Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, July 16, 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Cdo/103/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2610208227
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Cisárová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:2610208227.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v sporovej veci žalobkyne F. bývajúcej v N., proti žalovanej O.
bývajúcej v A., zastúpenej Mgr. Milanom Sadloňom, advokátom, so sídlom v Senici, V. Paulinyho -
Tótha 30, o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, vedenej na Okresnom súde Senica, pod sp. zn. 5 C
110/2010, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo 4. októbra 2017, sp. zn. 11
Co 323/2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave zo 4. októbra 2017, sp. zn. 11 Co
323/2016 a rozsudok Okresného súdu Senica z 2. februára 2016 č. k. 5 C 110/2010-335 z r u š u j e a
vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Senica (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom z 2.
februára 2016 č. k. 5 C 110/2010-335 určil, že darovacia zmluva uzavretá dňa 30. marca 2010 medzi

darkyňou H., nar. XX. W. XXXX, bytom A. a obdarovanou žalovanou, na základe ktorej bol v prospech
obdarovanej žalovanej rozhodnutím Správy katastra Senica číslo vkladu V 589/10 z 16. apríla 2010
vz. 31/10 povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. A. obec A.,
okres Z., je neplatná; rozhodol tiež o trovách konania. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyvodil,
že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože dosiahne stav, kedy ako
dedička po nebohej darkyni bude môcť nadobudnúť príslušný podiel na sporných nehnuteľnostiach a

vzhľadom k zisteniu, že H. (ďalej aj ako „darkyňa“) pri uzavretí darovacej zmluvy preukázateľne konala v
duševnej poruche - bola u nej zistená demencia zmiešaného typu v pokročilom štádiu, dospel k záveru,
že nie je možné tento jej právny úkon v zmysle ustanovení § 37 ods. 1 a § 38 Občianskeho zákonníka
považovať za platný.

2. Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalovanej rozsudkom zo 4. októbra

2017, sp. zn. 11 Co 323/2016, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.). Potvrdenie
prvostupňového rozsudku odôvodnil jeho vecnou správnosťou. V celom rozsahu sa stotožnil so
skutkovýmiaprávnymizávermisúduprvéhostupňa,vpodrobnostiachodkázalnapísomnéodôvodnenie
rozhodnutia.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie. V dovolaní uviedla, že ho podáva

podľa § 421 ods. 1 písm. a/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj ako „ C. s. p.“).
t. j. pre nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom v otázke existencie, resp. neexistencie
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ktorým sa odklonil od ustálenej rozhodovacej
praxe dovolacieho súdu. V tejto súvislosti uviedla, že Najvyšší súd Slovenskej republiky už v rozhodnutí
sp. zn. 3 Cdo 98/2004 (na ktorý poukázal aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1
Cdo 91/2006) uviedol, že určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak požadované určenie

má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu právny vzťah alebo právo je alebo
nie je. Podľa jej presvedčenia otázka platnosti darovacej zmluvy je otázkou predbežnou vo vzťahuk posúdeniu, či majetok prevedený darovacou zmluvou patrí do dedičstva alebo nie, jej vyriešením
sa nedosiahne automaticky stav, že prevedené nehnuteľnosti budú zahrnuté do dedičskej podstaty.
Zdôraznila, že vklad darovacej zmluvy do katastra bol Správou katastra Senica povolený 16. apríla

2010, t. j. po smrti darkyne, teda je evidentné, že ku dňu smrti poručiteľky a darkyne nehnuteľnosti
patrili do vlastníctva poručiteľky H., a preto otázka riešenia platnosti darovacej zmluvy je nadbytočná. V
závere dovolania označila rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 26/2017,
3 Cdo 154/2010, 3 Cdo 197/2010, 3 Cdo 249/2009, 5 Cdo 147/2007 z ktorých je zrejmé, že výrokom
súdu o tom, či vec patrí do dedičstva alebo nie sa definitívne rieši stav neistoty dedičov ohľadom

majetku patriaceho do dedičstva; ostatné druhy určovacích žalôb túto neistotu s definitívnou platnosťou
neodstraňujú. Navrhovala napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a tiež aj rozsudok prvoinštančného
súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalobkyňa sa k dovolaniu nevyjadrila.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 C. s.
p.) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C. s. p.) strana zastúpená v súlade
so zákonom (§ 429 ods. 1 C. s. p.), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C. s.
p), bez nariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p.), skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho
konania a predpoklady prípustnosti dovolania.

6. Podľa § 419 C. s. p. proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

7. Podľa § 421 ods. 1 C. s. p. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ ktorá
je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

8. Podľa § 432 ods. 1, 2 C. s. p. dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým,

že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak,
že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

9. V preskúmavanej veci dovolateľ odôvodnil dovolanie prípustným dovolacím dôvodom, a to

nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom, keď v ňom vymedzil nielen to, ktoré právne
posúdenie veci pokladá za nesprávne (právny záver o existencii naliehavého právneho záujmu na
žalovanom určení) ale aj v čom táto nesprávnosť spočíva (v nesprávnej aplikácii práva na zistený
skutkový stav).

10. Dovolací súd po zistení, že sú splnené všetky podmienky dovolacieho konania, vrátane
odôvodnenia dovolania prípustným dovolacím dôvodom a jeho riadneho vymedzenia, pristúpil k
skúmaniu predpokladov prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 C. s. p., pričom dospel k
záveru, že tieto sú splnené. Po konštatovaní prípustnosti dovolania podrobil dovolací súd rozsudok
odvolacieho súdu meritórnemu dovolaciemu prieskumu. Pristúpil teda k posúdeniu dôvodnosti dovolania

z hľadiska uplatneného dovolacieho dôvodu, t. j. z hľadiska právneho posúdenia veci odvolacím súdom
vo vymedzenej právnej otázke vo väzbe na zistený skutkový stav, ktorým bol viazaný (§ 442 C. s. p.).

11. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca
v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a

povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich
riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne
posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa
právnejnormy,ktoránazistenýskutkovýstavnedopadá,alebosprávneurčenúprávnunormunesprávne
vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

12. V predmetnej veci vyvodil dovolateľ prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ C. s.
p. argumentujúc tým, že rozsudok odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
v otázke existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, pri riešení ktorej sa odvolacísúd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. V súvislosti s odklonom od ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu dovolateľ v dovolaní označil nasledovné rozhodnutia najvyššieho
súdu: sp. zn. 3 Cdo 98/2004, sp. zn. 1 Cdo 91/2006, sp. zn. 1 Cdo 26/2017, sp. zn. 3 Cdo 154/2010, sp.

zn. 3 Cdo 197/2010, sp. zn. 3 Cdo 249/2009, sp. zn. 5 Cdo 147/2007.

13. Podľa § 80 písm. c/ O. s. p. účinného do 30. júna 2016 návrhom na začatie konania bolo možné
uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem.

14.Základnoupodmienkoudôvodnostiatedavýchodiskomprípadnejúspešnostiurčovacejžalobypodľa
vyššie citovaného ustanovenia bola existencia naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom
určení. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich
skutočností. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva
existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd

mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými
aspektmi: žalovaným je popieraná existencia (neexistencia) práva, či právneho pomeru u žalobcu, teda
je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný (existencia aktuálneho
stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi); jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu,
resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom;

jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Naliehavý
právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a
súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou so zvoleným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie
spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú
možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému

rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah strán
sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) aj iná žaloba (pozri rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996).

15. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení

právneho vzťahu alebo práva, ako už bolo uvedené, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha
(žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať
na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe určiť
súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná
žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu sporových

strán alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania
sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po
začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase
rozhodovania (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 264/2007, 5 Cdo
31/2011, 4 Cdo 111/2008). Z uvedeného vyplýva, že otázka potreby skúmania naliehavého právneho

záujmu na požadovanom určení (na vyriešení ktorej založil svoje rozhodnutie aj odvolací súd zhodne
so súdom prvej inštancie), je otázkou, ktorá bola dovolacím súdom opakovane riešená.

16. Súdna prax je ustálená v názore, že určovacou žalobou môže byť určené len jestvovanie práva,
prípadne právneho vzťahu, existujúceho ku dňu vyhlásenia rozsudku, obsahom žaloby nemôže byť

určenie práva za dobu minulú a ani do budúcnosti (pozri rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2 Cdo 32/98, 2 Cdo 131/06). Podľa judikatúry výnimkou z tohto pravidla sú iba určovacie
žaloby v podobe žalôb o určenie, že určitá osoba bola ku dňu smrti vlastníkom veci, resp. žaloba, že
určitá vec patrí do dedičstva (pozri rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 26/2007, 3 Cdo 44/2008,
5 Cdo 147/2007, 3 Cdo 154/2010, 3 Cdo 196/2005, 8 Cdo 52/2017).

17.Vpreskúmavanejvecidovolateľopodstatnenenamietalnesprávneprávneposúdenieveciodvolacím
súdom v otázke existencie naliehavého právneho záujmu. Podľa dovolacieho súdu právne postavenie
žalobkyne ako dedičky po poručiteľke (H. by sa na základe ňou podanej procesne neprípustnej žaloby
nezmenilo, pretože dedič dedí po poručiteľovi majetok, ktorý vlastnil ku dňu smrti. Žalobou o určenie

neplatnosti darovacej zmluvy žalobkyňa nedosiahne automaticky stav, že nehnuteľnosti touto zmluvou
prevedené budú zahrnuté do dedičskej podstaty, ani vzhľadom na skutočnosť, že účastníčka darovacej
zmluvy - darkyňa H. zomrela, t. j. stratila právnu subjektivitu (spôsobilosť na práva a povinnosti), orgán
katastra by nemohol v súlade s § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápisevlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení účinnom od 15. októbra 2008
obnoviť zápis jej vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti. Treba brať na zreteľ, že riešenie právnych
vzťahov, ktoré vznikli v dôsledku smrti poručiteľa, patrí do právomoci súdu v zmysle ustanovení § 158

a nasl. Civilného mimosporového poriadku (predtým podľa § 175a až § 175zd O. s. p.). Pokiaľ nie je
právoplatným rozhodnutím dedičského súdu potvrdené, že v dôsledku dedenia dedič nadobudol vec,
resp. jej spoluvlastnícky podiel, dedič je aktívne legitimovaný len na podanie žaloby o určenie, že vec
(jej spoluvlastnícky podiel) patrí do dedičstva po poručiteľovi. Dovolací súd konštatuje, že žalobkyňou
požadovaným určením neplatnosti darovacej zmluvy sa nemôže odstrániť jej právna neistota a vyriešiť

celý obsah právneho vzťahu strán daného sporu. Žalobkyňa preto nemala naliehavý právny záujem v
zmysle § 80 písm. c/ O. s. p. na ňou požadovanom určení.

18. So zreteľom na uvedené dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a keďže nápravu nie je
možné dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu zrušil aj rozhodnutie súdu prvej inštancie
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 449 a § 450 C. s. p.). V novom rozhodnutí vo veci

rozhodne tento súd aj o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 C. s. p.). V ďalšom konaní je odvolací
súd právnym názorom dovolacieho súdu viazaný (§ 455 C. s. p.).

19. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.