Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 27, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/31/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118210153
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8118210153.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobkyne: V. F., D.. X.X.XXXX, Z. X, XXX
XX A., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01
Svidník, IČO: 31 954 448, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147,
921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právneho zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ
GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, o primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 200,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Prešov č. k. 29Csp/8/2018-45 zo dňa 30. januára 2019, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov napadnutým rozsudkom I. výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobkyniprimeranéfinančnézadosťučinenievovýške200,-eurdotrochdníodprávoplatnostirozsudku,
II. výrokom priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 10.9.2018 sa voči

žalovanému domáhala zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 200 Eur do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalobkyňa v konaní
vedenom pred OS Prešov pod sp. zn. 10C/56/2016 sa voči žalovanému domáhala určenia, že úver
z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX z 21.8.2009 je bezúročný a bez poplatkov, vrátane určenia
neprijateľnosti zmluvnej podmienky v úverových podmienkach žalovaného hlava 15 § 5 v znení
„Spoločnosť a klient sa v súlade s ust. § 282 ods. 1 Obchodného zákonníka v nadväznosti na obchodno-
právny vzťah vyplývajúci z úverovej zmluvy vzájomnou dohodou určili, že záväzkový vzťah, ktorého

predmetom je VIČ podľa ÚZ a tejto hlavy ÚP.“ Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 29.11.2016
žalobe v plnom rozsahu vyhovel. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v úverovej zmluve v predmete
sporu absentuje údaj o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v zmysle ust.
§ 4 ods. 2 písm. i/ zák. č. 258/2001 Z. z., a preto sa predmetný úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. K neprijateľnej zmluvnej podmienke uviedol, že uvedené zmluvné dojednanie odporuje ust. §
52 ods. 2 Občianskeho zákonníka s tým, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa majú vždy prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť

normy obchodného práva. Tento právny záver vyplýva aj z rozhodnutia NS SR zo dňa 21.4.2015
pod sp. zn. 3MCdo/12/2014. Rozsudok súdu prvej inštancie bol potvrdený rozsudkom KS v Prešove
zo dňa 20.2.2018 pod sp. zn. 8Co/34/2017 s dátumom právoplatnosti 5.4.2018. V žalobe žalobkyňa
uviedla, že si vo vyššie uvedenom konaní úspešne uplatnila porušenie práva zo strany žalovanéhoako veriteľa, a preto má právo na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle ust. § 3 ods. 5 zák.
č. 250/2007 Z. z.. Ako spotrebiteľka si predmetným nárokom uplatňuje satisfakciu za porušenie jej
spotrebiteľských práv. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu,

aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu. Žalovaný v odôvodnení
svojho vyjadrenia uviedol, že základným predpokladom na úspešné uplatnenie práva na primerané
finančné zadosťučinenie je okrem preukázania ujmy aj preukázanie, že žalovaný svojim konaním porušil
súčasne (kumulatívne) ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa a osobitného právneho predpisu.
Predpokladom uplatnenia tohto inštitútu je to, aby aspoň potenciálna hrozba ujmy v dôsledku porušenia

práv alebo povinnosti vznikla, inak nie je čo reparovať. Je nesporné, že OS Prešov rozsudkom pod sp.
zn. 10C/56/2016 určil, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Ani uvedené rozhodnutie však
nemožno považovať za úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovených zákonom
o ochrane spotrebiteľa. Má totiž za to, že nie každé rozhodnutie, ktorým súd rozhodol v prospech
spotrebiteľavsúdnomkonaní,možnopovažovaťzaúspešnéuplatnenieporušeniaprávalebopovinností
ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi. Predmetom vyššie uvedeného

konania nebolo uplatnenie porušenia práv alebo povinností, ale výlučne určenie úveru za bezúročný
a bez poplatkov z dôvodu absencie zákonných náležitostí. Podľa názoru žalovaného žalobkyňa
neuniesla dôkazné bremeno ohľadne toho, že zo strany žalovaného skutočne došlo k porušeniu
práva alebo povinnosti ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa. Ako vyplýva zo samotného
inštitútu finančného zadosťučinenia, ide o zadosťučinenie, ktorého účelom je reparovať potencionálnu

ujmu, ktorá bola neoprávneným zásahom do práva na ochranu spotrebiteľa spôsobená. Predpokladom
uplatnenia tohto inštitútu je to, aby hrozba ujmy vznikla, inak nie je čo reparovať. Žalobkyni nielenže
žiadna ani potencionálna ujma nevznikla, ale naopak získala najvýhodnejší úver, aký by jej žiadna banka
neposkytla. Žalobkyňa na súde neuplatňovala porušenie práv alebo povinností zo strany žalovaného,
ale len určenie úveru za bezúročný a bez poplatkov, uplatňovala si teda zo zmluvy výhodu, nie ochranu

