Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/250/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717201324
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5717201324.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej, členov
JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcu: R. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytomD.V.XXXX/X,XXXXXV.,zastúpenéhospoločnosťou:HRONČEK&PARTNERS,s.r.o.,sosídlom
Národná 10, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327, proti žalovanej: P. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X, XXX
XX V., zastúpenej JUDr. Gabrielou Reichovou, advokátkou, so sídlom P. V. XX, XXX XX V., o zaplatenie

sumy 302,80 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Martin č.k.
21Csp/22/2017-55 zo dňa 12.09.2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Martin č.k. 21Csp/22/2017-55 zo dňa 12. 09. 2017 vo výroku
II. p o t v r d z u j e .

Vo zvyšnej časti (t.j. vo výrokoch I., III. a IV.) z o s t á v a uznesenie Okresného súdu Martin č.k.

21Csp/22/2017-55 zo dňa 12. 09. 2017 n e d o t k n u t é .

Žalovaná n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil (výrok I.). Súčasne vyslovil, že žalovaná má
právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu (výrok II.). Zároveň rozhodol o vrátení

časti zaplateného súdneho poplatku žalobcovi za návrh na začatie konania vo výške 11,30 Eur (výrok
III.) s tým, že vo výroku IV. upravil prevádzkovateľa systému evidencie poplatkov - Slovenskú poštu,
a.s., so sídlom Partizánska 9, 975 99 Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, aby po právoplatnosti tohto
uznesenia vrátil žalobcovi na presne špecifikovaný účet jeho právneho zástupcu v ňom uvedenú časť
predmetného súdneho poplatku.
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou okresnému súdu dňa 02.02.2017 sa

žalobcadomáhal,abysúdzaviazalžalovaných,ktorýmibolipôvodnevrade1/UNIQApoisťovňa,a.s.,so
sídlom Lazaretská 15, 820 07 Bratislava 27, IČO: 00 653 501 a v rade 2/ P. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom
T. X, XXX XX V., spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 302,80 Eur s príslušenstvom a nahradiť
mu trovy konania. Okresný súd Martin dňa 30.03.2017 vydal platobný rozkaz č.k. 21Csp/22/2017-28,
ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Predmetný platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť
voči pôvodne žalovanému v rade 1/ dňa 02.05.2017. Nakoľko žalovaná v rade 2/ prostredníctvom

svojej splnomocnenej zástupkyne podala proti tomuto rozhodnutiu včas odpor s vecným odôvodnením,
prvoinštančný súd uznesením č.k. 21Csp/22/2017-41 zo dňa 20.06.2017 platobný rozkaz proti žalovanej
(pôvodne žalovanej v rade 2/) zrušil.
3. Dňa 14.08.2017 žalobca doručil okresnému súdu späťvzatie žaloby voči žalovanej (predtým žalovanej
v rade 2/) s odôvodnením, že nárok priznaný žalobcovi platobným rozkazom bol už splnený pôvodne
žalovaným v rade 1/ (t.j. UNIQA poisťovňou, a.s.), v dôsledku čoho žalobca už naďalej netrvá na

zaplatení čiastky žalovanou, t.j. žalovanou v rade 2/ a žiada konanie voči nej zastaviť.4. S poukazom na ust. § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 CSP okresný súd s prihliadnutím na uvedený
dispozitívny úkon žalobcu rozhodol o zastavení konania. Konštatoval, že v danom prípade žalobca
zobral žalobu späť voči žalovanej v dôsledku zániku pohľadávky, ktorá je predmetom sporu, a to z toho

dôvodu, že pôvodne žalovaný v rade 1/ UNIQA poisťovňa, a.s. predmetnú pohľadávku žalobcovi uhradil
v celom rozsahu po vydaní platobného rozkazu. Súhlas so späťvzatím žaloby zo strany žalovanej nebol
potrebný, keďže k späťvzatiu žaloby voči nej došlo ešte pred prvým pojednávaním.
5. Následne okresný súd s poukazom na ust. § 256 ods. 1 a ust. § 262 ods. 1 CSP rozhodol o tom, že
žalovaná má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. Konštatoval, že späťvzatím

