Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 26, 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/184/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615204736
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Stehlíková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5615204736.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Ivanou Michalíkovou, v právnej veci žalobkyne X. P.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, G. V., právne zastúpenej advokátkou JUDr. Janou Čončolovou, so
sídlom v Liptovskom Mikuláši, Štúrova 17, proti žalovanému H.. Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX,
v spore o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

I. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu pripadá do výlučného vlastníctva

žalobkyne:
- jedálenská súprava, pozostávajúca z jedného stola a šesť kusov stoličiek, spolu s komodou s
presklenou skrinkou .......................................................... v hodnote 300 CAD,
- skrinka pod televízor zn. Ikea .................................................. v hodnote 100 CAD,
- rohová skrinka zn. Ikea ............................................................... v hodnote 50 CAD,
- sada nerezových hrncov zn. Lagostina ...................................... v hodnote 80 CAD,
spolu v hodnote .......................................................................................... 530 CAD;

do výlučného vlastníctva žalovaného pripadá:
- kufrík s náradím zn. Makita ......................................................... v hodnote 300 CAD,
- elektrická píla skillsaw, zn. Makita, ............................................ v hodnote 100 CAD,
- sada gola kľúčov, vidlicových a nástrčkových kľúčov ............. v hodnote 100 CAD,
- sekerka zn. Fiskars ...................................................................... v hodnote 40 CAD,

- nožnice zn. Fiskars ...................................................................... v hodnote 30 CAD,
- elektrická vŕtačka zn. Dewalt ...................................................... v hodnote 100 CAD,
- bity, vykružovač, dve kladivá, dve ručné pílky na drevo, uholníky a pracovný
belt ......................................................................................................... v hodnote 300 CAD,
- motorové vozidlo zn. Volswagen Golf, rok výroby 2003, farba: čierna metalíza, EVČ: LM503CI a štyri
zimné pneumatiky..............................v hodnote 5.091,45 CAD,
spolu v hodnote ...................................................................................... 6.061,45 CAD.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý vyplatiť žalobkyni na vyrovnanie hodnoty jej podielu sumu 26.781,75 CAD
do troch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 28.05.2015, sa žalobkyňa domáhala vyporiadania

bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, ktorý návrh odôvodnila tým, že jej manželstvo
so žalovaným bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 30.12.2014, sp. zn.
4P/77/2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.01.2015. K dohode o vyporiadaní bezpodielovéhospoluvlastníctva medzi stranami sporu nedošlo. Žalobkyňa navrhla bezpodielové spoluvlastníctvo strán
sporu vyporiadať tak, že hnuteľné veci si strany sporu rozdelia tak, ako ich po zániku bezpodielového
spoluvlastníctva so žalovaným užívali, pričom navrhla zaviazať žalovaného na vyplatiť ju na vyrovnanie

jej podielu sumu určenou súdom, ktorú špecifikovala v žalobe. Žalobkyňa navrhla do výplatku zahrnúť
peňažné prostriedky, ktoré získal žalovaný z prenájmu nehnuteľností v jeho výlučnom vlastníctve,
pohľadávku bezpodielovho spoluvlastníctva voči žalovanému celkovo vo výške 11.000 CAD, ktoré boli
použité na úhradu výlučných záväzkov žalovaného, pohľadávku bezpodielovho spoluvlastníctva voči
žalovanému titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a jeho bývalej manželky I.

F. vo výške 17.500 CAD a sumu 2.020 CAD ako dorovnanie vzájomne rozdelených úspor. Žalovaný s
uvedenými sumami, ktoré žalobkyňa navrhla do výplatku zahrnúť, nesúhlasil.