pred porušením práv alebo povinností. Súd konštatoval, že Inštitút primeraného zadosťučinenia môže
na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak
právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým
ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného práva v podmienkach SR a konštantnej judikatúry
sleduje výlučne reparačnú funkciu. Pre porovnanie sankčná funkcia náhrady škody je taká, ktorej

cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého
sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi a ktorým žalobcovi spôsobil škodu a odradiť žalovaného alebo
akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto konania v budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda
trestá a súčasne pôsobí preventívne. Ak práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže
byť prostriedkom ochrany na doplnenie o preventívne účinky pred diskrimináciou, potom v zmysle

judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc musia byť sankcie za diskriminačné správanie účinné,
primerané a odradzujúce. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa ako spotrebiteľ má právo
na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve a tiež má právo domáhať sa, aby
sa dodávateľ zdržal protiprávneho konania, odstránil protiprávny stav a za podmienky, že si na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti stanovené zákonom č. 250/2007 Z. z., má právo aj na

primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom zodpovedá. Keďže žalovaný preukázateľne porušil práva žalobkyne ako spotrebiteľa, súd
považovalsamotnýnárokžalobkynenaprimeranéfinančnézadosťučineniezadôvodný.Priurčenívýšky
primeraného finančného zadosťučinenia prihliadol aj na skutočnosť, že žalovaný napriek bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru prijal plnenie titulom splátok úveru aj nad rozsah istiny úveru (č. l. 19 spisu

sp. zn. 10C/56/2016). V danom prípade primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne je
suma 200 Eur, ktorá zodpovedá svojmu účelu a poskytuje žalobkyni ako spotrebiteľovi satisfakciu a
odradí dodávateľa od porušenia práv spotrebiteľa. Na záver súd pripomína, že inštitút primeraného
finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobkyne, resp. na kompenzáciu
jej majetkovej škody, ale musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku

ochrany (rozsudok KS v Prešove zo dňa 24.5.2017 pod sp. zn. 2Co/137/2016). O trovách konania
rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP v spojení s ustanovením § 262 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, v ktorom namietal, že predpokladom toho, aby
súd mohol priznať primerané finančné zadosťučinenie je, že spotrebiteľove práva a povinnosti sú

porušené a sám vidí iniciatívu ako túto situáciu odvrátiť a zabezpečiť si súdnym rozhodnutím ochranu.
Spotrebiteľove práva a povinnosti však úverovou zmluvou so žalovaným neboli žiadnym spôsobom
poškodené. Spotrebiteľ žiadne poškodenie práv neprezentoval. Predmetom konania vedeného pod sp.
zn. 10C/56/2016, ktoré má byť podkladom na uplatnenie primeraného finančného zadosťučinenia bolovýlučne vyhodnotenie úverovej zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov, čo v žiadnom prípade nemožno
vyhodnotiť ako úspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinnosti. Zo samotného pojmu primeraného
finančného zadosťučinenia vyplýva nevyhnutnosť jeho primeranosti vo vzťahu k porušenej povinnosti.

Jeho cieľom má byť nastolenie akejsi rovnováhy v dôsledku porušenej povinnosti, ktorá spotrebiteľovi
mala spôsobiť škody, pokiaľ však súd vyhlási úverovú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu
chýbajúcichnáležitosti,žiadnaškodaspotrebiteľovinevznikla,právenaopak,získavýhodubezúročného
a bezpoplatkového úveru, ktorý by mu neposkytla žiadna banka ani iná inštitúcia. Ak by na základe
takejto skutočnosti malo byť spotrebiteľovi priznané ešte aj primerané finančné zadosťučinenie, výklad

právnej normy § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. nie je správne aplikovaný. Poukázal na rozsudok
Krajského súdu v Prešove č. k. 14Co/91/2012-141 zo dňa 10.10.2013, v ktorom krajský súd poukázal na
nedôvodnosť primeraného finančného zadosťučinenia v prípade, že úverová zmluva bola vyhlásená za
bezúročnú a bez poplatkov, nakoľko uvedené predstavuje pre žalovaného ako dodávateľa dostatočnú
sankciu. Pokiaľ by sa žalobcovi priznalo aj finančné zadosťučinenie vo výške 200,- bolo by to nielen
neprimerané, ale aj nedôvodné, nakoľko by rovnováha, ktorá má byť podľa § 3 ods. 5 nastolená,

porušil. Zo žalovaným popísaných skutočností je zrejmé, že v danom prípade žalobcovi žiadne ani len
potenciálne riziko ujmy nehrozilo a z celého zmluvného vzťahu so žalovaným sa snaží len vyťažiť výhody
a finančné prostriedky. Ani súdy by nemali spotrebiteľov zbavovať zodpovednosti za svoje záväzky a
následne im ešte priznať primerané finančné zadosťučinenie. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie

zmenil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania, trov právneho zastúpenia.

