Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, April 27, 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 20C/7/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617202586
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Stehlíková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5617202586.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivanou Michalíkovou, v právnej veci žalobcov: 1./ Z..

S. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX/X, S., 2./ Z.. K. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X.
XXX/X, S., obaja právne zastúpení advokátom JUDr. Jánom Daránim, so sídlom v Liptovskom Mikuláši,
Štúrova 32, proti žalovaným: 1./ S. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, S. a 2./ Z. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, S., právne zastúpení advokátkou JUDr. Luciou Uhelovou, so
sídlom v Liptovskom Mikuláši, Garbiarska 2584, o uloženie povinnosti zdržať sa obťažovania hlukom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba s a z a m i e t a.

II. Žalovaným s a p r i z n á v a náhrada trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žaloboudoručenousúdudňa20.03.2017sažalobcoviadomáhali,abysúduložilžalovanýmpovinnosť
zdržať sa obťažovania hlukom spôsobovaným prevádzkou tepelného čerpadla zn. Fujitsu, ktoré sa
nachádza na pozemku parcely C-KN evidované na katastrálnej mape parcelné č. 458/71, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 193 m2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie
S.ň., a to pri hranici tohto pozemku s pozemkom parcely registra C-KN evidované na katastrálnej mape
parcelné č. 458/75, zastavané plochy a nádvoria o výmere 185 m2, zapísanom na liste vlastníctva č.

XXX pre katastrálne územie S.ň pred západnou fasádou rodinného domu súpisné č. XXX, postaveného
na pozemku parcely C-KN evidované na katastrálnej mape parcelné č. 458/71, zapísanom na liste
vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie S.ň, ako aj priznal žalobcom náhradu trov konania. Žalobu
odôvodnili tým, že sú bezpodieloví spoluvlastníci rodinného domu súpisné č. XXX, ktorý je postavený
na pozemku parcely C-KN evidované na katastrálnej mape parcelné č. 458/85 a zapísaný je na liste
vlastníctvač.XXXprekatastrálneúzemieS.ň.PozemokparcelyregistraC-KNevidovanénakatastrálnej
mape parcelné č. 458/85, zastavané plochy a nádvoria o výmere 185 m2, zapísaný na LV č. XXX

pre katastrálne územie S.ň je vo vlastníctve Pozemkového spoločenstva Podtureň a žalobcovia tento
pozemok užívajú na základe Zmluvy o podnájme, ktorú uzavreli 08.12.2010 s nájomcom Regionálny
rozvoj Liptova s.r.o., na dobu určitú do 29.10.2106. Žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi, každý
v podiele 1/2 k rodinnému domu súpisné č. XXX, ktorý je postavený na pozemku parcely C-KN
evidované na katastrálnej mape parcelné č. 458/71 a zapísaný na LV č. XXX pre katastrálne územie
S.ň. Pozemok parcely registra C-KN evidované na katastrálnej mape parcelné č. 458/71 zastavané
plochy a nádvoria o výmere 193 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXX pre katastrálne územie S.ň

je vo vlastníctve Pozemkového spoločenstva Podtureň a žalovaní majú tento pozemok rovnako ako
žalobcovia v dlhodobom nájme. Pozemok, na ktorom majú žalobcovia postavený rodinný dom a
pozemok, na ktorom majú postavaný rodinný dom žalovaní, spolu susedia. Žalovaní majú zabezpečené
vykurovanie svojho rodinného domu a ohrev vody pomocou tepelného čerpadla zn. Fujitsu. Tototepelné čerpadlo sa nachádza na pozemku parcely registra C-KN, evidované na katastrálnej mape
parcelné č. 458/71 a to pri hranici tohto pozemku s pozemkom parcely registra C-KN evidované na
katastrálnej mape parcelné č. 458/85 pred západnou fasádou rodinného domu žalovaných súpisné

č. XXX. Medzi čerpadlom a pozemkom, na ktorom majú žalobcovia postavený rodinný dom nie je
žiadna účinná akustická bariéra. Prerušovaný ustálený hluk spôsobovaný prevádzkou tohto čerpadla
je takej intenzity, že žalobcovia musia mať zatvorené okno na obývacej izbe a spálni orientované
smerom k pozemku, na ktorom je postavený rodinný dom žalovaných, inak by tieto obytné miestnosti
nemohlivôbecužívať.Zatvorenímtrojvrstvovýchplastovýchokiensícevýrazneeliminujehlukvobývacej

miestnosti a spálni spôsobovaný prevádzkou tepelného čerpadla, na druhej strane sa im zhoršuje kvalita
užívania týchto obytných miestností, napr. v dôsledku ich nevetraním a nehovoriac o tom aký „príjemný“
je pobyt v obytnej miestnosti, v ktorej nemôžu nechať aspoň pootvorené okno, hoci vzhľadom na
poveternostné podmienky je to potrebné. Neprimerane sú hlukom žalobcovia obťažovaní tiež pri užívaní
zastrešenej terasy orientovanej smerom k pozemku, na ktorom je postavený rodinný dom žalovaných.
Viackrát sa museli s hosťami, ktorí boli u nich na návšteve, kvôli hluku spôsobovanému prevádzkou

tepelného čerpadla premiestniť zo vzdušnej a slnečnej terasy do obývacej izby s pozatváranými
oknami. V čase, keď je v prevádzke tepelné čerpadlo, žalobcovia sa nedokážu zdržiavať na pozemku
prislúchajúcemu k ich rodinnému domu, iba v súvislosti vertikuláciou a kosením trávnika, čo netrvá
dlhšie ako trištvrte hodiny. Vtedy im totiž bezprostredný hluk kosačky nedovolí vnímať hluk spôsobovaný
prevádzkou tepelného čerpadla. Inak ako v súvislosti s kosením a vertikuláciou trávnika sa na pozemku

počas prevádzky tepelného čerpadla pre hluk spôsobený týmto čerpadlom nezdržiavajú. To, že sú
hlukom spôsobované prevádzkou tepelného čerpadla a obťažovania nad mieru primeranú pomerom
spoľahlivo dokazuje aj Protokol o meraní imisií hluku vo vonkajšom prostredí č. 004/2104 z 19.02.2017
vypracovaný P.. K. L., kde v závere na základe vykonaných meraní jednoznačne konštatuje, že je
hlukom spôsobená prevádzkou tepelného čerpadla a je prekročená prípustná hodnota ekvivalentnej

hladiny zvuku. Žalobcovia žalovaných niekoľkokrát vyzývali, aby sa zdržali rušenia hlukom spôsobenom
prevádzkou tepelného čerpadla, no oni doposiaľ neurobili nápravu, čo v podstate odôvodňujú tým,
že rodinný dom majú riadne skolaudovaný a tepelné čerpadlo je certifikované. Táto argumentácia
žalovaných je však podľa názoru žalobcov právne bezvýznamná, nakoľko rozhodnutie o kolaudácii
rodinného domu a ani certifikát tepelného čerpadla nemôžu nič zmeniť na skutočnosti, že hluk je

spôsobovaný prevádzkou tepelného čerpadla a obťažuje ich nad mieru primeranú pomerom.

