Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/94/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718201341
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5718201341.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka

a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobcu Všeobecná úverová banka,
a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpeného
Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti
žalovanému W. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. X, V., o zaplatenie 1.704,04 eur s príslušenstvom, na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. 10Csp/59/2018-118 zo dňa 31. októbra
2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovaný n e má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi
nepriznal.

2) Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorú
uzavreli žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník, má tie parametre, ktoré žalobca uviedol v žalobe,
avšak absentuje v nej termín zročnosti jednotlivých splátok. Poukázal na ust. § 4 ods. 2 písm. i) zákona

č. 258/2001 Z. z. podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí
obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nebol názoru, že by pri každej
jednej splátke, ktorých bolo celkovo 84 mal byť uvedený konkrétny dátum pozostávajúci z dňa, mesiaca
a roku splatnosti tej ktorej splátky. Obdobie splácania úveru dostatočne zrozumiteľne vymedzovalo
termín prvej splátky ku dňu 14.05.2010 a termín poslednej splátky k 14.04.2017. Mal za to, že údaj o
zročnosti ďalších splátok aspoň uvedením poradového čísla dňa v kalendárnom mesiaci, ku ktorému
majú byť ďalšie splátky zročné, v zmluve absentoval. Žalobca v konaní opak nepreukázal. Za takýchto

okolností potom u 2. a 83. splátky úveru absentuje uvedenie termínu týchto splátok, čo je nedostatok,
s ktorým ust. § 4 ods. 3 spája následok bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Z úverovej zmluvy zistil, že
pri poskytnutí sumy 3.500,- eur celkové náklady spotrebiteľa predstavovali sumu 1.739,94 eur, pričom
žalovaný mal celkovo veriteľovi zaplatiť sumu 5.239,94 eur. Ak teda žalobca žiadal proti žalovanému
len sumu 1.704,04 eur, je zrejmé, že splátky, ktoré žalovaný žalobcovi doposiaľ poskytol, žalobca
započítaval aj na istinu, aj na úroky, aj na bankové poplatky, hoci tak vzhľadom na bezúročnosť a
bezpoplatkovosť robiť nemal a mal všetko započítať len na istinu úveru. Keďže dospel k záveru, že

žalovaný v podstate istinu úveru preplatil, bolo dôvodným žalobu zamietnuť, nakoľko žalovaný si svoj
záväzok vrátiť poskytnutú istinu úveru splnil. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ust.
257 ods. 1 CSP.3) Proti tomuto rozsudku žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom požadoval, aby odvolací
súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalovanému prizná nárok podľa žaloby v plnom rozsahu
alebo aby odvolací súd rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Namietal,žepokiaľsúdprvejinštanciemalzato,ževzmluvnejdokumentáciiabsentujesplatnosťsplátok
úveru (mimo prvej a poslednej splátky), mal postupovať v zmysle ust. § 138 CSP o zjavne nedôvodnej
žalobe, mal žalobcu vyzvať na späťvzatie žaloby. Z uvedeného ustanovenia nevyplýva, že sa tak deje
až na pojednávaní. Súd sa v tejto súvislosti obrátil na žalobcu až podaním zo dňa 08.10.2018, kde ho
vyzval, aby sa vyjadril, či na žalobe trvá v celom rozsahu, nakoľko súdu sa javí úver poskytnutý na

základe úverovej zmluvy ako bezúročný a bez poplatkov, nakoľko zmluva nevyjadruje termíny splatnosti
ďalších 82 splátok a súčasne žalobcu požiadal o poskytnutie čitateľnej verzie všeobecných obchodných
podmienok, ktoré platili v čase uzavretia zmluvy, nakoľko všeobecné obchodné podmienky, ktoré boli
predložené, platili v čase zosplatnenia úveru. Medzi stranami sporu nebolo sporné to, že frekvencia
splátok zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ako i doba trvania zmluvy jednoznačne vyplýva.
Podľa podaní súdu žalovaný skutkové tvrdenie žalobcu o splatnosti jednotlivých splátok nepopieral,

