Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, July 31, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 40C/107/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416206033
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Kubiš

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2018:1416206033.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Michalom Kubišom v právnej veci žalobcu: H. W., nar.

XX.XX.XXXX,trvalebytomM.XXX,XXXXXR.,protižalovanému:D.W.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytom
K. XXX/XX, R., zastúpený Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/
A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, substitučne Advokátska kancelária JUDr. Martin Kurčík, s.r.o., so
sídlom Poludníková 9, 821 02 Bratislava, IČO: 47 254 165, o ochranu osobnosti s návrhom na priznanie
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. Súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou (v znení dodatočnej špecifikácie žaloby) domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť „uskutočniť formou primeraného zadosťučinenia spočívajúceho vo forme verejného
ospravedlnia písomne prostredníctvom 2 celoštátnych médiách 1x printové a 1x v elektronické médium,
tak, že je povinný zabezpečiť uverejnenie ospravedlnenia : Ja D. W. , ospravedlňujem sa p. H. W.
za nepravdivé, nepreverené výroky/písomne formulované, upravené v poradí s označením v zmysle

žalobného návrhu 3, 4, 5, 7, 8, 16, 17, 18, 21, 22, 23, 24, 25, 27/ v súvislosti, projektom výstavby G.
holí odvysielané v relácii „D.“ TV markíza a v relácii „A.“ RTVS „reportáže G. T.“ 1999, N. sneh XXXX,
H. R. G. XXXX“. Ďalej sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 100 000
eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Na odôvodnenie žaloby uviedol, že žalovaný v
relácii D. na TV Markíza a v relácii A. na RTVS v rámci reportáží G. T. XXXX, N. sneh XXXX a H. R.
G. 2014 nepravdivými, nepresnými a skresľujúcimi tvrdeniami a výrokmi neoprávnene zasiahol do jeho
osobnostných práv, čím mu spôsobil ujmu na cti, mene, dobrej povesti i ľudskej dôstojnosti.

2. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že nie je nositeľom pasívnej
legitimácie. Uviedol, že síce pripravil reportáž D. a reportáž A., ale tieto reportáže autorsky pripravil pre
televízie. Poukázal na to, že Rozhlas a televízia Slovenska vykonáva svoju činnosť vo vlastnom mene,
na vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť a nemôže svoje práva a povinnosti vysielateľa rozhlasovej
a televíznej programovej služby previesť zmluvou ani iným právnym úkonom na inú právnická osobu
alebo fyzickú osobu. Témy, ktorým sa redaktori v relácii Reportéri venujú, navrhujú redaktori a editori

relácie na pravidelných týždenných poradách. Pri navrhovaní tém vychádzajú najmä z diváckych tipov,
aktuálneho diania a vlastného zisťovania. Redaktor začína tému vyrábať po dohode s editorom relácie.
O priebehu výroby reportáže redaktor priebežne informuje na pravidelných týždenných poradách. S
editorom a navzájom s kolegami redaktormi sa radia o focusovaní reportáže, či napríklad o prípadnýchďalších respondentoch, ktorých možno do reportáže osloviť. Textovú podobu reportáže, ako ju pripraví
redaktor, rediguje editor pri diskusii s redaktorom. V prípade komplikácií alebo konfliktu záujmov oslovujú
ďalšieho editora zo Sekcie spravodajstva, športu a publicistiky RTVS. Reportáž po strihu, ako ju pripraví

redaktor spolu so strihačom, ešte kontroluje editor relácie. Následne o zaradení reportáže do relácie na
vysielanie rozhoduje editor. Postup platí pre každú reportáž, ktorá sa vyrába do relácie Reportéri, bez
ohľadu na to, či tému spracúva redaktor zamestnaný v internom alebo externom pracovnom pomere.
Zahlásenia jednotlivých reportáží navrhujú moderátorovi relácie jednotliví redaktori. Moderátor relácie si
zahlásenia rediguje pri diskusii s editorom, konečnú podobu zahlásení kontroluje editor relácie. Konečnú

podobu relácie po zoradení jednotlivých zahlásení a reportáži kontroluje a na vysielanie schvaľuje editor
relácie. Pri príprave, editovaní a redigovaní jednotlivých reportáží, ako aj editovaní a redigovaní celku
relácie Reportéri redaktori a editori postupujú podľa ustanovení Štatútu programových pracovníkov a
spolupracovníkov RTVS. Poukázal na to, že nemôže niesť zodpovednosť za to, či sa televízia rozhodne
odvysielať predloženú, resp. konečnú podobu reportáže. On reportáže neodvysielal.

3. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (v replike) na vznesenú námietku nedostatku pasívnej
vecnej legitimácie žalovaného žiadnym spôsobom nereagoval.

4. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (v duplike) znovu zopakoval, že sporné reportáže pripravil
pre televízie v súlade so všetkými zákonnými požiadavkami na dotknutý druh programu, ako aj v súlade

s internými predpismi a postupmi televízií, ktoré zodpovedajú za odvysielaný obsah relácií. Predmetné
reportáže pripravil v pracovnom a obdobnom pomere pre televízie.

5. Uznesením č.k. 40C/107/2016-715 zo dňa 14.08.2017 súd žalobu pre nedostatočné špecifikovanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich žalovaný nárok a nedostatočnú špecifikáciu žalobného petitu

odmietol.

6. Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca odvolanie.

7. V následnom podaní doručenom súdu dňa 01.01.2018 žalobca vyšpecifikoval svoju žalobu a okrem

iného k námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného uviedol, že má za to, že jediná
zodpovedná osoba za nedostatočné naštudovanie predložených dokladov, ktoré mali za následok
nesprávne formulované výroky, uvedené nepravdy a aj premyslený scenár reportáží, je žalovaný.
Žalovaný bol dva dni prítomný Martine, kde mu spolu 6 hodín v osobnom kontakte vysvetľoval stav
projektu G. T. a predkladal doklady. Po odvysielaní reportáže G. T. v roku 1999 kontaktoval žalovaného

a žiadal o nápravu, napriek tomu žalovaný pripravil druhý scenár a vysielanie v roku 2005 opäť s tými
istými chybami. Žalovaný len deklaratívne oslovil žalobcu o vyjadrenie sa pred odvysielaním reportáže
H. R. G. v roku XXXX, a po tretí krát zaradil do vysielania archívne zábery, ktoré už musel vedieť, že
sú neaktuálne a nepravdivé. Uviedol, že argumenty zo strany žalovaného o nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie sú pokusom o zbavenie sa zodpovednosti. Nie je v demokratickom a právnom štáte možné,

aby ak zamestnanec Markízy, RTVS si vyberie do vysielania tému, je sám scenáristom, režisérom,
zodpovedným za prípravu a naštudovanie materiálov v zmysle novinárskej etiky, aby niekto iný niesol
za jeho prácu zodpovednosť.

8. Uznesením č.k. 14Co/33/2018-1808 zo dňa 10.05.2018 Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd

zrušil napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Mal za to, že
žalobca v podaní doručenom súdu dňa 01.01.2018 po podaní odvolania odstránil vytýkané nedostatky
svojej žaloby a v konaní je tak možné pokračovať. Zároveň uviedol, že súd sa bude musieť primárne
vysporiadať s námietkou nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného, ktorú v priebehu konania žalovaný
uplatnil.

9. Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie na deň 31.07.2018 a zároveň doručil obidvom
stranám vyššie uvedené uznesenie odvolacieho súdu.

10. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 24.07.2018 v nadväznosti na vyjadrený právny názor

odvolacieho súdu o potrebe vysporiadania sa s námietkou nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného uviedol, že túto námietku vzniesol už pri svojom prvom úkone v spore, a to v podaní
zo dňa 07.12.2016, pričom ju odôvodnil skutočnosťou, že sporné reportáže neodvysielal (nezverejnil)
priamo on, ale boli odvysielané na programových službách televízie Markíza a Rozhlasu a televízieSlovenska (ďalej aj „RTVS“). Na príprave reportáží sa podieľal iba ako zamestnanec alebo ako externý
zmluvný spolupracovník vysielateľov Markíza a RTVS, pričom nebol tým, kto rozhodoval o konečnej
podobe reportáží a ani o ich samotnom odvysielaní. Pokiaľ ide o reportáže Martinské hole a N. sneh,

ako zamestnanec televízie Markíza síce poskytol námet a spracoval témy reportáží, avšak nebol tým,
kto rozhodoval o odvysielaní týchto reportáží a predovšetkým ani tým, kto tieto reportáže v konečnom
dôsledku odvysielal. Bol televíziou Markíza ako jej zamestnanec iba použitý na realizáciu konkrétnych
činností vysielateľa v súvislosti s prípravou reportáží, ale iba od samotnej televízie Markíza v konečnom
dôsledku záležalo, aká bude finálna podoba reportáží a či reportáže budú odvysielané alebo nie. Pokiaľ

ide o reportáž H. budze mojo odvysielanú v relácii Reportéri na programovej službe RTVS, na jej
prípravesaautorskypodieľalakoexternýspolupracovníkRTVS.ExternáspoluprácasRTVSpripríprave
uvedenej reportáže prebiehala prostredníctvom spoločnosti PF Partners na základe ústneho zmluvného
vzťahu medzi RTVS a spoločnosťou PF Partners, v ktorej pôsobí ako jeden zo spoločníkov a konateľov.
Predmetnúreportážnevyrobil,tátobolavyrobenávRTVS,vjejpriestoroch,sjejtechnickýmvybaveníma
za použitia jej zamestnancov, prípadne iných externých spolupracovníkov, v spolupráci so spoločnosťou

PF Partners, ktorú RTVS ako vysielateľ použila na zabezpečenie jeho autorskej účasti na príprave
reportáže. Proces prípravy a schvaľovania odvysielania reportáží odvysielaných v relácii Reportéri,
na ktorých príprave sa podieľal ako externý spolupracovník (ako spoločník a konateľ spoločnosti PF
Partners) bol taký, že témy, ktorým sa redaktori v reportážach relácie Reportéri venovali, navrhovali
redaktori a editor relácie na pravidelných týždenných poradách. Pri navrhovaní tém vychádzali najmä

z diváckych tipov, aktuálneho diania a vlastného zisťovania. Redaktor začínal tému spracúvať po
dohode s editorom relácie. O priebehu výroby reportáže redaktor priebežne informoval editora na
pravidelných týždenných poradách. Na týchto poradách sa redaktor radil s editorom, ako aj s inými
redaktormi o zameraní reportáže, napríklad o prípadných ďalších respondentoch, ktorých by bolo možné
do reportáže osloviť. Textovú podobu reportáže, tak, ako ju pripravil redaktor, redigoval editor po diskusii

s redaktorom. V prípade komplikácii alebo konfliktu záujmov oslovili (redaktor a editor) ďalšieho editora
zo Sekcie spravodajstva a publicistiky RTVS. Reportáž po strihu, tak ako ju pripravil redaktor spolu
so strihačom, ešte redigoval editor relácie. O zaradení reportáže do relácie na vysielanie rozhodoval
editor. Konečnú podobu relácie po zoradení jednotlivých reportáží, ktoré majú byť v konkrétnej relácii
odvysielané, kontroloval a na vysielanie schvaľoval editor relácie. Pri príprave, editovaní a redigovaní

jednotlivých reportáží, ako aj editovaní a redigovaní celku relácie redaktori a editori postupovali podľa
ustanovení Štatútu programových pracovníkov a spolupracovníkov RTVS. Uvedený postup v zásade
platil pre každú reportáž, ktorá sa vyrábala pre potreby relácie A., bez ohľadu na to, či tému spracúval
redaktor v pracovnom pomere s RTVS alebo externý spolupracovník. Poukázal na to, že nebol tým, kto
rozhodoval o finálnej podobe a o zaradení predmetnej reportáže do vysielania RTVS a už vôbec nebol

tým subjektom, ktorý reportáž odvysielal.