2. Výsluchom strán sporu bola z ich tvrdení zistená masa majetku, patriaca do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, zostatková hodnota týchto vecí, v intenciách § 151 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“), a to všetkých hnuteľných vecí uvedených vo výrokovej časti

tohto rozsudku. Pokiaľ ide o žalobkyňou uplatnené nároky, ktoré boli zo spoločného majetku manželov
vynaložené na ostatný majetok žalovaného, resp. podľa tvrdenia žalobkyne na jeho osobné výlučné
záväzky, súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, a to najmä výpismi z účtu vedeného v I. bank, č.
ú.: XXXX-XXXXXXX, s výpismi z účtu vedeného v V. D. E., č. ú.: XXXXXXXXXX, s výpismi z účtu
vedeného v V. D. E., č. ú.: XXXXXXXXXX, s výpismi z účtu vedeného v V. D. E., č. ú.: XXXXXXXXXX

(č.l. 499 a nasl. spisu), vypočul svedkyňu P. Q. a svedka J. F., oboznámil sa s výpismi z účtu svedka
J. F., vedeného v W. W., a.s., č. ú.: XXXXXXXXXX (č.l. 572 a nasl. spisu), oboznámil sa s listinnými
dôkazmi, preukazujúcimi príjem z prenájmu nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalovaného, a to
Zmluvou o nájme nehnutelˇností uzavretou dňa 01.02.2011 medzi žalovaným ako prenajímateľom a p.
X. F., nar. XX.XX.XXXX ako nájomcom (č.l. 228 a nasl.), Zmluvou o nájme nehnutelˇností uzavretou

dňa 16.07.2012 medzi žalovaným ako prenajímateľom a p. W. P., nar. XX.XX.XXXX ako nájomcom
(č.l. 230 a nasl.) a Zmluvou o nájme nehnutelˇností uzavretou dňa 16.07.2012 medzi žalovaným ako
prenajímateľom a p. Ľ. V., nar. XX.XX.XXXX ako nájomcom (č.l. 232 a nasl.). Po oboznámení sa s
celým obsahom spisu, ako aj obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn.
4P/77/2014, súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:

3. Z pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 4P/77/2014, mal súd preukázané,
že rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 30.12.2014, sp. zn. 4P/77/2014-45,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.01.2015, súd manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa
XX.XX.XXXX rozviedol. Zároveň schválil medzi rodičmi uzavretú rodičovskú dohodu ktorou maloletú

dcéru A. Q. F., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že
obidvaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať, spravovať jej majetok v bežných veciach a ktorou sa
otec zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 80 eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku
o rozvode manželstva.

4. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému

bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

5. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov

6. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

7. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na
návrh niektorého z manželov súd.

8. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatnýmajetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

9. Pri rozhodovaní o vyporiadaní hnuteľných vecí súd vychádzal zo zhodných tvrdení strán, a to jednak
ohľadne vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ako aj určenia ich hodnoty, lebo
strany vedeli posúdiť ich skutočný stav v čase vyporiadania, pretože tieto veci poznajú a užívajú ich.
Pri prikázaní hnuteľných vecí jednému z bývalých manželov do výlučného vlastníctva sa súd riadil,

okrem zásady rovnakosti podielov (súd nemal dôvod odchýliť sa od zásady rovnakosti podielov strán
sporu na spoločnom majetku), aj požiadavkami strán, aby do vlastníctva pripadli každému z nich
veci, o ktoré majú záujem, ktoré potrebujú. Súd vychádzal zo zásady prikázania veci tomu z bývalých
manželov, ktorý ju má alebo naposledy mal v držaní (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 02.12.2003
sp. zn. 22Cdo/980/2003). Súd tiež prihliadal aj na účelnosť využitia týchto hnuteľných vecí (rozsudok
Najvyššieho súdu ČR zo 17.04.2007 sp. zn. 22Cdo/1274/2006), aby rozhodnutie súdu bolo nielen

formálne, ale aj účelné. Na zostatkových hodnotách hnuteľných vecí, ktorých masa bola v priebehu
konaniakorigovanázhodnýmitvrdeniamistrán,sastranydohodlinasúdnychpojednávaniach.Súdpreto
prikázal do výlučného vlastníctva každého z bývalých manželov jednotlivé hnuteľné veci tak, ako je to
špecifikované a uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Oproti žalobe strany zhodne navrhli vypustiť z
masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov čierny hardisk externý zn. Clickfree, strieborný hardisk

externý zn. Clickfree a staré mince v mene CAD. Digitálny fotoaparát zn. Nikon nebol zaradený do masy
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože ani jedna zo strán neuniesla dôkazné bremeno
ohľadne jeho pôvodu nadobudnutia. Žalobkyňa tvrdila, že fotoaparát bol zakúpený v roku 2012 za
nadobúdaciu cenu 300 CAD. Žalovaný tvrdil, že tento fotoaparát bol darovaný bývalým manželom pani
G. C.. Žalobkyňa nijako nepreukázala tvrdenie, že fotoaparát bol nadobudnutý kúpou, sama uviedla,

