Rozhodnutie Judgement was issued on Thursday, September 19, 2018

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 17C/4/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418200095
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lívia Gombárová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2018:4418200095.5

Rozhodnutie

Okresný súd Nové Zámky samosudkyňou Mgr. Líviou Gombárovou v právnej veci žalobkyne: B., nar.
XX.X.XXXX, bytom X. XXX, právne zastúpená: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., so
sídlom Nové Zámky, Podzámska 32, IČO: 36813401, proti žalovanému: P. I., nar. X.X.XXXX, bytom P.,
J. K. X, právne zastúpený: Mgr. Dana Hanková, advokát, so sídlom Nové Zámky, M. R. Štefánika 3, o
zaplatenie 4.329,28 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný m á nárok proti žalobkyni na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou z 8.1.2018 domáhala voči žalovanému o zaplatenie 4.329,28 eur s
príslušenstvo, keď svoj žalobný návrh odôvodňovala tým, že rozsudkom Okresného súdu Nové

zámky z 29.7.2014 pod sp. zn. 11P/94/2014-50 bolo manželstvo strán sporu rozvedené a súd schválil
dohodu rodičov v zmysle ktorej sa maloletý D. I., nar. XX.X.XXXX zveril do osobnej starostlivosti žalobcu
t.j. matky, v rozhodnutí bol upravený styk otca s dieťaťom a určil sa rozsah vyživovacej povinnosti
k maloletému. Následne rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky pod sp. zn. 11P/295/2015-109 z
15.11.2016 súd upravil rozsah vyživovacej povinnosti a výživné zvýšil zo sumy 60 eur na 120 eur.
Žalobkyňa dôvodila, že maloletý je ťažko zdravotne postihnutý a v súvislosti so zdravotným stavom

maloletého vznikali žalobkyni, ktorá má maloletého v osobnej starostlivosti nevyhnutné zvýšené náklady,
ktoré bolo potrebné vynaložiť v súvislosti s rehabilitačnými a liečebnými procedúrami pre zlepšenie
zdravotnéhostavumaloletého,ktoréhradilavýlučnežalobkyňabezfinančnejúčastižalovanéhoakootca
maloletého. Dôvodila, že maloletý navštevuje neurologickú kliniku v J., kde sú maloletému odporúčané
a vykonávané zákroky na zlepšenie zdravotného stavu. Okrem iného je mu odporučená rehabilitačná
liečba v zariadení O., ktoré je zamerané na liečbu detskej mozgovej obrny. Žalobkyňa poukázala,

že z tohto dôvodu má zvýšené výdavky spojené so starostlivosťou o dieťa, ktoré pozostávajú z
rehabilitačnéhopobytupremaloletéhoposkytnutéhoprostredníctvomO.s.r.o. astýmsúvisiacevýdavky
na stravu dopravu, z operácie ulzibat, ktorá bola vykonaná v klinike X. Q. s.r.o. a s tým súvisiace náklady.
K uvedeným nákladom žalobkyňa predložila faktúry a doklady o ich úhrade. Žalobkyňa dôvodila, že
žalovanýjepovinnýznášaťuvedenénákladyvrovnakomrozsahuakožalobkyňa,keďzárobkovépomery
žalovaného sú výrazne vyššie ako možnosti žalobkyne, ktorá zabezpečuje celodennú starostlivosť

o dieťa a poberá len opatrovateľský príspevok. Dôvodila, že základnou povinnosťou žalovaného je
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, výživu a všestranný rozvoj dieťaťa. Žalobkyňa poukázala
na základné zásady z.č. 36/2005 Z.z. o rodine keď všetci členovia rodiny sú povinný si vzájomne
pomáhať, keď túto pomoc vidí matka maloletého v tom, že otec je povinný maloletému pomáhať v
súvislosti s obnovením poškodeného zdravia maloletého a to spôsobom podielať sa na nákladoch ktoré
hradila matka. Poukázala, že povinnosť nahradiť zvýšené výdavky vyplýva zo zákona o rodine, keď

vyživovacia povinnosť je základnou povinnosťou oboch rodičov.2. Súd vykonal dokazovanie oboznámením pripojených správ a dokladov a to pokladničnými dokladmi,
zoznamom vecí, ktoré sú potrebné pri nástupe do školy, prepúšťacou správou, faktúrami a príjmovým
pokladničným dokladom, zálohovou faktúrou , potvrdením o zaplatení poplatku, pripojeným spisom

