Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 24, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 28P/81/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219202603
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Gašparová
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2019:1219202603.2

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: L. T., nar. XX.XX.XXXX K. K. T.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, deti matky Ľ. T., U.. XX.XX.XXXX, F. R. R. - D., F..Č.. L.É. E. N. - V.
pre N. K. A., E. X, R. a otca G. N.R., U.. XX.XX.XXXX, R. E., F..Č.. Ú. M., I. XX, M., o návrhu matky na
nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia:

Otec je povinný platiť na maloletú L. T., U.. XX.XX.XXXX sumou 50,- eur mesačne a na maloletého
K. T., U.. XX.XX.XXXX sumou 50,- eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám matky, počnúc
vykonateľnosťou uznesenia.

Vo zvyšnej časti súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, podaným na tunajší súd sa matka domáhala úpravy práv a povinností k maloletým deťom
L. T. K. K. T.. Súčasne s návrhom vo veci samej sa domáhala aj nariadenia neodkladného opatrenia,
ktorým by súd dočasne až do právoplatného skončenia konania vo veci samej zveril maloletého K. do
osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 250,- eur mesačne,

z toho 50 eur mesačne na tvorbu úspor a upraviť styk otca s maloletým.

Uznesením Okresného súdu Bratislava II súdu č.k. XXP/XX/XXXX-XX zo N.K. XX.X.XXXX súd vylúčil
návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia na samostatné konanie.

Matka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila nasledovne : Otec detí je aktuálne

vo H. H. M., kde pracuje. Informáciami o jeho príjmoch nedisponuje. Ja som momentálne na rodičovskej
dovolenke, je poberateľkou rodičovského príspevku a prídavkov na deti celkovo vo výške okolo 342,40
Eur/mes. Ďalej poberá výživné na mal. K. T. vo výške 150 Eur/mes., na mal. G. T. vo výške 150 Eur/ines.,
na mal. B. H. vo výške 60 Eur/mes. Otec maloletej L. K. K. v súčasnosti na výživu a výchovu maloletých
neprispieva, o ich životnú situáciu sa aktívne zaujíma, v mesiaci apríl zaslal matke na ich výživu sumu
30 Eur. Z dôvodu nízkeho príjmu, matka nie je schopná zabezpečiť primeranú výživu maloletých detí.

V konaní vo veci samej sa matka domáha vydania rozhodnutia, ktorým by boli maloleté deti zverené
do jej osobnej starostlivosti a otec by bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej L. T. sumou 160,- eur
mesačne a maloletého K. T. sumou 150,- eur mesačne.

Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú

ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich

potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez

návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť
výživné v nevyhnutnej miere.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby
ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do
striedavej osobnej starostlivosti.

Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a

jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu
nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať.
Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti
skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má predbežný charakter.
V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať zistené pred vydaním konečného

rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá,
že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 Civilného
sporového poriadku). Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je, aby účastník
osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať

len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu
maloletého dieťaťa.

Rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti, maloleté deti žijú s matkou. Otec si riadne
neplní vyživovaciu povinnosť, matke na výživu maloletých detí pravidelne neprispieva. Neodkladným

opatrením nerozhoduje súd o výške výživného podľa schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča. V súlade s platným Civilným mimosporovým poriadkom možno v rámci neodkladného
opatrenia nariadiť rodičovi platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Uvedeným zákonným ustanovením
mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola
doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym

spôsobom ohrozená. Treba zdôrazniť, že rozsah výživného v neodkladnom opatrení sa zásadne
odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne
limitom schopností a možností povinného. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na
uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je
schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. V posudzovanom prípade prihliadnuc na hore uvedené

zásady, mal súd preukázanú existenciu potreby dočasnej nevyhnutnej úpravy týkajúcej sa plnenia
vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, nakoľko otec na výživu maloletých detí pravidelne
neprispieva. Súd určil vyživovaciu povinnosť, pričom vychádzal zo sumy životného minima určeného na
neplnoleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. V prevyšujúcejčasti požadovanej sumy výživného súd návrh matky zamietol, nakoľko suma ktorú požadovala matka t.j.
160,- eur mesačne na L. a 150,- eur mesačne na K. nezodpovedá výživnému v nevyhnutnej miere a v
samotnom návrhu na úpravu práv a povinností požaduje matka tú istú výšku vyživovacej povinnosti. Až

dokazovaním v konaní o veci samej môžu byť spoľahlivo zistené osobné a majetkové pomery rodičov
a výdavky maloletého dieťaťa, na základe čoho by malo byť stanovené výživné v konečnej výške.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde
Bratislava II, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.