Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 21, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoE/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817202658
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8817202658.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a členov
senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v exekučnej veci oprávneného EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému
N. I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. G. XXX/XX, XXX XX J. nad L., o udelenie poverenia, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 11Er 439/2017-43 zo dňa 21.
marca 2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. Vychádzal zo zistenia, že dňa 08.03.2017 bola súdu prvej inštancie doručená žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol
rozhodcovský rozsudok sp. zn. SRSAspA 12650/16 zo dňa 24.08.2016 vydaný Stálym rozhodcovským
súdom. Mal za preukázané, že dňa 23.03.2014 došlo medzi účastníkmi konania k uzatvoreniu Dohody
o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, súčasťou ktorej bola aj rozhodcovská zmluva.

Mal tiež za preukázané, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo Zmluvy o poskytnutí
flexipôžičky zo dňa 08.06.2007, pričom táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. Zámer oprávneného
dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku s povinným vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, keď pri podpísaní dohody boli naplnené
znaky tohto inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane oprávneného a využitie takej
obchodnej praktiky, ktorá podstatne narušila ekonomické správanie sa povinného ako priemerného

spotrebiteľa. Uznanie dlhu ako inštitút zabezpečenia záväzku je inštitútom legálnym, v prejednávanej
veci však ide predovšetkým o otázku, akým spôsobom tento úkon dlžníka vznikol. V tomto prípade
to bol oprávnený, ktorý dal povinnému podpísať ním vopred pripravený formulár vrátane vyhlásenia
dlžníka o tom, že všetky spory, ktoré vznikli z vyššie uvedenej Dohody budú riešené pred Stálym
rozhodcovským súdom. Povinný podpísaním Dohody a „spotrebiteľskej“ rozhodcovskej zmluvy naoko
„vlastným“ úkonom si z vôle oprávneného svoje postavenie podstatne zhoršil. Nekalé obchodné praktiky

sú v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa zakázané. Rozhodcovské konanie, výsledkom ktorého je
exekučný titul uplatnený v tomto konaní, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných
strán, keďže rozhodcovská zmluva nebola medzi účastníkmi platne uzatvorená. Akékoľvek plnenie
priznané rozhodcom na základe takejto rozhodcovskej zmluvy je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými
mravmi a preto rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na
vykonanie exekúcie.3. Proti uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že oprávnený pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy
s povinným postupoval prísne podľa právnymi predpismi vymedzených pravidiel. Oprávnený

kategoricky odmieta domnienku súdu, že rozhodcovská zmluva bola podmienkou uzatvorenia Zmluvy.
Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na samostatnom dokumente a bola obsahovo aj formálne
oddelená od Dohody o uznaní záväzku. Povinný rozhodcovskú zmluvu podpísal sám a dobrovoľne.
Rozhodcovská zmluva neobsahovala žiadne iné dojednania, okrem rozhodcovskej zmluvy. To znamená,
že spotrebiteľ ju mohol odmietnuť, čím by zároveň neodmietol žiadne iné zmluvné ustanovenia,

keďže sa v danej rozhodcovskej zmluve nenachádzali. Ak by bolo v úmysle zákonodarcu zakázať
v spotrebiteľských sporoch rozhodcovské konanie, neprijímal by samostatný zákon na jeho úpravu.
Rozhodcovská zmluva neobmedzila právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd. Nemožno ju považovať za
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Poukázal tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3 M Cdo 11/2010.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie §

34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len „C.s.p.“),
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) a
dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

5. Podľa § 9a odsek 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

6. Podľa § 243h odsek 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca

2017.

7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu

prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a na doplnenie jeho správnosti poznamenáva.

8. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvej inštancie aj bez návrhu prioritne riešil, je
otázka platnosti rozhodcovskej zmluvy. Najvyšší súd SR už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval
oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci sp. zn. 3Cdo

146/2011 najvyšší súd judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za
exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol
vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s

právomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúdviazanýtým,akotútootázkuvyriešilrozhodcovský
súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej
okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.“ (Obdobne porovnaj aj
uznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyvovecisp.zn.6Cdo143/2011,sp.zn.2Cdo245/2010,

uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 55/2011, sp. zn. IV. ÚS
60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 01.11.2011). Odvolací
súd nevidí žiadny dôvod na to, aby sa uvedené závery nemali vzťahovať aj na stav, keď rozhodcovský
rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej zmluve v spotrebiteľskej zmluve.

9. Odvolací súd konštatuje, že exekučný súd je podľa § 44 odsek 2 Exekučného poriadku, v
znení účinnom do 31.03.2017, o.i. povinný skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súd teda
neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Pri
existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských veciach súd skúma,
či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci konať. V prípade

zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej
doložky, je nutné konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto, spolu s princípom dôslednej ochrany právspotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu, dáva podklad pre taký postup exekučného
súdu, ktorý mal za následok neudelenie poverenia.

