Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Sžfk/46/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015201042
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Melicher

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:4015201042.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a

členiek senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Eriky Šobichovej v právnej veci žalobcu: I. W., s
miestom podnikania Hlavná 137/67, Veľké Ripňany - Behynce, IČO: 33 128 472, právne zastúpený:
Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, Poprad,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 887805/2015 zo dňa 15. júna 2015, konajúc o
kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/241/2015-74 zo dňa 15.
februára 2017, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.
k. 11S/241/2015-74 zo dňa 15. februára 2017 z a m i e t a.

Kasačnému sťažovateľovi nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 11S/241/2015-74 zo dňa 15. februára
2017 postupom podľa § 491 v spojení s § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“) zamietol
žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 887805/2015
zo dňa 15.06.2015, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej

len „daňový poriadok“) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil
prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 9414401/5/5200772/2014/Ges zo dňa 26.11.2014,
ktorým bol žalobcovi v zmysle § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie november 2012 v sume 6.628,40 €. O trovách konania rozhodol krajský súd s
poukazom na § 168 S.s.p. tak, že žalovanému ich náhradu nepriznal.

2. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že jeho úlohou bolo posúdiť správnosť postupu

a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty
u žalobcu za zdaňovacie obdobie november 2012 v sume 6.628,40 € a zistiť, či daňové orgány pri
rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru,
že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty, nakoľko nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia - nákup PHM od dodávateľa S.E.A. -
MBM, spol. s r.o., za nákup tovaru od spoločnosti GOLD, spol. s r.o. a za nákup tovaru od spoločnosti
Facies, s.r.o.

3. K nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty krajský súd uviedol, že uskutočnenie zdaniteľných
plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu a odpočítanie dane z pridanej
hodnoty nenastáva ex lege podľa § 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty vznení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), ale je iba právom platiteľa tejto dane, ktoré je
spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane. Daň z pridanej hodnoty
je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a

obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi. Právo
na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia vo faktúre.
Základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane je, aby sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo a aby boli
splnené vecné a časové podmienky na odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Podmienky uvedené
v § 49 a nasl. (odpočítanie dane) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné

splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže zákon to neustanovuje)
ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak,
zákonodarca požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby platiteľ dane, ktorý nárok na odpočet uplatňuje,
preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil v zákone o DPH.

4. Krajský súd mal z obsahu administratívneho spisu za preukázané, že príslušný správca dane

začal dňa 10.10.2013 u žalobcu s výkonom daňovej kontroly, predmetom ktorej bola kontrola dane z
pridanej hodnoty podľa zákona o DPH. Kontrolovaným zdaňovacím obdobím bol január - december
2012. Daňová kontrola bola súbežne začatá i u právnickej osoby Lanfer, s.r.o., ktorej jediným
konateľom je I. W.. Daňová kontrola bola začatá na základe výsledkov šetrení z medzinárodnej výmeny
informácií (dožiadanie českého daňového úradu) s preverením nadobudnutia intrakomunitárneho tovaru

u daňového subjektu Ro - Truck, s.r.o. so sídlom Náměstí T. G. Masaryka 2392/17, Břeclav, DIK .CZ
29274052 od daňového subjektu (iné zdaňovacie obdobie), v ktorej spoločnosti je konateľom tá istá
osoba a to I. W.. Kontrolou predložených dokladov správca dane zistil, že žalobca si za november 2012,
podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, uplatnil právo na odpočítanie dane 2 faktúr (fa č. 1020120340 -
DPH 2310,00 eur, fa č. 1020120357 - DPH 1167,20 eur z 05.11.2012) od dodávateľa S.E.A. - MBM spol.

s r.o. Hlohovec za nákup PHM a pneumatík, z faktúry č. 10121078 za nákup tovaru - spiacej nadstavby,
vystavenej dodávateľom MC GOLD, spol. s r.o., Pezinok (celkom v sume 7380,00 eur, z toho DPH
230,00 eur) a dane z 2 faktúr č. 1020120058 zo dňa 2. 11. 2012 (celkom v sume 6.783,60 €, z toho DPH
1.130,60 € a z fasktúry č. 1012120066 zo dňa 06. 11. 2012 (celkom 4.743,60 €, z toho DPH 790,60 €)
za nákup tovaru - nákup náhradných dielov od dodávateľa Facies, s.r.o., Horná 16, Banská Bystrica.