že o kúpe nemá žiadny doklad, preto sa súdu javilo pravdepodobnejšie, že táto hnuteľná vec bola
nadobudnutá darom. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti digitálny fotoaparát zn. Nikon nezaradil do
masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

10. Právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, pokiaľ sa týka nároku na polovicu sumy žalovaným získaných

peňažných prostriedkov z prenájmu nehnuteľností v jeho výlučnom vlastníctve, a to bytu č. XX, na
X. posch., vchod X, bytového domu XX BJ v J. Z., T.. V. XXX/X, zapísaného v katastri nehnuteľností
Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX, pre kat. úz. J.
Z., mesto Liptovský Hrádok, okres Liptovský Mikuláš, že výnos z nájomného za tento byt vo výške
7.629,50 eur je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov ako celok, preto z tohto titulu patrí

žalobkyni polovica uvedenej sumy, teda 3.814,75 eur. Žalovaný rozporoval, že všetky zálohy, ktoré boli
od nájomníkov vybraté, boli vrátené. Pani V., užívala byt od 01.04.2010 do 01.02.2011, pričom záloha
580 eur jej bola vrátená. Náklady na užívanie bytu boli 290 eur mesačne. Užívala byt 10 mesiacov,
čiže zaplatené bolo 2.900 eur. Čistý príjem za 10 mesiacov bol 1.400 eur. Pri druhej zmluve, pán F.,
tam bol príjem 2.100 eur a záloha 580 eur mu bola vrátená. Pri tretej zmluve bol problém, pretože

nájomníčka P. prestala platiť. Zaplatila nájomné do 15.07.2013, ale bývala v byte až do novembra
2013. Zálohu, ktorú mal žalovaný od tretej nájomníčky použil na úhradu dlžného nájomného. Celkovo
táto nájomníčka uhradila 1.230 eur. K žalobkyňou uplatnenému nároku na úhradu polovice výnosu
z prenájmu nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalovaného súd uvádza, že do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov patria aj výnosy jedného z manželov z prenájmu nehnuteľností v jeho

výlučnom vlastníctve, po zohľadnení výdavkov na nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom nájmu. Avšak na
to, aby bolo možné do vyrovnacieho podielu, na vyplatenie ktorého súd zaviazal žalovaného, zahrnúť aj
polovicu výnosov z prenájmu nehnuteľností, bolo potrebné preukázať, že týmito prostriedkami žalovaný
disponuje, prípadne, že boli tieto peňažné prostriedky sústredené osobitne, oddelene od ostatného
majetku. Žalovaný uviedol, že bol majiteľom jediného účtu, ktorý bol vedený v W. W., a.s., č. ú.:

XXXXXXXX/XXXX. Z výpisov z účtu je zrejmé, že na tomto účte boli rôzne pohyby, vklady aj výbery.
Žalovanýnebolmajiteľominéhoúčtu,aninetvrdilžebymalvýnosyzprenájmunehnuteľnostívhotovosti,
preto súd nemal preukázané, že výnosmi z prenájmu nehnuteľností žalovaný disponuje. Súdu sa javí
pravdepodobnejšia možnosť, že tieto prostriedky boli spotrebované za trvania manželstva. Preto súd na
tieto peňažné prostriedky pri vyporiadaní neprihliadal.

