Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/18/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116200031
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7116200031.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu
JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: STOCKBRIDGE HOLDINGS
LLC, so sídlom na ulici 2701 Centerville Rd, New Castle County, Wilmington, Delaware, 19808, právne
zastúpený Matejka Friedmannová s.r.o., Advokátska kancelária, Svätoplukova 28, Bratislava, IČO: 47
248 998, proti žalovanému: 1/ UNIPHARMA - 1. slovenská lekárnická akciová spoločnosť, Opatovská

cesta 4, Bojnice, IČO: 31 625 657, 2/ PHARMAEDUCA s.r.o., Opatovská cesta 4, Bojnice, IČO: 36 304
697, žalovaní v 1/ a 2/ rade právne zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Oľga Rosulegová, s.r.o.,
Hrabový chodník 4, Bratislava, IČO: 51 247 798, žalovaný v 2/ rade právne zastúpený JUDr. Ladislav
Kuruc, advokát, Hrabový chodník 4, Bratislava, 3/ Ergomed Poliklinika, s.r.o., Moldavská cesta 21/A,
Košice, IČO: 36 751 103 zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Suchý, spol. s r.o. Horná 13,
Banská Bystrica, v spore o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice

II č.k. 30Cb/1/2016-1255 z 15.6.2018 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie súdu prvej inštancie z 15.6.2018 č.k. 30Cb/1/2016-1255.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo
vzťahu k žalovanému v 1/ rade zamietol (výrok I.) a zároveň vyslovil, že o nároku na náhradu trov
zabezpečovacieho opatrenia rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (výrok II.).

2. Svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil
žalovanému v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 45.000.000,0é eur ako náhradu
škody a žalovanému v 3/ rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 100.000,00 eur.

3. Súčasne s podanou žalobou vo veci samej podal žalobca aj návrh na nariadenie predbežného
opatrenia, ktorému súd prvej inštancie uznesením č.k. 30Cb/1/2016-219 z 2.2.2016 vyhovel v rozsahu
vymedzenom vo výrokovej časti rozhodnutia a v prevyšujúcej časti návrh na nariadenie predbežného
opatrenia zamietol. Na základe odvolania žalobcu (čo sa týka zamietajúcej časti) a žalovaných v 1/ a 2/
rade (čo sa týka vyhovujúcej časti) rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 2Cob/45/2016-383

z 18.4.2016, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne. Žalovaní v 1/ a 2/
rade návrhom doručeným súdu 11.1.2017 sa domáhali zrušenia neodkladného opatrenia. Okresný súd
Košice II uznesením č.k. 30Cb/1/2016-554 z 15.3.2017 návrh na zrušenie neodkladného opatrenia
zamietol. Návrhom doručeným súdu 14.6.2017 sa žalovaný v 1/ rade domáhal zrušenia neodkladného
opatrenia v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 2Cob/45/2016 z 18.4.2016 a to
vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 30Cb/1/2016-778 z 28.7.2017

návrh na zrušenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade zamietol. Návrhom
doručeným súdu 7.11.2017 žalovaný v 1/ rade sa opätovne domáhal zrušenia neodkladného opatreniav spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade. Okresný
súd Košice II uznesením č.k. 30Cb/1/2016-902 z 12.12.2017 zrušil uznesenie súdu prvej inštancie č.k.
30Cb/1/2016-219 z 2.2.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Cob/45/2016-383

z18.4.2016onariadenípredbežnéhoopatreniavovzťahukžalovanémuv1/rade(vovýrokuI.)ouložení
povinnosti do právoplatného skončenia veci zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami vymedzenými vo
výroku rozhodnutia. Na základe podaného odvolania žalobcom Krajský súd v Košiciach uznesením č.k.
3Cob/12/2018-975 z 11.4.2018 potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie.

