Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Eva Kráľová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 42C/50/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117218115
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kráľová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5117218115.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou v právnej veci žalobcu: K. W.P.,

P..B.. M. J. X., B. B. Š. X, XXX XX A., J. XX XXX XXX, právne zastúpený: JUDr. Baltazár Mucska,
advokát, so sídlom Vajnorská 55, 831 03 Bratislava, adresa pre doručovanie: Hlboká cesta 7, 811
05 Bratislava, proti žalovanému: W. T., N..XX.XX.XXXX, A. Q. XX, B., právne zastúpený ADVOKÁT
ADRIANAHRDINOVÁ,s.r.o.sosídlomVojtechaSpanyola1726/13,Žilina,IČO:47245841,ozaplatenie
67,- EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta v celom rozsahu.

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobným návrhom doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 13.06.2017 domáhal
súdneho výroku, ktorým by súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu sumu 67,- EUR spolu s 5,15% úrokom
z omeškania ročne zo sumy 67,- EUR od 03.08.2014 do zaplatenia na tom skutkovom základe,
že žalobca a žalovaný uzatvorili poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX pre povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. XXXXXXXXXX s účinnosťou
od 11.11.2011 na neurčito. Dňa 29.07.2012 došlo z uvedeného poistného vzťahu k poistnej udalosti
č. XXXXXXXXXX. Poisteným motorovým vozidlom došlo k dopravnej nehode, pri ktorej M. T., A. Q.

XX bola poskytnutá zdravotná starostlivosť v dôsledku poškodenia zdravia, ktoré utrpela následkom
spomínanej dopravnej nehody. Všeobecná zdravotná poisťovňa výzvou č. XXXXXXXX žiadala náhradu
za poskytnutú zdravotnú starostlivosť vo výške 700,68 EUR, ktorá jej bola vyplatená dňa 23.06.2014.
Žalovaný nenahlásil poistnú udalosť v zákon stanovenej lehote 15 dní od jej vzniku. V zmysle § 10 ods.
1 písm. a) zák. č. 381/2001 Z.z. poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej
udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území SR. V zmysle § 12 ods. 1 písm. g) zák. č.
381/2001 Z.z. poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti,

ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu
motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až
4. Poverený likvidátor uplatnil voči žalovanému regresný nárok vo výške 67,- EUR. Žalobca opakovane
vyzval žalovaného výzvou na náhradu poskytnutého plnenia. Žalovaný dlžnú sumu neuhradil. Žalobca
si uplatnil i úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po uplynutí 15 dní od doručenia výzvy.

2. Súd o veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 42C/50/2017-22 zo dňa 27.07.2017, ktorým žalobnému

návrhu vyhovel v celom rozsahu. Proti predmetnému platobnému rozkazu podal dňa 11.08.2017
žalovaný vecne odôvodnený odpor, a preto ho súd uznesením č.k. 42C/50/2017-28 zo dňa 08.09.2017
v súlade s ust. § 267 ods. 3 CSP zrušil v celom rozsahu. Žalovaný v podanom odpore zo dňa 11.08.2017
uviedol, že nárok žalobcu považuje za nedôvodný. Žalovaný mal riadne uzavreté zákonné poisteniezodpovednosti za škodu a toto riadne aj platil. Dňa 29.7.2012 mal dopravnú nehodu, ktorú vyšetroval
Krajský dopravný inšpektorát C.. Dopravnú nehodu policajti dokumentovali na mieste a poisťovni
predložili aj záznam o dopravnej nehode. Žalovaný vznik škody spôsobenej dopravnou nehodou riadne

poisťovni nahlásil, a to ihneď po udalosti a považoval výšku regresného plnenia zo strany poisťovne voči
nemu určenú svojvoľne a vzniesol aj námietku premlčania, nakoľko z predložených listín nie je zrejmé,
kedy skutočne došlo k plneniu zo strany poisťovne, keď k plneniu malo dôjsť údajne 23.06.2014, pričom
výpis z počítača nie je dôkazom ani o čase plnenia ani o plnení poškodenému. Z tohto dôvodu žiadal
nárok žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.

3. K odporu žalovaného doručil dňa 13.11.2017 vyjadrenie žalobca, v ktorom uviedol, že v súvislosti
s tvrdením žalovaného, že dopravnú nehodu riadne poisťovni nahlásil a to ihneď po udalosti predložil
konajúcemu súdu výpis hlásení k poistnej zmluve uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, resp. výpis
hlásení k poistnej udalosti s dátumom 29.07.2012. Žalobca nemal vedomosť o tom, že by zo strany
žalovaného došlo k hláseniu predmetnej poistnej udalosti. Žalobca nesúhlasil s námietkou premlčania

vznesenou žalovaným s poukazom na ust. § 12 ods. 4 zák. č. 381/2001 Z.z., na základe ktorého mal za
to, že pre začiatok plynutia premlčacej doby v tomto prípade je rozhodujúci dátum poukázania poistného
plnenia zo strany žalobcu poškodenému, t.j. 23.06.2014. Premlčacia doba uplynula dňa 23.06.2017 a
keďže návrh na začatie konania bol podaný dňa 13.06.2017, je nerozporovateľné, že bol podaný riadne
a včas. Z vyššie uvedených dôvodov žiadal žalobnému návrhu vyhovieť v celom rozsahu a priznať mu

náhradu trov konania v plnej výške.