10. Podľa § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

11. Podľa § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa odseku 2, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa odseku 3, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom
a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa odseku 5, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

12. Posúdenie rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je aj v súlade s ustanovením
§ 54 odsek 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so smernicou Rady 93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako aj judikatúrou Európskeho súdneho

dvora. Ani v tejto časti odvolanie oprávneného nebolo opodstatnené.

13. Súd prvej inštancie správne postupoval, ak sa prioritne zaoberal otázkou platnosti rozhodcovskej
zmluvy, nakoľko bez platnej rozhodcovskej zmluvy, uzavretej v súlade s príslušnými zákonnými
ustanoveniami, ktorá zakladá právomoc rozhodcovského súdu, neexistuje účinný a vykonateľný

exekučný titul, čím nie je daný podklad pre vykonanie exekúcie.

14. Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na samostatnej listine dňa 23.03.2014 (č.l. 19), avšak v
rovnaký deň ako Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach (č.l. 18). Súd prvej
inštancie odôvodnil neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy tým, že nebola dojednaná individuálne, ale

bola vopred predformulovaná a teda spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť také dojednanie, len ho prijať
alebo odmietnuť ako celok (§ 53 odsek 2 Občianskeho zákonníka). Ide o zásadné rozhodnutie a odvolací
súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje. Zmluvné dojednanie, ktoré nebolo spotrebiteľom individuálne
dojednané, a ktoré vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní,
odvolací súd považuje za podmienku, ktorá bráni tomu, aby na jej základe bol vydaný rozhodcovský

rozsudok, ktorý by mohol byť exekučným titulom.

15. Podľa dojednanej rozhodcovskej zmluvy sa všetky spory z dohody o uznaní záväzku mohli riešiť
pred rozhodcovským súdom. Podanie žaloby na všeobecnom súde malo síce povahu rozväzovacej
podmienky vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve, avšak toto dojednanie neplatilo, ak pred podaním žaloby

na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd.

16. S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolal dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom
súde, spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť. Podanie žaloby na
rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po

začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde, čo je zrejmé z
ustanovenia § 19 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.17. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27.9.2010, v zmysle ktorého „zmluvná
podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných

obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne
dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť
exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak
síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa

takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom
2008“.

18. Rozhodcovský rozsudok bol založený na rozhodcovskej zmluve v spotrebiteľskej zmluve.

Neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky obdobne ako keď
rozhodcovskej zmluvy niet. (Porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo
1/2012, uznesenie Krajského súdu v Prešove vo veci 6CoE 66/2012, 6CoE 256/2012)

19. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav

zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá
voľba konkrétne znamená (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6MCdo
9/2012). Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver,
že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred

pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Súdna kontrola dopadá aj na za stavu, že zmluvný
vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu
formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázaná vôľa
spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca (v danej veci predformulovaný

na tlačive dodávateľa). Inak by aj napríklad záložné zmluvy, ktoré sa nachádzajú na ,,sólo“ tlačivách
boli vylúčené zo súdnej kontroly. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť,
že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad
typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem,
že si ich vyžiadali spotrebitelia.

20. Občiansky zákonník účinný od 01.01.2008 za neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 odsek 4
písm. r/ považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

21. Keďže ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej
neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo
zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca
spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť
neplatná, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný

titul. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi
zmluvnými stranami bola v súlade s ustanovením § 3 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení neskorších
predpisov uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré
medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v
rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu

rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 odsek 1 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov)
akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.

22. Vo svetle uvedených záverov správne súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

23. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby
ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú. (Rozsudok
Súdneho dvora európskej únie C-243/08 Pannon)24. Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy odvolací súd vidí tiež v geografickom faktore v zmysle
judikatúry. Neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má

odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva. Už len samotná vzdialenosť na
rozhodcovské konanie je odradzujúca. (Pozri rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 - C-244/98 Océano
Grupo Editorial)

25. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom účastníkom konania,

ani k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná, prípadne práva na súdnu
ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky.

26. Naopak, nanútenie rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa vo vzťahu k spotrebiteľovi, je v rozpore s
právom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou Slovenskej republiky. Posúdenie rozhodcovskej zmluvy

ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je v súlade s ustanovením § 54 odsek 2 Občianskeho zákonníka,
v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách.

27. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so

zreteľom na neplatnú rozhodcovskú zmluvu nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími
námietkami, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

28. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté
uznesenie ako správne potvrdil v súlade s ustanovením § 387 odsek 1 a 2 C.s.p..

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).