Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 18, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/38/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318200174
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8318200174.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr.

Gabriely Klenkovej, PhDr. a JUDr. Jany Burešovej, v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so
sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika
Kubriková, PhD., s.r.o., IČO: 50 361 368, Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti žalovanej: P. L., nar.
XX.X.XXXX, trvalý pobyt D. XXXX/XX, XXX XX M., zast. JUDr. Janou Šepeľovou, advokátkou, so sídlom
Námestie slobody 13/25, Humenné, o zaplatenie 863,51 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 9Csp/5/2018-121 zo dňa 15.10.2018 takto

r o z h o d o l :

Odmieta odvolanie voči výroku, ktorým súd prvej inštancie konanie v časti zastavil, t.j. výroku I.

Potvrdzuje rozsudok v zamietavom výroku a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania.

Priznáva žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým,
že o výške náhrady trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
„I. Zastavuje konanie v časti úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 31.05.2017 v časti
prevyšujúcej sumu 555,63 eur.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalovanému priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalobcovi.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 25.10.2017
domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny vo výške 863,51 eura, úroku v sume 394,17 eura, úroku vo
výške 161,51 eura, úroku vo výške 25,50 % ročne zo sumy 863,51 eura od 08.06.2017 do zaplatenia,
úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 863,51 eura od 08.06.2017 do zaplatenia, a

náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodil tým, že právny predchodca žalobcu, Poštová banka,
a.s., so žalovanou uzatvoril dňa 13.7.2012 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol
žalovanej úver vo výške 1.000 eur. Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanej zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 13.6.2017. Žalovaná splnila svoj záväzok len čiastočne. Pred zosplatnením úveru
bol zo strany právneho predchodcu žalobcu uplatnený postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
a žalovanej bolo zaslané upozornenie pred zosplatnením úveru. V upozornení pred zosplatnením bola
žalovaná oboznámená s tým, že je viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti pohľadávka z titulu zmluvy

a zároveň bola vyzvaná na doplatenie dlžnej sumy. Vzhľadom na to, že žalovaná úhradu pohľadávky
nevykonala do 15 kalendárnych dní od doručenia upozornenia banky, veriteľ - Poštová banka, a.s.,
pristúpil k zosplatneniu úveru listom - Výzva na úhradu dlžnej sumy. Žalovaná ani napriek zaslanej výzve
(o zosplatnení úveru) nezaplatila dlžnú pohľadávku.Po podaní žaloby vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených
ku dňu 31.5.2017, v časti prevyšujúcej sumu 555,63 eura späť a žiadal, aby súd v tejto časti konanie
zastavil. Nakoľko tento úkon bol realizovaný pred prvým pojednávaním, v dôsledku čoho nevyžadoval

súhlas žalovanej so späťvzatím, súd konanie v časti, v ktorej bola žaloba vzatá späť, zastavil.
Žalovaná vzniesla námietku premlčania. Poukázala na to, že pôvodný veriteľ vyhlásil úver za predčasne
splatný k 13.10.2014, premlčacia lehota začala plynúť 14.10.2014 a uplynula 14.10.2017. Pokiaľ bola
žaloba podaná na súde 25.10.2017, podaná bola po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, preto je
potrebné žalobu zamietnuť.

Z vykonaného dokazovania mal súd za zistenú existenciu vzniku záväzkového vzťahu tak, ako uviedol
žalobca v žalobe. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 1.000 eur. Právny predchodca
žalobcou pohľadávkou voči žalovanej zosplatnil k 13.10.2014 a vyzval ju na zaplatenie dlžnej sumy
1.067,07 eura, pozostávajúcej z istiny 863,51 eura, úroku 164,28 eura a poplatku za upomienky 39,28
eura. Žalovaná bola vyzvaná na úhradu dlžnej sumy v lehote 10 dní od doručenia výzvy.
Vzhľadom na žalovanou vznesenú námietku premlčania zaoberal sa súd prvej inštancie tým, či žalobca

uplatnil na súde nárok včas. Konštatoval, že nakoľko sa pohľadávka stala splatnou v celom rozsahu
13.10.2014, prvým dňom, kedy mohol veriteľ uplatniť svoju pohľadávku na súde v zmysle § 103
Občianskeho zákonníka, bol deň 14.10.2014. Týmto dňom začala plynúť trojročná premlčacia lehota,
ktorá plynula 14.10.2017. Keďže žaloba bola podaná na súde až dňa 25.10.2017, podaná bola až po
uplynutí trojročnej premlčacej doby. Súd prvej inštancie uviedol, že právny predchodca žalobcu nemal

povinnosť poskytovať žalovanej žiadnu ďalšiu dodatočnú lehotu na plnenie a svoju pohľadávku mohol
uplatniť na súde už dňa 14.10.2014. Je len na zodpovednosti žalobcu, prečo vyčkáva s podaním žaloby
viac ako tri roky od zosplatnenia. Mal dostatočný časový priestor na podanie žaloby počas trojročnej
dobyodzosplatnenia,moholkedykoľvekpodaťžalobu,podaljuvšakažpouplynutítrojročnejpremlčacej
doby. Pre premlčanie preto žalobu zamietol. Svoj právny záver podporil názormi vyplývajúcimi z

judikatúry, ako aj názorov právnej vedy, ktoré citoval v bode 31, 32 a 33 rozsudku. Za nedôvodnú mal
námietku žalobcu, že malo dôjsť k uznaniu dlhu s poukazom na § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
v spojení s § 558 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého dlh možno uznať iba písomne. Žalobca
žiadne písomné uznanie dlhu nepredložil. Úprava vyplývajúca z Obchodného zákonníka na daný vzťah,
ktorý bol spotrebiteľským, je nepoužiteľná.

