Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, July 10, 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3Ek/1294/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118334704
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bomborová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6118334704.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Y. M., nar.: XX.XX.XXXX, trvalý pobyt M.
XX/X, XXX XX G., proti povinnému: V. M., nar.: XX.XX.XXXX, trvalý pobyt G. XXX/X, XXX XX G., o
vymoženie výživného, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Peter Balaškó, so sídlom exekútorského
úradu Komárňanská 100, 947 01 Hurbanovo, pod sp. zn.: 394EX 587/2018, o návrhu povinného na
zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, vydaného

vyšším súdnym úradníkom dňa 10.04.2019, sp. zn. 3Ek/1294/2018, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 10.04.2019 rozhodnutie, ktorým návrh povinného na zastavenie
exekúcie zamietol. V ňom uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal od
povinného vymoženia zameškaného výživného vo výške 340 Eur za obdobie máj 2017 - 70 Eur, august

až október 2017 - 3 x 90 Eur, a to na základe exekučného titulu - Rozsudku Okresného súdu Nitra,
č.k. 24P/382/2010-27 zo dňa 08.04.2011. Exekučným titulom bola stanovená vyživovacia povinnosť
povinného na oprávneného vo výške 90,- Eur mesačne počnúc dňom 01.12.2010, ktoré bol povinný
povinný platiť vždy do 15-dňa v mesiaci vopred k rukám matky (.). Jedným z dôvodov podania návrhu
na zastavenie exekúcie povinným bola skutočnosť, že nadobudnutím plnoletosti detí resp. oprávneného
zákonné zastúpenie matkou zaniklo a do dnešného dňa nebolo vydané žiadne súdne rozhodnutie,

ktoré by ho zaväzovalo k povinnosti platiť výživné do rúk oprávneného. K tomuto bodu vyšší súdny
úradník uviedol, že v čase vydania exekučného titulu t. j. dňa 08.04.2011 bol oprávnený maloletý,
preto musel byť v základnom konaní zastúpený zákonným zástupcom - matkou tzn., že v zmysle
vyššie uvedeného bola povinná vykonávať všetky právne úkony za oprávneného matka oprávneného.
V čase podania návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie t. j. dňa 20.09.2018 bol oprávnený plnoletý
a teda logicky je aktívne legitimovaný na podanie návrhu na vykonanie exekúcie. Ďalej konštatoval,

že pokiaľ je dieťa maloleté, návrh na vykonanie exekúcie pre vymáhanie výživného voči jednému
z rodičov je v mene dieťaťa oprávnený podať a v konaní ho zastupovať zákonný zástupca - rodič,
ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Výživné je však nárokom dieťaťa a nie rodiča,
ktorý dieťa zastupuje. Platí to aj v prípade, keď súd v základnom konaní svojím rozhodnutím určil, že
povinný rodič má platiť výživné maloletého dieťaťa do rúk druhého rodiča (toho, ktorému bolo dieťa
zverené do osobnej starostlivosti). Takýmto rozhodnutím súd vymedzil subjekt (tzv. platobné miesto),

ktorému sa výživné poukazuje, keďže ho nemožno plniť do rúk subjektu nespôsobilého na právne
úkony (maloletého dieťaťa), čím však nedochádza k prechodu výživného na tohto rodiča. Vyživovacia
povinnosťrodičovkdeťomjezákonnoupovinnosťou,ktorávsebezahŕňaprávodieťaťanavýživuastým
korešpondujúcu povinnosť obidvoch rodičov dieťa vyživovať. Z povahy výživného vyplýva, že právo na
výživné je osobným právom dieťaťa, nie rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Ak
si vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, určenú právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou

dohodou, povinný rodič neplní, dieťa má právo domáhať sa splnenia tejto povinnosti jej núteným
výkonom. Pri vymáhaní pohľadávky výživného je teda oprávneným dieťa, v prospech ktorého je výživnépriznané a povinným je rodič, ktorému bola uložená povinnosť platiť výživné. Pri zastupovaní maloletého
dieťaťa v exekučnom konaní na vymoženie výživného od povinného rodiča sa pripúšťa, aby pri podaní
návrhu na exekúciu zastupoval dieťa druhý rodič, avšak v danom prípade v čase podania návrhu na

vykonanie exekúcie bol oprávnený už plnoletý a z toho dôvodu bol spôsobilý podať návrh na vykonanie
exekúcie. Ďalším z dôvodov podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným bola aj skutočnosť, že
výživné, ktoré mal v zmysle exekučného titulu platiť k rukám matky oprávneného, v plnej výške uhradil a
to ešte v roku 2011 t. j. po vydaní predmetného exekučného titulu. Povinný ale nijakým spôsobom tieto
svoje tvrdenia nepreukázal, tzn. nepredložil súdu žiadne relevantné dôkazy nasvedčujúce uhradenie

vymáhaného nároku. S poukazom na § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Oprávnený v súčasnosti študuje a povinný je povinný prispievať na jeho výživu, tak ako mu to ukladá
právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Ani v tomto prípade tak povinný nepredložil relevantný dôkaz
(napr. rozhodnutie súdu o zrušení vyživovacej povinnosti) na základe, ktorého by vyživovacia povinnosť
povinného voči oprávnenému úplne zanikla. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel vyšší

súdny úradník k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný
nepreukázal splnenie vyživovacej povinnosti v prospech oprávneného na základe exekučného titulu
v rozhodujúcom období, ani nepreukázal iné skutočnosti, ktoré by predstavovali dôvod na zastavenie
exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a preto jeho návrh na zastavenie exekúcie podľa §
61l ods. 3 Exekučného poriadku ako nedôvodný zamietol.

2/ Proti rozhodnutiu bola v zákonom stanovenej lehote povinným podaná sťažnosť, ktorú neodôvodnil,
nakoľko bol práceneschopný, čo preukazoval potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti. Sťažnosť
mienil odôvodniť dodatočne písomnou formou.

3/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (ďalej len „Exekučný
poriadok“) sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné
odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

4/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

5/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

6/ Podľa § 243 CSP v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
uzneseniu smeruje, v čom sa postupu alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa
sťažovateľ domáha.

7/ Sťažnosť, ktorú povinný podal v lehote, ale ju neodôvodnil a okrem iných náležitostí neuviedol ani

to čoho sa ňou domáha (ako žiada súd o jeho sťažnosti rozhodnúť), sudca považoval za nedôvodnú.
Podľa § 246 CSP sa ustanovenia o odstraňovaní vád podania pri sťažnosti nepoužijú. Lehota na podanie
sťažnosti v zmysle ustanovenia § 242 CSP je 15 dní od doručenia uznesenia. Táto lehota je zákonná a
nemožno ju predlžovať ani skracovať. V exekučnom konaní je tiež vylúčené odpustiť zmeškanie lehoty,
a preto nie je možné ani odpustiť zmeškanie lehoty na podanie sťažnosti. Na základe uvedeného tak

nebolo možné akceptovať tvrdenie povinného, že je práceneschopný a že z toho dôvodu doplní sťažnosť
neskôr, pretože by tým došlo k predĺženiu lehoty na podanie sťažnosti v rozpore so zákonom (CSP). Na
základe uvedeného sudca sťažnosť povinného v zmysle § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustné odvolanie.