2. Uznesením zo dňa 21.03.2017 sp. zn. 20C/7/2017-54 súd vyzval žalovaných, aby sa vyjadrili k žalobe
a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznávajú, uviedli vo vyjadreniach rozhodujúce skutočnosti na
svoju obranu, pripojili listiny, na ktoré sa odvolávajú a označili dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Žalovaní vo vyjadrení doručenom súdu dňa 05.04.2017 uviedli, že užívajú svoj rodinný dom v súlade s
kolaudačným rozhodnutím od roku 2014, odkedy je v plnej prevádzke aj tepelné čerpadlo. Z protokolu
o meraní, ktorý predložili žalobcovia do konania je zrejmé, že meranie prebiehalo v čase od 21.30 dňa
15.02.2017do06.30dňa16.02.2017,ikeďvniektorýchčastiachprotokolusúuvedenérozdielnedátumy,
z ktorých nie je zrejmé, kedy v skutočnosti meranie prebehlo. Hneď v úvode je konštatované, že sa

jedná o subjektívny obťažujúci hluk, čo znamená, že každý má inú citlivosť na to, čo je hlučné, a preto
možno hodnotiť zvuk tepelného čerpadla za veľmi subjektívny hodnotený zvuk. Žalobcovia vo svojej
žalobe tento zvuk hodnotia ako prerušovaný ustálený zvuk, čo nie je možné, keďže sa jedná o dva rôzne
významy slov. Podľa protokolu je tento zvuk hodnotený ako prerušovaný, pričom v zmysle § 2 písm. b)
vyhlášky 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku

a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácii v životnom prostredí (ďalej
len „vyhláška č. 549/2007 Z. z.“) ide o zvuk, ktorý sa v mieste pozorovania vyskytuje pravidelne alebo
nepravidelne v časových intervaloch, pričom trvanie každého intervalu je spravidla dlhšie ako 5 sekúnd
(napr. prejazd motorového vozidla, prejazd vlaku, prelet lietadla, prerušovaná činnosť kompresora).
Žalobcovia požiadali o pracovanie protokolu so špecifikáciou pre nočný režim, čo znamená čas od 22.00

hod. do 06.00 hod. Tepelné čerpadlo ako vyplýva z protokolu, sa nachádza vo vzdialenosti cca 25 m
od steny rodinného domu žalobcov. Nočný režim trvá v čase od 22.00 hod. do 06.00 hod. ráno a čas
protokolu vyplýva, že meranie prebehlo v čase od 21.30 do 06.30, teda 9 hodín v zmysle vyhlášky
prípustné hodnoty určujúci veličinu hluku vo vonkajších prostrediach sú pre časový interval večer od
18.00 do 22.00 hod. 50 dB a pre časový interval noc 22.00 do 06.00 hod. 45 dB. Z vyhlášky však

vyplýva, že tieto hodnoty platia pre suchý povrch a nie zasnežený terén. Z fotodokumentácie je zrejmé,
že vo februári 2017 v čase merania bola snehová pokrývka, takže pri výpočte mali byť tieto hodnoty
upravené o odchýlku, ktorá vyplýva z toho, že terén bol zasnežený. Keďže neboli splnené podmienky,
za ktoré je možné meranie vykonať, je prípustné hodnoty hluku platia pre iné podmienky, nie aké vskutočnosti boli v čase merania, nemožno hodnotiť toto meranie ako objektívne a nemožno výsledok
merania porovnať s prípustnými hodnotami hluku tak, ako to určuje vyhláška. Značná časť protokolu je
zmätočná, pretože nie je zrejmé, kedy naozaj meranie prebehlo, a to ani v ktorý deň ani v ktorú hodinu.

Z protokolu je zrejmé, že prevádzka posudzovaného zdroja (tepelné čerpadlo) bez špecifických vplyvov
- priama emisia predstavuje 43,5 dB. Zo strany č. 9 a 10 protokolu vyplýva, že posudzovaná hladina
47,5 dB je len výsledkom rôznych prepočtov a vzorcov, nie reálne nameraná hodnota hluku z tepelného
čerpadla. Podľa § 7 ods. 5 vyhlášky č. 549/2007 Z. z., vyplýva, že nameraná hodnota sa zväčší o
hodnotu rozšírenej neistoty merania stanovenú v súlade s meteorologickou praxou. Neistota merania je

definovaná ako interval hodnôt okolo nameranej hodnoty, ktoré možno odôvodnenie priradiť k výsledku
merania. Hodnotiaca hladina zvuku bola zvýšená o rozšírenú neistotu 1,8 dB, takže celkovo bola hladina
hluku prekročená o 2,5 dB oproti 45 dB na hodnotu 47,5 dB. Keby sme sa riadili nameranou hodnotou,
nejednalo by sa o prekročenie stanovenej miery hladiny hluku vyhláškou, keďže reálne nameraná
hodnota hluku bola 43,5 dB. Žalovaný tiež poukázal na to, že ich rodinný dom sa nachádza v blízkosti
hlavnej železničnej trate Bratislava - Košice, po ktorej prejdú denne aj v noci desiatky osobných a

nákladných vlakov. Trať môže byť vzdialená od rodinného domu žalovaných cca 700 m vzdušnou čiarou
a ak meranie naozaj prebehlo v noci, jazdilo po trati množstvo osobných a nákladných vlakov. Žalobcovia
v žalobe uviedli, že hluk z tepelného čerpadla ich obťažuje, nemôžu vetrať obytné miestnosti a zdržiavať
sa na terase a záhrade svojho domu. Ak by to tak bolo, tak by si neobjednali meranie hluku počas
noci, teda v čase od 22.00 hod. do 06.00 hod., ale predsa v čase, keď chcú využívať terasu a záhradu