2. Pri právnom posúdení odkázal súd prvej inštancie na ustanovenia Občianskeho zákonníka - § 52
ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 9, § 54 ods. 2, § 565, § 100 ods. 1, § 101, § 103, ust. § 497 Obchodného
zákonníka a na ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.
Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a/, f/ a h/ CSP.
Podľa žalobcu predčasná splatnosť úveru nastala dňa 13.10.2014, premlčacia doba však nezačala
plynúť 14.10.2014, ale až 28.10.2017 (zrejme 28.10.2014 - pozn. odv. súdu). Žalobca uviedol, že výzva
právneho predchodcu žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy bola daná na poštovú prepravu 14.10.2014,

čím sa 17.10.2014 považovala výzva na splatenie úveru s prísl. za doručenú, čo vyplýva zo všeobecných
obchodných podmienok jeho právneho predchodcu, čl. 3 bod 3.4. druhej časti všeobecných obchodných
podmienok. Vo výzve bola žalovanej daná paričná lehota na plnenie, a to 10 kalendárnych dní od
doručenia výzvy. Táto lehota uplynula 27.10.2014, žalobca tak mohol prvýkrát uplatniť svoje právo na
súde až 28.10.2014, teda v deň nasledujúci po dni márneho uplynutia lehoty na dobrovoľné plnenie.

Nárok žalobcu tak nemôže byť premlčaný, nakoľko k jeho premlčaniu by došlo 28.10.2017, t.j. po troch
rokoch, kedy si žalobca mohol prvýkrát uplatniť svoj nárok voči žalovanej na súde. Uviedol taktiež,
že žalovaná doposiaľ nevrátila ani istinu poskytnutého úveru. V tomto sa zároveň vynára otázka, či
zodpovedá ústavne konformnému výkladu taký výklad ust.§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, týkajúci sa nezapočívania 10 dňovej lehoty na plnenie do premlčacej doby v tom zmysle,

že výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, požíva právnu ochranu a to najmä v prípade, ak
dlžník (žalovaná) doposiaľ neuhradila ani len istinu poskytnutého úveru. Žiadal preto, aby odvolací súd
rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne
aby odvolací súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovanú zaviazal na náhradu trov konania.

4. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie sa stotožňuje.
Mala za to, že súd správne vyhodnotil námietku premlčania. To, že právny predchodca žalobcu jej
poskytol dodatočnú lehotu na plnenie je irelevantné, pretože dodatočné lehoty, ktoré majú vyplývať
zo všeobecných podmienok, nebol povinný poskytnúť a už nasledujúci deň po vyhlásení predčasnejsplatnosti úveru sa mohlo právo žalobcu uplatniť na súde po prvý raz. V tomto prípade to bolo
14.10.2014, keďže žaloba bola podaná 25.10.2017, bola podaná po uplynutí trojročnej lehoty.
Zdôraznila, že možnosť právo vykonať po prvý raz v zmysle všeobecných ustanovení o premlčacej

dobe nastáva v momente, keď je právo žalovateľné, je to časový moment, keď sa subjektívne právo
transformuje do nároku oprávneného. Zákon určuje objektívne stanovený začiatok plynutia premlčacej
doby, ktorá nezávisí od subjektívnych okolností, teda či oprávnený subjekt vedel alebo nevedel o svojom
práve. Všeobecná trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby. Tento okamih je daný objektívne a

nezávisle od subjektívnych okolností, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve. Právo
mohlo byť vykonané vtedy, ak je spôsobilé na žalobu, t.j. keď je možné podať návrh na začatie súdneho
konania. V prípade záväzkových vzťahov sa zásadne vychádza z toho, že prvým dňom, keď sa právo
mohlo po prvýkrát uplatniť na súde, je deň splatnosti pohľadávky.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),

vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnutý rozsudok, súc viazaný odvolacími dôvodmi
vymedzenými v odvolaní, preskúmajúc aj konanie rozhodnutiu súdu predchádzajúce, v zmysle zásad
vyplývajúcich z § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario).
Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnenil na úradnej tabuli ako aj webovej stránke
Krajského súdu v Prešove dňa 24.5.2019 (§ 219 ods. 1 CSP) a dospel k záveru o existencii dôvodu pre

odmietnutie odvolania v časti a vo zvyšku k záveru o tom, že odvolanie dôvodným nebolo.

6. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku v celom rozsahu.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 386 písm. b/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

Výrok o zastavení konania v časti realizovaného na základe dispozičného úkonu žalobcu pred začatím
pojednávania je výrokom, ktorý bol realizovaný z vôle samotného žalobcu, nemôže tak ísť o rozhodnutie,

ktoré by bolo v neprospech žalobcu. Preto odvolací súd odvolanie voči výroku o zastavení konania v
časti odmietol.

