Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 10, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/29/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717011014
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8717011014.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy
Pirkovskej a JUDr. Vladimíra Monoka na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.07.2019 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného S. S. proti rozsudku Okresného súdu
Poprad sp. zn.6T/67/2017 zo dňa 08.10.2018.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/67/2017 zo dňa 08.10.2018 bol obžalovaný S. S. uznaný
vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona s poukázaním na § 138
písm. h/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 12.7.2016 asi o 11,30 hod. v meste Svit, okres Poprad, viedol ako vodič taxi služby motorové vozidlo
továrenskej značky Opel Vivaro, ev. čísla A. po ulici Štúrovej smerom na ulicu SNP, pričom prekročil

dovolenú rýchlosť v obci (50 km/h), jazdil rýchlosťou cca 79,2 km/h, nevenoval sa plne vedeniu vozidla a
nesledoval situáciu v cestnej premávke, v dôsledku čoho za križovatkou s Ul. Jesenského ľavou časťou
predného nárazníka vozidla narazil do zadného kolesa bicykla maloletého H. B., nar. XX. X. XXXX,
jazdiaceho pred ním na detskom bicykli priečne cez vozovku z pravej strany na ľavú v smere jazdy
vozidla z ulice Jesenského smerom k ulici SNP, ktorý pri zrážke a páde na vozovku utrpel pomliaždenie
mozgu v čelovej oblasti obojstranne a v spánkovej oblasti vpravo, krvácanie medzi mäkké mozgové

blany v čelovej oblasti obojstranne a v spánkovej oblasti vpravo, zlomeninu spánkovej kosti vpravo
zasahujúcu na pyramídu (skalnú kosť), zlomeninu záhlavnej kosti bez posunu úlomkov, nahromadenie
vzduchu vo vnútri lebky, pomliaždenie záhlavia, pomliaždenie a kožné odreniny chrbta v oblasti oboch
lopatiek, kožné odreniny oboch kolien s dobou liečenia v trvaní 12 - 16 týždňov, čím porušil ustanovenia
§ 3 ods. 2 písm. a), § 4 ods. 1 písm. c) a § 16 ods. 1, ods. 2 Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v
znení neskorších predpisov, za čo mu bol podľa § 157 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona

uložený trest odňatia vo výmere 1 roka, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona
podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu bola určená skúšobná doba na 15 mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona mu bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových
vozidiel na dobu 15 mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku bola poškodená strana W. R. Bratislava so svojím nárokom na náhradu
škody odkázaná na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný S. S. prostredníctvom obhajcu dňa 19.10.2018 proti
výroku o treste s tým, že v dodatočne predložených dôvodoch odvolania poukázal na to, že mu bol
okrem iného podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona uložený i trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel

všetkých druhov na dobu 15 mesiacov, hoci podľa tohto zákonného ustanovenia možno tento druh trestu
uložiť na 1 rok až 10 rokov. Je toho názoru, že s poukazom na zásady ukladania trestov v § 34 Tr. zákonaby postačoval trest zákazu činnosti na obdobie 12 mesiacov. Dáva do pozornosti odvolacieho súdu,
že pre svoju prácu nevyhnutne potrebuje oprávnenie na vedenie motorového vozidla a svoje pracovné
povinnosti si vie plniť len ako vodič motorového vozidla, pričom na dobu počas výkonu trestu zákazu

činnosti by musel prijať inú menej platenú prácu. Tak by bol zabezpečený čo najmenší vplyv na rodinu
a jemu blízke osoby v zmysle § 34 ods. 3 Tr. zákona. Tiež poukázal na to, že zranenia, ktoré utrpel
maloletý, boli takého rozsahu aj v dôsledku toho, že nemal ochrannú prilbu na hlave. Vyjadril svoju ľútosť
nad tým, že došlo k takým zraneniam a uznal si vinu za spôsobenú dopravnú nehodu, avšak má za
to, že aj nižší trest zákazu činnosti bude v danom prípade postačujúci. Navrhol preto, aby odvolací súd

zrušil výrok o treste a v rámci neho mu uložil trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých
druhov na dolnej hranici trestnej sadzby.