a tiež v čase, keď chcú vetrať a užívať obytné miestnosti. Tvrdenia žalobcu v žalobe sa opierajú o
protokol,ktorýbolvypracovanýzmeraniaprebiehajúcehovnociavofebruári.Čas,kedysimaliobjednať
meranie hlučnosti tepelného čerpadla by mal zodpovedať času, kedy ich čerpadlo reálne obťažuje tak,
ako tvrdia v žalobe, ale objednávka merania hluku vo februári ešte aj v nočných hodinách sa zdá len
ako osobná zaujatosť žalobcov voči žalovaným ako svojim susedom. Z výsledku merania vyplýva, že

počas denného intervalu medzi 06.00 - 22.00 hod. je hodnota hladiny hluku zjavne pod normou hladiny
hluku, ktorú udáva vyhláška. Je zaujímavé, že žalobcovia počas posledného slnečného víkendu užívali
svoju terasu od rána a z toho bolo možné len usúdiť, že žiadny hluk a už vôbec nie z tepelného čerpadla
ich neobťažuje. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že ich hluk z tepelného čerpadla obťažuje nad mieru primeranú
pomerom, žalovaní uvádzajú, že každý je povinný znášať imisie z obyčajného normálneho užívania

nehnuteľnosti a s bežnou prevádzkou zariadenia - tepelného čerpadla. Súd musí vždy zistiť konkrétnu
situáciu a objektívne posúdiť, či uvedená hranica bola prekročená, lebo ochranu nemožno priznať pred
zásahmi, ktoré neprekračujú dovolenú mieru a sú dôsledkom bežného správania sa, ktoré sú susedia
povinní navzájom strpieť, lebo je spojené s obvyklým užívaním nehnuteľnosti. Ochrana poskytovaná
právam vlastníka jednej veci nesmie byť v nepomere ku spravodlivej ochrane, ktorá prináleží právam

vlastníka druhej veci. Žalovaní trvajú na tom, že reálne nameraná hodnota bola nameraná na úrovni 43,5
dB, preto nie je v rozpore s mierou primeranou pomerom a nameraná hladina nebráni žalobcom svoju
nehnuteľnosť riadne užívať a k prekročeniu limitovaných hodnôt došlo až výpočtami, kedy bola reálne
nameraná hodnota zvýšená o rozšírenú neistotu merania. Žalovaní teda majú za to, že žalobcovia nie
sú obťažovaní hlukom z ich tepelného čerpadla nad mieru primeranú pomerom. Z výsledku meraní je

zrejmé, že nedochádza k žiadnemu ohrozeniu života a zdravia žalobcov, reálne nameraná hodnota bez
prepočtov a odchýlok predstavuje 43,5 dB a táto neprekračuje normy dané vyhláškou ani v denných, ani
v nočných hodinách, žalobcovia môžu bez obmedzení užívať svoju nehnuteľnosť a je zrejmé, že protokol
je len vykonštruovaním výpočtov tak, aby mohli žalobcovia riešiť svoju osobnú zaujatosť voči žalovaným
ako svojim susedom, s ktorými nemajú od začiatku ideálne susedské vzťahy prostredníctvom súdov.

3.Uznesenímzodňa07.04.2017sp.zn.20C/7/2017-88súdvyzvalžalobcov,abysavyjadrilikvyjadreniu
žalovaných, uviedli ďalšie skutočnosti, označili dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalobcovia v
replike uviedli, že skutočnosť, že rodinný dom žalovaní užívajú na základe kolaudačného rozhodnutia
z hľadiska predmetu sporu je právne bezvýznamné. Z počiatku verili, že sa so žalovanými dohodnú

mimosúdne, čakali na výsledok identického sporu, ktorý sa týkal odťažovania hlukom prevádzkou
tepelného čerpadla nachádzajúceho sa o ulicu ďalej. To boli hlavné dôvody, pre ktoré nepodali žalobu
už skôr. Vo vyššie spomenutom identickom spore majitelia tepelného čerpadla čerpadlo premiestnili na
vhodné miesto a spor bol vyriešený. V tomto prípade sa však žalovaní snažia spochybniť jednoznačné
závery protokolu o meraní imisií hluku. Neexistuje žiadny rozumný dôvod, pre ktorý by hluk čerpadla

nemohli žalobcovia hodnotiť ako ustálený z hľadiska intenzity a zároveň aj ako prerušovaný z hľadiska
dĺžky trvania. Meranie síce prebieha od 21.30 do 06.30 hod. no z prílohy č. 2 protokolu, obsahom ktorej
sú reporty nameraných veličín je zrejmé, že sa hodnotili iba hladiny veličín namerané v rozpätí nočného
intervalu t.j. od 22.00 do 06.00 hod. Aj v grafickom vyjadrení časového priebehu ekvivalentných hladínhluku šiesty list uvedenej prílohy je referenčný interval jasne ohraničený. V uvedenom protokole sa síce
uvádza, že meranie prebiehalo 15. a 16.02.2017. Z číslovania dátovej vzorky a z reportov nameraných
veličín prílohy č. 2 protokolu je zrejmé, že meranie prebiehalo 16. až 17.02.2017. Uvedenie nesprávneho

rozmedzia dátumov v úvode protokolu je evidentne iba formálnou chybou, ktorá nijako nemôže
spochybniťpresvedčivosťprotokoluajednoznačnosťjehozáveru.Žalovanívsúvislostisargumentáciou,
že v skutočnosti ani nedošlo k prekročeniu vyhláškou ustanovenej hladiny hluku poukazujú na ust.
§ 7 ods. 5 vyhlášky, pričom sa v tomto prípade nejedná o vyhlášku ale o nariadenie vlády, ktoré
navyše bolo s účinnosťou od 01.09.2007 zrušené zákonom č. 355/2007 Z. z. Ďalšie námietky a tvrdenia

žalovaných sa týkajú odborných otázok, ku ktorým navrhli vypočuť P.. L.. Súčasťou protokolu je aj
Marker projekt - Stanovenie určujúce ekvivalentnej hladiny hluku posudzovaného zdroja pre referenčný
časový interval noc 22.00 - 06.00 hod šiesty list prílohy č. 2, z ktorého je zrejmé, že z posudzovania boli
vylúčené nešpecifické hlukové udalosti nesúvisiace s posudzovaným zdrojom hluku, čiže logicky i hluk
spôsobovaný prejazdom vlakov. Meranie hladiny hluku sa vo februári uskutočnilo preto, lebo žalovaní
tepelným čerpadlom zabezpečujú vykurovanie svojho rodinného domu a v nočnom referenčnom čase

preto, lebo vtedy je najvyšší prah vnímateľnosti. Teda to, že meranie hluku sa uskutočnilo vo februári
v nočnom referenčnom čase je úplne logické a podľa žalobcov určite tomuto meraniu neodporuje ani
odôvodnenie žaloby. Nepochybne majú podľa ich názoru právo otvoriť okno na spálni či obývacej izbe,
alebo vyjsť na terasu bez ohľadu na to, aké je ročné obdobie a koľko je práve hodín. Podľa názoru
žalobcov je protokol preskúmateľný a presvedčivý.