11. Na pojednávaní konanom dňa 31.07.2018 súd doručil žalobcovi uvedené podanie a zároveň
oboznámil jeho obsah. Žalobca uviedol, že sa pre túto chvíľu nebude vyjadrovať k tomuto podaniu,
ale chce sa vyjadriť k meritu. Súd poskytol žalobcovi možnosť oboznámiť sa s uvedeným podaním,

keď za uvedeným účelom chcel pojednávanie prerušiť, to však žalobca odmietol. Následne v priebehu
pojednávania súd pojednávanie prerušil. Po pokračovaní v pojednávaní žalobca požiadal o čas na
naštudovanie a písomné vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovaného. Uviedol tiež, že ak by sa preukázalo
to, čo tvrdí žalovaný, tak by navrhol, aby súd pokračoval s RTVS a TV Markíza v rade 2., avšak má za to,
že tomu tak nie je. Následne požiadal, aby súd rozšíril žalobu o žalovaného v 2 a 3 rade, t.j. o Markízu

a RTVS. Uvedený návrh súd posúdil podľa obsahu ako návrh na pripustenie pristúpenia spoločnosti
Markíza Slovensko, spol. s r.o. a Rozhlasu a televízie Slovenska do konania na strane žalovaného
ako žalovaných 2/ a 3/ v zmysle § 79 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„C.s.p.“), pričom tento návrh zamietol, nakoľko ho v tomto štádiu konania považoval za nehospodárny (k
zohľadneniu podmienky hospodárnosti pri rozhodovaní o prípustnosti pristúpenia ďalšieho subjektu do

konania porov. napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. apríla 2014, sp. zn. 4 Cdo
206/2013,uznesenieKrajskéhosúduvNitrez31.októbra2014,sp.zn.5CoE118/2014).Súdpoukazuje
na to, že žalovaný vzniesol námietku nedostatku svojej pasívnej vecnej legitimácie už pri svojom
prvom procesnom úkone v konaní (vo vyjadrení k žalobe) a poukazoval na ňu počas celého konania.
Odôvodnil ju tým, že sporné reportáže neodvysielal on, ale ich pripravil pre televízie, ktoré zodpovedajú

za odvysielaný obsah relácií. Dôvody, pre ktoré nepovažoval za pasívne vecne legitimovaného v konaní
seba ale televízie Markíza a RTVS, zostali počas celého konania nemenné. Pokiaľ ide o vyjadrenie
žalovaného doručené súdu dňa 24.07.2018, v tomto iba zopakoval tie isté dôvody nedostatku svojej
pasívnej vecnej legitimácie, ktoré uvádzal už predtým. Uvedené vyjadrenie neobsahuje žiadne novéskutočnosti, na ktoré by žalobca nemohol reagovať už skôr (napr. aj návrhom na pripustenie pristúpenia
ďalších subjektov do konania). Pokiaľ žalovaný k tomuto vyjadreniu priložil listinné dôkazy preukazujúce
jeho pracovný, resp. externý zmluvný vzťah s uvedenými televíziami, súd uvádza, že nakoľko žalobca

predmetné tvrdenia žalovaného až do tohto vyjadrenia žalovaného žiadnym spôsobom nerozporoval,
súdichpovažovalzanespornévsúlades§151ods.1C.s.p.,bezpotrebyichosobitnéhopreukazovania.
Strany sú pritom v zmysle § 153 ods. 1 C.s.p. povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a
procesnej obrany včas, čo žalobca neurobil. Až na pojednávaní konanom dňa 31.07.2018 žalovaný
reagoval na vznesenú námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v konaní, keď

