Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, June 20, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/42/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216010145
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2216010145.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaŽovincaasudcovMgr.Kristíny

Ferencziovej a JUDr. Kataríny Batisovej, v trestnej veci proti obžalovanému D. L., pre zločin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská
Streda proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 17.12.2018 č. k. 2T/35/2018-494, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 20.6.2019 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku
treste a psôsobe jeho výkonu.

II. Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku sa

Obžalovaný D. L., nar. XX.X.XXXX v R. P., trvale bytom A. W., R. K.. XXX/XX, okres R. P., bez prihlásenia
F. L., N. ul. č. XXX/XX, okres R. P.,
odsudzuje :
Podľa § 172 ods. 1) Trestného zákona, s použitím § 36 písm. l), § 38 ods. 3) Trestného zákona na trest

odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom zo dňa 17.12.2018 č. k. 2T/35/2018-494 rozhodol tak, že
obžalovaného D. L. uznal za vinného, že
v presne nezistenej dobe, na presne nezistenom mieste, si nezisteným spôsobom bez povolenia
zadovážil okrem iných 1 ks papierovú obálku v ktorej sa nachádzala biela kryštalická látka a 1
ks zatavenú injekčnú striekačku s objemom 2 ml s obsahom bielej kryštalickej látky, ktoré veci

neoprávnene prechovával do dňa 20.11.2015 do 12.00 hod., kedy vo F. L., na N. ulici č. XXX/XX, v
mieste prechodného pobytu obvineného, kde sa zdržiava bez prihlásenia, v rodinnom dome bola na
základe sudcu Okresného súdu Dunajská Streda vykonaná domová prehliadka, počas ktorej okrem
iných boli aj vyššie uvedené veci v rodinnom dome nájdené, následne boli zaistené a zaslané na
expertízne skúmanie na Kriminalistický a expertízny ústav PZ Bratislava, pričom zo znaleckého posudku
Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava bolo zistené, že 1 ks papierová obálka bola o
celkovej hmotnosti 390 mg, obsahovala účinnú látku metamfetamín a uvedené množstvo zodpovedá

najmenej 6 obvykle jednorazovým dávkam drogy a 1 ks zatavená striekačka obsahovala kryštalickú
látku o celkovej hmotnosti 1133 mg, ktoré obsahovalo účinnú látku metamfetamín a uvedené množstvo
zodpovedá najmenej 17 obvykle jednorazovým dávkam drogy, pričom metamfetamín je podľa zákona č.
139/1998Z.z.oomamnýchlátkach,psychotropnýchlátkachaprípravkochvzneníneskoršíchpredpisovzakázaný, je zaradený do II. skupiny psychotropných látok, teda z toho množstva bolo možné vyrobiť
najmenej 23 obvykle jednorazových dávok drogy,
teda neoprávnene si zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku,

čím spáchal zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona.
Za to bol odsúdený podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona pri použití § 38 ods. 3 Trestného zákona a §
36 písm. l) Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona výkon trestu bol podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona a § 51

ods. 1 Trestného zákona bola určená skúšobná doba 3 (tri) roky s probačným dohľadom. Podľa § 51 ods.
4 písm. g) Trestného zákona súd obžalovanému uložil povinnosť spočívajúcu najmä v príkaze podrobiť
sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom, alebo iným odborníkom programu sociálneho
výcviku, alebo inému výchovnému programu.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor a to proti výroku o treste, v neprospech obžalovaného.
Obžalovaný sa vzdal práva podať odvolanie.

Prokurátor v odôvodnení svojho odvolania uviedol, že pokiaľ ide o samotný výrok o treste je potrebné
uviesť, že okresný súd pri ukladaní trestu sa dôsledne neriadil príslušnými ustanoveniami zákona, keď
neprihliadol na všetky konkrétne okolnosti, na ktoré je súd povinný prihliadnuť pri určovaní druhu trestu
a jeho výmery, resp. tieto nesprávne vyhodnotil. V zmysle ustanovenia § 34 ods.4 Trestného zákona
ide najmä o spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a

poľahčujúce okolnosti, ako aj osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V danom prípade
možno konštatovať, že vyhodnotenie osoby páchateľa a možnosti jeho nápravy nevyhnutne vedie len k
jednému záveru a to o tom, že účel trestu, ktorým je v prvom rade ochrana spoločnosti pred páchateľom,
môže byť dosiahnutý len uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody. Aj pri najvyššej snahe o
objektívne a najmä zákonné vyhodnotenie osoby páchateľa vo všetkých súvislostiach, žiadny pozitívny