skutkové tvrdenie žalobcu sa preto v zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP považuje za nesporné. Súd v čase
rozhodovania disponoval VOP, podľa ktorých dlžník je povinný splácať úver každý mesiac vždy ku dňu,
ktorý sa číselne zhoduje s dňom prvej plátky uvedenej v úverovej zmluve v rámci dohodnutej lehoty
splatnosti úveru (čl. IV. Ods. 4 VOP účinných od 01.07.2013). Ďalej poukázal, že podľa č. IV. Ods. 4
VOP účinných od 01.10.2009 bol dlžník povinný splácať úver vždy ku dňu, ktorý sa číselne zhoduje s

dňom prvej splátky uvedenej v úverovej zmluve každého nasledujúceho mesiaca v rámci dohodnutej
lehoty splatnosti úveru. Dátum prvej splátky bol 14.05.2010, dátum splatnosti každej ďalšej splátky tak
bol tiež určený na 14. deň v mesiaci, resp. v najbližší nasledujúci pracovný deň. Namietal, že podľa ust.
§ 295 CSP súd mohol zaobstarať a použiť akékoľvek obchodné podmienky, čo však neurobil. Podľa
žalobcu je napadnutý rozsudok postihnutý vadou nepreskúmateľnosti, a to z dôvodu nedostatočného

odôvodnenia, pričom poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR.

4) K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
ako vecne správne potvrdil s tým, že poukázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov, kde sa členovia
senátov nestotožnili s rozsudkom Súdneho dvora C-42/15 a konštatovali, že mesačná splátka musí byť

rozlíšená na výšku, počet a termíny splatnosti istiny, úrokov a iných poplatkov. Až od 01.05.2018 platí,
že mesačná splátka v spotrebiteľských zmluvách nemusí byť takto rozlíšená.

5) K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu sa žalobca nevyjadril.

6)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok, ako aj v súvisiacom výroku o trovách, podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

7) Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a

vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ - žalobca, konštatuje, že súd
prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a
vykonal dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade
nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP). Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi

skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane
druhej. Rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle ust. §
220 ods. 2 CSP z hľadiska formálnej štruktúry a obsahuje aj zdôvodnenie všetkých pre vec podstatných
skutkových a právnych otázok, na ktorých súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil.

8) Len na podporu správnosti rozhodnutia prvoinštančného súdu odvolací súd uvádza, že pokiaľ išlo o
vyhodnotenie vzťahu medzi stranami, súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že Zmluvu o poskytnutí
spotrebného úveru zo dňa 14.04.2010 je potrebné posudzovať podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. V
danom prípade sa aj odvolací súd stotožnil s tým, že predmetný vzťah je možné charakterizovať ako

vzťah spotrebiteľský. Zmluvný vzťah bol v prejednávanej veci uzavretý medzi osobou, ktorá v rámci
svojej podnikateľskej činnosti v čase uzavretia zmluvy poskytovala úvery (žalobca) a fyzickou osobou,
ktorej bol poskytnutý úver mimo rámca akejkoľvek obchodnej či inej podnikateľskej činnosti (žalovaný).Žalovaný mal v danom právnom vzťahu postavenie spotrebiteľa a z titulu tohto postavenia požíval
zákonom poskytnutú všeobecnú ochranu.

9) Po preskúmaní Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru uzavretej dňa 14.04.2010 odvolací súd zistil,
že je v nej uvedený len dátum prvej a poslednej splátky s tým, že počet splátok mal byť celkovo 84. V
zmluve absentuje údaj o termíne splatnosti ostatných splátok. Pokiaľ žalobca poukazoval na čl. IV. ods. 4
Všeobecných obchodných podmienok účinných od 01.10.2009, podľa ktorého bol dlžník povinný splácať
úver vždy ku dňu, ktorý sa číselne zhoduje s dňom prvej splátky uvedenej v úverovej zmluve každého