5. Správca dane dožiadaním zo dňa 13.11.2013 na miestne príslušný Daňový úrad Trnava, požiadal
o preverenie nadobudnutia tovaru spoločnosťou S.E.A. - MBM, spol. s r.o. a preverenie dodania tohto
tovaru žalobcovi podľa pripojených faktúr. V zmysle dožiadania správcu dane Daňový úrad Trnava
šetrením zistil, že na adrese sídla spoločnosti S.E.A. - MBM, spol. s r.o. sa nachádza rodinný dom, na

ktorom je označenie spoločnosti S.E.A. - MBM, spol. s r.o., ale žiadne osoby neboli prítomné. Žiadosť
o predloženie dokladov si daňový subjekt S.E.A. - MBM, spol. s r.o. prevzal, ale žiadne doklady v
stanovenej lehote nepredložil. Konateľ daňového subjektu S.E.A. - MBM, spol. s r.o. C. Y. si predvolanie
neprevzal a z dôvodu neznámeho pobytu sa menovaného nepodarilo predviesť ani cestou príslušníkov
PZ. Spoločnosť nemala v predmete podnikania nákup a predaj PHM podľa § 25b zákona č. 98/2004

Z.z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov. Dožiadanému správcovi dane sa preto nepodarilo preveriť
skutočnosti súvisiace s dožiadaním správcu dane, ani zabezpečiť žiadne účtovné doklady. Správca
dane vypočul žalobcu dňa 28.05.2014 (za účasti jeho splnomocneného zástupcu) a bol oboznámený s
priebehom a výsledkami vykonaného dokazovania, pričom sa vyjadroval i k obchodom so spoločnosťou
S.E.A. - MBM, spol. s r.o. Správca dane žalobcu vyzval, aby v určenej lehote predložil doklady a dôkazy

týkajúce sa daňovej kontroly, ktoré neboli doteraz predložené. Žalobca po stanovenej lehote správcom
dane dňa 07.08.2014 predložil iba internú evidenciu dokladov týkajúcu sa daňového subjektu S.E.A. -
MBM, spol. s r.o.

6. Správca dane dožiadaním zo dňa 11.11.2013 na miestne príslušný Daňový úrad Bratislava, požiadal o

preverenie nadobudnutia tovaru spoločnosťou MC GOLD, spol. s r.o. a preverenie dodania tohto tovaru
žalobcovi podľa pripojených faktúr. V zmysle dožiadania správcu dane Daňový úrad Bratislava šetrením
zistil, že daňový subjekt MC GOLD, spol. s r.o. nespolupracuje so správcom dane,
úradné písomnosti na adrese svojho sídla nepreberá. Doporučené zásielky do vlastných rúk sa vracajú
späť s poznámkou pošty „adresát neznámy“. V roku 2013 bola začatá daňová kontrola v MC GOLD,

spol. s r. o. za január - december 2012, spoločnosť nepredložila žiadne doklady a daň bola určená podľa
pomôcok. Spoločnosti bola dňa 24. 07. 2013 na návrh správcu dane zrušená registrácia platiteľa dane
z pridanej hodnoty.7. Správca dane dožiadaním zo dňa 08.11.2013 na miestne príslušný Daňový úrad Banská Bystrica,
požiadal o preverenie nadobudnutia tovaru spoločnosťou FACIES, s.r.o. a preverenie dodania tohto
tovaru žalobcovi podľa pripojených faktúr. V zmysle dožiadania správcu dane Daňový úrad Banská

Bystrica šetrením zistil, že v evidencii dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobe november 2012
sa u daňového subjektu FACIES, s.r.o. fa č. 1020120058 a faktúra č. 1020120066 nenachádzali. Dňa
03. 02. 2014 sa konateľa spoločnosti FACIES s.r.o. X. G. k výsluchu nedostavil a šetrením správca dane
zistil, že X. G. od 17. 12. 2013 už nie je konateľom tejto spoločnosti, avšak dňa 05. 03. 2014 sa dostavil
na výsluch svedka (žalobca bol upovedomený o výsluchu svedka), ktorý uviedol, že k faktúram sa nevie

vyjadriť, podpis na nich je jeho. Správca dane konštatoval, že uskutočnenie zdaniteľných plnení nebolo
preukázané.

8. Žalobca bol s výsledkami daňovej kontroly opätovne oboznámený dňa 16.07.2014, za účasti jeho
splnomocneného zástupcu Ing. I. H., o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní. Žalobca
sa vyjadril k nákupu pohonných hmôt a uviedol, že prevádzkuje kamiónovú dopravu a v roku 2012

disponoval vozovým parkom v počte 5 vozidiel. Tovar asi objednal telefonicky, nepamätá si, kedy začal
s týmto dodávateľom obchodovať. Tovar mu bol dodaný dodávateľom v cisterne do Behyniec, kde
PHM prečerpali, doklad o množstve nevie preložiť, náklady na dopravu znášal dodávateľ, faktúry boli
zaplatené asi na účet. K nakladaniu tovaru a k vodičom cisterien sa nevedel vyjadriť. Ako dôkaz spotreby
pohonných hmôt nakúpených od preverovanej spoločnosti uviedol, že ak by spoločnosť nemala k

dispozíciipohonnéhmoty,nemohlibymotorovévozidlánajazdiť560000km.Kuskutočnostiamzisteným
u ďalších spoločností sa splnomocnený zástupca žalobcu nevyjadril.