Napodkladetaktoriadneavčaspodanéhoodvolaniaobžalovanýmakoosobounatooprávnenoukrajský
súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle § 317
ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým

odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom
i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, a zistil,
že odvolanie nie je dôvodné.

V prvom rade odvolací súd preskúmal, či procesný postup konajúceho súdu netrpí takými podstatnými

chybami, v dôsledku ktorých by bolo nevyhnutné napadnutý rozsudok zrušiť. Z obsahu predloženého
spisového materiálu vyplýva, že konajúci súd vykonal hlavné pojednávanie za účasti obžalovaného
a jeho obhajcu, obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa ku skutku kladenému mu obžalobou za vinu, k
vykonaným dôkazom, či vyargumentovať svoju nevinu, prípadne jej zmiernenie a ukladanie trestu v
záverečnej reči a poslednom slove, k čomu sa vyjadril aj jeho obhajca, ktorý reálne zabezpečoval právo

na obhajobu. Zo zistených skutočností tak odvolací súd usúdil, že právo na obhajobu obžalovaného
porušené nebolo a postup konajúceho súdu bol v súlade s procesným predpisom.

Vzhľadom k tomu, že odvolanie obžalovaného bolo obmedzené iba na výrok o treste, i to len vo vzťahu
k výmere uloženého trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel, odvolací súd nemal právomoc

preskúmavať aj ďalšie výroky napadnutého rozsudku a preto vo vzťahu k výroku o vine len konštatuje,
že konanie obžalovaného S. S. bolo po právnej stránke posúdené ako prečin ublíženia na zdraví podľa §
157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona s poukázaním na § 138 písm. h/ Tr. zákona po vykonanom dokazovaní
v súlade s pravidlami stanovenými procesným predpisom.

O obsah zákonne zabezpečených dôkazov konajúci súd opieral aj výrok o treste. Z nich zistil, že v mieste
bydliska nie sú o ňom negatívne poznatky, zamestnávateľ ho hodnotí kladne a od roku 2001 nebol
súdne trestaný. V evidencii priestupkov má však obžalovaný od roku 2013 zaevidovaných celkom 10
priestupkov, z toho 9 na úseku v cestnej premávke rôzneho charakteru a rôznej závažnosti, keďže mu
boli za ne ukladané pokuty od 10,- Eur do 60,- Eur.

Konajúci súd pri ukladaní trestu vychádzal nielen z povahy spáchaného činu, jeho následkov, ale aj z
hodnotenia osoby obžalovaného a jeho možností k náprave, pritom nezistil žiadne poľahčujúce a ani
priťažujúce okolnosti. Účel trestu vymedzený v § 34 ods. 1 Tr. zákona podľa neho zabezpečí uloženie
trestu odňatia slobody vo výmere 1 roka, výkon ktorého nie je nevyhnutným a preto ho podmienečne

odložil na kratšiu skúšobnú dobu 15 mesiacov, za súčasného uloženia aj trestu zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel všetkých druhov na kratšiu dobu, keďže obžalovaný závažne porušil povinností pri
vedení motorového vozidla.

Za uvedený prečin ublíženia na zdraví zákon ustanovuje sankciu odňatia slobody na jeden rok až päť

rokov. Je teda zrejmé, že obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej
sadzby aj napriek spôsobeniu závažného poranenia maloletému poškodenému, čo odôvodnil konajúci
súd spoluzavinením zo strany poškodeného. S týmto záverom konajúceho súdu sa možno stotožniť,
pretože z okolností prípadu je zrejmé, že maloletý cyklista vošiel na cestu bez toho, aby bol venoval
pozornosť vozidlám prichádzajúcim zľava. Na strane druhej nemožno ale opomenúť fakt, že obžalovaný

sa pohyboval v úseku cesty, kde došlo k stretu jeho motorového vozidla a cyklistu rýchlosťou 79 km/
hod., hoci maximálna dovolená rýchlosť v tomto úseku bola 50 km/hod. S prihliadnutím na závažnejšie
porušenie pravidiel v cestnej premávke a tiež na spôsobený následok správne postupoval konajúci súd,
ak obžalovanému ukladal trest odňatia slobody a nie iný alternatívny druh trestu.Výkon uloženého trestu bol obžalovanému so zreteľom na jeho doterajší život podmienečne odložený
na skúšobnú dobu 15 mesiacov, čo zodpovedá ustanoveniu § 49 ods. 1 písm. a/ a § 50 ods. 1 Tr.

zákona, pretože obžalovaný v posledných 15 rokoch súdne trestaný nebol a spáchanie priestupkov,
na ktoré bolo prihliadané pri ukladaní trestu zákazu činnosti, neopodstatňovali záver o nevyhnutnosti
výkonu uloženého trestu odňatia slobody.

