Rozsudok Judgement was issued on Thursday, May 15, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/118/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113219914
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4113219914.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobkyne: O. X., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Z. XXXX/XX, XXX XX Y., proti žalovanej: N., zastúpená: JUDr. F. o neúčinnosť právneho
úkonu, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 17. januára 2018 č.k.
19C/205/2013-212, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 %, o výške

ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že Darovacia zmluva uzatvorená dňa
19.11.2012 medzi darcom Z. P., nar. XX.XX.XXXX a žalovanou N. P., rod. J., nar. XX.XX.XXXX ako
obdarovanou, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu X Z. P. na
nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území J., obec J., okres J., zapísaných na LV č.
XXXX ako byt č. 6, nachádzajúci sa na 1. p, vo vchode orientačné č. X, v bytovom dome súpisné č.
XXX, postavenom na parcele registra „C“ parc.č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX
mX a parcele č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 179 m2, vrátane podielu na spoločných

častiach a spoločných zariadeniach domu a podielu k pozemkom vo výške XXXX/XXXXX, ktorej vklad
bol povolený Správou katastra J. na základe Rozhodnutia č. V 7373/12 zo dňa 21.11.2012, je voči
žalobkyni právne neúčinná. Žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie
právne zdôvodnil ustanoveniami § 42a ods. 1, 2, 3, § 116, § 117 Občianskeho zákonníka.
1.2. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že manžel žalovanej Z. P. má voči žalobkyni záväzok z
titulu pôžičky zo dňa 03.12.2009 vo výške 33.000 eur s 15 % úrokom na dobu 12 mesiacov, ktorú jej
mal vrátiť do 03.12.2010, pôžičky zo dňa 19.2.2010 vo výške 2.500 eur, ktorú jej mal vrátiť do jedného

mesiaca a pôžičky zo dňa 14.6.2010 vo výške 10.000 eur, ktorú mal vrátiť do 14.07.2010. Z. P. požičané
finančné prostriedky žalobkyni v dojednanej dobe nevrátil. Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo
dňa 31. októbra 2012 č.k. 6C/144/2012-51, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.01.2013 bol Z. P.
zaviazaný zaplatiť žalobkyni sumu 50.450 eur s príslušenstvom.
1.3. Zistil, že v čase uzatvorenia predmetnej darovacej zmluvy bola žalovaná manželkou Z.a P.,
manželstvo uzatvorili v roku 2012 a pred uzatvorením manželstva žili dva roky v spoločnej domácnosti
ako druh a družka. Vedomosť žalovanej o pôžičkách manžela mal za zrejmú aj z jej písomných vyjadrení,

z podania žalovanej zo dňa 16.05.2014, ktorým navrhla prerušenie konania s poukazom na podaný
návrh na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Topoľčany vedený pod sp.zn. 8C/19/2014. Na
základe uvedeného dospel k záveru, že žalovaná mala vedomosť o konaní prebehajúcom na Okresnom
súde Topoľčany pod sp.zn. 6C/144/2012, v ktorom bol jej manžel Z. P. zaviazaný zaplatiť žalobkyni sumu50.450 eur s príslušenstvom a rovnako mala vedomosť o konaní prebiehajúcom na Okresnom súde
Topoľčany pod sp.zn. 8C/19/2014, v ktorom sa Z. P. domáhal obnovy konania vedeného pod sp.zn.
6C/144/2012 a ktorý návrh bol právoplatne zamietnutý.

1.4. Poukázal na správanie žalovanej v priebehu konania, ktorá sa na žiadne pojednávanie nedostavila,
rovnako sa na žiadne pojednávanie nedostavil ani jej zástupca. K meritu veci neposlali žiadne
vyjadrenie. Žalovaná v priebehu konania neprodukovala žiadne dôkazy na preukázanie, že nemohla
ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka Z.a P. ukrátiť svojho veriteľa - žalobkyňu.
1.5. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a úspešnej žalobkyni

priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uviedol, že o výške trov konania rozhodne vyšší súdny
úradník samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

2.1. Žalovaná podala v zákonnej lehote odvolanie a žiadala aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil. Namietala, že ustanovenie § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka neplatí, ak druhá strana
preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

2.2. Tvrdila, že v čase, keď žalobkyňa požičala peniaze Z.ovi P. vedela iba toľko, že Z. P. podnikal s
realitami a poukázala na obsah žaloby, podľa ktorej peniaze boli požičané Z.ovi P. ako podnikajúcemu
subjektu. Tvrdila, že žalobkyňa jej nedala vedieť o pôžičkách. Manželkou Z.a P. sa stala až v júni 2012 a
k darovacej zmluve došlo 19.11.2012, teda v čase, keď boli manželia. Nevedela o dlžobách Z.a P. voči
žalobkyni, nemala oprávnenie preberať jeho korešpondenciu, nemala prístup k jeho účtu a spoločný