9. Správca dane spísal dňa 12.09.2014 protokol z daňovej kontroly, v ktorom je okrem iného popísané
vykonané dokazovanie správcu dane vo vzťahu k dodávateľovi žalobcu S.E.A. - MBM, spol. s r.o., MC

GOLD, spol. s r.o. a FACIES, s.r.o. a k zdaňovaciemu obdobiu november 2012. Správca dane v ňom
konštatoval, že žalobca nepreukázal dodanie tovarov zo strany vyššie označeného dodávateľa tak, ako
bolo deklarované v daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie.

10. Správca dane výzvou zo dňa 12.09.2014 vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k zisteniam uvedeným v

protokole z daňovej kontroly (ktorý mu bol spolu s výzvou doručený dňa 26.09.2014), na čo reagoval,
v podaní doručenom správcovi dane dňa 16.10.2014.

11. Dňa 25.11.2014 vyhotovil správca dane zápisnicu o ústnom pojednávaní vo veci prerokovania
pripomienok k protokolu zo dňa 12.09.2014, ktorého sa za žalobcu zúčastnila splnomocnená osoba Ing.

I. H., ktorá zotrvala na predchádzajúcich písomných podaniach žalobcu. Správca dane skonštatoval, že
nie je potrebné ďalšie dokazovanie vo vyrubovacom konaní v zmysle § 24 daňového poriadku.

12. Správca dane dňa 26.11.2014 vydal rozhodnutie č. 9414401/5/5200772/2014/Ges, ktorým podľa §
68 ods. 5 a 6 daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 6.628,40 € za

zdaňovacie obdobie november 2012 s tým, že žalobca si v podanom daňovom priznaní dňa
24.01.2013 uplatnil nadmerný odpočet -496,53 €, pričom vlastná daňová povinnosť zistená správcom
dane je v sume 6.131,87 €, čo je rozdiel 6.628,40 €. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.

13. Rozhodnutím č. 887805/2015 zo dňa 15.06.2015 žalovaný ako odvolací orgán podľa § 74

ods. 4 daňového poriadku potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Nitra č.
9414401/5/5200772/2014/Ges zo dňa 26.11.2014. Toto rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že
formálne doloženie faktúr a dokladov o úhrade bez preukázania skutočného nadobudnutia tovaru
nie je pre daňové účely dostačujúce. Za účelom preverenia vnútroštátneho nadobudnutia tovarov od
dodávateľa S.E.A. - MBM, spol. s r.o., MC GOLD, spol. s r.o. a FACVIES, s.r.o. správca dane vykonal

rozsiahle dokazovanie (výsluchom konateľa žalobcu, dožiadaním na správcov dane, deklarovaných
dodávateľov podľa sídla, vyžiadaním si listinných dokladov), na základe ktorého dospel k záveru,
že žalobca si nedôvodne uplatnil odpočítanie dane pri deklarovaných dodávkach od uvedených
dodávateľov,nakoľkonepreukázalreálnosťzdaniteľnýchobchodov.Správcadanesavpriebehudaňovej
kontroly zaoberal všetkými skutočnosťami a zisteniami, ktoré mal k dispozícii a ktorými by bolo možné

preukázať daňovým subjektom uplatnené právo na odpočítanie dane z deklarovaných obchodných
transakcií. Žalovaný uviedol, že dôkazné bremeno znáša daňový subjekt a bolo jeho povinnosťou
preukázať svoje tvrdenia relevantnými dôkazmi. Správca dane postupoval v rámci dokazovania v súlade
s § 24 daňového poriadku a využil všetky možnosti, ktoré mu tento právny predpis umožňuje prezistenie a preukázanie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane. Pre uplatnenie nároku na
odpočítanie dane je nevyhnutné, aby prijaté plnenie bolo skutočne zrealizované, čo v danom prípade
nebolo kontrolovaným daňovým subjektom, ani jeho obchodnými partnermi preukázané.

14. Žalobca vo svojej žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané v rozpore so zisteným
skutkovým stavom, ako aj v rozpore s právnym stavom a v konaní, ktoré ich vydaniu predchádzalo,
došlo k porušeniu procesných práv žalobcu podstatným spôsobom. Uviedol, že má právo na nadmerný
odpočet, pretože objektívne preukázal splnenie povinností, ktoré mu boli uložené v oblasti dokazovania,

a to predložením všetkých dostupných listín. Nesúhlasil s tvrdením správcu dane, že neuniesol dôkazné
bremeno, pretože vyčerpal dôkaznú povinnosť a predložil všetky doklady, ktorými reálne disponoval.
Účtovné doklady, faktúry, doklady o úhrade faktúr a i svedecké výpovede potvrdzujú vystavenie faktúr,
ako aj dodanie plnení. Uviedol, že všetci dodávatelia (ďalšie zdaňovacie obdobia v roku 2012) v
čase dodania plnení boli registrovaní ako platitelia dane z pridanej hodnoty a toto si žalobca preveril.
Skutočnosť, že v čase vykonania kontroly už preverované subjekty boli nekontaktné, resp. po zmene