nasledujúceho mesiaca v rámci dohodnutej lehoty splatnosti úveru, toto znenie VOP účinných v čase
podpisu zmluvy doložil až v odvolaní. Obsah spisu pred tým tvorili len nečitateľné VOP, ktoré žalobca
doručil spolu so žalobou, a ktoré žalobca následne doplnil o čitateľnú verziu. Čitateľná verzia obsahovala
obchodné podmienky, ktoré nadobudli platnosť a účinnosť dňom 01.07.2013, a ktoré boli účinné v čase
zosplatnenia úveru. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie vyzval žalobcu na predloženie čitateľnej
verzie VOP, ktoré platili v čase uzavretia zmluvy. Žalobca tieto VOP podmienky v konaní predložil až v

rámci odvolania. Je potrebné dať do pozornosti, že Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.
z. v ustanovení § 4 presne špecifikuje podstatné náležitosti zmluvy, z čoho vyplýva, že tieto náležitosti
musia byť i podpísané účastníkmi zmluvy. Žalovaný pri podpise zmluvy síce vyhlásil, že bol oboznámený
so Všeobecnými podmienkami, avšak žalobca nepreukázal, že Všeobecné obchodné podmienky boli
žalovanému skutočne známe pri podpise zmluvy. Teda v prípade, že by tieto náležitosti zmluvy boli

obsiahnuté vo Všeobecných obchodných podmienkach, mal žalobca preukázať, že VOP boli k zmluve
priložené ako neoddeliteľná súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to tak, aby sa spotrebiteľ mohol
pred uzavretím zmluvy reálne oboznámiť so všetkými svojimi právami a povinnosťami. Nemožno pritom
spochybniť, že údaj o termíne splatnosti splátky je pre spotrebiteľa významná informácia, nakoľko sa
na omeškanie s platbou viažu zásadné právne následky v podobe sankcií. Ako správne vyhodnotil

prvoinštančný súd, Zmluva o poskytnutí spotrebného úveru zo dňa 14.04.2010, uzatvorená medzi
žalobcom a žalovaným neobsahovala obligatórnu náležitosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) zákona č.
258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ktorá skutočnosť automaticky nespôsobuje
neplatnosť zmluvy ako takej ale „len“ to, že vzniknutý zmluvný vzťah je potrebné považovať v zmysle §
4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov.

10) Pokiaľ žalobca namietal, že súd prvej inštancie nepostupoval podľa ust. § 138 CSP, nakoľko, ak
mal za to, že žaloba je zjavne nedôvodná, mal žalobcu vyzvať na späťvzatie žaloby, treba dodať, že
zákon v predmetnom ustanovení neuvádza žiadny následok nesplnenia tejto povinnosti. Aj sám žalobca
uviedol, že súd prvej inštancie ho vyzval výzvou zo dňa 08.10.2018, aby sa vyjadril či na žalobe trvá v

celom rozsahu a aby predložil verziu VOP platných v čase uzavretia zmluvy, pričom obsahom výzvy bolo
aj predbežné právne posúdenie sporu, avšak podanie neobsahovalo zároveň aj výzvu na späťvzatiie
žaloby. V tejto súvislosti treba dodať, že predbežné právne posúdenie môže byť strane oznámené na
akomkoľvek úkone, na ktorom nie je prítomná druhá strana alebo inou vhodnou formou. Súd prvej
inštancie vykonal dostatočné dokazovanie o preukázaní toho, že vzniknutý zmluvný vzťah je potrebné

považovať v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov, a preto by
bolo nehospodárnym, pokiaľ by odvolací súd rozhodol o zrušení rozhodnutia z dôvodu, že súd prevej
inštancie konal o žalobe, ktorá bola zjavne nedôvodná.

11) S prihliadnutím na uvedené a ďalej z dôvodu, že odvolací súd nezistil nedostatky v postupe súdu

prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti, tento potvrdil rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, a to aj od rozhodnutia vo veci samej závislý
výrok o trovách prvoinštančného konania.

12) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko

žalovaný, aj keď mal v odvolacom konaní úspech, zo spisu mu žiadne trovy odvolacieho konania
nevyplynuli, a preto by mu súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

13) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).