4. Žalobca sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej

len „C.s.p.“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.),
oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej
časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p.,
bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol
odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok

preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli
byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch
uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 C.s.p.). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací
súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote termín verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu
a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods.2, § 219 ods. 1, 3 C.s.p.). Po prieskume

napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 C.s.p.) dospel odvolací
súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne
správne.

6. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

7. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil
skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver, svoje rozhodnutie
odôvodnil riadne a v rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými argumentmi. Keďže ani v priebehu
odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil

náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu
odkazuje, a len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

8. Všeobecným právnym predpisom upravujúcim ochranu spotrebiteľa je zákon č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Vo vzťahu k tomuto právnemu predpisu Občiansky

zákonník má povahu osobitného predpisu.

9.Vprípadeporušeniaprávaalebopovinnostiustanovenejzákonomč.250/2007Z.z.vzneníneskorších
predpisov a osobitnými predpismi, medzi ktoré sa zaraďuje i Občiansky zákonník, vzniká spotrebiteľoviprávo na primerané finančné zadosťučinenie. Toto právo vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 5 poslednej
vety zákona č. 250/2007 Z.z..

10. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne opierajúci sa o ustanovenie § 3 ods. 5
zákonačíslo250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa.CitovanéustanoveniaZákonaoochranespotrebiteľa
upravujú práva spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak sa na súde úspešne
uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného
zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho

stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné
uplatnenie porušenia práv alebo povinností, ustanovených zákonom číslo 250/2007 Z. z., alebo
osobitnými predpismi a spôsobilosť takéto porušenia práv alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu.
Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto
súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma tu je. Odvolací súd
osobitne zdôrazňuje, že je pritom bez právneho významu, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože

postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy.

11. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť
požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax,
spájajú inštitút náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako

inštitút súkromného práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne
reparačnú funkciu. Pre porovnanie, sankčná funkcia náhrady škody je taká náhrada škody, ktorej cieľom
nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil
vo vzťahu k žalobcovi, a ktorým žalobcovi spôsobil škodu a odradiť žalovaného alebo akúkoľvek tretiu
osobu od opakovania takéhoto konania v budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda trestá a súčasne

pôsobí preventívne. Jazyk európskych predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú funkčnú zložku
sankčnej náhrady škody, teda funkciu preventívnu.

12. Ak práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie
o preventívne účinky pred diskrimináciou, potom v zmysle judikatúry ESD a antidiskriminačných

smerníc, musia byť sankcie za diskriminačné správanie „účinné, primerané a odradzujúce“.

13. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa ako spotrebiteľ, má právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve, a tiež má právo domáhať sa, aby sa dodávateľ
zdržal protiprávneho konania, odstránil protiprávny stav a za podmienky, že si na súde úspešne uplatní

porušenie práva alebo povinností stanovené zákonom číslo 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa,
má právo aj na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinností
ustanovenej týmto zákonom, zodpovedá.

14. V konaní bolo preukázané porušenie práv spotrebiteľa a za takéto porušenie možno považovať aj

to, že žalovaný poskytol žalobkyni úver, ktorý bol na základe rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn.
10C/56/2016 uznaný za bezúročný a bezpoplatkový a bola v ňom konštatovaná neprijateľná zmluvná
podmienka v úverovej zmluve.

15. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že pri posudzovaní predmetného nároku je potrebné podrobiť

prieskumu a vyhodnotiť, či v danom zmluvnom vzťahu existovala už len hrozba vzniku ujmy. Pre
priznanie daného nároku pritom nie je relevantné, či ku vzniku ujmy aj reálne došlo alebo nie. Na to, aby
všeobecný súd priznal spotrebiteľovi nárok na primerané finančné zadosťučinenie, teda úplne postačuje
len samotná existencia hrozby vzniku ujmy počas účinnosti zákona č. 250/2007 Z. z..

16. S poukazom už na vyššie uvádzané odvolací súd konštatuje, že za daného stavu vzhľadom
na závažné porušenie práv žalobkyne zo strany žalovaného, ktorej ochrany sa žalobkyňa úspešne
domáhala na všeobecnom súde, je priznanie primeraného finančného zadosťučinenia plne dôvodné.
Nemožno sa preto stotožniť s názorom odvolateľa, že v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo
preukázané, že došlo k porušeniu práv ustanovených za účelom ochrany žalobkýň ako spotrebiteľa.

17. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia náležitým spôsobom vysvetlil svoje záver o
splnení podmienok pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.18. K správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách
konania.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods.
1, 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil vrátane osvojenia si jeho dôvodov.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396
ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. , § 262 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia

bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bola žalobkyňa sporovou stranou, ktorá mala v odvolacom
konaní úspech v celom rozsahu, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti
žalovanému v rozsahu 100 % a zároveň žalovaný v odvolacom konaní úspech nemal. O výške náhrady
trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
odvolacieho súdu samostatným uznesením.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).