Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 20, 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 23Csp/37/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117203945
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Boris Vittek

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3117203945.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Borisom Vittekom v spore žalobcu I. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.

XXXX/XX, XXX XX Y. proti žalovanému Endepro, s.r.o. v likvidácii so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09
Bratislava 2, IČO 35 805 731 zast. De minimis, spol. s r. o. so sídlom Lovinského 22, 811 04 Bratislava
o určenie neplatnosti, bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmlúv, o vydanie bezdôvodného obohatenia a
zaplatenie primeraného zadosťučinenia takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov z a s t a v u j e.

II. Súd konanie v časti o určenie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je neplatná z a s t a v u j e.

III. Súd konanie o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 300 eur z a s t a v u j e.

IV. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 640,05 eura do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

V. Žalobcovi s a p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 36 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.02.2017 domáhal, aby súd určil, že úver poskytnutý na

základe zmluvy č. XXXXXXXXX je bezúročný a bez poplatkov, že predmetná zmluva je neplatná, a aby
súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie v sume 640,05 € a primerané finančné
zadosťučinenie v sume 300 €.

2. Uviedol, že dňa 10.08.2014 uzatvoril zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe ktorej mu žalovaný poskytol
úver v sume 1 500 €. V zmluve bolo dohodnuté zaplatiť žalovanému poplatok za úver spolu s úrokom
a garantovanou službou. Celkovo tak mal zaplatiť sumu 2528,95 € v 60 týždenných splátkach po

42,15 €, pričom suma týždennej splátky nebola rozdelená na istinu a úrok, v čoho dôsledku je úver
bezúročný a bez poplatkov. Úrok za úver je tak vo výške 68,59%. Súčasťou zmluvy bola aj zmluva o
zabezpečení splátok úveru, ktorou sa žalovaný zaviazal žalobcovi poskytovať službu, obsahom ktorej
bolo preberanie hotovosti určenej na úhradu splátok. Žalobca celkovo zaplatil 2 140,05 € a teda
bezdôvodné obohatenie je 640,05 € (celková uhradená suma po odpočítaní istiny). Uviedol, že RPMN
v zmluvách bola nesprávne uvedená. Ak by žalovaný ponúkal jeho produkt za úrok 68,59% ročne bol by
nepredajný. Bezohľadným spôsobom znejasnil cenu úveru a výška ceny za služby za pre spotrebiteľa

neprípustnou a neznámou. Obchodný zástupca žalovaného neupozornil spotrebiteľa na skutočnosť, že
by doplnková služba neovplyvnila získanie úveru ako sa uvádza v bode 1.3 zmluvy o službe komfort. Cíti
sa zavedený praktikou Služby Komfort. Takéto klamlivé konanie považuje za rozpor s dobrými mravmi.
Nie sú žiadne pochybnosti, že klamlivé zahmlievanie skutočnej ceny poskytovanej finančnej služby jev rozpore s dobrými mravmi. Má zato, že cena poskytnutej služby vyjadrená úrokom za poskytnutie
úveru je vyjadrená nejasne a nezrozumiteľne, keď je táto cena vyjadrená v spotrebiteľskej zmluve len
formálne. Z ďalších ustanovení vyplýva, že cenou je aj poplatok za službu preberania peňažnej hotovosti

na úhradu dlhu. Úverové zmluvy neobsahujú termín konečnej splatnosti a reálnu výšku úrokovej sadzby.

3. Žalobca označil nasledovné listinné dôkazy: evidenciu Karty splátok, mimosúdnu dohodu zo
dňa 15.12.2016, zmluvu o spotrebiteľskom úvere, zmluvu o dobrovoľnej doplnkovej službe, poštové
poukážky, oznámenie o postúpení pohľadávky, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom

úvere.

