Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 27, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/84/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718200891
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5718200891.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov

senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu v spore žalobkyne D. L., nar. XX.XX.XXXX,
bytom U. XXXX, proti žalovanému MINIHOTOVOST, SE, so sídlom náměstí T. G. Masaryka 2392/17,
Břeclav, IČO: 04 355 211, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 330,89 eur s príslušenstvom,
na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. 6Csp/24/2018-127 zo dňa 04.
decembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

2) Na základe vykonaného dokazovania ustálil, že v konaní bolo nesporné, že medzi právnym
predchodcom žalovaného a žalobkyňou boli uzatvorené zmluvy, a to dňa 09.03.2015 č. 462472, dňa
13.04.2015 č. 464322, dňa 19.06.2015 č. 468118 a dňa 20.07.2015 č. 469644. Konštatoval, že aj keď sa
nejedná o zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č.129/2010 Z.z. účinného od 01.01.2015 do

31.03.2015aod01.04.2015do29.09.2015,vzťahujúsananetaxatívneurčenéustanovenia.Nazáklade
uvedených zmlúv boli žalobkyni poskytnuté úvery každý vo výške 350 eur, ktoré sa zaviazala uhradiť v
celkovej výške 450 eur v lehote 28 dní odo dňa poskytnutia. Nebolo sporné ani to, že na úver č. 462472
uhradila poslednú splátku dňa 20.04.2015, na úver č. 464322 dňa 04.06.2015 a na úver č. 468118 dňa
14.07.2015. Úverové zmluvy, ktoré boli obsahovo totožné považoval za bezúročné a bez poplatkov z
dôvodu, že dojednaná výška odplaty odporuje dobrým mravom s poukazom na ust. § 3 ods. 1 OZ a na
dojednanú dobu splatnosti (28 dní). Dojednaná výška odplaty v danom prípade veľmi výrazne presahuje

mieru úrokov za úvery (pôžičky) poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmlúv. Jej výraznú
neprimeranosť videl už len z porovnania výšky v zmluvách uvádzanej RPMN (2.430,96%) a priemernej
výšky RPMN na príslušný spotrebiteľský úver. Z dôvodu hospodárnosti sa najskôr zaoberal vznesenou
námietkou premlčania. Bolo nepochybné, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, pričom žalobkyňou tvrdený
úmysel právneho predchodcu žalovaného bezdôvodne sa obohatiť nemal preukázaný. Bol názoru,
že úmyslom žalovaného (právneho predchodcu žalovaného) bolo dosiahnuť zisk a nie úmyselne sa
obohatiť na úkor žalobkyne. Potvrdiť správnosť tvrdenia žalobkyne by bolo neprimeranou ochranou

právavybočujúcehozúčeluaprávnehovýznamuOZ.Akajžalobkyňaodôvodňovalaúmyselžalovaného
bezdôvodne sa obohatiť tým, že namietala oprávnenosť žalovaného poskytovať pôžičky na území
SR konštatoval, že žalovaný len uplatňuje svoje pohľadávky, ktoré nadobudol ako právny nástupca.
Mal za to, že subjektívna lehota na uplatnenie nároku mohla začať plynúť odo dňa, keď žalobkyňazaplatila jednotlivé plnenia, splátky v súvislosti so splácaním úveru nad rámec toho, na čo bola
povinná. Rozhodujúci je moment, kedy sa oprávnený subjekt dozvie také okolnosti, ktoré sú relevantné
pre uplatnenie jeho práva na súde, čím sa rozumie znalosť skutkových okolností, z ktorých možno

zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť, nie znalosť právnej kvalifikácie. Pokiaľ žalobkyňa
začiatok plynutia premlčacej doby spája s vedomosťou získanou od subjektu zriadeného na ochranu
spotrebiteľa, resp. z internetu, tieto námietky považoval za nedôvodné. Mal za to, že tvrdenia žalobkyne
o nadobudnutej vedomosti o bezdôvodnom obohatení si vzájomne odporujú. Vzhľadom k tomu, že
žaloba bola podaná dňa 08.03.2018 a posledné splátky na úvery boli uhradené (v dňoch 20.04.2015,

04.06.2015, 14.07.2015) spôsobom ako je vyššie uvedené, nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného
obohatenia je premlčaný. Pokiaľ ide o zmluvu o úvere č. 46644 zo dňa 20.07.2015 nárokov z tejto zmluvy
sa žalobkyňa v tomto spore nedomáhala. Vzhľadom na uvedené sa ďalšou argumentáciou strán sporu
nezaoberal. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 262 ods. 1 CSP.

3) Proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa a navrhla, aby súd rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové
rozhodnutie vo veci samej. Poukázala na to, že 4 zmluvy, ktoré uzatvorila so žalovaným neobsahujú
všetky obligatórne náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., pričom z odôvodnenia rozhodnutia
vyplýva, že sa týmto skutkovým stavom vôbec nezaoberal práve pre vznesenú námietku premlčania
žalovaného, s ktorou sa nestotožňuje, pretože bola posúdená v dvojročnej subjektívnej lehote. Na

to, aby sa dozvedela, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, by musela mať v tom čase keď k
nemu došlo, dostatočné právne znalosti aby si sama dokázala zmluvy vyhodnotiť, či obsahujú povinné
náležitosti podľa ust. § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. a tiež by musela mať vedomosť o tom, že pokiaľ
náležitosti zmluva neobsahuje tak je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov. Keďže žalobkyni
nebolo preukázané, že tieto právne vedomosti v čase bezdôvodného obohatenia mala, tak rozhodnutie

súdu, že uplynula subjektívna premlčacia lehota nemožno považovať za správne. Z hľadiska hodnotenia
úmyslu žalovaného získať bezdôvodné obohatenie na úkor žalobkyne bolo potrebné skúmať, či konanie
žalovaného pri uzatváraní zmluvy bolo súladné s dobrými mravmi a či rešpektoval povinnosti stanovené
zákonom. Nemožno sa stotožniť s tým, že žalobkyňa už pri platení nad rámec istiny mala vedomosť,
že dochádza k bezdôvodnému obohateniu. Namietala, že žalovaný účelovo vytrhol z kontextu citáciu

z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. 1Cdo/67/2011, ktoré mu vyhovovalo a súd sa s týmto tvrdením
stotožnil.
4) Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

5) Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní

(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

6) Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedla v rámci odvolacieho konania odvolateľka - žalobkyňa, konštatuje, že súd

prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a
vykonal dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade
nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP) keďže odvolateľka vo svojom odvolaní neuviedla
žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak

vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na
strane druhej. Rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle
ust. § 220 ods. 2 CSP z hľadiska formálnej štruktúry a obsahuje aj zdôvodnenie všetkých pre vec
podstatných skutkových a právnych otázok, na ktorých súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil.

7) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal
v odvolacom konaní úspech, patrila by mu náhrada trov, ale keďže ostal v odvolacom konaní nečinný
(zo spisu nevyplýva že by mu nejaké trovy vznikli) súd mu nárok nepriznal.

8) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).