4. Uznesením zo dňa 09.05.2017 sp. zn. 20C/7/2017-94 súd vyzval žalovaných, aby sa vyjadrili k
vyjadreniu žalobcov, uviedli ďalšie skutočnosti, označili dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaní
v duplike doručenej súdu dňa 19.05.2017 uviedli, že pokiaľ žalobcovia spomínali identický spor o ulicu
ďalej, tento spor sa týkal tepelného čerpadla, ktoré však bolo umiestnené vo vzdialenosti 6,95 m od steny

susedného domu. V tomto spore je vzdialenosť tepelného čerpadla od rodinného domu žalobcov 20,40
m, čo je nepomerne niekoľko násobne väčšia vzdialenosť než bola v spore, ktoré uvádzajú žalobcovia.
Jedná sa teda o diametrálne odlišnú situáciu. Podľa vyjadrenia odborného technika čerpadlo žalovaných
je umiestnené v čo najväčšej vzdialenosti a z technického hľadiska nie je možné ho presunúť na iné
vhodné miesto, najmä z dôvodu poklesu výkonnosti čerpadla. Aj keď žalobcovia vo vyjadrení uvádzajú,

že sa pokúšali so žalovanými dohodnúť, nikdy sa spoločne nebavili ohľadne umiestnenia čerpadla,
žalobcovia už od výstavby rodinného domu atakovali žalovaných, že im vadí hluk, a to z elektrocentrály,
ktorú používali pri výstavbe, keďže ešte nemali hotovú elektrickú prípojku a takisto sa neustále sťažovali
na hluk detí, ktoré sa hrali u žalovaných na dvore z dôvodu, že deti sú hlučné i keď bolo práve poludnie.
Je zaujímavé, prečo sa žalobcovia na súd obrátili až po troch rokoch po tom, čo sa žalovaní nasťahovali

do rodinného domu a spustili do prevádzky tepelné čerpadlo. Žalobcovia sa podľa názoru žalovaných
vo svojom vyjadrení nevedeli bližšie vyjadriť ku skutočnostiam, ktoré boli z ich strany namietané, majú
za to, že obťažovanie žalobcov nad mieru primeranú pomerom nepresiahla a nejde o vážne ohrozenie
výkonupráva.Priposudzovaníhlučnostitepelnéhočerpadlajepotrebnéprihliadaťajnavonkajšiefaktory
ako je železničná trať, hluk vody z blízkej rieky Váh cca 10 m od domu a nie je ani zrejmé, do akej

miery mohol aj zasnežený terén ovplyvniť hodnoty hladiny hluku, keďže normy dané vyhláškou platia pre
suchý a nezasnežený terén. Túto objektivizáciu obťažovania hlukom by bolo potrebné vykonať meranie
aj cez deň, aj v noci, keďže žalobcovia poukazujú na obťažovanie hlukom celoročne bez ohľadu na
ročné obdobie a fázy dňa. Navrhli vykonať znalecké dokazovanie na zodpovedanie týchto otázok. Podľa
vyjadrení odborných technikov špecializujúcich sa na predaj a montáž tepelných čerpadiel, v praxi v

závislosti od počiatočnej normovej hlučnosti bežne od 50 dB do 60 dB udávanej výrobcom, je hlučnosť
po prvom metri nižšia o cca 5 až 10 %, teda o 2,5 - 3 až 5 - 6 dB, vo vonkajšom prostredí treba rátať s
vplyvom vetra, teda prúdenie vzduchu a okolitými prvkami tvoriacimi akustickú kulisu. Hluk sa šíri hlavne
v smere prúdenia vzduchu. Je teda nereálne, aby došlo k prekročeniu dovolenej hlučnosti tepelného
čerpadla podľa predpisov a noriem a to pre deň vo výške 50 dB, večer 50 dB a v noci 45 dB. Žalovaní

poukázali na hladiny hluku v praxi (šepkaný hlas 20 dB, záhrada 30 dB, tichá kancelária 40 dB, normálny
hovor, tichá ulica 50 dB až po štart kozmických lodí 160 dB), na základe ktorej si možno predstaviť
hlučnosť tepelného čerpadla, ktorá bola vo vzdialenosti viac ako 20 m od čerpadla nameraná vo výške
43,5 dB.

5. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil s výsluchom svedka P.. K. L. a listinnými dôkazmi založenými
v spise, a to Protokolom o meraní imisií hluku vo vonkajšom prostredí č. 004/2017 zo dňa 19.02.2017,
výpisomzLVč.XXXkatastrálneúzemieS.ň,výpisomzLVč.XXXprekatastrálneúzemieS.ň.,výpisomz
LVč.XXXkatastrálneúzemieS.ň,Zmluvouopodnájmepozemkuzodňa08.12.2010,kópioukatastrálnejmapy, Rozhodnutím o povolení užívania stavby zo dňa 03.10.2014, certifikátom tepelného čerpadla, ako
aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spise. Po vykonanom dokazovaní súd zistil nasledovný
skutkový stav:

6. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie S.ň., obec Podtureň, okres Liptovský
Mikuláš, sú žalobcovia bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súpisné číslo XXX, ktorý je
postavený na pozemku Parcele registra C- KN evidované na katastrálnej mape, parcelné č. 458/85.
Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie S.ň, obec Podtureň, okres Liptovský

Mikuláš, sú žalovaní podielovými spoluvlastníkmi (každý z nich v spoluvlastníckom podiele o veľkosti
1-ica k celku) rodinného domu súpisné číslo XXX, ktorý je postavený na pozemku Parcele registra
C- KN evidované na katastrálnej mape, parcelné č. 458/71. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX
pre katastrálne územie S.ň, obec Podtureň, okres Liptovský Mikuláš, pozemky Parcely registra C- KN
evidované na katastrálnej mape, parcelné č. 458/85 a parcelné č. 458/71, na ktorých stoja rodinné domy
žalobcov a žalovaných, sú spoločnou nehnuteľnosťou podľa zákona č. 97/2013 Z. z, ktorých vlastníkom

je Pozemkové spoločenstvo Podtureň.