4. Súd vo veci nariadil a dňa 02.03.2018 vykonal pojednávanie v súlade s ust. § 180 CSP v
neprítomnosti strán sporu a ich právnych zástupcov. Právny zástupca žalobcu doručil súdu dňa
27.02.2018 ospravedlnenie jeho a žalobcovej neúčasti na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti s

tým, že súhlasia, aby súd pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti. Dňa 02.03.2018 bolo súdu
doručené ospravedlnenie neúčasti žalovaného a jeho právnej zástupkyne na pojednávaní z dôvodu
operatívneho a neodkladného procesného úkonu vo väzobnej trestnej veci, kde bola ustanovená ako
obhajkyňa obvineného a ktorý úkon bude realizovať dňa 02.03.2018 Národná kriminálna agentúra,
Národná jednotka finančnej polície expozitúra B. M. A. A.. Účasť obhajcu na tomto úkone je nevyhnutná.

Zároveň súhlasila, aby súd pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti. Súčasťou ospravedlnenia právnej
zástupkyne bolo aj vyjadrenie k veci na záver.

5. Žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne zotrval na svojej argumentácii v spore ako táto
vyplýva z jeho písomného podania zo dňa 01.03.2018. Žalobca nepreukázal plnenie poškodenému,

nakoľko kópia z počítača nie je relevantným dokladom na preukázanie toho, že finančné prostriedky
poisťovňa skutočne poškodenému poukázala a že na základe toho si ďalej uplatňuje regresný nárok
voči žalovanému. Pokiaľ žalobca svoj žalobný návrh uplatnil s poukazom na tú skutočnosť, že
žalovaný nenahlásil v lehote poistnú udalosť uviedol, že túto povinnosť si splnil a dopravnú nehodu
oznámil. Zmluvu o poistení považuje za spotrebiteľskú a vo všeobecných zmluvných podmienkach

nie je zrozumiteľne, jasne a v súlade s princípom právnej istoty účastníkov záväzkového vzťahu
určená podmienky a rozsah plnenia. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku tejto zmluvy považuje
najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred
uzatvorením zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve, alebo za
ktoréspotrebiteľnedostávadohodnutéprotiplnenie.Tietopodmienky,ktorésúupravenévovšeobecných

poistných podmienkach ako súčasť zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu, sú neprijateľnými
zmluvnými podmienkami.

6. Z poistnej zmluvy poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla súd
mal preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 11.11.2011 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX na

poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej
zmluve H. W., Z.. Č..: A. XXXAN. Týmto vozidlom došlo dňa 29.07.2012 k dopravnej nehode, pri ktorej
M. T., A. Q. XX bola poskytnutá zdravotná starostlivosť v dôsledku poškodenia zdravia, ktoré utrpela
následkom vyššie uvedenej dopravnej nehody. M. D. W. výzvou č. XXXXXXXX žiadala náhradu za
poskytnutú zdravotnú starostlivosť vo výške 700,68 EUR a v internom výpise je uvedené poukázané

dňa 23.06.2014.

7. Výzvou na zaplatenie náhrady poistného plnenia adresované žalobcom žalovanému zo dňa
08.07.2014 žalobca oznámil poskytnutie z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX na základe oznámeniapoškodeného o vzniku poistnej udalosti a protokolu o dopravnej nehode zo dňa 29.07.2012, a to nárok
na náhradu poistného plnenia vo výške 700,68 EUR a žiadal o zaplatenie náhrady poistného plnenia
vo výške 67,- EUR do 15 dní odo dňa doručenia výzvy. Predmetnú výzvu na zaplatenie časti náhrady

žalovaný prevzal dňa 18.07.2014.

8. Žalobca ku žalobnému návrhu pripojil poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXXX zo dňa 11.11.2011, reláciu
dopravnej polície PZ o priebehu dopravnej nehody zo dňa 29.07.2012, výzvu M., P..B.. krajskej W. Ž.
na úhradu náhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť zo dňa 30.04.2014, vyčíslenie nákladov za

poskytnutú zdravotnú starostlivosť č. XXXXXXXX, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 23.06.2014,
avšak nepredložil výpis o realizácii poistného plnenia poškodenému, ktoré bolo medzi stranami sporné.

9. Podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú motorovým vozidlom, poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej
udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky.