konateľa a bez dokladov, nemožno klásť za vinu žalobcovi. V čase, kedy dochádzalo k obchodom so
žalobcom, tieto spoločnosti so správcom dane komunikovali, podávali daňové priznanie a platili daň
z pridanej hodnoty. V ďalšej časti žaloby žalobca uviedol, že správca dane a následne ani žalovaný
nespochybnili,žebymutovarneboldodaný,alebožebyhonepoužilnavykonanézdaniteľnéplnenia,ale
spochybnili osobu dodávateľa. Poukázal na to, že má obmedzené možnosti na preverenie dodávateľov

a týchto si môže preveriť len z verejne dostupných zdrojov. Každý dodávateľ potvrdil, že tovar dodal
a vystavil príslušnú faktúru. Skutočnosť, že dodávateľ neskôr zmenil konateľa, resp. je nekontaktný
a už nevykonáva činnosť, nemá možnosť a schopnosť predvídať. Poukázal i na to, že správca dane
porušil ustanovenie § 46 ods. 5 daňového poriadku tým, že ak mal alebo zistil pochybnosti o správnosti,
pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených žalobcom, mal mu tieto pochybnosti oznámiť a vyzvať

ho, aby sa k nim vyjadril. Žalobcovi nie je zrejmé, akými inými dôkazmi mohol a mal ako daňový
subjekt disponovať, aby vyvrátil pochybnosti správcu dane. Podľa žalobcu sa správca dane dopustil i
procesných pochybení, a to takých, že nie je zrejmé, akými úvahami a z akého hodnotenia dôkazov
dospel k svojmu záveru o neunesení dôkazného bremena zo strany žalobcu, nevyhodnotil všetky
dôkazy, v odôvodnení rozhodnutia sa dostatočne nevysporiadal sa námietkami žalobcu. Vyhodnotenie

dôkazov bolo robené jednoznačne v neprospech žalobcu a žalobca má za to, že žalovaný i správca
dane porušili pri hodnotení dôkazov ustanovenia § 3 ods. 3 vyššie citovaného zákona, keďže pri
vyhodnotení dôkazov vôbec neprihliadli na žalobcom preukazované skutočnosti a vzájomné súvislosti
medzi vykonanými dôkazmi. Do daňovej kontroly zasahoval zamestnanec správcu dane, ktorý nebol na
výkon daňovej kontroly poverený, a to vyžiadaním si dokladov tak za subjekt I. W. (kde poverenie bolo),

ako i za subjekt Lanfer, s.r.o. (kde poverenie nebolo). Postupom správcu dane bol žalobca vystavený do
situácie, ktorá ho podstatne znevýhodňovala proti správcovi dane a značne obmedzila jeho možnosti
obhajovať svoje tvrdenia a uplatňovať svoje práva.

15. Krajský súd konštatoval, že faktúry a listy o úhrade, ktoré predložil žalobca obsahovali iba

popis zdaniteľného plnenia (pohonné hmoty, náhradné diely a pod.), ktoré je však nepreskúmateľné
bez predloženia relevantných dokladov. Tieto dôkazy sa odvíjajú od druhu poskytnutého tovaru a
konkrétneho dodávateľa. Podľa názoru krajského súdu však treba pričítať na ťarchu žalobcu tú
skutočnosť, že žiadnym spôsobom si neoveroval svojho dodávateľa. Overovanie si obchodných
partnerov nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo

vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť
schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera,
sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne
naplnenie deklarovaného obchodu medzi ním a deklarovaným dodávateľom. Krajský súd mal za to, že
správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie a v zmysle oprávnení mu daných daňovým poriadkom,

preveroval všetky daňové transakcie, t.j. dodanie tovaru žalobcovi ním deklarovanými dodávateľmi,
ktoré boli predmetom kontrolovaného zdaňovacieho obdobia podľa Protokolu, a to dožiadaním na
Daňový úrad Trnava, Daňový úrad Bratislava a Daňový úrad banská Bystrica. Pri preverovaní dodania
žalobcom deklarovaného tovaru, tak ako sú podrobne uvedené v bode 5. až 7. tohto rozsudku, tak
účtovnými dokladmi nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľných obchodov. V tejto súvislosti je

potrebné uviesť, že existenciu žalobcom deklarovaných dodávok tovaru nepreukazujú ním predložené
doklady. Nepriznanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v prípade vyššie uvedených
žalobcom deklarovaných dodávok a dodávateľov však správca dane neodôvodňoval nekontaktnosťou,
ani nespoluprácou týchto dodávateľov (ako na to poukazoval žalobca v podanej žalobe), ale tým, žežalobca v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepreukázal relevantnými dôkaznými
prostriedkami skutočnú existenciu zdaniteľného plnenia, pri ktorom si uplatnil odpočítanie dane a dostal
sa do dôkaznej núdze, čo správcu dane viedlo k tomu, že mu nepriznal odpočítanie dane.