Okresného súdu Nové Zámky 11P/323/2017, rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky 11P/94/2014,
rozsudok Okresného súdu Nové Zámky 11P/295/2015, vyjadrením žalobkyne, uznesením o oslobodení
súdneho poplatku a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

3. Z rozsudku Okresného súdu Nové Zámky z 29.7.2014 pod sp. zn. 11P/94/2014-50 mal súd

preukázané, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené a taktiež mal preukázané schválenie dohody
rodičov, v zmysle ktorej maloleté dieťa D. I., nar. XX.X.XXXX bol zverený do osobnej starostlivosti matky
t.j. žalobkyne v tomto konaní a odporca bol povinný prispievať na jeho výživu sumou 60 eur mesačne
počnúc vykonateľnosťou rozsudku. Zároveň súčasťou rozsudku bola dohoda o úprave styku otca s
maloletým dieťaťom. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 4.8.2014 a vykonateľnosť
dňom 16.8.2014.

4. Z rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 11P/295/2015-109 z 15.11.2016 právoplatného
dňa 24.11.2016 mal súd preukázanú zmenu rozhodnutia Okresného súdu Nové Zámky sp. zn.
11P/94/2014-50 z 29.7.2014 v časti o výživnom, keď výživné bolo zvýšené na sumu 120 eur mesačne
od 1.1.2016 a zároveň uvedeným rozsudkom súd zamietol návrh otca na zmenu úpravy styku.

5.ZpripojenéhospisuOkresnéhosúduNovéZámkysp.zn.11P/323/2017apredovšetkýmzjehonávrhu
mal súd preukázané, že matka maloletého dieťaťa t.j. žalobkyňa v tomto spore vo veci starostlivosti
o maloletého D. I. nar. XX.X.XXXX sa domáhala o náhradu zvýšených výdavkov na maloleté dieťa v
sume 2.960,30 eur, pričom svoj návrh odôvodňovala skutočnosťami, že maloletý trpí vážnou diagnózou

detskou mozgovou obrnou a v súvislosti so zdravotným stavom dieťaťa vznikli matke zvýšené náklady,
ktoré bolo potrebné vynaložiť v súvislosti s liečebnými a rehabilitačnými procedúrami pre zlepšenie jeho
zdravotného stavu, keď matka s maloletým navštevuje Súkromné zariadenie pre neurológiu a detskú
neurológiu v J. Zvýšené výdavky súvisiace so zdravotným stavom maloletého a opaterou o neho
pozostávajú z rehabilitačného pobytu pre maloletého prostredníctvom O. s.r.o. a s tým súvisiacimi

výdavky na stravu dopravu, operáciu ulzibat, ktorá bola vykonaná na klinike X. Q. s.r.o., keď poukázala
na povinnosť otca podielať sa na starostlivosti, výchove, výžive a všestrannom rozvoji dieťaťa. V
návrhu uviedla, že celkové náklady súvisiace s rehabilitáciou a operáciou boli vo výške XXXX,XX eur.
Uznesením z 17.1.2018 pod sp. zn. 11P323/2017-26 právoplatným dňa 2.2.2018 súd konanie zastavil
v zmysle § 29 odsek 1 CSP v dôsledku späťvzatia návrhu cestou právneho zástupcu navrhovateľky

bez akéhokoľvek odôvodnenia.

6. Z predložených potvrdení o úhrade diaľničnej známky a pokladničných dokladov mal súd preukázané
náklady na pohonné hmoty, z faktúry č. XXXXXXXX a pokladničného príjmového dokladu z 16.9.2017
mal súd preukázané náklady na operáciu ulzibat 9/2017ako aj ich úhradu, z faktúry č. XXXXXXXX a

pokladničného dokladu mal súd preukázané náklady za ubytovacie služby u T. s.r.o. ako aj ich úhradu
vo výške 3.740 Kč, z faktúry č. XXXX/XXXX mal súd preukázané náklady na body D. s rukávom vo
výške 19,92 eur, zo zálohovej faktúry č. XXXXXX a potvrdenia o hotovostnom vklade z 28.12.2017 mal
súd preukázané náklady spoločnosti O. za rehabilitačný pobyt O. D. pre D. I. v termíne od 29.1.2018 do
10.2.2018 ako aj ich úhradu vo výške 2.702 eur a taktiež bol súdu predložený zoznam vecí potrebných

pri nástupe do školy.

