Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18Er/4020/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5106226270
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Richard Golis
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5106226270.2

Uznesenie

Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Esterou Verešovou,
sosídlomúraduJánaReka1039/11,Žilina,vovecioprávnenejSlovenskejrepubliky-Ministerstvavnútra
Slovenskej republiky (predtým Slovenskej republiky - Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline),
IČO: 00 151 866, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, proti povinnému U. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom
L. XXX/XX, K., pre vymoženie sumy 66,39 eur a pre vymoženie trov exekúcie, o návrhu na zmenu

účastníkov konania na strane oprávneného, takto

r o z h o d o l :

I. Zmenu účastníka konania na strane oprávneného tak, že do konania na miesto doterajšej oprávnenej
Slovenskej republiky - Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom Pribinova 2,
Bratislava vstúpi ako oprávnená spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, so sídlom
Cintorínska č. 21, Bratislava n e p r i p ú š ť a .

II. Exekúciu z a s t a v u j e .

III. Súdny exekútor m á v o č i p o v i n n é m u nárok na náhradu trov exekúcie vo výške uvedenej
v samostatnom uznesení, ktoré bude vydané po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Z úradnej činnosti je súdu známe, že rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SLV-

PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012 o zrušení rozpočtových organizácií, Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky ku dňu 31.12.2012 zrušilo rozpočtovú organizáciu - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v
Žiline. Počnúc dňom 01.01.2013 podľa § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách
verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prešli všetky
jeho práva a povinnosti na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Súd preto ďalej pokračuje v konaní
s novou oprávnenou: Slovenskou republikou - Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky.

2. Na základe návrhu oprávnenej zo dňa 02.11.2006 a exekučného titulu, ktorým je Blok na pokutu
nezaplatenú na mieste č. AA365655 zo dňa 09.12.2004 vydaný podľa zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch, súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie /poverenie č. 5511 025222*/.
Exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 24.12.2004.

3. Dňa 05.10.2017 bol tunajšiemu súdu doručený prostredníctvom súdneho exekútora návrh spoločnosti
Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005 na pripustenie zmeny účastníka konania na strane
oprávneného tak, že do konania namiesto doterajšej oprávnenej Slovenskej republiky - Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866 vstúpi ako oprávnená spoločnosť Slovenská konsolidačná,
a.s., IČO: 35 776 005. Návrh bol odôvodnený tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č.
1/2015/MV SR zo dňa 04.12.2015 a Dodatku č. 1 k tejto zmluve zo dňa 03.02.2016 uzatvorených medzi

Slovenskou republikou - Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866 ako postupcom
a spoločnosťou Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005 ako postupníkom a Dodatku č. 1 ktejto zmluve bola pohľadávka vymáhaná v tomto konaní proti povinnému prevedená na spoločnosť
Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005.

4. Podľa ustanovenia § 37 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“ alebo „Exekučný poriadok“ v
príslušnom gramatickom tvare): „Proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo
v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len
ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú

skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich
z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto
skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod
práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť
v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia
návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení

v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.“

Podľa ustanovenia § 37 ods. 4 EP: „Ak k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného
titulu dôjde po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, pokračuje exekútor vo vykonávaní exekúcie na
základe pôvodného poverenia, ku ktorému priloží originál právoplatného rozhodnutia súdu o pripustení

zmeny alebo odpis rozhodnutia. “

Podľa ustanovenia § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. zákona o priestupkoch v znení účinnom v
čase začatia konania o priestupku (t.j. v čase vydania rozhodnutia o priestupku; ďalej len „zákon“):
„Rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania

možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.“

Podľa ustanovenia § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OZ“): „Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej
obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá

výkonom rozhodnutia.“

Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) EP: „Exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom
na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.“

Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 EP: „Exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.“

5. Súd pri posúdení návrhu na zmenu účastníka exekučného konania na strane oprávneného, ako
aj výkonu predmetného rozhodnutia, aplikoval citované ustanovenie zákona o výkone rozhodnutia, a
teda postupoval podľa doterajších právnych predpisov. V súčasnosti platná právna úprava ustanovenia