účet nemali. V čase podpisovania darovacej zmluvy nemala pochybnosti o aktivitách svojho manžela.
Pritom vyvinula náležitú starostlivosť na poznanie tohto úmyslu dlžníka. Prezrela si účtovníctvo manžela
a nenašla žiadne pochybnosti s podnikaním.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne

správny, prvoinštančný súd správne vec posúdil po právnej stránke a na základe vykonaných dôkazov
dospelksprávnymskutkovýmzisteniam.Právažalovanejneboliporušené,konanienemaložiadnuvadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalovaná by musela súdu preukázať,
že nemohla pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Žalovaná ale v
konaní pred súdom prvej inštancie žiadne dokazovanie nenavrhla. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žiadala priznať trovy odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom

tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§
219 ods. 3 CSP). Dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý zákonom č. 160/2015 Z.z. a nadobudol účinnosť 01.07.2016,

vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na
tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

7.1. Predmetom konania v danej veci je žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej určenia,
že darovacia zmluva dňa 19.11.2012 uzatvorená medzi Z.om P., ako darcom, a žalovanou, ako
obdarovanou, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k spoluvlastníckeho podielu vo výške 1

k nehnuteľnostiam, k bytu a k spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu
a k spoluvlastníckemu podielu k pozemku, na ktorom je bytový dom postavený vo výške 6616/59814,
zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie J., ktorej vklad bol povolený Správou katastra J.
na základe Rozhodnutia č. V 7373/12 zo dňa 21.11.2012, je voči žalobkyni právne neúčinná. V žalobe
uviedla, že pôvodnému vlastníkovi predmetných nehnuteľností Z.ovi P. poskytla pôžičku, ktorú jej v

dojednanej lehote nevrátil, preto sa obrátila na súd. Okresný súd Topoľčany rozsudkom zaviazal Z.a P.
zaplatiť je sumu 50.450 eur s príslušenstvom, ale Z. P. povinnosť uloženú v rozsudku nesplnil a musela
sa s návrhom na vykonanie exekúcie obrátiť na súdneho exekútora. Z. P. namiesto toho, aby jej uhradilpohľadávku, previedol svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam na žalovanú, čím bola ukrátená na
svojich právach uspokojiť svoju pohľadávku.
7.2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. Svoje právo zúčastniť sa pojednávania súdu ani v jednom prípade

nevyužila.
7.3. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel. Vzhľadom na odvolanie podané žalovanou, bol jeho rozsudok
predmetom skúmania odvolacím súdom.

8.1. Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 31. októbra 2012 č.k.

6C/144/2012-51 bola Z.ovi P. uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 50.450 eur spolu s 9 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 37.950 eur od 04.12.2010 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 2.500 eur od 20.03.2010 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 10.000 eur
od 15.07.2010 do zaplatenia, poplatok za návrh vo výške 3.027 eur a náhradu trov konania vo výške
1.740,44 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07.01.2013.
8.2. V exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Topoľčany pod sp.zn. 7Er/104/2013,

Ex/239/2013 bol súdny exekútor Mgr. Z. V. poverený vykonaním exekúcie v prospech žalobkyne na
vymoženie pohľadávky priznanej rozsudkom citovaným v bode 8.1. Súdny exekútor vykonal zisťovanie
majetku Z.a P. ako povinnej osoby a nepodarilo sa mu zistiť žiadny hnuteľný, ani nehnuteľný majetok
povinného, ktorý by podliehal exekúcii a z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku žalobkyne
priznanú exekučným titulom.

8.3. Darovacou zmluvou zo dňa 19.11.2012 daroval Z. P. žalovanej N. P. svoj spoluvlastnícky podiel vo
výške 1 na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie J.. Vklad vlastníckeho
práva bol povolený rozhodnutím Správy katastra J. pod číslom V 7373/12 zo dňa 21.11.2012. Žalovaná
sa stala výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností.
8.4. Z. P. podal dňa 15.05.2014 na Okresný súd Topoľčany návrh na obnovu konania sp.zn.

6C/144/2012, ktoré bolo vedené pod sp.zn. 8C/19/2014. V súvislosti s tým požiadala žalovaná o
prerušenie konania do rozhodnutia o návrhu na obnovu konania. Súd prvej inštancie uznesením zo
dňa 28. mája 2014 č.k. 19C/205/2013-122, v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 29.
septembra 2014 č.k. 5Co/701/2014-130, návrh na prerušenie konania zamietol.
8.5. Návrh na obnovu konania bol uznesením Okresného súdu Topoľčany zo dňa 23. októbra 2014

č.k. 8C/19/2014-28, v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 30. apríla 2015 č.k.
8Co/1159/2014-46, zamietnutý. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.06.2015.

9. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči

nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

10. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil
v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane

známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch
rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom
čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa
aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

11. Podľa § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol
veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
a) osobou jemu blízkou ( § 116 a 117),
b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň
10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo
členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34% v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb
uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani

pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

12. Odvolací súd posudzujúc napadnutý rozsudok z hľadiska zisteného skutkového stavu a citovaných
zákonných ustanovení dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahudokazovaniepotrebnéprezistenierozhodujúcichskutočností,pričomzvykonanéhodokazovaniavyvodil
i správny právny záver. Súd prvej inštancie považoval v danej veci za rozhodujúce, že žalobkyňa
preukázala existenciu vymáhateľnej pohľadávky voči Z.ovi P. a skutočnosť, že v čase uzatvorenia

predmetnej darovacej zmluvy bola žalovaná manželkou Z.a P.. Konštatoval, že žalovaná, ani jej právny
zástupca, sa v priebehu konania sa na žiadne pojednávanie nedostavili a k meritu veci sa nevyjadrili.
Žalovaná v priebehu konania neprodukovala žiadne dôkazy na preukázanie toho, že nemohla ani
pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka Z.a P. ukrátiť svojho veriteľa - žalobkyňu. Dospel k
záveru, že žalovaná mala vedomosť o pôžičkách manžela, keďže podaním zo dňa 16.05.2014 navrhla

prerušenie konania, ktorý zdôvodnila tým, že Z. P. podal návrh na obnovu konania sp.zn. 6C/144/2012,
ktorý bol vedený na Okresnom súde Topoľčany pod sp.zn. 8C/19/2014. Odvolací súd sa s uvedeným
záverom v plnom rozsahu stotožnil a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny,
potvrdil. Odvolací súd sa tiež stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré nepovažuje za
potrebné opakovať a na tieto dôvody ďalej iba poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

13.1. Odvolací súd dodáva, že ustanovenia o odporovateľnosti právnych úkonov boli do Občianskeho
zákonníka zaradené v záujme ochrany veriteľov. Ich účelom je oprávnenie veriteľa domáhať sa určenia,
že právne úkony, ktorými dlžník ukrátil uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky sú voči nemu právne
neúčinné. Zákon stanovuje základné predpoklady odporovateľnosti, ktorými sú
1. vymáhateľná pohľadávka,

2. právny úkon vykonaný dlžníkom v posledných troch rokoch,
3. úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa,
4. právnym úkonom došlo k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky.
V zásade takáto žaloba smeruje voči osobe, ktorá mala z odporovateľného úkonu prospech. Pri
blízkej osobe uvedenej v § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka platí vyvrátiteľná domnienka o jej

vedomosti o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. V takom prípade úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa
zákonpredpokladáadôkaznébremenopreukázaniaopakuzaťažuježalovanúblízkuosobu.Pretoblízka
osoba, ktorá mala z právneho úkonu prospech musí tvrdiť a preukázať, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa
v čase právneho úkonu nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať.
13.2. V danej veci boli všetky predpoklady umožňujúce prijať záver, že predmetný právny úkon

(darovacia zmluva) bol úkonom odporovateľným, splnené. Žalobkyňa preukázala existenciu svojej
vymáhateľnejpohľadávkyvočidlžníkovi,právnyúkonboluskutočnenývposlednýchtrochrokochatýmto
úkonom došlo k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky žalobkyne. Žalovaná bola v čase uskutočnenia
právneho úkonu manželkou dlžníka žalobkyne - Z.a P.. Žalovaná v priebehu konania skutkové tvrdenia
žalobkyne nepoprela, neprodukovala žiadne dôkazy na preukázanie, že úmysel manžela ukrátiť jeho

veriteľa v čase právneho úkonu nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať. Od podania žaloby v roku
2013 sa žiadneho pojednávania súdu ani ona ani jej zástupca nezúčastnili, hoci naň boli predvolaní
riadne a včas. K žalobe sa nevyjadrili ani písomne. Aktivita žalovanej v priebehu sporu sa týkala
len podania návrhu na prerušenia konania z dôvodu, že Z. P. podal návrh na obnovu konania sp.zn.
6C/144/2012, ktorý súd prvej inštancie zamietol. Za týchto okolnosti žalovaná nepreukázala, že o

úmysle svojho manžela ukrátiť vymáhateľnú pohľadávku žalobkyne darovacou zmluvou, ktorou na ňu
previedolsvojspoluvlastníckypodielnabyte,nevedela,čidokoncatentoúmyselnemohlaaniprináležitej
starostlivosti poznať.

14. Námietky žalovanej odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Žalovaná žiadne zo svojich tvrdení

v odvolaní pred súdom prvej inštancie ani neprezentovala ani nepreukazovala. Písomne sa k žalobe
nevyjadrila, nedostavila sa na žiadne nariadené pojednávanie ani ona ani jej splnomocnený zástupca.
Nenavrhla žiadne dokazovanie. Odvolací súd konštatuje, že v danej veci nie sú splnené zákonné
predpoklady pre uplatnenie prostriedkov procesnej obrany žalovanou odvolacom konaní podľa § 366
Civilného sporového poriadku

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
CSP ako vecne správny potvrdil.

16. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s

ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalobkyni nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 % z dôvodu, že žalobkyňa bola v odvolacom konaní
úspešná. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším
súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).