význam osoby obžalovaného pre hodnotenie nebezpečnosti činu pre spoločnosť, nemožno v danom
prípade nájsť. V osobe obžalovaného sa totiž jedná o špeciálneho recidivistu, ktorý bol v minulosti 4x
súdom trestaný, naposledy v roku 2014 za drogovú trestnú činnosť. V minulosti mu boli opakovane
ukladané podmienečné tresty odňatia slobody, ktoré však svoju výchovnú funkciu u obžalovaného
vôbec nesplnili. Od páchania opakovanej trestnej činnosti neodradili obžalovaného ani tresty vo forme

nepriamej, len svojou existenciou v trestnom zákone (a hrozbou ich uloženia za predpokladu naplnenia
konania v zákone predpokladaného), ani tresty konkrétne, ukladané v reálnej podobe konkrétne práve
obžalovanému. O jeho hrubej ignorácii a nerešpektovaniu platného právneho poriadku svedčí to, že
aktuálne žalovanej trestnej činnosti sa dopustil v skúšobnej dobe predchádzajúceho podmienečného
odsúdenia, aj keď podľa konštatovania súdu v danom prípade nastali účinky podľa ust. § 50 ods. 6

Tr. zákona, avšak táto skutočnosť z odpisu registra trestov nevyplýva. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti zastávam názor, že s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, na spôsob spáchania
trestnej činnosti, jeho následky, na pohnútku obžalovaného, či jeho zavinenie a tiež aj na možnosti
nápravyapomeryobžalovanéhomožnokonštatovať,žeuloženiepodmienečnéhotrestuodňatiaslobody
s probačným dohľadom a obmedzením podľa ust. § 51 ods. 4 písm. g) Tr. zákona, je trestom miernym,

ktorý nemôže zabezpečiť zákonom predpokladaný účel vymedzený v § 34 ods. 1 Tr. zákona a to nielen
zabrániť páchateľovi v páchaní ďalšej trestnej činnosti, či vytvoriť mu podmienky pre to, aby v budúcnosti
viedolriadnyživot,aleajzabezpečiťgenerálnuprevenciu,t.j.odradiťinýchodpáchaniatrestnejčinnosti.
Z uvedených dôvodov prokurátor navrhuje, aby Krajský súd Trnava na podklade podaného odvolania
zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda čo do výroku o treste a následne v zmysle

ustanovenia § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanému uložil trest v intenciách odvolania.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:

1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,

b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo

f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti
treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené
s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.
Po preskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu podaného odvolania, odvolací súd zistil, že odvolanie

je dôvodné a napadnutý výrok o treste a spôsobe výkonu je potrebné zrušiť z dôvodu uloženia
neprimerane mierneho trestu.
Prvostupňový súd odôvodnil rozhodnutie o treste pre obžalovaného v napadnutom rozsudku takto: „Súd
vychádzajúc pri výmere výšky a druhu trestu z ustanovenia § 34 Trestného zákona a nasl., zvážiac
najmä stav poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom v rámci riešenej veci mohol vyhodnotiť iba

jednu poľahčujúcu okolnosť a to priznanie sa a účinnú ľútosť obžalovaného, avšak nemohol vyhodnotiť
žiadnu priťažujúcu okolnosť, keďže predchádzajúce tresty sú zo zákona zahladené, resp. osvedčené,
súd zvážiac aj ďalšie okolnosti prípadu, najmä za vzniknutý následok, spôsob spáchania činu, zavinenie
a pohnútku a na osobu páchateľa a jeho pomery a možnosti nápravy a prevýchovy, ktorý od vykonania
skutku sa nedopustil ďalšieho trestného činu, súd dospel k záveru, že uložený podmienečný trest

odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby s probačným dohľadom a primeranou povinnosťou
postačí na jeho nápravu a prevýchovu.“
Uvedené odôvodnenie napadnutého výroku o treste je absolútne nedostačujúce a v rozpore s
požiadavkou uvedenou v ustanovení § 168 ods. 1 Trestného poriadku.
Z prvostupňového rozsudku sa môžeme dozvedieť iba to, že súd považoval predchádzajúce odsúdenia

