Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 28, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/140/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116214106
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2116214106.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO:
31 575 951, Hodžova 11, Žilina, proti žalovanému: J. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U., t.č. U. XX,
o zaplatenie sumy 1.399,70 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Trnava zo dňa 10. mája 2018, sp.zn. 11C/178/2016-55, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady
trov konania p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým uznesením, súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 1.399,70 eur a to v troch mesačných splátkach, z nich prvá splátka vo výške 500
eur, druhá splátka vo výške 500 eur a tretia splátka vo výške 399,70 eur, so splatnosťou vždy do 20. dňa
v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku a to až do úplného uhradenia dlhu
s tým, že v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky stane sa splatným celý dlh, výrokom
II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov
konania v rozsahu 100%.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil ustanovením § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, § 488, § 489
Občianskeho zákonníka, § 497, § 502 ods. 1, § 708 ods. 1 a 2, § 710 a § 711 Obchodného zákonníka,
vecne súd dôvodil, že žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 16.06.2016, domáhal zaplatenia sumy
1.399,70 eur spolu s úrokom vo výške 28% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 1.505,95 eur od
13.11.2013 do 03.12.2013, z nezaplatenej istiny vo výške 1.444,36 eur od 04.12.2013 do 09.01.2014
a z nezaplatenej istiny vo výške 1.399,70 eur od 10.01.2014 do zaplatenia titulom neuhradených

záväzkov z nepovoleného prečerpania účtu. Súd zistil, že žalobca ako banka a žalovaný ako majiteľ
účtu uzavreli dňa 03.05.2010 Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na
základektorejsažalobcazaviazalzriadiťaviesťprežalovanéhoosobnýúčetčísloXXXXXXXXXX/XXXX
a podľa zmluvy bol oprávnený za poskytovanie produktov/služieb zúčtovať si poplatky podľa Sadzobníka
poplatkov. Podľa zmluvy práva a povinnosti, ktoré nie sú výslovným spôsobom v zmluve upravené sa
riadia obchodnými podmienkami pre príslušný produkt/službu v platnom znení ( VOP). Podľa ods. 3.12
VOP, ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po

dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na
základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu.“ Podľa ods. 8.8 VOP, z poskytnutých
peňažných prostriedkov musí klient platiť úroky, úroky sa vypočítavajú zo sumy aktuálneho zostatku
čerpanej čiastky. Podľa ods. 8.9. VOP, klient musí vrátiť banke všetky čerpané peňažné prostriedky;splácanie povoleného prečerpania sa uskutočňuje automaticky priebežným znižovaním debetného
zostatku bežného účtu klienta, na ktorom bolo povolené prečerpanie zriadené; klient musí vrátiť banke
všetky peňažné prostriedky poskytnuté formou povoleného prečerpania na požiadanie, v lehote určenej

bankou v žiadosti o splatenie povoleného prečerpania, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní. Za
žiadosť o splatenie povoleného prečerpania sa považuje aj zníženie limitu pre povolené prečerpanie
na hodnotu 0,- eur. Ak dôjde k zníženiu limitu, musí klient splatiť tú časť povoleného prečerpania, ktorá
prevyšujenovúvýškulimitunajneskôrvdeňpredchádzajúcidňu,vktoromzníženienadobudneúčinnosť.
Výška úroku pri nepovolenom prečerpaní účtu podľa vývesky Úrokových sadzieb produktov v znení

účinnom od 01.05.2016 bola 28 %.

3. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k vzniku
záväzkového zmluvného vzťahu, v rámci ktorého bol žalobca oprávnený prijímať platby v prospech
žalovaného ako majiteľa účtu a na druhej strane podľa jeho pokynov z tohto účtu realizovať platby.
Právny vzťah medzi stranami sporu založený predmetnou zmluvou o bežnom účte je právnym vzťahom

založenýmspotrebiteľskouzmluvouajenevyhnutnéposudzovaťhonielenpodľapríslušnýchustanovení
Obchodného zákonníka (§ 708 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy
spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ), keďže žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako
dodávateľ a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali
má potom špeciálna právna úprava, ktorou je ustanovenie § 52 a nasl. OZ, prednosť pred všeobecnou

právnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi
účastníkmi zmluvy posudzovať aj podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalobca uplatnený nárok
vo výške 1.399,70 eura voči žalovanému odôvodnil tým, že žalovaný sa dostal do nepovoleného
prečerpania a tento svoj dlh nevyrovnal. O debetnom zostatku na účte žalobca predložil výpis z účtu
od 01.08.2013 do 29.11.2013, ako aj tabuľku výpočtu, s vykazovaným celkovým debetom vo výške