7. Podľa Zmluvy o podnájme pozemku zo dňa 08.12.2010, uzavretej medzi Regionálnym rozvojom
Liptova, sídlo: 1. Mája 112, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 758 434 ako nájomcom a žalobcami
ako podnájomcami, nájomca prenechal žalobcom ako podnájomcom do podnájmu pozemok Parcely

registra C- KN evidované na katastrálnej mape, parcelné č. 458/85 - ostatné plochy o výmere 1.104 m2,
za účelom realizovania výstavby rodinného domu, na dobu určitú do 29.10.2106. Z kópie katastrálnej
mapy pre katastrálne územie S.ň, obec Podtureň, okres Liptovský Mikuláš zo dňa 14.03.2017, súd zistil,
že žalobcovia a žalovaní sú bezprostrední susedia. Podľa Rozhodnutia zo dňa 03.10.2014, vydaného
obcou Podtureň pod č. SOcÚ/PO-2014/0551/01825-2, obec Podtureň ako príslušný správny orgán

povolila užívanie stavby - rodinného domu žalovaných, ktorý je napojený na elektrickú, vodovodnú
a kanalizačnú prípojku a je vykurovaný tepelným čerpadlom vzduch - voda s doplnkovým zdrojom,
uzatvoreným krbom.

8. Protokolom o meraní imisií hluku vo vonkajšom prostredí č. 004/2017 zo dňa 19.02.2017,

vypracovaným P.. K. L., bola stanovená posudzovaná hodnota zdroja hluku 47,5 dB. Z posúdenia súladu
výsledkov meraní (str. 14 protokolu) vyplýva, že pri zohľadnení hodnoty rozšírenej neistoty merania k
výsledkom stanovenia hodnotiacej hladiny hluku v skúmanom priestore z vonkajších zdrojov možno
konštatovať, že pre kategóriu územia II - priestor pred oknami obytných miestností bytových a rodinných
domov, je prípustná posudzovaná hladina hluku pre referenčný časový interval noc (22:00 - 06:00)

prekročená. Predmetom protokolu bolo posúdenie súladu nameraných výsledkov hluku spôsobovaného
prevádzkou tepelného čerpadla zn. Fujitsu, umiestneného na vedľajšom pozemku žalovaných so
špecifikáciou pre nočný referenčný časový interval (22:00 - 06:00). Z predmetného protokolu súd
zistil, že meranie bolo vykonávané počas celého nočného referenčného intervalu, expozícia hluku
zdroja je závislá od fáz činnosti, resp. nečinnosti technológie tepelného čerpadla, keď regulácia

závisí na aktuálnom nastavení technológií termodynamickej regulácii. Prevádzka tepelného čerpadla
je charakteristická prerušovaným ustáleným hlukom, okrem fázy nábehu činnosti čerpadla. Pri meraní
bola vykonaná obhliadka vonkajších priestorov, ktorou bolo zistené, že technológia tepelného čerpadla
rodinného domu žalovaných sa nachádza vo vzdialenosti cca 24 metrov od juho - východného rohu
terasy rodinného domu žalobcov. Podľa podrobných záverov protokolu bola určujúca ekvivalentná

hladina v meranom časovom intervale 41,9 dB, ekvivalentná hladina hluku pozadia v meranom časovom
intervale 35,6 dB, korekcia na hluk pozadia + 5 dB a hodnotiaca hladina hluku 45,7 dB, rozšírená neistota
1,8 dB a posudzovaná hodnota 47,5 dB.

9. Svedok P.. K. L. pri výsluchu na pojednávaní dňa 10.04.2018 uviedol, že právna úprava nepozná

pojem reálne nameraná hodnota. Existuje nameraná hodnota, z daných hodnôt sa určujú tzv. určujúce
hladiny, ktoré posudzujú zdroj hluku, bez nešpecifických zložiek, následne existujú hodnotiace hladiny,
kde sú aplikované príslušné korekcie a energetický prepočet na posudzovaný referenčný časový interval
a následne existuje posudzovaná hodnota, čo je hodnotiaca hladina rozšírená o rozšírenú neistotu, ktorá
je stanovená príslušnou metrologickou praxou a táto posudzovaná hodnota sa porovnáva s prípustnými

hodnotami, ktoré sú dané v platnej legislatíve. Priamu hlučnosť čerpadla je možné v protokole vyčítať
z marker projektu pod názvom „prevádzka posudzovaného zdroja hluku bez nešpecifických vplyvov“.
Táto bola nameraná na úrovni 43,5 dB ako priama imisia hluku, čo nie je posudzovanou hodnotu
hluku. Posudzovaná hodnota hluku je ešte riešená príslušnými korekciami, energetickým priemeromv posudzovanom časovom intervale. Svedok ďalej vysvetlil, že určujúca ekvivalentná hladina hluku je
energetický priemer, keď sa imisia hluku zariadenia energeticky roztiahne v meranom intervale od 22:00
do 06:00 hod. Hodnota 41,9 dB je práve už tá hodnota 43,5 dB, čo je priama imisia hluku, a keď to

energeticky roztiahneme na osemhodinový referenčný časový interval je to hodnota 41,9 dB. Nemožno
však porovnávať hodnotiace hladiny v zmysle platnej legislatívy s prípustnými hodnotami, pretože sa
porovnáva posudzovaná hodnota. Svedok uviedol, že samotná imisia (hluk čerpadla), neprekračuje
nočný limit 45 dB, ale norma hovorí, že samotný akustický vnem nie je dostačujúci na hygienické
hodnotenie a musia sa posudzovať aj nešpecifické zložky hluku. Svedok sa vyjadril k otázke do akej

mierybybolivýsledkymeraniainévprípade,akbybolomeranieuskutočnenévnútri,vobytnejmiestnosti
v dome žalobcov tak, že je to ťažko hodnotiť, meranie by sa muselo vykonať. Záleží od priepustnosti
obvodových plášťov domu a pod. Limity sú tiež rôzne, vo vonkajšom prostredí to je 45 dB, vnútri je to 30
dB ekvivalentnej hladiny hluku pre nočný referenčný čas, pričom sa tiež zohľadňujú nešpecifické zložky.

10. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia (ďalej

len „zákon č. 355/2007 Z. z.“), fyzická osoba - podnikatelia, právnická osoba, ktoré používajú alebo
prevádzkujú zdroje hluku, infrazvuku alebo vibrácií, správca pozemných komunikácií, prevádzkovateľ
vodnej cesty, prevádzkovateľ dráhy, prevádzkovateľ letiska a prevádzkovatelia ďalších objektov, ktorých
prevádzkou vzniká hluk sú povinní zabezpečiť, aby expozícia obyvateľov a ich prostredia bola čo
najnižšia a neprekročila prípustné hodnoty pre deň, večer a noc ustanovené vykonávacím predpisom

podľa § 62 písm. m).

11. Podľa § 62 písm. m) zákona č. 355/2007 Z. z., ministerstvo ustanoví všeobecne záväznými
právnymi predpismi podrobnosti o prípustných hodnotách hluku infrazvuku a vibrácií a požiadavkách na
objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí.

12. Podľa § 2 písm. a), c) vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 549/2007 Z. z.,
ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách
na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí (ďalej len „vyhláška č. 549/2007 Z. z.“)
zvuk je akustické vlnenie, ktoré vyvoláva u človeka vnem. Na účely tejto vyhlášky hluk je každý rušivý,

obťažujúci, nepríjemný, nežiaduci, neprimeraný alebo škodlivý zvuk. Vo vonkajšom prostredí sa hodnotí
hluk najmä z týchto vonkajších zdrojov: i) hluk z dopravy na pozemných komunikáciách a vodných
plochách vrátane miestnej hromadnej dopravy, ii) hluk z koľajovej dopravy na železničných dráhach, iii)
hluk z leteckej dopravy a hluk v okolí letísk, iv) hluk z iných zdrojov, napríklad hluk stacionárnych zdrojov,
hluk z priemyselnej, stavebnej a výrobnej činnosti, hluk z mimopracovných aktivít človeka. Vo vnútornom

prostredí budov sa hodnotí hluk najmä z týchto vnútorných a vonkajších zdrojov: i) hluk z vnútorných
zdrojov v budove, napríklad hluk z technických zariadení budov, hluk z aktivít človeka v budove, ii) hluk
prenikajúci z vonkajších zdrojov, napríklad hluk z dopravy, hluk z iných zdrojov.

13. Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky č. 549/2007 Z. z., na ochranu zdravia pred hlukom a infrazvukom sú

v prílohe ustanovené prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku vo vonkajšom prostredí a prípustné
hodnoty určujúcich veličín hluku a infrazvuku vo vnútornom prostredí budov pre deň, večer a noc.

14. Podľa tabuľky č. 1, ktorá tvorí prílohu vyhlášky č. 549/2007 Z. z., prípustné hodnoty určujúcich veličín
vo vonkajšom prostredí pre hluk z iných zdrojov, kategória územia II. sú počas dňa 50 dB, večer 50 dB

a v noci 45 dB, ako prípustná hodnota hluku z vonkajších zdrojov.

15. Podľa tabuľky č. 1, bod 1.1, 1.2, ktorá tvorí prílohu vyhlášky č. 549/2007 Z. z., určujúcimi veličinami
hluku pri hodnotení vo vonkajšom prostredí sú ekvivalentná hladina A zvuku LAeq. Posudzovaná
hodnota vo vonkajšom prostredí je ekvivalentná hladina zvuku pre deň, večer a noc.

16. Podlˇa § 123 Obcˇianskeho za´konni´ka, kazˇdy´ vlastni´k ma´ pra´vo predmet svojho vlastni´ctva
drzˇatˇ, uzˇi´vatˇ, pozˇi´vatˇ jeho plody a u´zˇitky a nakladatˇ s ni´m.

17. Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad

mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä
nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom
zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad
mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá
vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy
korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

18. Po vykonanom dokazovaní a aplikovaní uvedených právnych predpisov na zistený skutkový stav,
súd žalobu zamietol, pretože dospel k záveru, že nie je dôvodná. Citované ustanovenie § 127 ods.
1 Občianskeho zákonníka, poskytuje ochranu proti obťažovaniu, presahujúcemu mieru primeranú
pomerom alebo vážne ohrozujúcemu výkon práv, spôsobenú činnosťou vlastníka veci, pri jej užívaní

(tzv. imisie). Pod pojmom imisie sa spravidla rozumie prenikanie účinkov činnosti vykonávanej na jednej
nehnuteľnosti, na nehnuteľnosť druhú. Imisie sú objektívnou kategóriou. Ak súd zistí pri posudzovaní
tzv. susedskej žaloby, že dochádza k obťažovaniu žalujúcej strany nad mieru primeranú pomerom,
prípadnežeideovážneohrozenievýkonujejpráva,žalobevyhovie.Aksúdzistí,žeobťažovaniežalobcu
mieru primeranú pomerom nepresiahlo a nejde o vážne ohrozenie výkonu práva, žalobu zamietne.
Pri užívaní veci je vlastník obmedzený okrem iného i právami iných osôb. V citovanom ust. § 127

ods. 1 sú upravené dve skutkové podstaty - obťažovanie iného a vážne ohrozenie výkonu jeho práv.
Obťažovanie je právne významné len v prípade, že je „nad mieru primeranú pomerom“, zatiaľ čo pokiaľ
by v dôsledku imisie došlo k vážnemu ohrozeniu výkonu práva, je otázka miery primeranej pomerom bez
významu. V prejednávanej veci sa žalobcovia podanou žalobou domáhali ochrany výkonu vlastníckeho
práva k rodinnému domu a súvisiacemu pozemku, pri užívaní ktorých, ako uviedli, sú rušení žalovanými

spôsobovaným nadmerným hlukom. Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že zvukom z tepelného čerpadla
zn.Fujitsu,umiestnenéhonarodinnomdomežalovaných,súobťažovanínadmieruprimeranúpomerom,
teda sa domáhali ochrany pred imisiou - hlukom pochádzajúcim z tohto tepelného zdroja. Obťažovanie
treba chápať objektívne, t. j. z hľadiska obvyklých spoločenských názorov. Platný Občiansky zákonník
sa nezmieňuje o miere obvyklých miestnych pomerov, ale zakazuje len obťažovanie idúce nad mieru

primeranú pomerom. Pri stanovení toho, či ide o obťažovanie nad mieru primeranú pomerom, má
významnú úlohu to, či je daná imisia podstatná, čo je treba riešiť s prihliadnutím na všetky okolnosti
konkrétneho prípadu. Pojem nad mieru primeranú pomerom treba vykladať tak, že určuje hranicu medzi
dovoleným správaním (od optimálneho stavu po stav ešte prípustný ) a nedovoleným správaním (nad
prípustnú mieru) a to nielen vo vzťahu ku konkrétnym pomerom v danom mieste a čase, ale aj vo vzťahu

k objektívne žiaducim pomerom. V súvislosti s obranou žalovaných súd na tomto mieste uvádza, že
pokiaľ žalovaní poukazovali na to, že tepelné čerpadlo je certifikované a o tiež na to, že rodinný dom
je riadne skolaudovaný, v tomto type sporu sú uvedené okolnosti bez právneho významu. Aj výrobky,
ktoré spĺňajú požiadavky pre uvedenie na trh a na predaj pre priamych zákazníkov a sú certifikované
môžu byť teoreticky zdrojom imisie, ktorá nad mieru primeranú pomerom obťažuje iného, a to z dôvodu,

že je potrebné posudzovať imisiu vždy objektívne vzhľadom na všetky okolnosti.