4. Návrhom doručeným súdu 18.5.2018 sa žalobca domáhal voči žalovanému v 1/ rade nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia podľa § 324 CSP za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu
zriadením záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného v 1/ rade vymedzené v petite
návrhu. Okrem iného uviedol, že s prihliadnutím na výšku uplatnenej pohľadávky a zisteného právneho
konania žalovaného v 1/ rade (znižuje rozsah svojho exekvovateľného majetku uzatvorením kúpnych

zmlúv, znižuje ich reálnu hodnotu tým, že v tomto majetku sú zriadené, alebo sa majú zriadiť záložné
práva v prospech tretích osôb) existuje obava, že exekúcia v prospech žalobcu, za predpokladu úspechu
žalobcu v tomto spore je ohrozená, čím je osvedčená naliehavosť pre úpravu právnych pomerov
sporových strán za účelom zabezpečenia budúceho možného výkonu súdneho rozhodnutia v prospech
žalobcu.

5. Súd prvej inštancie konštatoval, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia
veriteľa zriadením záložného práva na majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by
mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo, alebo zredukovalo

možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zo zákonnej formulácie predpokladov na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia možno vyvodzovať tieto základné predpoklady na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia podmienky: a) zabezpečovacie opatrenie je možné zriadiť len na návrh,
b) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci práva a iné majetkové hodnoty, c)
zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú

pohľadávku, d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

6. V danom prípade sú síce splnené zákonné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia:
návrh, spôsobilý predmet záložného práva, zriadenie záložného práva bude zabezpečovať peňažnú

pohľadávku, nie je však splnená podmienka existencie obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Pri
skúmaní existencie obavy z budúceho zmarenia exekúcie, konkrétne skutkové okolnosti prípadu,
predovšetkým súčasný dôkazný stav v spojení s doterajšími rozhodnutiami súdu - uznesenie Okresného
súdu Košice II č.k. 30Cb/1/2016-906 z 12.12.2017, ktorým bolo zrušené uznesenie Okresného súdu
Košice II č.k. 30Cb/1/2016-219 z 2.2.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k.

2Cob/45/2016-383 z 18.4.2016 o nariadení predbežného opatrenia vo vzťahu k žalovanému v 1/
rade vo výroku 1) o uložení povinnosti do právoplatného skončenia veci zdržať sa nakladania s
nehnuteľnosťami vymedzenými vo výroku tohto rozhodnutia, ktoré Krajský súd v Košiciach potvrdil.
Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na odôvodnenie rozhodnutia Okresného súdu Košice
II, uznesenia č.k. 30Cb/1/2016 -902 z 12.12.2017, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach

č.k. 2Cob/45/2016-975 z 11.4.2018, kedy rozhodol o zrušení neodkladného opatrenia z dôvodu, že vo
vzťahu k žalovanému v 1/ rade ako nositeľovi hmotnoprávnej povinnosti, zodpovednostného subjektu
vo vzťahu uplatňovanej náhrady škody zo strany žalobcu, sa táto skutočnosť nepreukázala, čo vyústilo v
následnomzrušeníneodkladnéhoopatrenia,ktorérozhodnutiebolopotvrdenéodvolacímsúdom.Keďže
žalovaný v 1/ rade nie je zodpovednostným subjektom (za súčasného stavu dokazovania), nemôže

vzniknúť obava z budúceho zmarenia exekúcie, ktorá je spojená s konaním (správaním) žalovaného
v 1/ rade, čím má byť osvedčená naliehavosť pre úpravu právnych pomerov sporových strán za
účelom zabezpečenia budúceho možného výkonu súdneho rozhodnutia v prospech žalobcu. Uvedená
skutočnosť bola následne konštatovaná aj v odôvodnení odvolacieho súdu, ktorý uviedol, že v danom
prípade bolo zistené, že zásah do práv žalovaného v 1/ rade vykonaný neodkladným opatrením nie je

nevyhnutný a takáto úprava nie je potrebná.7. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia ( § 343 ods. 1, 2, § 344,
§ 324 ods. 1, § 329 ods. 1 prvá veta, § 328 ods. 1, 2, § 331 CSP) súd prvej inštancie návrh žalobcu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade zamietol.

8. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v plnom rozsahu
vyhovie. Odvolací dôvod založil na ust. § 365 ods. 1 písm.h/ CSP.

9. Citujúc ust. § 355 ods. 2 a § 357 písm.d/ CSP má za to, že uznesenie nie je na prospech žalobcu,
odvolanie proti uzneseniu je v zmysle ustanovení CSP prípustné a žalobca je osobou oprávnenou na
jeho podanie.

10. Podľa žalobcu právne posúdenie súdom prvej inštancie (bod 26. Uznesenia) nie je správne,
keďže súd prvej inštancie zásadným spôsobom pochybil, keď v konaní o nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia sa zaoberal otázkou pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 1/ rade. Cieľom
zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva

na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr
judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné
nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd môže teda na návrh zriadiť záložné právo, ktoré
má povahu riadneho záložného práva. V prípade plurality záložných práv na predmete záložného práva
garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku. Prostredníctvom nariadenia

zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu
záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods.
3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného práva. Zabezpečovacie opatrenie nemá (nesmie)
prejudikovať práva a záujmy strán sporu, jeho vydaním by sa nemal vytvoriť nenávratný stav a nemalo by
sa neprimeraným spôsobom a bezdôvodne zasiahnuť do práv strán sporu, prípadne práv tretích osôb.

11. Podľa žalobcu, či je žalovaný v spore pasívne legitimovaný, o tejto zásadnej otázke musí rozhodnúť
súd prvej inštancie až po vykonaní dokazovania vo veci samej. V tejto súvislosti žalobca poukázal
na uznesenie NS SR sp.zn. 4Obdo/7/2015 z 27.2.2015, v zmysle ktorého „vecnou legitimáciou sa

rozumie hmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej veci a má ju iba ten, kto je subjektom
hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Otázku, či žalobca bol v spore aktívne
legitimovaný, t.j. či bol nositeľom tvrdeného hmotného práva a či správne označil osobu - nositeľa
tvrdenej povinnosti, teda či ním označený žalovaný bol v spore naozaj pasívne legitimovaný, rieši súd
až v samom závere konania. Až z meritórneho rozhodnutia vyplynie autoritatívny záver o otázke vecnej

legitimácie účastníkov konania. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní je dôvodom na
zamietnutie návrhu na začatie konania meritórnym rozhodnutím“.

12. Preto súd rozhodujúci o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, práve so zreteľom na

povahu tohto inštitútu, nemôže otázku vecnej legitimácie posudzovať ako predbežnú otázku, lebo by
tým prejudikoval rozhodnutie vo veci samej, čo mu neprislúcha. Tým, že súd prvej inštancie otázku
pasívnej vecnej legitimácie predsa len zobral do úvahy pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade, nezákonným spôsobom tak vlastne
prejudikoval, že žalobca nebude s uplatneným nárokom vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade nakoniec

úspešný.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia

pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť
odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné.14.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia z hľadísk žalobcom uplatnených odvolacích

dôvodov sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie i právnym posúdením
prejednávanej veci, ako aj s dôvodmi napadnutého uznesenia, na ktoré v celom rozsahu v súlade
s § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Skutočnosti a námietky, ktoré žalobca uviedol v odvolaní, nie sú
spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia z hľadiska zistených skutočností a
právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie.

16. Odvolací súd naviac dodáva, že súd prvej inštancie okrem iného zamietol žalobu aj proti žalovanému
v 1/ rade a na základe odvolania žalobcom, odvolací súd tento rozsudok ako vecne správny potvrdil.

17. Žalobca preto nepreukázal, že má alebo bude mať pohľadávku, ktorá by mala byť zabezpečená
podľa § 343a nasl. CSP.

18. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP

ako vecne správne potvrdil.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).