§ 88 zákona účinná od 01.09.2008 (ktorá už neustanovuje plynutie trojročnej prekluzívnej lehoty) sa
podľa názoru súdu vzťahuje len na konania začaté po nadobudnutí účinnosti zákona č. 298/2008 Z.z.
(novelazákonač.372/1990Zb.),t.j.po01.09.2008,nakoľkoneobsahuježiadneprechodnéustanovenia,
upravujúce jej účinnosť vo vzťahu k už začatým konaniam. Vzhľadom na uvedené, právna úprava účinná
od 01.09.2008, podľa názoru súdu, nepôsobí retroaktívne, preto z hľadiska výkonu rozhodnutia je v

tomto prípade potrebné postupovať podľa doterajšieho právneho režimu. S vyššie uvedeným názorom
sa stotožnil aj Krajský súd v Žiline v konaniach č. 9CoE 84/2009, 5CoE 5/2010, 9CoE 10/2010 a iné.

6. S poukazom na vyššie uvedené súd konštatuje, že rozhodnutie predložené ako exekučný titul už
ďalej nie je spôsobilým podkladom pre vykonanie exekúcie, a to v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty

stanovenej zákonom pre jeho vykonanie . Dňom 24.12.2007 uplynula totiž lehota troch rokov, počas
ktorej bolo možné najneskôr takéto rozhodnutie vykonať, t.j. postihnúť výkonom rozhodnutia. Vzhľadom
natotokonštatovaniesúddospelkzáveru,ženebolomožnéZmluvouopostúpenípohľadávokč.1/2015/
MV SR zo dňa 04.12.2015 v znení Dodatku č. 1 k tejto zmluve zo dňa 03.02.2016 postúpiť pohľadávku
na spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, keďže nepochybne už pohľadávku

vyplývajúcuzexekučnéhotituluvdôsledkuuplynutiaprekluzívnejlehotyurčenejzákonomprevykonanie
rozhodnutia nebolo možné postihnúť výkonom rozhodnutia. Z tohto dôvodu teda súd postúpenie
pohľadávky, ako odporujúce § 525 ods. 1 OZ neakceptoval a zmenu účastníka exekučného konaniana strane oprávneného výrokom I. tohto uznesenia nepripustil (nepreukázalo sa, že na menovanú
spoločnosť prešlo právo z exekučného titulu).

7. Zároveň súd poukazuje, že po uplynutí vyššie uvedenej lehoty exekučný titul vydaný v priestupkovom
konaní stráca vykonateľnosť, teda takú vlastnosť, ktorá je základným predpokladom vykonania exekúcie
(§ 41 EP), a teda takéto rozhodnutie už nemôže byť ani náležitým podkladom pre vykonanie exekúcie
alebopreďalšiepokračovanieexekúcie.Súdprihliadaktejtolehoteexoffo(zvlastnejiniciatívy,zúradnej
povinnosti) v každom štádiu konania. Vzhľadom k uvedenému súd exekúciu výrokom II. tohto uznesenia

zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP.

8. Podľa ustanovenia § 200 ods. 5 EP: „Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto
a v akej výške platí trovy exekúcie.“

Podľa ustanovenia § 196 EP: „Za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi

odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.“

Podľa ustanovenia § 197 ods. 1 EP: „Náklady podľa § 196 uhrádza povinný.“

Podľa ustanovenia § 203 EP:
„(1) Ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie
nevyhnutných trov exekúcie.
(2) Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša

ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V
takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
(3) Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy
exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.“

9. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 200 ods. 5 a § 197 ods. 1 EP. Súd vychádzal z toho, že
povinný nesplnením povinnosti zaplatiť pohľadávku oprávnenej zavinil vedenie exekučného konania.
Ak muselo dôjsť k zastaveniu exekúcie kvôli uplynutiu prekluzívnej lehoty, je na povinnom, aby uhradil
trovy exekúcie. Súd pritom vychádzal zo všeobecnej zásady stanovenej v § 197 ods. 1 EP, podľa
ktorého náklady podľa § 196 uhrádza povinný, a súčasne zo skutočnosti, že neboli splnené podmienky

pre použitie niektorého dôvodu pre náhradu trov exekúcie oprávnenou podľa § 203 ods. 1, 2 alebo
3 EP. Nárok na náhradu trov exekúcie (§ 262 ods. 1 CSP) teda súd priznal súdnemu exekútorovi
voči povinnému. O výške trov exekúcie, na ktorých náhradu má súdny exekútor nárok, rozhodne súd
samostatným uznesením, ktoré bude vydané po právoplatnosti tohto uznesenia (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.

Proti výrokom II. a III. tohto uznesenia je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.