11. Pokiaľ ide o výlučný, z bezpodielového spoluvlastníctva manželov oddelený, záväzok žalovaného
vyplatiť titulom zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov jeho bývalú manželku I. F., súd
priznal žalobkyni ňou uplatnený nárok na zaplatenie sumy 17.500 CAD, ktorá predstavuje polovicucelkového výplatku titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva žalovaného a jeho bývalej
manželky I. F. (35.000 CAD). Túto sumu žalovaný nerozporoval, rozporoval však samotný nárok z
dôvodu, že žalobkyňa z vlastnej iniciatívy pristúpila k prevodu peňažných prostriedkov na účet jeho

syna J. F. za účelom vyplatenia jeho bývalej manželky I. F.. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že je
bez právneho významu vôľa, či nevôľa žalobkyne tieto peňažné prostriedky tretej osobe, I. F., previesť.
V tomto prípade je určujúcim kritériom pre posúdenie, či je povinná sa žalobkyňa na tomto výdavku
podieľať alebo nie, samotný účel platby. Ten má jednoznačne individuálny charakter, preto takýto
záväzok nemôže byť na ťarchu ďalšieho bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré uzavretím manželstva

vzniklo žalovanému so žalobkyňou.

12. Súd v rámci vyrovnania podielov zo sumy 11.000 CAD, o ktorej žalobkyňa tvrdila, že sa jedná
o výlučné záväzky žalovaného, ktoré boli hradené zo spoločných prostriedkov, zohľadnil jej časť vo
výške 7.500 CAD. Do výplatku na vyrovnanie hodnoty podielov preto zahrnul polovicu tejto sumy, t.j.
3.750 CAD. Pokiaľ ide o časť tohto nároku v sume 7.500 CAD, ktoré boli vyplatené na účet syna

žalovaného, J. F., súd poukazuje na to, že pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je
možné sa domáhať náhrady toho, čo bolo vynaložené na úhradu vyživovacej povinnosti k deťom, ktoré
nepochádzajú z manželstva žalobkyne a žalovaného. Svedok J. F. potvrdil, že peňažné prostriedky,
ktoré mu boli zasielané zo strany otca, spotreboval na bežné potreby v priebehu vysokoškolského
štúdiá, ako aj na úhradu nákladov spojených s jeho voľnočasovými aktivitami. Súd poznamenáva,

že nie je podstatné, či plnenie vyživovacej povinnosti bolo určené súdom, alebo žalovaný ako otec
dobrovoľne prispieval svojim deťom na úhradu ich potrieb. Plnenie vyživovacej povinnosti totiž vzniká zo
zákona, nie až rozhodnutím súdu. Nie je však povinnosťou žalobkyne podieľať sa na týchto výlučných
záväzkoch žalovaného. Pokiaľ ide o časť uplatneného nároku v sume 3.500 CAD (zo sumy 11.000 CAD),
tento výdavok, ktorý žalobkyňa nazvala pohľadávkou bezpodielového spoluvlastníctva manželov voči

žalovanému titulom úhrady jeho dlhov a záväzkov na Slovensku, nemohol súd zohľadniť pri určovaní
výšky výplatku v prospech žalobkyne. Ide o peňažné prostriedky, ktoré boli zasielané pani Q., ktorá
na pokyn žalovaného robila na Slovensku úhrady. Svedkyňa P. Q. uviedla, že ako rodinná známa a
osoba, ktorej žalobkyňa a žalovaný dôverovali, robila na pokyn žalovaného na Slovensku v čase, keď sa
žalobkyňasožalovanýmzdržiavalidlhodobovKanade,rôzneúhradyaplatbyvždynazákladetelefonátu

z Kanady. Platila za žalovaného odvody za rok 2006, boli to rôzne dlhy, nedoplatky, boli to aj platby za
január, február 2007, aj platby na konci roka 2013. Pokiaľ ide o pôvod alebo dôvod platieb, svedkyňa
uviedla, že to boli platby na daňové, zdravotné a sociálne odvody. Z výpovede svedkyne je zrejmé,
že sa jednalo o platby, ktoré sa týkali zákonných povinností žalovaného. Hoci mohlo ísť v niektorých
prípadoch o platby za obdobie pred uzavretím manželstva, faktom je, že povinnosť uskutočniť tieto

platby vznikla už za trvania manželstva. Žalobkyňa neuviedla, ktoré konkrétne platby v sumári 3.500
CAD, boli uhrádzané pred manželstvom a bolo by ich možné oddeliť od platieb, na ktoré bol žalovaný
povinný až po uzavretí manželstva, teda po vzniku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Rovnako
ako žalovaný, aj žalobkyňa si rovnako počas trvania manželstva so žalovaným plnila svoje zákonné
povinnosti z prostriedkov bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