Aj uloženie trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel je v súlade so zákonom. Obžalovaný sa

dopustil protiprávneho konania v súvislosti s vedením motorového vozidla, preto za zistenia, že došlo
k viacerým porušeniam povinnosti, ktoré vo svojom súhrne vyvolali kolíznu situáciu, a u obžalovaného
ide o opakované porušenie povinností vodiča, i keď prvé v rovine trestnoprávnej, správne postupoval
konajúci súd, ak mu uložil súčasne aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel. Výmera
uloženého trestu zákazu činnosti na 15 mesiacov je pri dolnej hranici trestnej sadzby a táto podľa názoru
odvolacieho súdu zohľadňuje všetky okolnosti prípadu v prospech aj v neprospech obžalovaného. V tejto

súvislosti a to aj so zreteľom na uplatňovanú odvolaciu námietku ohľadne zníženia výmery tohto trestu
si odvolací súd dovoľuje poznamenať, že uloženie trestu zákazu činnosti má síce fakultatívnu povahu a
neviaže ukladanie tohto trestu na osobitné podmienky, avšak ukladanie trestu zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel súdy aplikujú najmä pri ukladaní trestov v prípadoch závažných porušení pravidiel
cestnej premávky, dôsledkom ktorých sú ťažké následky, tak ako tomu bolo aj v súdenom prípade.

Zmyslom uloženia tohto trestu je zabrániť páchateľovi v opätovnom spáchaní trestného činu, ktorého sa
už dopustil v súvislosti s určitou konkrétnou činnosťou, v posudzovanom prípade ide o činnosť súvisiacu
s vedením motorových vozidiel všetkých druhov.

Z pohľadu účelu trestu vymedzeného v § 34 ods. 1 Tr. zákona uložený trest odňatia slobody a trest

zákazu činnosti obžalovanému považoval aj odvolací súd za trest dostatočný a primeraný, ktorý bude
pôsobiť nielen individuálne na páchateľa prečinu, ale zabezpečí aj jeho generálnu prevenciu a zabráni
páchateľovi v možnosti porušovať právne normy predovšetkým na úseku cestnej premávky.

Kuplatňovanejodvolacejnámietkeobžalovaného,ževdôsledkuuloženiatrestuzákazučinnostivedenia

motorových vozidiel je postihnutý nielen on, ale aj jeho rodina, pretože pre svoju prácu nevyhnutne
potrebuje oprávnenie na vedenie motorového vozidla a svoje pracovné povinnosti si vie plniť len ako
vodičmotorovéhovozidla,odvolacísúdpoznamenáva,žezvykonanéhodokazovaniatakétoskutočnosti
neplynú. Zo správy zamestnávateľa KAFFEX s.r.o. vyplýva, že pracovné zaradenie obžalovaného je na
pozícii údržbár. Toto zistenie počas súdneho konania vyvrátené iným dôkazom nebolo a obžalovaný

skutočnosti uvedené v tejto správe zamestnávateľa ani nenamietal, preto odvolací súd nemal dôvod o
jeho hlavnom pracovnom pomere ani pochybovať. Ak si obžalovaný vylepšoval svoju finančnú situáciu
výkonom práce aj na dohodu v Taxislužbe, ide o činnosť, ktorá netvorí jeho hlavný zdroj príjmu. Z
uvedeného dôvodu potom táto jeho odvolacia námietka nie je opodstatnená.

Nazákladeprezentovanýchzisteníaznichplynúcichúvahodvolacísúdposúdilodvolanieobžalovaného
ako nedôvodné a toto postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.