16. Vychádzajúc z vyššie uvedeného krajský súd dospel k záveru, že správca dane pri vykonávaní
daňovej kontroly vychádzal z jednoznačných a presvedčivých dôkazov, svedeckých výpovedí a použil
na to zákonné prostriedky, pričom dokazovaním zistený skutkový stav považoval za dostatočný a
vyčerpávajúci. Odpočet DPH si žalobca uplatnil sám, preto musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný

obchod bol reálne uskutočnený tak, ako ho deklaroval v daňovom priznaní alebo v zmysle predložených
dokladov, ktoré preukazujú reálne uskutočnenie daňovej transakcie uvedenej na daňovom doklade
(faktúra, doklady o úhrade a pod.), a to aj osobou uvedenou na týchto dokladoch, čo žalobca nevedel
listinami preukázať, i keď ho zaťažuje dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku.

17. V odôvodnení sa krajský súd vyjadril i k rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie (rozsudok

C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics, C-484/03 Bond House), rozsudku Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 a k rozsudku SD EÚ (druhá komora) vo veci C-273/11 - Mecsek-Gabona Kft proti
Nemzeti Adó és Vámhivatal Dél-dunántúli Regionális Adó Föigazgatósága zo dňa 06.09.2012, na ktoré
poukazoval žalobca v podanej žalobe.

18. Krajský súd zaujal stanovisko i k ďalším námietkam žalobcu, ktoré vyhodnotil ako nedôvodné.

19. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu včas
kasačnú sťažnosť, ktorou žiadal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému
súdu na ďalšie konanie. Kasačnú sťažnosť odôvodnil poukazom na ustanovenie § 440 ods. 1 písm.

g/ S.s.p. tým, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci - rozložení
dôkazného bremena, keď ho súd v celom rozsahu určil žalobcovi ako daňovému subjektu v zmysle
§ 24 ods. 1 daňového poriadku. Žalovaný spochybňoval a namietal dodanie tovaru spoločnosťami
S.E.A. - MBM, spol. s r.o., MC GOLD, spol. s r.o. a FACIES, s.r.o., nakoľko preverovaním zistil, že
uskutočnenie zdaniteľných obchodov sa reálne neuskutočnilo, teda že dodávky tovaru neboli reálne

uskutočnené. Zdôraznil, že ,,nekontaktnosť“ nemožno klásť za vinu žalobcovi. Mal za to, že dôkazy od
neho vyžadované boli mierou jeho technických, právnych, ale aj zákonných možností. Žalobca nijakým
spôsobom nevie ovplyvniť právnu existenciu jeho dodávateľov resp. dodávateľov týchto dodávateľov.
Žalovaný namietal najmä neunesenie dôkazného bremena s ohľadom na skutočnosti týkajúce sa iných
daňových subjektov (S.E.A. - MBM, spol. s r.o., MC GOLD, spol. s r.o. a FACIES, s.r.o.), za ktoré žalobca

nemôže zodpovedať, keďže ide o skutočnosti, ktoré sa týkajú iného daňového subjektu ako žalobcu, a
za ktoré zodpovedá iný daňový subjekt.

20.Poukázalnato,žejudikatúrasazhodujevtom,ženiejevrozporesprávomSpoločenstvapožadovať,
aby dodávateľ prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že

plnenie,ktoréuskutočnínebudeviesťkjehoúčastinadaňovompodvode.Prijatímdostatočnýchopatrení
by mohol byť postup daňového subjektu vedúci k prevereniu si dôveryhodnosti osoby nadobúdateľa
(obchodného partnera) overením v obchodnom registri, informáciách o solventnosti (rozhodnutie NS
SR 8Sžf/5/2010). Žalobca na rozdiel od príslušného správneho orgánu nemá k dispozícii žiadne
legálne nástroje na sledovanie výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov. Zdôraznil,

že skutočnosť, či ako daňový subjekt vedel, alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať
na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom je dôkazným bremenom správcu dane. Poznamenal,
že dodávatelia boli v čase dodania plnení osobami registrovanými ako platitelia DPH, v rozhodnom
čase keď dochádzalo k obchodom, tieto spoločnosti so správcom dane komunikovali, podávali daňové
priznania a platili DPH. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 3Sžf/1/2011, 3Sžf/19/2010, 6Sžf/10/2012, 6Sžf/81/2013, 8Sžf/5/2010, 8Sžf/81/2013, 3Sžf/8/2014
a 3Sžf/1/2010, ktoré poukazujú na to, že k vyčerpaniu vlastného dôkazného bremena daňového
subjektu dôjde, ak materiálne plnenie preukáže zodpovedajúcou faktúrou ako daňovým dokladom;
a teda na preukázanie opaku znáša dôkazné bremeno aj dôkaznú núdzu správca dane. Právne
významné okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje úmysel a vedomosť daňového subjektu v podvodnom

konaní obchodného partnera v reťazovej transakcii zisťuje a dokazuje správca dane. Žalobca poukázal
aj na iné konania vedené na krajskom súde, ktorých predmetom boli veci založené na rovnakých
skutkových základoch, a o ktorých krajský súd rozhodol v jeho prospech, dôvodiac najmä prekročením
miery dôkazného bremena, ktoré bolo kladené na žalobcu. Žalobca poukázal aj na judikatúru Súdnehodvora v spojených prípadoch C-354/03 a C-355/03 a C-484/03, vo veci C-273/11, vo veci C-409/04,
C-484/03, spojené veci C 439/04 a C 440/04, vo veci C-285/11, v spojených veciach C-80/11 a C-142/11.

