné 11Cb/32/2013 v spojitostí s rozsudkom KS v Prešov 17Cob/7/2018
zo dňa 15.3.2018, rozsudok OS Humenné 12Cb/33/2013, kde boli dlžníkovi (žalovanému 1 ) priznané
pohľadávky na plnenie vo výškach tak ako sú uvedené vo výrokovej časti týchto rozsudkov, v dôsledku
čoho k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky zo strany dlžníka nemohlo dôjsť.

28. Z listinných dôkazov produkovaných žalovaným, ktorých dôvodnosť žalobca ničím nespochybnil
mal teda súd preukázané, že nie sú splnené zákonné predpoklady na úspešné odporovanie právnemuúkonu podľa § 42a OZ. Žalobca relevantným spôsobom skutkové tvrdenia žalovaného nepoprel ani
nespochybnil, preto sa v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 CSP považujú za nesporné.

29. Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich súhrnne preto súd v súlade s citovanými
zákonnými ustanoveniami rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

30. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového
poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak

mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalovaní mali úspech v konaní v celom rozsahu,
preto im súd priznal plný nárok na náhradu trov konania.

31. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnomsúde
Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, v ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia
domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.