za zahladené a zohľadnil obžalovanému jednu poľahčujúcu okolnosť. Nemožno však zistiť ako zhodnotil
ďalšie kritéria rozhodujúce pri ukladaní trestu (vzniknutý následok trestného činu, spôsob spáchania
činu, zavinenie a pohnútku a na osobu páchateľa a jeho pomery a možnosti nápravy a prevýchovy),
pretože tieto zákonom vymenované kritéria nenaplnil žiadnym konkrétnym obsahom vyplývajúcim z
vykonaného dokazovania. To, že obžalovaný od spáchania žalovaného trestného činu nespáchal ďalší

trestný čin je pri úvahe nad trestom irelevantné.
Odvolací súd plne súhlasí s názorom prokurátora, že uloženie podmienečného trestu odňatia slobody
s probačným dohľadom a obmedzením podľa ust. § 51 ods. 4 písm. g) Trestného zákona, je trestom
neprimerane miernym, ktorý nemôže zabezpečiť zákonom predpokladaný účel vymedzený v § 34 ods.
1 Tr. zákona a to nielen zabrániť páchateľovi v páchaní ďalšej trestnej činnosti, či vytvoriť mu podmienky

pre to, aby v budúcnosti viedol riadny život, ale aj zabezpečiť generálnu prevenciu, t. j. odradiť iných
od páchania trestnej činnosti.
Nie je možné prehliadnuť ani ignorovať skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil aktuálne súdenej trestnej
činnostipočasplynutiaskúšobnejdobypodmienečnéhoodsúdeniavykonanéhovoveciOkresnéhosúdu
Dunajská Streda vedenej pod sp. zn. 1T/23/2014 a to bez ohľadu na to, či v tomto prípade platí zákonná

domnienka osvedčenia sa obžalovaného v zmysle § 50 ods. 6 Trestného zákona. Vo veci Okresného
súdu Dunajská Streda vedenej pod sp. zn. 1T/23/2014 bol obžalovaný odsúdený pre rovnaký druh
(drogovej) trestnej činnosti, pre aký je súdený v aktuálnom trestnom konaní. Predchádzajúce odsúdenie
pritomniejeobžalovanémuzohľadnenéakopriťažujúcaokolnosťpodľa§37písm.m)Trestnéhozákona.Rovnako nie je možné sa stotožniť s názorom prvostupňového súdu, že všetky predchádzajúce
odsúdenia obžalovaného súd zahladené, resp. sa na obžalovaného hľadí akoby nebol súdený. V konaní
Okresného súdu Dunajská Streda vedenom pod sp. zn. 2T/223/2012 bol obžalovaný uznaný za vinného

podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a bolo rozhodnuté o upustení od uloženia súhrnného trestu podľa
§ 44 Trestného zákona. Toto odsúdenie nie je zahladené.
Z uvedených skutočností tak vyplýva, že v osobe obžalovaného ide o recidivujúceho páchateľa trestnej
činnosti, ktorý sa opakovane dopúšťa páchania úmyselných trestných činov a ani hrozba „premeny“
podmienečného trestu odňatia slobody (aj keď sa v skutočnosti nenaplnila), ho neodradila od páchania

rovnakého druhu ešte závažnejšej trestnej činnosti. Účel tak individuálnej, ako i generálnej prevencie
nie je možné v jeho prípade dosiahnuť uložením trestu odňatia slobody, ktorého výkon je podmienečne
odložený na skúšobnú dobu s probačným dohľadom a na naplnenie oboch týchto účelov je potrebné
uložiť mu trest odňatia slobody bez podmienečného odkladu jeho výkonu.
Vzhľadom na skutočnosť, že prvostupňový súd vykonal vo vzťahu k rozhodnutiu o treste dokazovanie
v dostatočnom rozsahu, mohol odvolací súd po zrušení odvolaním napadnutého výroku o treste sám

postupovať podľa ustanovenia § 322 ods. 3 Trestného poriadku.
Priúvahenadvýškoutrestuodvolacísúdvychádzaljednakzprevahypoľahčujúcichokolností,akoitoho,
že ide o prvý nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý je obžalovanému ukladaný. Rozhodol preto o
uložení trestu v minimálnej výmere, t. j. 3 roky. S prihliadnutím aj na časový odstup medzi spáchaním
trestného činu a rozhodnutím odvolacieho súdu, nepovažuje uloženie prísnejšieho testu za potrebné.

O spôsobe výkonu trestu odňatia slobody súd rozhodol po zistení, že bola splnená zákonná podmienka
v ustanovení § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona a zároveň nebol dôvod na aplikáciu ustanovenia
§ 48 ods. 4 Trestného zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.