21. Podľa názoru žalobcu preukázanie práva na oslobodenie, resp. odpočet dane je podmienené len
existenciou faktúry a v zmysle európskej legislatívy nemožno vyžadovať nič viac. V zmysle ustálenej
judikatúrysapočítatedaajstakýmiprípadmi,kedyjezrejmé,žedaňovýsubjektsastalobeťoudaňového
podvodu, no nie je možné považovať za spravodlivé takýto daňový subjekt postihovať. Žalobca mal za
to, že vyčerpal svoju dôkaznú povinnosť - predložil všetky doklady, ktorými reálne disponoval a reálne

disponovať mohol - účtovníctvo, účtovné doklady, faktúry, doklady o úhrade faktúr - na preukázanie
opodstatnenosti nákladov, za ktoré v zmysle faktúry zaplatil, vystavenie predmetných faktúr, ako aj
dodanie predmetných plnení potvrdili svedkovia a to ich podpísanie a opečiatkovanie, ako aj to, že
uvedené listiny sa nachádzajú v účtovníctve.

22. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomného

vyjadrenia k žalobe. Mal za to, že kasačná sťažnosť žalobcu neobsahuje žiadne nové skutočnosti.

23. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd v zmysle § 438 ods. 2 S.s.p. preskúmal
napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej
sťažnosti (§ 440 S.s.p.), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.), keď

deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3
S.s.p.).

24. Podľa § 2 ods. 1 a 2 S.s.p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo

právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené
záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

25. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p. správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

26.Podľa§177ods.1S.s.p.správnoužalobousažalobcamôžedomáhaťochranysvojichsubjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

27. Podľa § 178 ods. 1 S.s.p. žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí,

že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením
orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

28. Podľa § 438 ods. 1 S.s.p. kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského
súdu.

29. Podľa § 454 S.s.p. na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

30. Podľa § 461 S.s.p. kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je

dôvodná.

31. Preskúmavaným rozhodnutím č. 887805/2015 zo dňa 15.06.2015 žalovaný potvrdil rozhodnutie
Daňového úradu Nitra č. 9414401/5/5200772/2014/Ges zo dňa 26.11.2014, ktorým bol žalobcovi ako
platiteľovi DPH podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubený rozdiel tejto dane v sume 6.628,40 € za

zdaňovacie obdobie november 2012.

32. Žaloba v predmetnej veci bola krajskému súdu podaná (dňa 08.09.2015) počas platnosti a účinnosti
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), ktorý v piatej časti upravovalproblematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti
týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom.
Podľa § 491 ods. 1 S.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa

piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

33. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti žalobcu je rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k.
11S/241/2015-74 zo dňa 15.02.2017, ktorým krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 887805/2015 zo dňa 15.06.2015, a preto primárne v medziach

kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského
súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté
rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky žalobcu sú spôsobilé spochybniť
vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.

34. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu bolo

posúdenie, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi,
ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená

zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia.

35. Z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd zistil skutkový stav, z ktorého
vyplýva, že žalobca podal dňa 17.12.2012 daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie november
2012, v ktorom uviedol daň z tovarov a služieb nakúpených v tuzemsku vo výške 10.734,32 €. Žalobca si

zapredmetnézdaňovacieobdobiepodľa§51ods.1písm.a/zákonaoDPHuplatnilprávonaodpočítanie
dane v súvislosti s nákupom tovaru a služieb uvedených v bode 5. až 7. tohto rozsudku od daňových
subjektov S.E.A. - MBM, spol. s r.o., MC GOLD, spol. s r.o. a FACIES, s.r.o.

Rozdiel vzniku práva na odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie november 2012 z týchto sporných

fasktúr podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH predstavoval sumu 6.628,40 €.

36. Dňa 10.10.2013 začal správca dane u žalobcu s výkonom daňovej kontroly, predmetom ktorej bola
kontrola dane z pridanej hodnoty podľa vyššie citovaného zákona. Kontrolovaným zdaňovacím obdobím
bol január - december 2012.

37. Správca dane dňa 28.05.2014 vypočul žalobcu za účasti jeho splnomocneného zástupcu - Ing. I.
H. a oboznámil ho s priebehom a výsledkami vykonaného dokazovania, s tým, že sa vyjadrovali aj
k obchodom v zmysle sporných dodávateľských faktúr od spoločností S.E.A. - MBM, spol. s r.o., MC
GOLD, s.r.o.a FACIES, s.r.o. Správca dane vyzval žalobcu, aby mu v určenej lehote predložil doklady

a dôkazy týkajúce sa daňovej kontroly, ktoré doposiaľ neboli predložené. Žalobca na uvedenú výzvu
správcu dane reagoval po lehote určenej správcom dane dňa 07.08.2014.