žaloby voči žalovanej (pôvodne žalovanej v rade 2/) žalobca procesne zavinil zastavenie konania v
tejto časti, a preto mu v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP vznikla povinnosť nahradiť jej trovy, ktoré jej v
súvislosti s týmto konaním vznikli. Žalovanej v danom prípade nemožno pripísať žiadnu mieru zavinenia
na zastavení konania, a preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom
rozsahu.
6. O vrátení časti súdneho poplatku žalobcovi okresný súd rozhodol v súlade s ust. § 11 ods. 3 vety prvej,

ods. 4, ods. 6 písm. b/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

7. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal
jeho zmeny vo výroku II. tak, že žiadal, aby súd uložil žalovanej (pôvodne žalovanej v rade 2/) povinnosť
nahradiť žalobcovi trovy prvoinštančného konania v plnom rozsahu a zároveň ju zaviazal nahradiť mu

i trovy odvolacieho konania na účet jeho právneho zástupcu.
8. Uviedol, že žalovaná (pôvodne žalovaná v rade 2/) dňa 19.08.2016 spôsobila dopravnú nehodu,
v dôsledku ktorej vznikla žalobcovi škoda vo výške 3.116,00 Eur. Nakoľko touto dopravnou nehodou
došlo k poistnej udalosti a žalobca nemal v tom čase uzatvorené havarijné poistenie, oznámil túto
škodovú udalosť spoločnosti UNIQA poisťovňa, a.s., so sídlom Lazaretská 15, 820 07 Bratislava 27, ako

povinne zmluvnému poisťovateľovi žalovanej (pôvodne žalovanej v rade 2/). Zo strany poisťovne však
došlo k nesprávnemu určeniu výšky poistného plnenia, v dôsledku čoho žalobcovi nebola vyplatená
čiastka 302,80 Eur. Žalobca vo svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 02.02.2017 teda
žaloval nielen žalovanú (pôvodne žalovanú v rade 2/), ale aj spoločnosť UNIQA poisťovňa, a.s. (pôvodne
žalovaného v rade 1/). Dňa 30.03.2017 vydal prvoinštančný súd platobný rozkaz č.k. 21Csp/22/2017-28,

ktorým návrhu žalobcu v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovanú (pôvodne žalovanú v rade 2/)
a aj spoločnosť UNIQA poisťovňa, a.s. (pôvodne žalovaného v rade 1/), aby spoločne a nerozdielne
zaplatili žalobcovi sumu 302,80 Eur spolu s úrokom z omeškania a nahradili mu trovy konania. Uvedený
platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť voči pôvodne žalovanému v rade 1/ - spoločnosti UNIQA
poisťovňa, a.s. dňa 02.05.2017. UNIQA poisťovňa, a.s. po vydaní a doručení platobného rozkazu

zaplatilažalobcovičiastku302,80Eurspolusúrokmizomeškaniaatrovamikonania.Žalovaná(pôvodne
žalovaná v rade 2/) však včas podala proti platobnému rozkazu odpor, na základe ktorého Okresný
súd Martin uznesením č.k. 21Csp/22/2017-28 zo dňa 20.06.2017 voči nej platobný rozkaz zrušil. Keďže
spoločnosť UNIQA poisťovňa, a.s. (pôvodne žalovaný v rade 1/) svoju povinnosť uloženú platobným
rozkazom v plnom rozsahu splnila, žalobca svoj návrh voči žalovanej (pôvodne žalovanej v rade 2/)

dňa 14.08.2017 zobral späť, v dôsledku čoho okresný súd uznesením zo dňa 12.09.2017 konanie
zastavil a priznal nárok na náhradu trov konania žalovanej (pôvodne žalovanej v rade 2/). Žalobca
zotrval na tvrdení, že za škodu, ktorá mu vznikla pri dopravnej nehode, zodpovedá žalovaná (pôvodne
žalovaná v rade 2/). Obidvaja žalovaní odmietli žalobcovi škodu uplatnenú žalobou nahradiť, v dôsledku
čoho žalobca podal proti nim návrh (žalobu) na súd. Žiadal v ňom zaviazať obidvoch žalovaných

uhradiť spoločne a nerozdielne žalovanú istinu v plnej výške, čo aj žalovaný v rade 1/ následne urobil.
Poisťovateľ (spoločnosť UNIQA poisťovňa, a.s.) bol k splneniu povinnosti uloženej v platobnom rozkaze
zaviazaný spoločne a nerozdielne so žalovanou (pôvodne žalovanou v rade 2/), ktorú povinnosť splnil
ešte pred podaním odporu žalovanou (pôvodne žalovanou v rade 2/). Nárok žalobcu na zaplatenie
súdom priznanej sumy zanikol teda splnením zo strany spoločnosti UNIQA poisťovňa, a.s., v dôsledku