7. Podľa čl. 4 odsek 1, 2 základných princípov Civilného sporového poriadku ak sa právna vec nedá
prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa
ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu

posudzovanej právnej veci.
Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by
bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých
spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce
stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

Podľa Čl. 3 odsek 1, 2 základných princípov Civilného mimosporového poriadku ak sa právna vec nedá
prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľatoho ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu
posudzovanej právnej veci.
Ak takéhoto ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by prijal, ak by

bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých
spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce
stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

Podľa § 124 odsek 1 CSP každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

Podľa § 127 odsek 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.

Podľa § 131 CSP žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného
alebo porušeného práva.

Podľa § 132 odsek 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.
označil, ak sú mu známe.

Podľa § 137 písmeno a) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti.

8. Žalobný nárok, teda individualizácia predmetu konania civilného sporu je súhrnom skutkových a
právnych poznatkov, ktoré sú predmetom právneho posúdenia nezávislým súdom v rámci civilného

procesu. Žalobca je povinný v žalobe svoj žalobný nárok riadne špecifikovať, individualizovať a
konkretizovať. Predmet civilného sporu zásadne neurčuje súd, ale žalobca ako tzv. dominus litis. To
vyplýva predovšetkým z dispozičného princípu sporového konania, podľa ktorého žalobca zásadne
disponuje konaním a jeho predmetom. Dispozícia samotným konaním sa prejavuje predovšetkým v tom,
že žalobca sa rozhodne uplatniť svoje verejné subjektívne právo na súdnu ochranu. Začatie sporu ex

offo nie je možné.

9. Riadne označenie všetkých strán sporu ako nositeľov práv a povinností je hmotnoprávnou
podmienkou podanej žaloby a uplatnenie práva na súdnu ochranu a je úzko spojené s procesným
postupom súdu, ktorý si strana sporu zvolila a za ktorý nesie sama zodpovednosť prejavujúcu sa v

neúspechu jej žalovaného návrhu.
Civilný proces predstavuje komplex procesnoprávnych vzťahov, ktorého základným prvkom a
neodmysliteľnou pojmovou súčasťou je subjekt konania. V každom súdnom sporovom konaní existuje
okruh otázok, ktoré súd skúma i bez návrhu. Medzi takéto otázky patrí vecná legitimácia.
Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna zo strán občianskoprávneho

konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne
legitimovaný) a opačná procesná strana (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne
vecne legitimovaný).
Aktívnou vecnou legitimáciou sa teda rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva
žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny

nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva
na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou
súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade,
že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.

10. V danom prípade súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. Žalobkyňa sa podanou žalobou
domáhala proti žalovanému zaplatenia 4 329,28 eur s príslušenstvom titulom zvýšených nákladov,
ktoré vynaložila v súvislosti s liečebnými a rehabilitačnými procedúrami pre zlepšenie zdravotného stavu
maloletého syna D. I. a ktoré hradila výlučne žalobkyňa. Žalobkyňa v žalobe ako strany sporu označilaplnoleté fyzické osoby a svoj návrh po právnej stránke odôvodňovala s poukazom na základné zásady
z.č. 36/2005 Z.z. o rodine, pričom svoj nárok po právnej stránke bližšie nekvalifikovala. S poukazom na
nárok, ktorého sa žalobkyňa v žalobe domáha a predovšetkým označený okruh strán sporu súd vyzval

žalobkyňu na späťvzatie žaloby v zmysle § 138 CSP. Žalobkyňa na výzvu súdu reagovala podaním z
12.2.2018,vktoromuviedla,žeabsenciakonkrétnejprávnejnormy,ktorábytakýtotypžalobyupravovala
nemôže byť záverom o tom, že by matka mala sama participovať na takýchto výdavkoch, alebo že by
sa takýto problém riešil v rámci úpravy výživného a zároveň poukázala na čl. 4 základných zásad CSP
a čl. 3 základných zásad CMP.

11. Súd mal v spore preukázané, že žalobkyňa sa pred podaním žaloby domáhala totožného nároku v
konaní starostlivosti súdu o maloletých, keď návrhom zo dňa 16.10.2017 pod sp. zn. 11P/323/2017 sa
ako navrhovateľka t.j. matka mal. dieťaťa D. I. domáhala o náhradu zvýšených výdavkov na maloleté
dieťastotožnýmodôvodnením návrhuako vtomtospore,keď uvedenýnávrh bezodôvodneniazobrala
späť, v dôsledku čoho bolo konanie zastavené uznesením z 17.1.2018 pod sp. zn. 11P/323/2017-26.