1.672,95 eura, z ktorého si žalobca uplatnil sumu 1.399,70 eura. Žalovaný výšku debetného zostatku
nespochybnil, voči nároku žalobcu na istinu nenamietal, naopak, s uvedenou sumou istiny výslovne
súhlasil, túto uznal a žiadal zaplatiť v troch splátkach. Z uvedeného dôvodu nespornosti výšky istiny
debetného zostatku, súd žalovaného zaviazal vo výroku I. rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 1.399,70
eura. Žalobca si ďalej uplatnil aj úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu vo výške 28 % ročne. Dojednanie

o úročení pri nepovolenom prečerpaní a o výške úroku však neboli obsahom samotnej spotrebiteľskej
zmluvy, hoci výrazne ovplyvňovali právne postavenie spotrebiteľa predovšetkým mierou úročenia
týchto prostriedkov. Dojednania o úročení pri nepovolenom prečerpaní účtu boli výlučne obsahom
VOP pod bodom 3.12 a 8.8. Takto formulované ustanovenia však nedávajú bežnému spotrebiteľovi
zrozumiteľným spôsobom informáciu o tom, že v prípade, ak sa dostane do nepovoleného debetu,

bude táto suma úročená nepomerne vyšším úrokom. Okrem toho, žiadne ustanovenie zmluvy ani
VOP neobsahujú údaj o konkrétnej výške úroku, tento je uvedený len vo výveske Úrokových sadzieb
produktov. Súd mal za to, že žalobca nepreukázal existenciu písomnej dohody zmluvných strán na
úročení nepovoleného prečerpania, pričom takúto dohodu nemožno uzatvoriť len všeobecným odkazom
na všeobecné obchodné podmienky, ktoré boli navyše žalobcom predložené v znení účinnom až

od 1.4.2016. Žalobca teda nepreukázal existenciu platnej dohody medzi stranami sporu o úroku pri
nepovolenom prečerpaní účtu vo výške 28 % ročne, a zároveň predložil len vývesku úrokových sadzieb
produktov účinnú od 01.05.2016, pričom nepreukázal, aká bola výška toho úroku do 30.04.2016. V
spotrebiteľskej zmluve ale nepostačuje len odkaz na všeobecné obchodné podmienky, či vývesku.
Sadzobník poplatkov ani Všeobecné obchodné podmienky nemôžu predstavovať riadne dojednanie

účastníkov zmluvy o výške úrokov a poplatkov. Od spotrebiteľa totiž nie je možné požadovať úroky a
poplatky, ktoré nie sú individuálne dojednané v zmluve a takéto dojednanie žalobca súdu nepreukázal.
Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno o tvrdenom nároku na zaplatenie úroku pri nepovolenom
prečerpaní vo výške 28% ročne, a preto súd žalobu v tejto časti zamietol. Vzhľadom k výške istiny s
príslušenstvom, ku ktorej zaplateniu zaviazal súd žalovaného a žiadosti žalovaného o možnosť plnenia

v troch splátkach, mal súd za to, že je dôvodné žalovanému vyhovieť a povolil mu prvé dve splátky vo
výške 500 eur a poslednú vo výške 399,70 eura, čím bude dlh zo strany žalovaného uhradený žalobcovi
v primeranom čase, pričom na ochranu žalobcu slúži strata výhody splátok v prípade omeškania sa
žalovaného s plnením čo i len jednej splátky. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa
ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobcovi bola priznaná celá uplatnená

istina, z čoho vyplýva plný úspech žalobcu v konaní, čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu
voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100% trov konania.4. Proti tomuto rozsudku a to proti výroku, ktorým súd žalobu zamietol, podal v zákonnej lehote odvolanie
žalobca dôvodiac, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol,
že úrok vo výške 28% ročne si uplatnil z titulu prekročenia, ktoré upravuje zákon č. 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch (§ 2 písm. f) a § 18), čiže samotný zákon počíta s možnosťou, že zostatok na
účte vzniknutý titulom prekročenia bude úročený. Zmluva o účte, ani zmluva o povolenom prečerpaní
pre prípad prekročenia nemusia ako obligatórnu náležitosť obsahovať údaje uvedené v § 9 ods. 2
zákona č. 129/2010 Z.z., naopak, podľa § 18 ods. 1 citovaného zákona postačuje, aby veriteľ informoval
spotrebiteľa na trvanlivom médiu o úrokovej sadzbe. Žalobca zverejňuje výšku úrokových sadzieb v