čoho už žalobca nemal nárok požadovať od žalovanej (pôvodne žalovanej v rade 2/) splnenie povinnosti
uloženej platobným rozkazom. Keďže jeden z dlžníkov splnil povinnosť uloženú platobným rozkazom,
táto povinnosť žalovanej v rade 2/ v zmysle ust. § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka zanikla. Ak dôjde
k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou konajúceho súdu pri rozhodovaní
o náhrade trov konania skúmať procesnú zodpovednosť na strane žalobcu, ako aj žalovaného. Ak

niektorázostránzavinilazastaveniekonania,jepovinnánahradiťjehotrovyprotistrane.Odvolateľpritom
poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR I.ÚS 289/17-18 zo dňa 31.05.2017. Späťvzatie žaloby zo
strany žalobcu bolo teda reakciou na správanie žalovaných, a preto nie je možné procesné zavinenie
na zastavení konania v danom prípade pričítať žalobcovi.9. Zároveň odvolateľ poukázal i na možnú aplikáciu ust. § 257 CSP, ktoré má slúžiť na
odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda inými slovami na dosiahnutie spravodlivosti pre
strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok. Poukázal pritom na viaceré rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR (sp.zn. 2MCdo/17/2009, 5Cdo/67/2010, 3MCdo/46/2012, ako aj R 34/1982 a iné).
Podľa názoru odvolateľa je v danom prípade neprimerané, pokiaľ by žalobcovi neboli priznané trovy
konania, a naopak by bol žalobca zaviazaný nahradiť trovy konania žalovanej (pôvodne žalovanej v rade
2/). Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že žalobca nezavinil zastavenie konania svojím
späťvzatím návrhu bez odôvodnenia, ale išlo o reakciu na splnenie povinnosti jedným zo žalovaných,

ktorého splnenia sa požadoval v návrhu. Keďže spoločnosť UNIQA poisťovňa, a.s. (pôvodne žalovaný
v rade 1/) plnil na základe právoplatného platobného rozkazu, v ktorom bola k tejto
povinnosti zaviazaná spoločne a nerozdielne so žalovanou (pôvodne žalovaná v rade 2/), žalobcovo
právo požadovať splnenie povinnosti od žalovanej (pôvodne žalovanej v rade 2/) už zaniklo. Žalobca
tak nemal inú možnosť ako návrh na vydanie platobného rozkazu zobrať späť. Konajúci súd mal teda v
danom prípade prihliadnuť k týmto dôvodom hodným osobitného zreteľa.

10. Žalovaná sa k podanému opravnému prostriedku písomne nevyjadrila.

11. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario

toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP vo výroku II. o priznaní nároku na náhradu trov konania
žalovanej voči žalobcovi ako vecne správne potvrdil.

12. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Prvoinštančný súd

v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 236 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu
je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov
sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

13. Odvolacie námietky žalobcu odvolací súd nepovažoval za dôvodné.

14. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzal z ust. § 256
ods. 1 CSP a z neho vyplývajúcej zásady, že ak niektorá zo strán sporu zavinila, že sa konanie muselo

zastaviť, je povinná nahradiť trovy konania protistrane. Zavinenie môže existovať na strane žalobcu aj
na strane žalovaného. Na strane žalobcu existuje napríklad vtedy, ak podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdu, alebo ak podal žalobu, hoci existovala prekážka rei iudicate alebo prekážka
litispendencie, alebo ak bez dôvodu vzal žalobu späť, ale tiež aj vtedy, ak vzal žalobu
späť z dôvodu, že žalovaný vzniesol oprávnenú námietku premlčania a podobne. V danom prípade

súd prvej inštancie postupoval správne, keď u žalobcu konštatoval zavinenie za zastavení konania.
Zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie
tejto zodpovednosti za zavinenie sú tie, ktoré nastali po začatí konania. V súdenej veci trovy konania
vznikli protistrane v dôsledku správania sa pôvodne žalovaného v rade 1/ (UNIQA poisťovňa, a.s.),
ktorý žalobcovi až po vydaní platobného rozkazu zaplatil v ňom súdom priznanú žalovanú istinu s

príslušenstvom, vrátane trov konania. Zavinenie na zastavení konania je preto nevyhnutné pripočítať
výlučne na ťarchu pôvodne žalovaného v rade 1/ (UNIQA poisťovňa, a.s.), ktorý sám nesie procesné
zavinenie na zastavení konania.
15.Okresnýsúdtedapostupovalsprávne,keďnáslednevsúvislostisospäťvzatímžalobyžalobcomproti
žalovanej (pôvodne žalovanej v rade 2/ pri svojom rozhodovaní uplatnil zásadu procesnej zodpovednosti

za zavinenie. Z uvedeného vyplýva, že ak iba jedna procesná strana zaviní, že konanie je zastavené, a
preto o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či žaloba bola podaná na súd dôvodne,
vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.

16. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že v danom prípade sa nejednalo o nerozlučné spoločenstvo

strán sporu na strane žalovaných. Samostatné spoločenstvo (§ 76 CSP) vzniká najmä tým, že žalobu
podá (alebo je v žalobe označených) spoločne viac osôb. V samostatnom spoločenstve koná každá
strana sama za seba a jej úkony nemajú na práva a povinnosti ostatných žiaden vplyv. O nerozlučné
spoločenstvo (§ 77 CSP) sa jedná tam, kde strany majú také spoločné práva a povinnosti, že sarozhodnutie vo veci samej musí vzťahovať na všetkých, ktorí vystupujú na jednej strane sporu. Pre
posúdenie, či sa jedná o samostatné alebo nerozlučné spoločenstvo, je rozhodujúca povaha predmetu
sporu vyplývajúca z hmotného práva. Vo všeobecnosti väčšina spoločenstiev strán sporu má povahu

samostatného spoločenstva. Samostatnými spoločníkmi sú aj solidárne zaviazaní dlžníci (k
tomupozrinapr.rozhodnutieNajvyššiehosúduČRsp.zn.33Odo/1708/2006,ktorévzhľadomnarovnakú
právnu úpravu možno aplikovať aj v prejednávanej veci).

17. Zavinenie na zastavení tohto konania je nevyhnutné v súdenej veci pripočítať na ťarchu žalobcu,

keďže žalobu zobral späť pre správanie pôvodne žalovaného v rade 1/ UNIQA poisťovňa, a.s., a nie pre
správanie žalovanej v rade 2/ (teraz žalovanej). Žalovaná P. R. po začatí konania nesplnila to, čoho
sa žalobca žalobou domáhal. Práve naopak, v odpore podanom proti platobnému rozkazu vydanému
súdom namietala nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie v spore s poukazom na ust. § 420
ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže v čase dopravnej nehody v rámci plnenia svojich pracovných
povinnostíviedlamotorovévozidlo,ktoréhoprevádzateľomavlastníkomboljejzamestnávateľobchodná

spoločnosť XPS, s.r.o., so sídlom , so sídlom Rovnianka 8, 036 01 Martin, IČO: 36 381 616.
Zároveň podľa § 442 a § 443 Občianskeho zákonníka a vyhlášky MS SR č. 492/1992
Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku a Prílohy č. 6. tohto právneho predpisu konštatovala, že
poisťovňa (pôvodný žalovaný v rade 1/) už žalobcovi zaplatil sumu za vzniknutú škodu zodpovedajúcej
výške.

18. Z uvedených dôvodov prvoinštančný súd postupoval správne, keď pri svojom rozhodovaní o
trovách konania uplatnil zásadu procesnej zodpovednosti za zavinenie. V danom prípade sa na strane
žalovaných nejedná o nerozlučné spoločenstvo, ale o samostatné spoločenstvo. Za danej situácie, ak
žalobca zavinil, že konanie voči žalovanej (pôvodnej žalovane v rade 2/) bolo zastavené, a preto o veci
nemohlo byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, či žaloba bola podaná na súd dôvodne, vznikla mu

povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. V danom prípade je teda nepochybné, že
žalobcovi v súlade s ust. § 256 ods. 1 CSP vznikla povinnosť nahradiť žalovanej (predtým žalovanej v
rade 2/) trovy, ktoré jej v súvislosti s týmto konaním vznikli.

19. K námietke žalobcu, že v súdenej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré mal súd

skúmať a ktoré zakladajú dôvod na nepriznanie trov konania ani jednej zo strán sporu v zmysle ust. §
257 CSP, odvolací súd uvádza:

20. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

21. Účelom tohto zákonného ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem
upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je
výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť
života, dotvára sa právo sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými podmienkami

uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade
trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Zákon vyžaduje pre
realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a
dôvody hodné osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia
prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do

popredia vtedy, keď povinný nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sám nezavinil, alebo
ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové,
zárobkové a iné pomery oboch strán sporu, prihliada na postoj subjektov v konaní a prípadne iné
okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní
čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa.

22. Ako už bolo uvedené vyššie, Civilný sporový poriadok vo svojom ust. § 257 upravuje možnosť
súdu výnimočne nepriznať náhradu trov konania strane, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
Východiskom pre ich hodnotenie je pomerne bohatá judikatúra súdov k ust. § 150 ods. 1 O.s.p.