4. Žalovaný vzniesol námietku premlčania. Uviedol, že žaloba na plnenie opomína synalagmatickú
reštitúciu v zmysle § 457 Občianskeho zákona. Pokiaľ by súd považoval zmluvy za neplatné musel by
vyjadriťvzájomnúpodmienenosťplnenia.Vprípadežalovanéhobyvšakvrátenieekonomickynáročného
plnenia doplnkovej služby nebolo možné a žalovanému by sa musela poskytnúť peňažná náhrada

za plnenie doplnkovej služby. Uviedol, že nikdy neprijal od žalobcu plnenie bez právneho dôvodu.
Predmetné zmluvy sú platné a obsahujú všetky náležitosti. Až po uzavretí zmluvy o úvere strany uzavreli
Zmluvu o dobrovoľnej doplnkovej službe a za poskytovanie dohodnutej služby sa žalobca zaviazal
uhradiť 772,50 €. Žalobca tvrdí, že na splnenie povinností z oboch zmlúv uhradil 2 140,05 €, čo však
žalovaný popiera. Žalobca zaplatil žalovanému z titulu zmluvy o úvere sumu 1 756,45 €. Žalovaný

postúpil svoje pohľadávky na spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o. a teda nie je pasívne
legitimovaný. K zmluve o doplnkovej službe uviedol, že táto zmluva bola individuálne dojednaná. Nikdy
nepoužil voči spotrebiteľom nekalé obchodné praktiky. Zmluvy zákon neobchádza. Doplnková služba je
poskytovaná nad rámec Zmluvy o úvere až potom, čo sa žalobca rozhodol ju dobrovoľne uzavrieť. K
absencii termínu konečnej splatnosti uviedol, že každá zmluva obsahuje presný a nezameniteľný údaj,

kedy dôjde ku konečnej splatnosti úveru, čo je v nich uvedené tak, že termín splatnosti poslednej splátky
a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň xtého týždňa po dni uzavretia zmluvy.
K zmluve o doplnkovej službe uviedol, že táto zmluva nie je v žiadnom prípade podmienkou získania
úveru.

5. Žalovaný označil ako dôkazy rozsudky súdnych inštitúcií, oznámenie poštovej banky, potvrdenie OTP
banky, tabuľku s maximálnou výškou odplaty.

6. Žalobca na pojednávaní zobral žalobu v časti o určenie neplatnosti zmluvy, o určenie bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru a zaplatenia primeraného zadosťučinenia späť.

7.Podľa§145ods. 2CSP,Akježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
8. Nakoľko žalobca zobral žalobu v časti o určenie neplatnosti zmluvy, o určenie bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveruaozaplatenieprimeranéhozadosťučiniaspäť,súdkonaniezastavil.Predmetom

konania tak ostala žaloba v časti o uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi bezdôvodné
obohatenie v sume 640,05 €.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením záznamu platieb - karty splátok, šekovými poukážkami,
potvrdením vkladu - jeho originálom zo dňa 22.08.2016, oznámením o postúpení pohľadávky, zmluvou

o spotrebiteľskom úvere, zmluvou o doplnkovej dobrovoľnej službe, štandardnými európ. informáciami
o spotrebiteľskom úvere, výsluchom žalobcu a zistil nasledujúci skutkový stav:

10. Dňa 10.08.2014 bola medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom uzavretá zmluva
o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXXXXX, na ktorej základe poskytol žalovaný žalobcovi úver v sume

1500 €, ktorý sa žalobca zaviazal splatiť v 60 týždenných splátkach s tým, že prvých 59 splátok bude vo
výške 29,28 € a posledná splátka bude v sume 28,93 €. Celkové náklady boli tvorené súčtom úroku a
poplatku za garantovanú službu, pričom úrok v sadzbe 14,45% ročne je vo výške 105,70 € a poplatok
za garantovanú službu bol v sume 150,75 €. Celkové náklady dosiahli tak sumu 256,45 € a RPMN
31,91 %. Priemerná PRMN bola uvedená správne vo výške 49,67%. Termín splatnosti poslednej splátky

a teda konečnej splatnosti úveru bol uvedený ako siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy.
Poplatok za garantovanú službu ako vyplýva zo zmluvy predstavoval službu prevencie kumulácie
neuhradených splátok prostredníctvom telefonického alebo listového upozornenia na omeškanie s
uhradením splatnej sumy, podporu prostredníctvom zákazníckej linky, službu vyhotovenia duplikátovdokumentov v súvislosti so zmluvou v prípade ich straty, službu poskytnutia karty splátok. V rovnaký deň
bola uzavretá zmluva o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru, na základe ktorej
sa žalovaný zaviazal žalobcovi za sumu celkovú sumu 772,50 €, ktorú sa žalobca zaviazal splatiť v 60

týždenných splátkach vo výške 12,87 € (prvá až 59. splátka) a 13,17 € (posledná splátka), poskytnúť
službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátok s tým, že prevzatie sa bude
uskutočňovať v mieste pobytu žalobcu.