7. Odvolacia argumentácia žalobcu bola v zásade konštruovaná na tvrdení o nesprávnosti skutkových
zistení a nesprávnom právnom posúdení sporu súdom prvej inštancie, na odvolacom súde preto bolo

posúdiť relevantnosť týchto odvolacích dôvodov.

8. Žalobcom uplatnený odvolací dôvod, ktorý mal spočívať v tom, že súd prvej inštancie mal dospieť
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam je v súdnej praxi vykladaný tak, že
musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke

a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom a výsledok hodnotenia nie je v súlade s ust. § 191 CSP vtedy, ak súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli počas konania
najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo
vyšli počas konania najavo. Nesprávnymi sú aj také skutkové zistenia, ktoré sú založené na chybnom

hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti, zákonnosti, pravdivosti,
prípadne vierohodnosti, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP.

9. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

10. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým
stavom, odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania riadne zistil skutkový
stav rozhodujúci pre posúdenie veci a právne závery, ku ktorým dospel, sú v súlade so skutkovýmizisteniami. V rozhodnutí dal jasné, zrozumiteľné, dostatočne konkrétne a v logickej postupnosti
formulované vysvetlenie dôvodov rozhodnutia, ku ktorému dospel. Podrobne sa zaoberal tvrdenými
skutočnosťami, dôkazmi a námietkami, správne v ich jednotlivosti, ako aj vo vzájomnej súvislosti

vyhodnotil a dospel tak k správnemu, presvedčivému právnemu záveru.
Na týchto správnych záveroch sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania. Odvolací súd sa v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP) a k odvolacím
dôvodom žalobcu len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia dodáva:

11. Zásadná odvolacia argumentácia žalobcu je založená na tvrdení, že aj keď splatnosť úveru nastala
13.10.2014, svoje právo mohol uplatniť na súde až v deň nasledujúci po dni márneho uplynutia lehoty
na dobrovoľné plnenie, ktorá bola žalovanej poskytnutá v písomnosti, ktorou bola žalovaná, právnym
predchodcom žalobcu vyzvaná na plnenie.

12. Nesporným je, vzhľadom na spotrebiteľský charakter záväzkového vzťahu, nárok z ktorého bol

predmetom konania na súde, že v danom prípade bolo potrebné vychádzať z trojročnej premlčacej doby
podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto zákonného ustanovenia je premlčacia doba trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Za deň, kedy sa právo môže uplatniť po prvý
raz, sa považuje deň, keď je možné ho po prvý raz uplatniť na súde. Ide o objektívnu možnosť právo
vykonať. V danej veci vyhlásil veriteľ splatnosť úveru ku dňu 13.10.2014. Zosplatnením úveru mal tak

právonárokvzniknutýzozmluvyuplatniťnasúde.Preúčelypremlčaniabolrozhodujúcimprvýobjektívny
okamih, kedy mohol žalobca uplatniť svoje právo na súde. Pri vyhlásení splatnosti dlhu k 13.10.2014
začala plynúť premlčacia lehota v deň nasledujúci po splatnosti, t.j. 14.10.2014. Pokiaľ žalobca mal
za to, že splatnosť nastala až uplynutím dodatočnej lehoty, ktorá bola uvedená vo výzve adresovanej
žalovanej, nie je jeho názor správny. Ako bolo uvedené, začiatok plynutia premlčacej doby je viazaný

na objektívne daný okamih (keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz). Opačný záver by znamenal, že
samotný veriteľ poskytnutím ďalšej lehoty na dobrovoľné plnenie by mohol začatie plynutia premlčacej
doby ovplyvniť. Za situácie, že splatnosť úveru nastala, ako sám žalobca tvrdil, 13.10.2014, premlčacia
doba začala plynúť 14.10.2014, uplynula 14.10.2017. Keďže žalobca podal na súde žalobu 25.10.2017,
podal ju po uplynutí trojročnej premlčacej doby, preto správne súd prvej inštancie žalobu pre premlčanie

zamietol.
V súvislosti s odvolaním žalobcu v zmysle argumentácie spochybňujúcej ústavne konformný výklad ust.
§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z. je potrebné uviesť, že v danom prípade súd prvej inštancie na vznesenú
námietku premlčania neprihliadal ex offo, ale námietku premlčania vzniesla samotná žalovaná. Preto je
táto argumentácia nezrozumiteľná.

13. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré odvolací súd uviedol v predchádzajúcom bode tohto rozsudku, majúc
za to, že nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo
právny stav veci odvolacím súdom než ako ho vyhodnotil súd prvej inštancie, rozsudok v zamietavom
výroku, ako aj v s ním súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania ako vecne správny podľa

§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 CSP, v
spojení s § 262 ods. 1 CSP, podľa § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola plne úspešná žalovaná,
pretojejpriznalvočižalobcovinároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavplnomrozsahu.Kvantifikáciu

výšky náhrady trov konania zrealizuje súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.