19. Žalobcovia žalobu skutkovo vymedzili tak, že prerušovaný ustálený hluk spôsobovaný prevádzkou
tohto čerpadla je takej intenzity, že musia mať zatvorené okno na obývacej izbe a spálni orientované
smerom k pozemku, na ktorom je postavený rodinný dom žalovaných. Neprimerane sú hlukom

obťažovaní pri užívaní zastrešenej terasy orientovanej smerom k pozemku, na ktorom je postavený
rodinnýdomžalovaných.Kvôlihlukuspôsobovanémuprevádzkoutepelnéhočerpadlasaviackrátmuseli
premiestniť zo vzdušnej a slnečnej terasy do obývacej izby s pozatváranými oknami. V čase, keď
je v prevádzke tepelné čerpadlo, žalobcovia sa nedokážu zdržiavať na pozemku prislúchajúcemu k
ich rodinnému domu, iba v súvislosti vertikuláciou a kosením trávnika. Z obsahu žaloby vyplynulo,

že žalobcovia sú v súvislosti s hlukom z tepelného čerpadla obťažovaní počas dňa, keď sa chcú
zdržovať na záhrade. Ako dôkaz o tvrdenom skutkovom stave bol zo strany žalobcov predložený
protokol o meraní hluku vo vonkajšom prostredí č. 004/2017 zo dňa 19.02.2017. Ako vplýva z protokolu,
meranie hluku pochádzajúceho z tepelného čerpadla bolo uskutočnené výlučne v nočnom referenčnom
časovom intervale od 22:00 hod. do 06:00 hod. v dňoch 16. a 17.02.2017, a to v zimnom období.

Podľa názoru súdu v posudzovanom prípade existuje rozpor medzi skutkovými tvrdeniami vymedzenými
žalobcami v žalobe a dôkazom, ktorý žalobcovia v konaní predložili na preukázanie svojich tvrdení.
Na odstránenie týchto rozporov nebol v ďalšom konaní produkovaný žiadny dôkaz. Súd nie je povinný
z pripojených dôkazov zostavovať rozhodujúce skutkové tvrdenia žalujúcej strany. Táto povinnosť sa
vzťahuje na žalujúcu stranu, ktorá má uviesť rozhodujúce skutkové tvrdenia a poskytnúť o tom plný

dôkaz. Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť sú rovnako podstatné pre úspech strany v spore
a musia byť navzájom v súlade. Dôležitosť skutkových tvrdení vyplýva aj so skutočnosti, že podľa
procesného predpisu, Civilného sporového poriadku, zmenou žaloby je aj podstatná zmena alebodoplnenie rozhodujúcich skutočností, tvrdených v žalobe, preto nie je bezvýznamné, akým spôsobom
je skutkovo žaloba koncipovaná, a to obzvlášť v špecifickom type žalobe, akou je susedská žaloba.

20. Podľa vyjadrenia žalobcov bolo meranie zámerne uskutočnené vo februári, pretože žalovaní
tepelným čerpadlom zabezpečujú vykurovanie svojho domu a v noci preto, lebo vtedy je najvyšší prah
vnímateľnosti. Pokiaľ by bolo meranie uskutočnené cez deň podľa vyjadrenia žalobcov by si to žalovaní
určite všimli a je veľmi pravdepodobné, že by manipulovali s riadiacou jednotkou tepelného čerpadla.
Na tomto mieste súd poznamenáva, že v prípade tzv. susedských sporov ide o špecifický druh žalôb

s dôrazom na precíznosť a objektívnosť posúdenia obťažovania iného určitou imisiu. Po objektívnom
zistení určitej imisie sa následne poskytuje ochrana len proti takým zásahom, ktoré nad mieru primeranú
pomerom obťažujú alebo vážne ohrozujú výkon práv dotknutého vlastníka. Pokiaľ ide o dokazovanie
k otázke prekročenia povolenej hladiny hluku zvukom tepelného čerpadla, je potrebné prekročenie
objektivizovať. Súd konštatuje, že v posudzovanom prípade nebola imisia hluku objektivizovaná do takej
miery, aby bolo možné ďalej zvažovať, či imisia obťažuje žalobcov nad mieru primeranú pomerom.

Súd nespochybňuje, že žalobcovia subjektívne môžu pociťovať rušivé vplyvy v súvislosti s prevádzkou
tepelného čerpadla žalovaných, avšak pre úspešnosť žaloby to nepostačuje a je potrebné imisiu
objektivizovať. Jedine tak by bolo možné priznať žalobcom ochranu v prípade preukázania potrebných
predpokladov na jej priznanie podľa § 127 Občianskeho zákonníka. V tomto prípade neobstojí tvrdenie
žalobcov,žejepotrebnévykonaťmeranie„tajne“,bezvedomiažalovaných,abybolomeranieobjektívne.

Pokiaľ bolo meranie hluku zo zdroja, tepelného čerpadla, uskutočnené iba v noci, žalobcami tvrdené
obťažovanie hlukom nebolo objektivizované a takýmto meraním ani nemôže byť preukázané, že
žalobcovia sú rušení v užívaní ich nehnuteľností počas dňa a že z uvedených dôvodov nemôžu užívať
oddychové vonkajšie zóny v okolí ich rodinného domu, tak ako skutkovo samotní žalobcovia vymedzili
ich žalobný návrh. Prípustné ekvivalentné hladiny hluku podľa vyhlášky č. 549 /2007 Z. z. pre referenčný

časový interval deň a večer sú iné (50 dB) ako prípustná ekvivalentná hladina hluku pre referenčný
časový interval noc (45 dB). Preto nie je podľa názoru súdu nepodstatné a bezvýznamné vykonať v
posudzovanom prípade meranie vo všetkých referenčných časových intervaloch a objektivizovať tak
hluk, spôsobujúci podľa tvrdení žalobcov, zníženie kvality ich života. Len pri zobjektivizovaní hluku
šíriaceho sa z tepelného čerpadla, t. j. meraní uskutočnených vo všetkých fázach dňa, by bolo možné

následne posudzovať, či ide o obťažovanie nad mieru primeranú pomerom alebo nie, a to obzvlášť,
keď podľa tvrdení žalobcov sú títo rušení počas dňa pri užívaní vonkajších priľahlých priestoroch svojho
obydlia.