úrokovej výveske na web stránke a to nielen aktuálne vývesky, ale i historické. Žalobca má za to, že
zverejnenímvývesiekúrokovýchsadziebnawebovomsídležalobcuavpobočkáchjesplnenápovinnosť
v zmysle § 18 ods. 1 citovaného zákona. Ohľadne nároku na úrok 28% ročne žalobca odkazuje na
uznesenieKrajskéhosúduvBanskejBystricisp.zn.43Co/4/2018-54zodňa27.03.2018,vktoromkrajský
súd mal za to, že nepovolené prečerpanie je podstatným porušením zmluvy o bežnom účte, ktoré má
za následok nielen právo banky požadovať úroky za prečerpanie účtu, s ktorou povinnosťou počíta

aj zákon o spotrebiteľských úveroch v § 18 ods. 1. Uviedol, že z ustanovení VOP, ktoré obsahujú
dojednania o úroku pre prípad nepovoleného debetu vyplýva, že kopírujú zákonnú úpravu, keďže ide
o inštitút prekročenia v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom úprava nároku na úrok pri
nepovolenom debete vo VOP, nie je žiadnou špecifickou zmluvnou podmienkou zavedenou výlučne
žalobcom, ale vyplýva z ustanovení Obchodného zákonníka, ako aj zo zákona o spotrebiteľských

úveroch. Podstatné je, že debetný zostatok je úročený dohodnutou úrokovou sadzbou a nárok naň
je viazaný na vrátenie peňažných prostriedkov, ktoré tvoria prekročenie s poukazom na § 18 zákona
o spotrebiteľských úveroch, pričom jeho výška nemôže byť obmedzená zákonnou výškou úrokov z
omeškania. V tom istom uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici, súd ohľadom výšky úroku uložil
súduprvejinštanciedoplniťdokazovanie,čivýškažalobcompožadovanéhodebetnéhoúroku28%ročne

je porovnateľná s obvyklou výškou úrokov požadovanou inými bankami v rozhodujúcom období od
klientov, ktorí svoj debetný zostatok včas nevyrovnali. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti
žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a žalobe
žalobcu vyhovel v plnom rozsahu.

5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať
odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti

(§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379
a § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 11C/178/2016 bolo zaplatenie sumy
1.399,70 eur titulom nepovoleného prečerpania na účte a to spolu s úrokom vo výške 28 % ročne z

nezaplatenej istiny. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel v časti žalovanej istiny, zatiaľ čo pokiaľ ide o
uplatnené úroky, návrh žalobcu zamietol.

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancievčastizamietnutiauplatnenýchúrokov,keďsúdzaložilsvojerozhodnutienazávere,žežalobca

nepreukázalexistenciupísomnejdohodymedzistranamisporuoúrokuprinepovolenomprečerpaníúčtu
vo výške 28 % ročne, pričom takúto dohodu nemožno uzatvoriť len odkazom na všeobecné obchodné
podmienky. Od spotrebiteľa totiž nie je možné požadovať úroky a poplatky, ktoré nie sú individuálne
dojednané v zmluve a takéto dojednanie žalobca súdu nepreukázal, čím neuniesol dôkazné bremeno
o tvrdenom nároku.

9. Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým
záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov, a

pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na
vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil,
s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé písomné
vyhotovenie rozsudku.10. Aj odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie mal za to, že účtované úroky vo výške 28
% ročne neboli individuálne dohodnuté, pričom za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal síce spotrebiteľ (žalovaný) možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V danom prípade žalobca v tejto časti svoj nárok odôvodňoval
ustanovením bodu 3.12 VOP, v zmysle ktorého pri zúčtovaní úrokov poplatkov, operácií prostredníctvom
platobných kariet, v opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane v prípadoch dohodnutých medzi
bankou a klientom, ako aj v iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu,

nepovolené prečerpanie automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu
nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené
prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného
prečerpania je majiteľ účtu povinný zaplatiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej
sadzby „ Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. Výšku sadzby„ Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“
môže banka znížiť alebo zvýšiť. Keďže predmetná zmluva o povolenom prečerpaní na účte sa spravuje

ustanoveniami § 710 a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka <., je potrebné i v prípade nepovoleného
prečerpania dojednanie podstatnej náležitosti a to stanovenie úroku priamo v samotnej zmluve a nie
odkazomnaVOP,ktorémajúslúžiťnadojednaniatechnickéhoalebovysvetľujúcehocharakteruanemali
by sa v nich nachádzať dojednania úrokov, či iných poplatkov, pokiaľ ich spotrebiteľ (žalovaný) nemôže
individuálne s dodávateľom (žalobcom) dohodnúť.