11. Z karty splátok a poštových poukážok má súd preukázané, že na zmluvu o spotrebiteľskom úvere a

na zmluvu o zabezpečení splátok žalobca uhradil celkovo sumu 2200,05 €, pričom posledná úhrada bola
vykonaná dňa 26.01.2017, čo vyplýva z poštovej poukážky. Po 24.02.2015 žalobca uhradil žalovanému
sumu 1290,75 €.

12. K popretiu skutkového tvrdenia, že žalobca na splnenie povinností z oboch zmlúv uhradil 2 140,05
súd uvádza, že nato, aby bolo popretie účinné bolo potrebné, aby žalovaný uviedol vlastné skutočnosti

a to aké úhrady od žalobcu prijal, samotné popretie nestačí.. Nakoľko neuviedol tieto skutočnosti, ktoré
sa týkajú jeho vnímania, nie je popretie v zmysle § 151 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej tiež
„CSP“) účinné.

13. Z oznámenia o postúpení pohľadávok vyplýva, že spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika, s.

r.o. ako postupník oznámila žalobcovi, že pohľadávka zo zmluvy č. XXXXXXXXX bola postúpená na ňu.

14. Podľa § 497 z.č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy Zmluvy o úvere
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

16. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy na účely tohto
zákonasarozumiespotrebiteľomfyzickáosoba,ktoránekonávrámcipredmetusvojhopodnikaniaalebo
povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský
úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru.

18. Podľa § 11 ods. 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov b) zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

19. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Podľa § 494 OZ z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo
niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

21. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

22. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.23. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

24. Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to
nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada.

25. Podľa § 526 ods. 1 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu

oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník
postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

26. Podľa § 531 ods. 1, kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho
miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu,
kto dlh prevzal.

27. Podľa § 532 ods. 2 OZ, kto bez dohody s dlžníkom prevezme dlh zmluvou s veriteľom, stane sa
dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi.

28. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§

101 až 110 ). Na premlčanie
súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo
veriteľovi priznať.

29. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky

odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

30. Podľa § 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie
odbornou starostlivosťou úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať
od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo

všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.

31. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas
aj po vykonaní obchodnej transakcie.

32. Podľa § 7 ods. 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti.

33. Podľa § 53 ods. 11 OZ v znení od 23.12.2015 dodávateľ nesmie sám alebo prostredníctvom tretej
osoby ponúkať, vyžadovať, dojednávať, uzavierať, alebo sprostredkovať uzavretie zmluvy, ktorá súvisí

so spotrebiteľskou zmluvou a ktorej predmetom je čo i len sčasti plnenie, ktoré je dodávateľ povinný
podľa zákona alebo v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti poskytovať spotrebiteľovi aj bez
takejto zmluvy.

34. Z odôvodnenia pozmeňujúceho návrhu poslancov, ktorým bolo vyššie uvedené znenie § 53 ods. 11

OZ doplnené do návrhu zákona (číslo tlače v Národnej rade Slovenskej republiky 1684) sa uvádza,
že toto ustanovenie sleduje potvrdenie a precizovanie už vtedy daného a z iných právnych noriem
na ochranu spotrebiteľa plynúceho zákazu pre dodávateľa uzavierať závislé zmluvy, a to osobitne tie,
ktorých predmetom je plnenie, ktoré by mali byť spotrebiteľovi poskytované aj bez týchto záväzkov.
Navrhovaná právna úprava reaguje na protiprávne konanie, dané už podľa platného právneho stavu