10. Podľa § 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú motorovým vozidlom, poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia
alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla,
ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti

podľa § 10 ods. 1 až 4.

11. Podľa § 12 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
motorovým vozidlom právo poisťovateľa na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti podľa odseku 1
alebo 2 sa premlčí do troch rokov odo dňa vyplatenia poistného plnenia.

12. Právo postihu (resp. regresu) v zmysle § 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z. je svojou
povahou sankciou, ktorá plní predovšetkým preventívnu funkciu a má na poistených pôsobiť, aby
dodržiavali povinnosti vyplývajúce jednak z tohto zákona, jednak z iných právnych predpisov. Od postihu
je poistený oslobodený len v prípade, ak k porušeniu povinností došlo z dôvodov hodných osobitného

zreteľa.

13. Súd konštatuje, že predpokladom vzniku nároku poisťovateľa proti poistníkovi v zmysle § 12 ods.
1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla je, že poisťovateľ vyplatil poškodenému za poistné plnenie z dôvodu

škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla a poistník po jej vzniku neoznámil poisťovateľovi
vznik škodovej udalosti do 15 dní. Ide o špecifický postihový nárok poisťovateľa upravený v zákone č.
381/2001 Z. z. Ide teda o postih, ktorý smeruje proti poistníkovi.

14. V konaní nebola sporná existencia právneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený

nárok, nebolo sporné v čom spočívala poistná udalosť, kedy k nej došlo, kto spôsobil škodu. Sporné
zostalo písomné oznámenie poisťovateľovi a poskytnutie poistného plnenia žalobcom poškodenému.

15. Žalobca sa v predmetnom súdnom konaní domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť
mu časť náhrady poistného plnenia, ktoré zaplatil poškodenému za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla. Ustanovenie § 12 ods. 1 písm. g) priznáva poisťovateľovi proti poistníkovi
špecifický nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla a ide o nárok upravený v tomto ustanovení, ktorý nie je
odvodeným nárokom od práva poškodeného proti tomu, kto škodu spôsobil. Ide o osobitný originálny
nárok poisťovateľa vyplývajúci z poistného vzťahu založeného poistnou zmluvou.

16. Predpokladmi vzniku nároku poisťovateľa proti poistníkovi je, že poisťovateľ vyplatil poškodenému
za poistníka poistné plnenie z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla a že poistník
nenahlásil poistnú udalosť.

17. V danom prípade žalobca tvrdil, že poskytol poškodenému poistné plnenie z dôvodu škody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, vo vzťahu ku ktorému bol žalovaný poistníkom a v čase,
keď nastala poistná udalosť po jej vzniku žalovaný porušil povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 10
ods. 1 písm. a).18. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli
preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech.

Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, kedy
určitáskutočnosť,významnápodľahmotnéhoprávaprerozhodnutievoveci,nebolaprenečinnosťstrany
sporu (v dôsledku nesplnenia povinností uloženej strane sporu ust. § 153 ods. 1 v spojení s ust. §
149 CSP) preukázaná a kedy teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňovali súdu prijať záver o
pravdivosti tejto skutočnosti.

19. Žalobcu tak v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenej skutočnosti vyplatenia
poistného plnenia poškodenému z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, a to
z poistnej zmluvy, z ktorej bol žalobca ako poisťovateľ viazaný poskytnúť poškodenému poistné
plnenie. Nárok poisťovne voči poistenému na náhradu súm, ktoré vyplatila poškodenému z dôvodu
škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla je daný za splnenia predpokladov stanovených v

právnej úprave podmienok zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú touto prevádzkou
a len v prípade oprávnenej výplaty z uvedeného poistenia. Výplata z uvedeného poistenia v konaní
relevantným dôkazom žalobcom preukázaná nebola, a teda žalobcom nebol preukázaný nárok na
náhradu sumy, ktorú vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Súd po
vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že samotné oznámenie o poistnom plnení a výpis interného

tlačiva o zaúčtovaní platby žalobcom nie je relevantným dôkazom skutočne realizovaného poistného
plnenia poškodenému, ktorý dôkaz žalovaný v priebehu celého konania namietal a ani z obsahu
pripojených listín nachádzajúcich sa v súdnom spise dôkaz o skutočnej výplate škody poškodenému
nevyplýva. Žalobca teda dôkazné bremeno neuniesol a nepreukázal ním tvrdené skutočnosti, že vyplatil
poškodenému za žalovaného poistné plnenie v sume 700,68 EUR.

20. Na základe vyššie uvedených skutkových zistení a úvah súd dospel k záveru, že žalobca v
konaní nepreukázal vyplatenie poistného plnenia z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou poisteného
motorového vozidla poškodenému, ktorého časti poistného plnenia sa od žalovaného podanou žalobou
domáhal, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,

nakoľko tento bol v konaní plne úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu aaby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.