21. Pokiaľ ide o samotný protokol o meraní hluku a normy verejného práva, z ktorých uvedený

protokol vychádza, súd poznamenáva, že verejnoprávne predpisy týkajúce sa ochrany pred hlukom
nie je možné brať pri posudzovaní otázky obťažovania hlukom nad mieru primeranú pomerom v
režime § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka za výlučné vodítko, z ktorého musí súd z hľadiska
relatívnejneurčitostihypotézyprávnejnormyvychádzať.Právnaúpravaochranypredhlukomjedvojaká:
verejnoprávna a občianskoprávna, pričom každá z nich zakladá samostatný právny nárok chránených

osôb. Ak teda bola uplatnená občianskoprávna žaloba na ochranu pred hlukom podľa § 127 ods.
1 Občianskeho zákonníka, možno síce podporne prihliadnuť k verejno-právnej úprave obsiahnutej v
zákone č. 355/2007 Z. z. a v nadväzujúcej vykonávacej vyhláške č. 549/2007 Z. z., avšak súd primárne
aplikuje občianskoprávnu úpravu o ochrane pred hlukom (§ 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka),
ktorá týmito verejnoprávnymi predpismi nie je dotknutá. Podľa názoru súdu verejnoprávne predpisy na

ochranu pred hlukom možno pri určení obťažovania hlukom nad mieru primeranú pomerom aplikovať iba
podporne, nemôže však byť výlučným vodítkom pre určenie primeranej miery obťažovania hlukom. Súd
zdôrazňuje, že pre posúdenie obťažovania nad mieru primeranú pomerom je potrebné škodlivé imisie
objektivizovať a nemožno zohľadňovať meranie uskutočnené zámerne iba v čase, keď je prevádzka
tepelného čerpadla najviac exponovaná, čiže v noci v zimnom období. Preto súd považoval vykonanie

znaleckého dokazovania, ktorým by bol hluk posúdený nielen počas nočného času, ale aj počas dňa a
večera, za nevyhnutné pre objektívne posúdenie obťažovania žalobcov nad mieru primeranú pomerom.
Z dôvodu, že žalovaní po oboznámení sa s nákladmi na znalecké dokazovanie, netrvali na vykonaní
znaleckého dokazovania, znalecké dokazovanie nebolo uskutočnené. Súd má obmedzenú dôkaznú
iniciatívu, nemôže nahrádzať aktivitu strán a nemôže vykonať ani dôkazy nad rámec dôkazných návrhov

strán sporu. Preto v posudzovanom prípade vychádzal z jediného dôkazu, a to protokolu o meraní
hluku tepelného čerpadla v nočnom časovom intervale, ktorý je však na preukázanie tvrdení žalobcov
uvedených v žalobe nepostačujúci. Podľa záverov protokolu prípustná hodnota ekvivalentnej hladiny
hluku (LAeq) bola prekročená. Podľa citovanej prílohy vyhlášky č. 549/2007 Z. z., posudzovaná hodnotavo vonkajšom prostredí je ekvivalentná hladina zvuku pre deň, večer a noc. Hodnotiaca hladina hluku
(LAeq) bola podľa meraní zistená na úrovni 45,7 dB. Ekvivalentná hladina hluku A zvuku, ktorá je
určujúcou veličinou hluku pri hodnotení vo vonkajšom prostredí teda prekračuje prípustnú hodnotu

ekvivalentnej hladiny A zvuku LAeq pre kategóriu územia II, ktorá je pre referenčný časový interval
noc 45 dB, o 0,7 dB. Nameraná hodnota zväčšená o hodnotu rozšírenej neistoty merania je 47,5 dB.
Samotná imisia hluku tepelného čerpadla bez nešpecifických vplyv bola určená v hodnote 41,9 dB
počas meraného nočného časového intervalu. Žalobcovia uskutočnili meranie v noci a v zime z dôvodu
najvyššej prevádzky tepelného čerpadla v uvedenom čase, pričom podľa záverov protokolu došlo k

prekročeniuo2,5dB,resp.o0,7dBoprotiprípustnejhodnoteekvivalentnejhladinyzvukupodľacitovanej
vyhlášky č. 549/2007 Z. z., čo je veľmi tesne nad limitom stanoveným pre nočný čas (45 dB). Podľa
názoru súdu žalobcami predložený dôkaz nepreukazuje, že sú nad mieru primeranú pomerom rušení
počas dňa pri voľnočasových aktivitách na terase ich rodinného domu. Prípustná hodnota ekvivalentnej
hladiny zvuku pre referenčný časový interval deň (06:00 - 18:00 hod.) a pre referenčný časový interval
večer (18:00 - 22:00 hod.), je pre kategóriu územia II 50 dB. Podľa názoru súdu, meranie hluku malo

byť uskutočnené tak, aby čo najobjektívnejšie odrážalo reálny stav, ktorý by bolo možné následne
posudzovať podľa kritérií uvedených v ust. § 127 Občianskeho zákonníka. Pre objektivizáciu reálneho
stavu bolo podľa názoru súdu potrebné namerať hluk v referenčnom časovom intervale deň - večer -
noc. Žalobcovia ani netvrdili, že sú obťažovaní hlukom čerpadla v noci, ale počas dňa. Bez merania
uskutočneného cez deň možno len hypoteticky predpokladať, aké by boli namerané hodnoty hluku

tepelného čerpadla počas dňa a večer a či by bolo vyššie, keď podľa tvrdení žalobcov meranie zámerne
uskutočnili v noci a v zime, keď prevádzka čerpadla dosahuje najvyššiu úroveň. S poukazom na vyššie
konštatované súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

22. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej pomeru úspechu vo veci. Keďže súd
žalobu zamietol, žalovaní boli v konaní plne úspešní. Súd preto priznal žalovaným 1./ a 2. /náhradu
trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 Civilného sporového

poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.