(t.j. pred prijatím tohto ustanovenia), ktorého sa dodávatelia dopúšťajú tým, že predražujú poskytované
služby ich osobitným spoplatňovaním a dojednávaním viacerých zmlúv, ktorých predmetom sú niektoré
služby, ktoré by mali byť poskytované aj bez takýchto zmlúv a bezodplatne. Ide o cielené protiprávne
konanie, ktoré obchádza zákon, znetransparentňuje sa celková cena služieb. Ide najčastejšie o služby
poradenstva, vyberania splátok v domácnosti a podobne. Navrhnutou právnou úpravou sa prispeje k

zjednodušeniu a zrýchleniu postihovania opísaného konania, ktoré je už aj dosiaľ protiprávne, ale jeho
postihovanie bez explicitnej právnej úpravy je dosiaľ málo efektívne a pomerne zdĺhavé.35. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa
10.08.2014 žalovaný poskytol poskytol žalobcovi peňažné prostriedky a žalobca sa zaviazal ich vrátiť
zvýšené o úrok a poplatok v pravidelných mesačných splátkach. Zmluva spĺňa náležitosti zmluvy o úvere

definované v § 497 Obchodného zákonníka a záväzkové vzťahy medzi účastníkmi je teda vzťahmi zo
zmlúv o úvere podľa § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka, ktorý predstavuje tzv. absolútny
obchod. Napriek uvedenému je nutné vec posúdiť i podľa ustanovení spotrebiteľského práva. Žalovaný
pri uzavieraní zmlúv vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a žalobca v čase uzavretia
zmluvy nekonal v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti. Predmetná

zmluvajezmluvouospotrebiteľskomúverevzmyslezákonaospotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnom
v čase uzavretia zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi žalobkyňou - spotrebiteľkou a žalovaným. Na
predmetnú úverovú zmluvu sa tak vzťahuje zákon č. 129/2010 Z.z. a teda zmluva musí obsahovať
náležitosti stanovené v § 9 tohto zákona. Súd po preskúmaní veci zistil, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje všetky zákonom o spotrebiteľských úveroch vyžadované náležitosti.

36. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti tak, ako to vyžaduje § 9 ods.
2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch. Citovaný zákon je predpisom verejného práva, ktorý
stanovuje práva a povinnosti veriteľa a zároveň následky ich porušenia. Vo vyššie citovanom § 9 ods. 2
zákon stanovuje povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vrátane údaja o termíne konečnej
splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f). Zmluvy o úvere neobsahujú údaj podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona

o spotrebiteľských úveroch - a to údaj o termíne konečnej splatnosti úveru. Konečná splatnosť úveru
je uvedená ako „termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy
je siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy“, pričom tento údaj nie je možné považovať za
uvedenie termínu konečnej splatnosti, nakoľko ten musí byť uvedený pevným dátumom a tak poskytnúť
spotrebiteľovi dostatočne jasný a konkrétny údaj o tom, kedy nastala konečná splatnosť úveru. Tento

údaj nemožno stotožňovať s údajom termín konečnej splatnosti, nakoľko z jazykového výklad tohto
pojmu vyplýva, že musí byť uvedený čas, kedy má byť úver splatný, pričom túto požiadavku spĺňa
uvedenie aspoň mesiaca a roku, v ktorom má byť úver podľa zmluvy splatený. Z uvedeného dôvodu,
teda z dôvodu, že neobsahuje uvedenie termínu konečnej splatnosti, súd určil, že predmetná zmluva
je bezúročná a bez poplatkov.

37. Žalovanému pritom nič nebránilo, aby v zmluve uviedol presný dátum konečnej splatnosti úveru. K
uvedenémuviďnapríkladrozsudokKrajskéhosúduvTrnavesp.zn.11Co/101/2013,rozsudokKrajského
súdu v Prešove sp. zn. 19Co/211/2013, prípadne rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
12C/349/2015 a mnohé iné.

38. V súvislosti s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie C-42/15 treba uviesť, že Súdny dvor
rozhodol, že sankcie za neuvedenie niektorých náležitostí uvádzaných v smernici o spotrebiteľských
úveroch musia byť primerané, teda, že nie každé neuvedenie údajov v Zmluve o úvere má viesť k
bezúročnosti a bezpoplatkovosti tejto zmluvy. V prípade, ak zákon, ktorý takúto smernicu transponoval