38. Dňa 16.07.2014 správca dane žalobcu opätovne oboznámil s výsledkami daňovej kontroly, o čom
bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní za účasti splnomocneného zástupcu žalobcu Ing. I. H.,

ktorá bola oboznámená so zisteniami správcu dane zistenými počas výkonu daňovej kontroly. Žalobca
sa vyjadril k skutočnostiam týkajúcim sa nákupu pohonných hmôt, ktoré boli predmetom fakturácie v
zmysle dodávateľských faktúr od spoločností S.E.A. - MBM, spol. s r.o., MC GOLD, s.r.o. a FACIES,
s.r.o.

39. Dňa 12.09.2014 bol spísaný protokol z daňovej kontroly č. 9414401/5/4208644/2014/Ges, v ktorom
správcadanepopísalajvykonanédokazovanievovzťahukdodávateľkýmspoločnostiamžalobcuS.E.A.
- MBM, spol. s r.o., MC GOLD, s.r.o.a FACIES, s.r.o. za zdaňovacie obdobie november 2012 so záverom,
že žalobca nepreukázal dodanie tovarov od spoločností S.E.A. - MBM, spol. s r.o., MC GOLD, s.r.o. a
FACIES, s.r.o. tak, ako to deklaroval v podanom daňovom priznaní.

40. Dňa 26.09.2014 bol žalobcovi doručený protokol č. 9414401/5/4208644/2014/Ges zo dňa
12.09.2014. Spolu s protokolom z daňovej kontroly bola žalobcovi doručená aj výzva na vyjadreniesa k zisteniam v ňom uvedeným, na čo žalobca reagoval podaním doručeným správcovi dane dňa
17.10.2014.

41. Dňa 25.11.2014 vyhotovil správca dane zápisnicu o ústnom pojednávaní vo veci prerokovania
pripomienok k protokolu č. 9414401/5/4208644/2014/Ges zo dňa 12.09.2014. Ústneho pojednávania sa
zúčastnilasplnomocnenázástupkyňažalobcuIng.I.H.,ktorázotrvalanapredchádzajúcichvyjadreniach
žalobcu. Následne správca dane s poukazom na § 25 daňového poriadku konštatoval, že nie je potrebné
ďalšie dokazovanie vo vyrubovacom konaní.

42. Dňa 26.11.2014 vydal správca dane rozhodnutie č. 9414401/5/5200772/2014/Ges, ktorým podľa §
68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 6.628,40 € za
zdaňovacie obdobie november 2012 s tým, že žalobca si v danom daňovom priznaní dňa 17.12.2012
uplatnil nadmerný odpočet vo výške 496,53 €, pričom vlastná daňová povinnosť zistená správcom dane
je v sume 6.131,87 €, čo je rozdiel 6.682,40 €. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.

43. Na základe odvolania žalovaný rozhodnutím č. 887805/2015 zo dňa 15.06.2015 potvrdil rozhodnutie
správcu dane o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za obdobie november 2012 v sume 6.682,40
€.

44. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH predmetom dane je dodanie tovaru za
protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

45. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným
majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom

sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a
bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota,
alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom
určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň
predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

46. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo
prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň
skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby

na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri
dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

47. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

48. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

49. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

50. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

51. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie
do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie

alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo
vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie
daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňovýsubjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní
neprihliada.

52. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

53. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

54. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

55. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu

a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

56. Podľa § 63 ods. 1 daňového poriadku ukladať povinnosti alebo priznať práva podľa tohto zákona
alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak
tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia rozhodnutie musí vychádzať zo
stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí
byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa ods.

5 cit. ustanovenia rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení
sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhom a námietkami
daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov právnych predpisov, podľa ktorých sa
rozhodovalo.

57. Podľa § 461 S.s.p. kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je
dôvodná.

58. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku
krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s

prihliadnutím na ustanovenie § 461 S.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od
logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych
noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre
vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu.

59. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-
právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový
poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností
rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

60. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt.
Správca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce
pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa
poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie.
Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť

skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva,
žejetoprávesprávcadane,ktorozhodne,ktorédôkazyvykoná,akýmspôsobomačivôbecdokazovanie
doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľnéhohodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány
povinné postupovať.

61. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17.02.2015,
aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové
nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha
zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo,

pričomtotovyhodnoteniezistenýchskutkovýchokolnostímusízodpovedaťzásadámlogickéhomyslenia
a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové
konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa
bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní
uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním
vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy

vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť
závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na
skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.

62. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje aj na rozsudok najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009

zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS78/2011-17 zo dňa
23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi
(§ 28 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 42 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.). Primárne
je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane dôkazného subjektu - žalobcu, ktorý disponuje
svojim právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dne z

pridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil;
preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených
podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov
predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia
spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“

63. Najvyšší súd mal za preukázané, že žalovaný, ako aj správca dane pri výkone daňovej kontroly,
ako aj vo vyrubovacom konaní vyhodnotili všetky dôkazy a zistené skutočnosti rozhodujúc pre správne
určeniedanevichvzájomnejsúvislostiaprihliadlinavšetko,čovdaňovomkonanívyšlonajavo.Správca
dane viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných faktúrami, snažil sa úplne

a presne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady
a dôkazy. Správca dane nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na
vecné plnenie, a to vo všetkých vzájomných súvislostiach.

64. Najvyšší súd poukazuje na to, že správca dane za účelom posúdenia žalobcom uplatneného

nároku na odpočítanie dane vykonal náležité preverovanie dodania tovaru od spoločnosti S.E.A. - MBM,
spol. s r.o., MC GOLD, s.r.o.a FACIES, s.r.o. v zmysle predložených dodávateľských faktúr. V rámci
opakovaného miestneho zisťovania zameraného na preverenie ekonomickej činnosti spoločností MC
GOLD, s.r.o., FACIES, s.r.o. a S.E.A. - MBM, spol. s r.o. bolo zistené, že reálne dodanie predmetných
tovarov nebolo možné preukázať.

65. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu o nezákonnom presune dôkazného bremena zo správcu dane
na žalobcu ako platiteľa preto kasačný súd opätovne zdôrazňuje, že žalobca okrem faktúr, listov o
ich úhrade a internej evidencie spotreby pohonných hmôt nepredložil žiadne ďalšie relevantné dôkazy,
napr. vo vzťahu k prevzatiu tovaru, jeho preprave, vyskladneniu a pod., ktorými by odstránil pochybnosti

o dodaní tovaru deklarovaného faktúrami a preto neboli splnené podmienky na presun dôkazného
bremena zo žalobcu na správcu dane. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane
(pojem „môže“ § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.), ktoré právo je spojené s dôkaznou povinnosťou
platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá
je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.

Kasačný súd dáva do pozornosti aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS
269/2014 -13 zo dňa 04.06.2014, v ktorom konštatoval, že dôkazné
bremeno pri dokazovaní v daňovom konaní vo väčšej miere spočíva na daňovom subjekte. Správca
dane preukazuje najmä existenciu skutočností rozhodujúcich pre určenie výšky dane, daňový subjektpreukazuje pravdivosť údajov uvedených v daňovom priznaní a iných podaní, dokladov a výpovedí
ovplyvňujúcich priebeh daňového konania. V tejto súvislosti je potrebné tiež zohľadniť skutočnosť, že
aj zo zákona o DPH vyplývajú pre daňové subjekty prísnejšie podmienky pre preukázanie nároku na

odpočet dane z pridanej hodnoty, ako to je u iných daní, a to najmä z dôvodu zložitosti a náročnosti
daňovej kontroly v týchto prípadoch.

66. Kasačný súd nespochybňuje skutočnosť, že každá obchodná spoločnosť si slobodne vyberá svojich
obchodných partnerov, pričom nezodpovedá za činnosť svojho obchodného partnera, za vedenie

jeho účtovnej a inej evidencie. Na druhej strane žalobca ako platiteľ DPH pri uplatňovaní práva na
odpočet dane zodpovedá za preukázanie existencie svojho nároku. Bolo nesporne povinnosťou žalobcu
predložiť dôkazy preukazujúce oprávnenosť jeho nároku na odpočet DPH. Samotná existencia faktúr
nepostačuje. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť
schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou
na faktúre. Žalobca mal pritom dostatočný priestor na to, aby už v rámci daňovej kontroly uviedol

všetky rozhodné skutočnosti a navrhol vykonať dôkazy, ktoré by podporili skutkový záver o uskutočnení
zdaniteľného plnenia. Tento priestor mal taktiež v odvolacom konaní pred žalovaným. Správca dane
aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať na čo najúplnejšie
zistenie potrebných skutočností, vykonal rozsiahle dokazovanie. Záver, ktorý správca dane zo zistených
skutkových okolnosti urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho

uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH.

67. Najvyšší súd Slovenskej republiky má za to, že rozhodnutie krajského súdu, žalovaného a správcu
dane obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, žalovaný pri hodnotení dôkazov postupoval v
medziach zákona a logického uvažovania, všetky dôkazy zhodnotil v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal

na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Z týchto dôvodov kasačnú sťažnosť zamietol podľa § 461
S.s.p., keďže po jej preskúmaní zistil, že nie je dôvodná.

68. O náhrade trov kasačného konania najvyšší súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ S.s.p. v spojení s
§ 467 ods. 1 S.s.p. Žalobca v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného

konania zo zákona neprislúcha, preto žalobcovi právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.