12. Žalobkyňa ako fyzická osoba sa podanou žalobou domáhala o zaplatenie 4.329,28 eur proti
žalovanému - fyzickej osobe titulom zvýšených výdavkov na maloleté dieťa D. I..
Podľa čl. 4 odsek 1, 2 základných zásad CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na
základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo

iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by
bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých
spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce
stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Ak takéhoto

ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by prijal, ak by bol sám
zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a
poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
Je zrejmé, že žalobkyňa okruh strán sporu vo svojej žalobe jednoznačne označila, pričom na strane

žalobkyne i žalovaného ide o plnoleté osoby. Svoj nárok na zaplatenie peňažnej sumy právne
nekvalifikovala.
Žalobkyňou takto uplatnený nárok na zvýšené výdavky súvisiace so starostlivosťou o maloleté dieťa
by bolo možné s použitím čl. 3 základných zásad CMP alebo čl. 4 CSP subsumovať pod konania
starostlivosti o maloletých, keď podľa obsahu žaloby (zvýšené výdavky na maloleté dieťa) a uplatneného

nároku by mohlo ísť konanie o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu, podľa ktorého však
oprávneným v takomto konaní je maloleté dieťa, ktoré bude zastúpené zákonným zástupcom. Takýto
návrh však podaný nebol. Súd ex offo preto nemohol upravovať okruh účastníkov žiadnym spôsobom.
Z toho vyplýva, že predmetom konania bolo zaplatenie sumy 4.329,28 eur s prísl. a to bez uvedenia
konkrétneho právneho titulu, podľa ktorého by si žalobkyňa ako fyzická osoba s právnou subjektivitou

a plnou spôsobilosťou na právne úkony tento nárok voči rovnako právne spôsobilej fyzickej osobe
(žalovanému) uplatnila.
Súd ani s použitím čl. 3 a 4 základných zásad CSP nevzhliadol žiaden nárok, ktorý by žalobkyni na
základe uvedených skutkových okolností (právne absentovali) svedčil. Žalobkyňa teda nie je v konaní
voči žalovanému aktívne vecne legitimovaná, zo zákona jej nevyplýva žiadne procesné právo si tento

hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Jediným nárokom, pod ktorý by bolo možné žalobu subsumovať, (v prípade, že by žalobcom bolo
maloleté dieťa strán sporu) by mohol byť nárok na výživné (resp. zvýšené výživné), k podaniu takého
návrhu však nedošlo. Aktívne vecne legitimovaným subjektom na uplatnenie zvýšených nákladov na
výchovu a výživu (aj zdravotných) by bolo maloleté dieťa, nakoľko pojem výživného je treba chápať v

širšom význame. Pojem výživné nie je v zákone o rodine presne definovaný, ale je zrejmé, že sa ním
rozumie zabezpečovanie a úhrada osobných potrieb medzi subjektmi, ktoré zákon o rodine výslovne
určuje. Základným pojmovým znakom je osobný vzťah vznikajúci len medzi určitými členmi rodiny,
ktorého predmetom je plnenie výživného. Vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu zahŕňa komplexné
uspokojenie životných potrieb dieťaťa, ktoré sú potrebné pre jeho všestranný telesný a duševný vývoj

(potrieb týkajúcich sa živobytia, ale aj ďalších hmotných a kultúrnych potrieb vrátane starostlivosti
o zdravie). Vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v
manželstvealebomimoneho.Záväzokrodičovdieťaťaniejesolidárny(nerozdielny),tedaprinedostatkuschopností, možností na strane jedného z rodičov sa povinnosť v potrebnom rozsahu presúva na
druhého rodiča.
V tomto spore však nárok náležiaci výlučne subjektu, ktorým je maloleté dieťa strán sporu, uplatnila jeho

matka vo svojom mene a tá nie je na podanie takejto žaloby (aktívne) vecne legitimovaná. S poukazom
na vyššie uvedené odôvodnenie súd žalobu zamietol.

13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 odsek 1 CSP s poukazom na §
255 odsek 1 CSP, keď žalovaný bol v spore v plnom rozsahu úspešný. O výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 odsek 1 z.č. 233/1995 Z.z ).