13. Pokiaľ ide o sumu 50.000 CAD, ktoré si žalobkyňa uhradila z prostriedkov bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, súd konštatuje, že peňažné prostriedky v uvedenej výške žalobkyni v celosti
patria, pretože žalobkyňa preukázala výpismi z účtov pred uzavretím manželstva (výpisy z účtov na
č.l. 499 a nasl.), že v jej výlučnom vlastníctve pred uzavretím manželstva boli peňažné prostriedky

celkovo vo výške 50.089 CAD. Táto suma bola použitá na kúpu nehnuteľností v Kanade počas trvania
manželstva so žalovaným, ktoré ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov do jeho
masy už nepatrili. Súd vychádzajúc zo zásady, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby
sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok, a je povinný
uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na jeho oddelený (samostatný) majetok,

konštatoval zákonnosť postupu žalobkyne, ktorá si voči bezpodielovému spoluvlastníctvu manželov
uplatnila to, čo zo svojho majetku vynaložila na spoločný majetok. Keďže si žalobkyňa nahradila sumu
50.000 CAD pred vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov, súd mohol iba konštatovať
oprávnenosť žalobkyne na takýto postup a pri určení výplatku sumu 50.000 CAD už nezohľadnil.
Žalobkyňa navrhovala do sumy jej výplatku zahrnúť aj sumu 2.020 CAD, keďže peňažné prostriedky

nasporené počas manželstva predstavovali sumu 55.960 CAD a žalobkyňa so žalovaným si ich podelili
tak, že žalobcovi boli zaslané peňažné prostriedky vo výške 30.000 CAD a žalobkyni zostala suma
25.960 CAD. Polovicu rozdielu týchto súm 2.020 CAD (30.000 - 25.960 : 2) požadovala žalobkyňa
zahrnúť do výplatku. Žalobkyňa však tvrdila, že so žalovaným si rozdelili peňažné prostriedky uvedenýmpomerom na základe vzájomnej dohody a peňažné prostriedky prevedené na účet žalovaného boli
určené na spoločné živobytie. Bolo teda vôľou tak žalobkyne ako aj žalovaného rozdeliť si spoločné
úspory takýmto nerovným podielom. Vzhľadom na časový odstup troch rokov od tohto prevodu,

nemal súd preukázané, rovnako ako pri výnosoch z prenájmu nehnuteľností, že týmito peňažnými
prostriedkami žalovaný disponuje, keď boli určené na živobytie, hoci žalobkyňa tvrdila, že žalovaný jej z
týchto prostriedkov nič nedal. Preto súd pri určovaní výšky výplatku nemohol zahrnúť do sumy výplatku
čiastku 2.020 CAD.

14. Hodnota hnuteľných vecí tvoriacich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a pripadajúcich
žalobkyni je 530 CAD. Hodnota hnuteľných vecí tvoriacich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a
pripadajúcich žalovanému je 6.061,45 CAD. Z titulu výplatku na vyrovnanie hodnoty podielu žalobkyne
za hnuteľné veci žalobkyni patrí čiastka 5.531,45 CAD. K tejto čiastke súd pripočítal nárok žalobkyne
vo výške 3.750 CAD (ako súd dôvodil v bode 12. tohto rozsudku) a nárok žalobkyne vo výške 17.500
CAD (ako súd dôvodil v bode 11. tohto rozsudku). Celkovo súd zaviazal žalovaného vyplatiť žalobkyni

na vyrovnanie hodnoty jej podielu sumu 26.781,75 CAD (5.531,45 + 3.750 + 17.500), ktoré mu súd
uložil zaplatiť v lehote do troch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Súd podľa §
218 ods. 2 CSP, výrok rozsudku o plnení v peniazoch vyjadril v cudzej mene, a to v mene kanadský
dolár (CAD), nakoľko takýto postup sa javil súdu ako účelnejší a vhodnejší vzhľadom na skutočnosť,
že v rámci celého dokazovania strany sporu určovali hodnotu jednotlivých hnuteľných vecí, aj ostatných

uplatnených nárokov prevažne v mene CAD.

15. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá
právo na náhradu trov konania, keďže strany sporu mali vo veci úspech pomerný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku,
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.