23. Vychádzajúc zo skutkových okolností prejednávanej veci popísaných vyššie je však zrejmé, že
v danom prípade neboli dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nemal žalovanej
(predtým žalovanej v rade 2/), ktorá ničím nezavinila zastavenie tohto konania, nepriznať náhradu trov
konania.24. Zároveň je nelogickou požiadavka žalobcu, aby mu bola žalovaná (pôvodne žalovaná v rade 2/)
povinná nahradiť trovy prvoinštančného konania v plnom rozsahu. Odvolateľ totiž sám vo svojom

opravnom prostriedku uviedol, že pôvodne žalovaný v rade 1/ - spoločnosť UNIQA poisťovňa, a.s.
tento priamy nárok poškodeného proti poisťovni v zmysle ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a
o zmene a doplnení niektorých zákonov po vydaní a doručení platobného rozkazu č.k.
21Csp/22/2017-28 zo dňa 30.03.2017 zaplatil. Voči nemu totiž nadobudlo uvedené rozhodnutie v celom

rozsahu právoplatnosť dňa 02.05.2017. Zo zhodných tvrdení žalobcu i pôvodného žalovaného v rade 1/
v konaní ( č.l. 43b, 46 a 60 spisu) vyplýva, že žalovanú istinu 302,80 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,00 % ročne zo sumy 302,80 Eur od 20.09.2016 do zaplatenia a trovy konania pozostávajúce
zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 18,00 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 80,35 Eur už
žalovaný v rade 1/ žalobcovi v plnom rozsahu uhradil, čím si splnil povinnosť uloženú mu predmetným
súdnym rozhodnutím. Keďže ani samotné súdne rozhodnutie, ktoré uložilo žalovaným, aby spoločne a

nerozdielne zaplatili žalobcovi žalovanú istinu s príslušenstvom a trovy konania, nezakladá nerozlučné
spoločenstvo strán na strane žalovaných a žalovaná (predtým žalovaná v rade 1/) po začatí konania
neuhradila nič, čo jej predmetné súdne rozhodnutie ukladalo, naopak spochybnila základ i výšku nároku
uplatneného žalobou, neprichádza do úvahy iné rozhodnutie o trovách konania, než ako to učinil súd
prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí.

25. Správanie žalovanej (predtým žalovanej v rade 2/) v tomto konaní nie je takým, ktoré by
opodstatňovalo aplikáciu ust. § 257 CSP na prejednávanú vec. Jej obrana v spore bola legitímna.
Žalovaná vo včas podanom odpore reagovala práve na tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe, v dôsledku
čoho následne okresný súd postupom podľa § 267 ods. 3 CSP zrušil platobný rozkaz voči nej (ako

pôvodne žalovanej v rade 2/) a nariadil vo veci pojednávanie. Keďže sa v súdenej veci jednalo o
samostatné spoločenstvo podľa § 76 CSP, a nie nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP, platobný
rozkaz bol súdom zrušený len voči žalovanej v rade 2/. Vo vzťahu k pôvodnému žalovanému v rade 1/
nadobudlo uvedené rozhodnutie v celom rozsahu právoplatnosť dňa 02.05.2017. Zo žiadneho predpisu
hmotného práva totiž nevyplýva v danom prípade nerozlučné spoločenstvo pôvodne žalovaných v rade

1/ a 2/ označeným žalobcom v žalobe. Naviac odvolateľ v priebehu prvoinštančného, ani odvolacieho
konania neuviedol žiadne také okolnosti, ktoré by mohol súd vyhodnotiť ako dôvody hodné osobitného
zreteľa zakladajúce sudcovské moderačné právo dané mu ust. § 257 CSP. Okresný súd pri svojom
rozhodovaní o trovách konania preto vychádzal jedine z procesného správania strán sporu po začatí
konania. Bol to teda žalobca, ktorý procesne zavinil zastavenie konania vedeného proti žalovanej

(predtým žalovanej v rade 2/).

26. Vo zvyšnej časti (t.j. vo výrokoch I., III., IV.) zostalo uznesenie okresného súdu nedotknuté týmto
rozhodnutím odvolacieho súdu.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovanej (pôvodnej žalovanej v rade 2/) ako
úspešnej procesnej strane nepriznal nárok na ich náhradu.
28. Z obsahu spisového materiálu totiž vyplýva, že žalovanej v aktuálnom odvolacom konaní
preukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý

súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mal rozhodnúť nielen o
nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení
sa textom rozhodnej právnej úpravy by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie
o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o
nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie prvoinštančného súdu o výške náhrady (porovnaj

§ 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak
taký zmysel postráda, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii
takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (prvej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či
ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú
tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor

vyplýva i z uznesenia NS SR sp. zn. 6 Cdo 166/2016 zo dňa 26.10.2016.

29. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).