navrhol pripustenie pristúpenia televízie Markíza a RTVS na strane žalovaného ako žalovaných 2/ a
3/. Takýto postup žalobcu je v rozpore so zásadou koncentrácie konania, preto súd v súlade s § 153
ods. 2 C.s.p. na uvedené tvrdenia žalobcu neprihliadol a rovnako z dôvodu hospodárnosti konania
zamietol návrh žalobcu pripustenie pristúpenia spoločnosti Markíza Slovensko, spol. s r.o. a Rozhlasu
a televízie Slovenska ako vysielateľov sporných reportáží na strane žalovaného ako žalovaných 2/ a
3/. Z rovnakého dôvodu nepovažoval súd za dôvodnú námietku žalobcu, že nemal dostatok času na

oboznámenie sa s vyjadrením žalovaného doručeným súdu dňa 24.07.2018. Okrem toho, že súd na
pojednávaní oboznámil obsah tohto vyjadrenia, poskytol žalobcovi možnosť prerušiť pojednávanie a
následne pojednávanie aj prerušil. Vo vyjadrení žalovaného sa pritom neuvádzali žiadne nové zásadné
skutočnosti, na ktoré by žalobca nemohol reagovať už oveľa skôr (najneskôr vo vyjadrení k vyjadreniu
žalovaného k žalobe - v replike, v ktorej sa však k námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie

žalovaného žiadnym spôsobom nevyjadril). Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 24.07.2018 len
bližšie poukázal na dôvody, pre ktoré nie je v spore pasívne vecne legitimovaný, pričom už vo vyjadrení
k žalobe popísal postup pri príprave reportáží v rámci relácie A. (rovnaký ako vo vyjadrení doručenom
súdu dňa 24.07.2018).

12. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:

12.1. Dňa 07.01.1999 bola v relácii D. na programovej službe Markíza odvysielaná reportáž G. T.
a v roku 2005 reportáž N. sneh. N. 02.10.2014 bola v relácii A. na programovej službe Jednotka
odvysielanáreportážH.budzemojo.VysielateľomprogramovejslužbyMarkízajespoločnosťMARKÍZA-

SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Bratislavská 1/A, 843 56 Bratislava, IČO 31 444 873 a vysielateľom
programovej služby Jednotka je Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, 845 45
Bratislava, IČO:47 232 480. Uvedený skutkový stav nebol medzi stranami sporný. Rovnako nebolo
sporné, že uvedené reportáže autorsky pripravil žalovaný. Z pracovnej zmluvy zo dňa 10.04.1996 a
dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01.12.1998 (č.l. 1825-1828 spisu) súd zistil, že v čase

odvysielania reportáží G. T. a N. sneh bol žalovaný zamestnancom Slovenskej televíznej spoločnosti
s.r.o., so sídlom Blatné 18, IČO: 34 128 611 (ktorej právnym nástupcom sa 01.01.2007 stala spoločnosť
MARKÍZA-SLOVAKIA, spol. s r.o.), a to na pracovnej pozícii redaktor publicistiky. Z pracovnej náplne
(č.l. 1829-1830 spisu) súd zistil, že pracovnou náplňou žalovaného ako redaktora publicistiky bolo okrem
iného nasledovné: pripravuje námety, scenáre a reportáže, v ktorých účinkuje v obraze i mimo obraz,

podľa pokynov šéfredaktora pripravuje publicistické reportáže až do ich výsledného tvaru. Vo svojej
pridelenej oblasti (Paľba) prináša nové námety a možnosti ich spracovania, spolupracuje s externým
prostredím V spolupráci s dramaturgom a režisérom sa podieľa na príprave scenárov relácií, bodových
scenárov svojich moderátorských vstupov. Z faktúry č 11/2014 zo dňa 06.10.2014 (č.l. 1831 spisu)
súd zistil, že reláciu Reportéri odvysielanú dňa 02.10.2014 dodala RTVS spoločnosť PF Partners

s.r.o., so sídlom Adámiho 15, 841 05 Bratislava, IČO: 46 146 571, v ktorej jedným zo spoločníkov
a konateľov je žalovaný. Podľa Štatútu programových pracovníkov a spolupracovníkov RTVS (č.l.
1833-1846 spisu) vysielanie investigatívnych a občiansko-publicistických programov je vecou verejného
záujmu a teda služby verejnosti, ktorú RTVS poskytuje, RTVS je pri príprave a vysielaní spravodajských
a publicistických programov nezávislá, vylučuje sa zásah politických, spoločenských a iných lobistických

skupín do ich prípravy a vysielania, okrem organizačných štruktúr RTVS nemá nikto vplyv ani právo
rozhodnúť o zaradení alebo nezaradení spravodajského a publicistického programu do vysielania (bod
2.1 písm. k/, l/).

13. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

13.1. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „O.z.“) fyzická osoba má právo na
ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,
svojho mena a prejavov osobnej povahy.13.2. Podľa § 13 ods. 1 O.z. fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov

a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

13.3. Podľa § 13 ods. 2 O.z. pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä
preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má
fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

14. Žalobca sa v posudzovanej veci domáhal ochrany svojej osobnosti s poukazom na nepravdivé,
nepresné a skresľujúce tvrdenia a výroky uverejnené v reportážach G. T. dňa 07.01.1999 a N. sneh
v roku 2005 odvysielaných v relácii Paľba na programovej službe Markíza a v reportáži H. budze
mojo dňa 02.10.2014 odvysielanej v relácii Reportéri na programovej službe Jednotka. Vysielateľom
programovejslužbyMarkízajespoločnosťMARKÍZA-SLOVAKIA,spol.sr.o.avysielateľomprogramovej

služby Jednotka je RTVS. Žalovaný ako autor uvedených reportáží nie je vysielateľom žiadnej
programovej služby. Žalovaný neodvysielal a nebol ani oprávnený rozhodnúť o odvysielaní žiadnej
z vyššie uvedených reportáží. V čase odvysielania reportáží G. T. a N. sneh v relácii Paľba na
programovej službe Markíza bol žalovaný zamestnancom Slovenskej televíznej spoločnosti s.r.o.,
(ktorej právnym nástupcom sa 01.01.2007 stala spoločnosť MARKÍZA-SLOVAKIA, spol. s r.o.) na

pracovnej pozícii redaktor publicistiky. Žalovaný teda ako zamestnanec pripravil predmetné reportáže
pre svojho zamestnávateľa ako vysielateľa programovej služby, v rámci ktorej vysielateľ odvysielal
uvedené reportáže. Z tohto vymedzenia je zrejmé, že jedine vysielateľ programovej služby rozhoduje
o odvysielaní konkrétnej reportáže v rámci ponúkanej programovej služby a nesie za to zodpovednosť.
To isté možno pritom povedať aj o reportáži H. budze mojo, ktorú žalovaný autorsky pripravil a dodal

RTVS ako vysielateľovi programovej služby na základe externého zmluvného vzťahu prostredníctvom
spoločnosti PF Partners (v ktorej je žalovaný jedným zo spoločníkov a konateľov). V tejto súvislosti
súd poukazuje na § 4 ods. 1 zákona č. 532/2010 o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého Rozhlas a televízia Slovenska vykonáva svoju činnosť
vo vlastnom mene, na vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť a nemôže svoje práva a povinnosti

vysielateľa rozhlasovej a televíznej programovej služby previesť zmluvou ani iným právnym úkonom
na inú právnickú osobu alebo fyzickú osobu. Rovnako tak v zmysle Štatútu programových pracovníkov
a spolupracovníkov RTVS (bod 2.1 písm. k/, l/) vysielanie investigatívnych a občiansko-publicistických
programov (akým bola nepochybne aj relácia Reportéri, v rámci ktorej bola odvysielaná reportáž
H. budze mojo) je vecou verejného záujmu a teda služby verejnosti, ktorú RTVS poskytuje, RTVS

je pri príprave a vysielaní spravodajských a publicistických programov nezávislá, vylučuje sa zásah
politických, spoločenských a iných lobistických skupín do ich prípravy a vysielania, okrem organizačných
štruktúr RTVS nemá nikto vplyv ani právo rozhodnúť o zaradení alebo nezaradení spravodajského a
publicistického programu do vysielania. Je teda zrejmé, že ani v prípade reportáže H. budze mojo nebol
žalovaný tým subjektom, ktorý by rozhodoval o zaradení uvedenej reportáže do vysielania a už vôbec nie