11. V tejto súvislosti odvolací súd tiež pripomína, že žalobca svoj nárok na 28 % úrok pri nepovolenom
prečerpaní odvodzoval od ustanovenia bodu 3.12 VOP, ktoré ustanovenie o úroku za nepovolené
prečerpanie je obsahovo totožné s ustanovením všeobecných obchodných podmienok, ktoré bolo
opakovane súdmi určené za neplatnú zmluvnú podmienku z dôvodu jej neprijateľnosti ( napr. rozsudok

Okresného súdu Košice II č. k. 36C/117/2013-55 zo dňa 24.03.2015, právoplatný dňa 25.05.2015).
Keďže už iný súd Slovenskej republiky určil zmluvnú podmienku s rovnakým obsahom týkajúcu sa
rovnakého veriteľa za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti, mal sa žalobca vo vzťahu k žalovanému
zdržať uplatňovania nárokov z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky.

12. Záverom odvolací súd uvádza, že pokiaľ odvolateľ dôvodil tým, že výšku úrokových sadzieb
zverejňuje v úrokovej výveske na web stránke banky, toto je rovnako nepostačujúce. Aj podľa názoru
odvolacieho súdu je nevyhnutné trvať na tom postupe, aby dohoda o výške úroku za prečerpanie bola
obsiahnutá priamo v spotrebiteľskej zmluve uzavretej a podpísanej oboma zmluvnými stranami. Len
za takýchto okolností, zohľadňujúc nižšiu vyjednávaciu silu spotrebiteľa, by bola dosiahnutá vyrovnaná

úroveň informovanosti dodávateľa a spotrebiteľa. Význam tejto informácie nie je možné znižovať či
bagatelizovať, je totiž nutné zabezpečiť, aby spotrebiteľ vedel už pred uzavretím spotrebiteľskej zmluvy,
či z celkového hľadiska je úver pre neho výhodný, akceptovateľný alebo nerentabilný a podľa toho sa
mohol zodpovedne rozhodnúť, či do tohto zmluvného vzťahu vstúpi alebo nie. Pokiaľ úroky boli upravené
vo všeobecných podmienkach banky, sadzobníku alebo iných ňou vydaných dokumentoch, jedná sa

o podmienky jednostranne stanovené bankou, obsah ktorých žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť
ovplyvniť a potom sa jedná o neprijateľné zmluvné ustanovenia, na základe ktorých žalobcovi nie je
možné priznať žiadne nároky.

13. Po preskúmaní obsahu spisu v predmetnej veci sa tak odvolací súd plne stotožnil so záverom

súdu prvej inštancie o potrebe zamietnutia žaloby v časti požadovaných úrokov za prečerpanie, pretože
žalobca ako dodávateľ so žalovaným ako spotrebiteľom úrok za prečerpanie osobitne nevyjednal a v
zmysle§9ods.9zákonač.129/2010Z.z.veriteľnemôžeodspotrebiteľapožadovaťúrok,poplatkyalebo
akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom
úvere.

14. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto
dať za pravdu odvolateľovi. Vyhodnotiac odvolacie dôvody ako neopodstatnené a nezistiac ani žiadne
nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej

povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
zamietajúcom výroku ako i v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania z dôvodu vecnej
správnosti podľa § 387 ods. 2 CSP potvrdil.15. Vzhľadom k výsledku takto skončeného odvolacieho konania bol plne úspešný žalovaný a preto
by mu v zmysle ust. § 255 CSP v spojení s § 396 CSP patrila plná náhrada trov odvolacieho konania.
Odvolací súd však, berúc do úvahy skutočnosť, že žalovaný bol v odvolacom konaní pasívny a žiadne

trovy konania mu nevznikli, postupujúc v súlade so zásadou hospodárnosti konania (čl. 17 Základných
princípov CSP) rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.

16. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).