nespĺňa takúto požiadavku, je potrebné s ohľadom nato, že do vnútroštátneho práva prevzatá smernica
už nemôže mať priamy účinok, sa pokúsiť vyložiť zákon (vnútroštátne právo) v súlade s touto smernicou,
t.j. vykladať zákon eurokonformne. Avšak eurokonformný výklad nie je neobmedzený. Medzou
eurokonformného výkladu je rešpekt k všeobecným právnym zásadám, ktoré nemôže eurokonformný
výklad porušovať; súd aplikujúci právo sa nemôže uchýliť k eurokonformnému výkladu, ktorý by bol

contra legem (rozsudok Súdneho dvora C-268/06 bod 100 a rozhodnutia v bode uvedené). V danej veci
zákon o spotrebiteľských úveroch vyslovene pod sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti vyžadoval
uvedenie aj termínu konečnej splatnosti úveru a celkovej výške úveru, pričom žiadnym výkladom iba
výkladom, ktorý by bol contra legem, tj. proti samotnému zneniu zákona, by bolo možné nepovažovať
úver za bezúročný a bez poplatkov, čo nie je prípustné, nakoľko by to bolo v rozpore s jasným

zrozumiteľným znením zákona, a tým pádom v rozpore s požiadavkou právnej istoty.

39. Vzhľadom k tomu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 10.08.2014 neobsahuje povinné údaje
podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch - údaj o termíne konečnej splatnosti úveru
považuje sa predmetný úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) cit. zák. za bezúročný a bez poplatkov.

40. Čo sa týka zmluvy o zabezpečení splátok, je zrejmé, že tá je závislá od samotnej zmluvy o úvere,
nakoľko bez nich by poskytovanie služby ako je vyberanie splátok u žalobcu nebolo možné, nakoľko
bez zmluvy o úvere by žiadne splátky neboli. Cena za tieto služby pritom predstavuje viac ako 51 %poskytnutého úveru. Takto vysoká cena je s ohľadom na službu neprimeraná aj s ohľadom nato, že cena
za poštový poukaz, ak by žalobca hradil dlh napríklad na pošte pri hradení sumy do 150 € je 50 centov,
teda ak by žalobca platila sumu poštovou poukážkou sama, bez tejto služby, ktorá spočívala vo vyberaní

hotovosti zaplatila by pri 60 týždenných splátkach sumu 30 eur, ale nie 772,50 € v dôsledku čoho
táto služba podstatne predražila úver, teda nemožno konštatovať, že by táto služba priniesla žalobkyni
výhody hodné tejto ceny. Za stavu, keď táto zmluva spôsobila viac ako dvadsaťpäť násobné predraženie
úveru (v porovnávaní s platbou s poštovou poukážkou, prípadne internetbankingom), vyhodnotil súd túto
službu ako nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 7 zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorá je zakázaná

a preto je zmluva pre rozpor so zákonom neplatná. Je totiž v rozpore s odbornou starostlivosťou,
teda čestnou obchodnou praxou takto enormne predražiť úver službou, ktorá spočíva najmä v tom, že
hotovosť sa chodí vyberať k žalobcovi. Čestnej obchodnej praxi zodpovedá nie nadmerné predražovanie
spotrebiteľského úveru za služby, ktoré sú inde bežné za podstatne nižšiu cenu a ak nejde o bežné
služby musí byť ich hodnota adekvátna k výhodnosti pre klienta, čo v uvedenom prípade nie je splnené,
vzhľadom nato, že ak by klient uhrádzal dlh poukážkou či internetom, čo zjavne nie je problém, by ho

to nestálo toľko, než musel vynakladať na túto službu.

41. Súd dodáva, že v súčasnosti je už táto praktika zakázaná výslovne, a to v § 53 ods. 11 OZ (viď
odôvodnenie pozmeňujúceho návrhu) čím táto právna úprava jednoznačne precizovala, že túto praktiku
je potrebné považovať za nekalú, vzhľadom nato, že je zneužívaná za účelom predražovania úveru za

služby, ktoré s ohľadom na ich cenu adekvátnu hodnotu pre spotrebiteľa nemajú, resp. nijak výnimočne
nezvýhodňujú klienta spôsobom, ktorý by ospravedlňoval ich cenu.

