Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 29, 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9So/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200607
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:6016200607.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej

a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci navrhovateľa: K.
Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. XX, D., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29.
augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu
v Banskej Bystrici č. k. 26Sd/179/2016-35 z 23. novembra 2017 takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 26Sd/179/2016-35
zo dňa 23. novembra 2017 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

KrajskýsúdvBanskejBystricirozsudkomč.k.26Sd/179/2016-35zodňa23.11.2017potvrdilrozhodnutie
odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 11.03.2016, ktorým odporkyňa podľa § 70 zákona č. 461/2003 Z.
z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla
žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok zo 17.02.2016 z dôvodu, že navrhovateľ nie je invalidný,
lebo nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou.

Krajský súd dospel k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľa prijali
posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy
komplexne a bez rozporov, ich posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v
súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľa, posudkovými
a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Nezistil žiadnu takú
skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní
vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal. Uviedol, že na základe objektívne

zistených aktuálnych zdravotných ťažkostí navrhovateľa a ich závažnosti posudkový lekár správne
považoval za rozhodujúce zdravotné postihnutie syndróm závislosti na alkohole s počínajúcimi
organickými zmenami mozgu, ktoré správne zaradil v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom
poistení a pri tomto zdravotnom postihnutí vyjadril pokles jeho pracovnej schopnosti na hornej hranici
možného percentuálneho rozpätia s ohľadom na preukázané orgánové a psychické postihnutie a s
ohľadom na trvanie tohto stavu v súlade s posudkovými kritériami. Správne nepristúpil k možnému
10 % navýšeniu jeho zníženej pracovnej schopnosti aj pre jeho pridružené zdravotné ťažkosti a to

dvanástnikový vred, dorzalgie či Raynaudov syndróm oboch horných končatín, pretože ani u jedného
z nich nebol preukázaný taký stupeň závažnosti a funkčnej poruchy, ktorý by mal posudkový význam.
Adaptačná a reaktívna depresívna porucha bola zohľadnená v rámci rozhodujúceho zdravotného
postihnutia. Vyslovený posudkový záver nemohli ovplyvniť ani navrhovateľom predložené odbornélekárske nálezy na pojednávaní pred krajským súdom, pretože nedokumentovali iný, resp. závažnejší
stav jeho zdravotných ťažkostí než ten, ktorý už bol posudkovo vyhodnotený. Raynaudov syndróm bol
diagnostikovaný už v čase posudzovania jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom s tým, že podľa

reografického vyšetrenia horných končatín išlo o hranične patologický nález, počínajúca osteoartróza
bola známa už v čase posudkového hodnotenia jeho zdravotného stavu, z hľadiska duševného
ochorenia bola naďalej konštatovaná organická afektívna porucha bez zmeny diagnózy a ohľadom
navrhovateľomtvrdenejLymskejchoroby,ktorábolapredpokladanánazákladevyšetreniaz30.06.2017,
v kontrolnom vyšetrení z 24.07.2017 bolo konštatované, že zistené protilátky pravdepodobne svedčia o

prekonanejinfekciistým,žesaoverujúajinémožnosti.Bolamupredpísanáantibiotickáliečba.Uvedené
nepovažoval za dlhodobo nepriaznivý, liečbou neovplyvniteľný zdravotný stav, ktorý je predpokladom
posudkového zhodnotenia. S ohľadom na obsah uvedených nálezov krajský súd nepovažoval za
potrebné ich dodatočné posudkové zhodnotenie.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včasné odvolanie, v ktorom uviedol, že jeho zdravotný stav

nie je stabilizovaný, o čom svedčia aj lekárske správy odborných lekárov z odboru gastroenterológia,
reumatológia, psychiatria, z ktorých vyplýva, že nie je schopný vykonávať zamestnanie. Uviedol tiež, že
posudkoví lekári, ktorí posudzovali jeho zdravotný stav sú zamestnancami odporkyne a má výhrady voči
ich posudkom. Dodal, že je pravdou, že za rozhodujúce zdravotné ťažkosti udal psychickú poruchu, lebo
musel určiť jednu diagnózu ktorú mu poradili kvôli percentám, ale vo vykonávaní zárobkovej činnosti

mu bránia tie ostatné diagnózy (slabosť, nevoľnosť, bolesti), hoci psychické problémy majú tiež závažný
vplyv.

Odporkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že navrhovateľ vo svojom odvolaní neuviedol
žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov

posudkových lekárov. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že jeho zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu
odôvodňujúcom určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Uviedla, že
subjektívne presvedčenie navrhovateľa, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený nie
je dôvodom na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov. Dodala, že skutkové okolnosti
týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľa boli dostatočne ozrejmené príslušnými

posudkovými lekármi, sú hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami
a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich
záveroch sa zhodujú; nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie. Žiadala rozsudok krajského súdu
potvrdiť ako vecne správny.

Dňom01.07.2016nadobudolúčinnosťzákonč.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadok(ďalejlen„SSP“).
Podľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté
predo dňom účinnosti tohto zákona (pred 01.07.2016), sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku

(ďalej len „OSP“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v súlade s § 250ja ods. 2 OSP bez
pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti
navrhovateľa o invalidný dôchodok.

Nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v
znení neskorších predpisov podmienený predovšetkým invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec pre
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40
% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení).

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti,
duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby (§ 71 ods. 3
zákona o sociálnom poistení).

Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia
a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja,ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu
schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti
poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Mierapoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťvpercentáchsaurčujepodľadruhuzdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom
na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 6 až 8 zákona o sociálnom
poistení).

Navrhovateľ sa domáhal priznania miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 40 %.

Posudkoví lekári ako rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa vyhodnotili duševné poruchy a
poruchy správania spôsobené užívaním psychoaktívnych látok (alkoholizmus, toxikománia) - stredne
ťažká forma v zmysle prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení zaradené pod kapitolu V, položka 7,
písmeno a/ a za toto zdravotné postihnutie určili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
35 %.

Posudkový lekár v posudku zo dňa 17.02.2016 pred vydaním napadnutého rozhodnutia uviedol, že
rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľa je porucha osobnosti a správania zapríčinená
nadužívaním alkoholu. Uviedol, že psychologické vyšetrenie potvrdilo prítomnosť hranične ľahkého
stupňa organickej patológie centrálnej nervovej sústavy s diskrétnymi organickými zmenami osobnosti.

Pre bolesti hlavy mu boli vykonané MR mozgu s negatívnym nálezom, zistené boli degeneratívne zmeny
medzistavcových platničiek, od januára 2016 bol diagnostikovaný Rauynaudov syndróm. Pridružené
zdravotné ťažkosti (dvanástnikový vred, dorzalgie, choroby kapilár) nepovažoval za posudkovo
významné.

Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Posudkoví lekári, ktorí vyhotovili posudky
tak pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia odporkyňou ako aj po podaní opravného prostriedku
postupovali v súlade so zákonom. V posudkoch zohľadnili objektívnymi nálezmi preukázané zdravotné
ťažkosti navrhovateľa, pričom zhodne vyhodnotili, že ani pre poruchy osobnosti ani pre pridružené

ochorenia miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zatiaľ nedosahuje viac ako 40 %.
Závery posudkových lekárov nie sú v rozpore s nálezmi z odborných lekárskych vyšetrení, ktoré
navrhovateľ absolvoval pred samotným posúdením jeho invalidity podľa § 71 zákona č. 461/2003 Z.
z.. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku zaujatosti posudkových lekárov z dôvodu, že sú v
pracovno-právnom vzťahu s odporkyňou; posudkoví lekári sociálneho poistenia sú povolaní na výkon

posudzovania invalidity priamo zo zákona č. 461/2003 Z. z..

Navrhovateľ ani v podanom odvolaní neuviedol námietky, ktoré by spochybnili závery posudkov a
nepreukázal, že trpí takým ochorením, ktoré by znižovalo jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť
vo väčšej miere ako bolo stanovené posudkovými lekármi sociálneho poistenia.

Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že v konaní o preskúmanie rozhodnutia
odporkyne podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (OSP) súd v zásade
preskúmava zákonnosť tohto rozhodnutia vo vzťahu ku skutkovému stavu, ktorý existoval ku dňu
rozhodnutia odporkyne, teda ku dňu 11.03.2016 (§ 250i ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 OSP), hoci

zákon nevylučuje možnosť, aby odporkyňa na základe ďalších dôkazov prehodnotila svoje rozhodnutie;
taká možnosť však nie je bez ďalšieho dôvodom na opakované posúdenie zdravotného stavu v prípade
predkladania novších a novších lekárskych nálezov a dôvodom na zrušenie jej rozhodnutia, ktoré v čase
jeho vydania na základe riadneho zistenia skutočného stavu zodpovedalo zákonu.

Posudkoví lekári pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne v posudkoch zohľadnili všetky zdravotné
postihnutia navrhovateľa a predložené odborné lekárske nálezy, ktoré v posudkoch riadne vyhodnotili.
Zhodne dospeli k záveru, že zdravotný stav navrhovateľa spôsobuje 35 % mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa kapitoly V, položky 7, písm.a/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení a navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o
sociálnom poistení.

Vzhľadom na uvedené aj odvolací súd, stotožňujúc sa so závermi súdu prvého stupňa, rovnako dospel k
záveru, že posudkoví lekári zhodnotili zdravotný stav v súlade so všeobecným posudkovým hľadiskom,
úplne a objektívne, svoj záver o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti
navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť logicky a presvedčivo odôvodnili, pričom ich závery nie sú v
rozpore s nálezmi odborných lekárov. Tak ako krajský súd aj odvolací súd mal preto za preukázané, že

zdravotný stav navrhovateľa nepodmieňuje invaliditu podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a že
navrhovateľovi nevznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
Uvedené však nevylučuje v budúcnosti pri prípadnom zhoršení zdravotného stavu podať novú žiadosť
o invalidný dôchodok a požiadať o prehodnotenie zdravotného stavu.

Z uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za zákonné, a preto podľa §

219 OSP rozsudok krajského súdu potvrdil.

Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd navrhovateľovi v zmysle § 250k ods. 1 v spojení s §
250l ods. 2 OSP nepriznal, nakoľko nebol v odvolacom konaní úspešný.

Tento rozsudok bol priznaný pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.