tým subjektom, ktorý by reportáž odvysielal. RTVS v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 532/2010 ani nemohla
svoje práva a povinnosti vysielateľa previesť zmluvou (ani iným právnym úkonom) na inú právnickú
osobu alebo fyzickú osobu. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalovanému v spore chýbala pasívna vecná
legitimácia, keďže nebol tým subjektom, ktorý odvysielal sporné reportáže a ktorý by tak zodpovedal za
zásah do osobnosti žalobcu v dôsledku odvysielania uvedených reportáží (ktorými malo dôjsť k zásahu

do osobnosti žalobcu). Z uvedeného dôvodu neostávalo súdu iné, ako žalobu žalobcu v celom rozsahu
zamietnuť.

15. Vzhľadom na uvedený dôvod zamietnutia žaloby súd ako nadbytočné nevykonal dokazovanie
navrhnuté žalobcom, a to prehratím CD so spornými reportážami (keďže v konaní nebol sporný obsah

jednotlivých reportáží), ďalej výsluchom svedkov p. G., p. W. a p. G. k rozsahu nemajetkovej ujmy
žalobcu (keďže táto otázka nebola vzhľadom na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného
pre rozhodnutie súdu podstatná), a ani výsluchom svedkov p. G., p. N., a zamestnankyne RTVS (ktorú
žalobca nevedel presne označiť), keďže postavenie žalovaného ako externého spolupracovníka RTVS
mal súd dostatočne za preukázané listinnými dôkazmi predloženými žalovaným. Navyše skutočnosť,

že vysielateľom programovej služby Markíza (v rámci ktorej boli v relácii Paľba odvysielané reportáže
G. T. a N. sneh) je spoločnosť MARKÍZA-SLOVAKIA, spol. s r.o. a vysielateľom programovej služby
Jednotka (v rámci ktorej bola v relácii Reportéri odvysielaná reportáž H. budze mojo) je RTVS, je
všeobecne známa skutočnosť, bez potreby jej osobitného dokazovania. Súd tiež poukazuje na to,že žalobca počas celého konania na namietaný nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného
nereagoval a nenavrhoval vykonať k tejto skutočnosti žiadne dôkazy (v podaní doručenom súdu dňa
01.01.2018 žalobca k tejto otázke len uviedol, že má za to, že jediná zodpovedná osoba za nedostatočné

naštudovanie predložených dokladov, ktoré mali za následok nesprávne formulované výroky, uvedené
nepravdyaajpremyslenýscenárreportáží,ježalovaný,tiežuviedol,žeargumentyonedostatkupasívnej
vecnej legitimácie žalovaného sú pokusom o zbavenie sa zodpovednosti, keď v demokratickom a
právnom štáte nie je možné, aby ak zamestnanec Markízy, RTVS si vyberie do vysielania tému, je sám
scenáristom režisérom, zodpovedným za prípravu a naštudovanie materiálov v zmysle novinárskej etiky,

aby niekto iný niesol za jeho prácu zodpovednosť). Žalobcovi nič nebránilo, aby uvedené dôkazy navrhol
vykonať už oveľa skôr, preto ich vykonanie by okrem nadbytočnosti bolo navyše aj v rozpore s § 153
C.s.p..

16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods. 1
C.s.p. tak, že žalovanému ako v plnom rozsahu úspešnej strane sporu priznal voči žalobcovi nárok na

náhradutrovkonaniavplnomrozsahu.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdvsúlades§262ods.
2 C.s.p. po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. Pokiaľ ide o náhradu trov odvolacieho
konania (o odvolaní žalobcu proti uzneseniu o odmietnutí žaloby), v tejto časti mal žalobca úspech
(odvolací súd na základe odvolania žalobcu zrušil napadnuté uznesenie), nakoľko však žalobcovi žiadne
trovy v tejto časti nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.