42. Žalovaný tak od žalobcu nemohol zo zmluvy o úvere požadovať žiaden úrok a žiadne poplatky
s ohľadom na § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. a s ohľadom na neplatnosť zmluvy o

zabezpečení splátok. Žalobca tak bol povinný vrátiť žalovanému len istinu. Žalobca ako vyplýva z
výkazov splátok a poštových poukážok uhradil žalovanému viac ako istinu, keď istinu preplatil celkovo o
700,05 €. Suma 700,05 € tak predstavuje bezdôvodné obohatenie u žalovaného, nakoľko ide o plnenie
z neplatného právneho úkonu. Vzhľadom nato, že predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať
tomu na koho úkor sa získal (§456 OZ), zavial súd žalovaného na zaplatenie sumy 640,05 €, keďže je

viazaný návrhom žalobcu.

43.Knámietkepremlčaniavznesenejžalovanýmsúduvádza,žežalobabolapodaná24.02.2017,pričom
pred uplynutím dvojročnej lehoty (§ 107 ods. 1 OZ) t.j. v období po 24.02.2015 uhradil žalobca sumu
1290,75 €, teda nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je premlčaný, nakoľko pred uplynutím

premlčacej doby bola uhradená vyššia suma než predstavuje bezdôvodné obohatenie.

44. Čo sa týka námietky pasívnej legitimácie, keď žalovaný uvádza, že pohľadávku previedol na
spoločnosť KRUK Česká a Slovenska republika, s.r.o. súd uvádza, že prevodom pohľadávok, dochádza
prevodu iba pohľadávok prevodcu, t.j. žalovaného, avšak nie pohľadávok žalobcu voči prevodcovi, teda

záväzku. K zmene osobe pasívne legitimovanej pri záväzku je možné iba cez inštitút prevzatia dlhu
(§ 531 OZ), ten ale nebol preukázaný. Za ďalšie súd uvádza, že oznámenie o postúpení pohľadávky
zaslala žalobcovi spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika ,s r.o., pričom nebolo preukázané, že
by mu zaslala aj zmluvu o postúpení pohľadávok, resp. že by táto spoločnosť žalobcovi inak preukázala
postúpenie pohľadávky. V zmysle § 526 ods. 1 dokiaľ spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika,

s.r.o. nepreukáže žalobcovi postúpenie pohľadávky žalobca stále môže plniť žalovanému svoj domnelý
dlh. K tomu, aby žalobcovi vznikla povinnosť plniť dlh postupníkovi, bolo potrebné, aby postúpenie
oznámil žalobcovi sám žalovaný ako postupca.

45. Čo sa týka námietky vyjadriť vzájomnú podmienenosť plnenia v zmysle § 457 OZ, tak súd uvádza,

že vzájomná podmienenosť plnenia musí byť vyjadrená v žalobnom petite resp. vo výroku rozsudku len
za predpokladu, že druhý účastník -tu žalobca môže vydať to plnenie, ktoré od žalovaného dostal. V
danomprípadejetovylúčené,nakoľkoplnenímbolopreberaniepeňažnejhotovosti,čovylučujemožnosť
toto plnenie vrátiť, a preto nie je potrebné vyjadriť podmienenosť plnenia vo výroku rozsudku, resp.
uviesť ho aj v petite. Za ďalšie súd uvádza, že nakoľko obohatenie malo spočívať vo výkonoch, ktorých

poskytovanie je zakázané, nakoľko predstavujú nekalú praktiku, nie je ani možné poskytnúť peňažnú
náhradu za tento výkon. Peňažnú náhradu je možné poskytnúť ba za výkony, ktoré zákon nezakazuje
poskytovať.46. Súd uvádza, že dôkazy označené žalovaným nevykonal, nakoľko na zistenie skutkového stavu
rozhodného vo veci by nijak neprispeli a ani nemali vplyv.

47. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 940,05 € s príslušenstvom, pričom súd rozsudkom vo
veci samej žalobcovi priznal sumu 640,05 € s príslušenstvom a v sume 300 € bolo konanie zastavené
pre späťvzatie žaloby v tejto časti žalobcom. Toto zastavenie konania predstavuje neúspech žalobcu

V predmetnej veci tak pomer úspechu (68%) a neúspechu (32%) žalobcu prevýšil pomer úspechu a
neúspechu žalovaných, a preto žalobcovi patrí vo vzťahu k žalovaným náhrada trov konania v miere
36% (68% mínus 32%).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania), proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.