Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trenčín

Judgement was issued by Mgr. Silvia Kysucká

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 6C/306/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715209482
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Kysucká

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2017:3715209482.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica, sudkyňou Mgr. Silviou Kysuckou, v spore žalobkyne W. F., nar. XX. XX.

XXXX, bytom G. E., U. XXX/X, právne zastúpenej JUDr. Zuzanou Tomášovou, advokátkou, Advokátska
kancelária Železničná 90/12, Považská Bystrica, proti žalovanému P. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom P.,
O. F. XXXX/XX, právne zastúpenému Mgr. Marcelom Pélim, advokátom so sídlom v Považskej Bystrici,
Centrum 5/9, o zaplatenie 32.530,04 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovaný m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 32.530,04 eur (980.000,-

Sk), spolu s úrokom z omeškania zo žalovanej sumy vo výške 8,05 % ročne od 02. 08. 2015 do
zaplatenia. Dôvodila, že so žalovaným žila v spoločnej domácnosti ako druh a družka a v tom čase
žalovanému požičala sumu 980.000,- Sk (32.530,04 eur). Zmluvu o pôžičke uzatvorili v advokátskej
kancelárii L.. Y. M. dňa 01. 08. 2005, pričom žalovaný sa zaviazal túto sumu vrátiť do 10 rokov od 01. 08.
2005, teda najneskôr 01. 08. 2015. Súčasťou zmluvy bola dohodnutá aj alternatíva, že ak do uvedeného
dňa t.j. 01. 08. 2015 nebude pôžička splatená žalovaným, žalobkyňa sa stane vlastníčkou bytu č. XX X.
P., O.. F. XXXX. Tento byt však už nie je vedený na žalovaného a teda nie je možné, aby žalovaný splnil

svoj záväzok spôsobom uvedeným v zmluve a jediným spôsobom je vrátiť pôžičku, čo však žalovaný
odmieta. Úrok nebol dohodnutý.

2. Dňa 07. 01. 2016 vydal tun. súd platobný rozkaz, č.k. 6C 306/2015-66, ktorým v plnom rozsahu
vyhovel žalobe.

3. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote vecne

odôvodnený odpor, v ktorom uviedol, že žalobkyňa mu nikdy žiadne finančné prostriedky nepožičala a
nikdy takúto finančnú hotovosť nemala. Mal za to, že všetky tieto skutočnosti sa už vyriešili v súdnom
konaní vedenom na Okresnom súde Považská Bystrica spis. zn. 7C 92/2008, kde ho žalobkyňa už
zažalovala okrem iného aj o vydanie bezdôvodného obohatenia. Svoju žalobu však zobrala v plnom
rozsahu späť. Už vtedy sa podarilo preukázať, že žalobkyňa žiadne peniaze nemala. Čo sa týka dohody,
ktorú mal podpísať u jej právnej zástupkyne uviedol, že takáto dohoda bola iba jedna a mala to byť
poistka v prípade úmrtia žalovaného, keďže so žalobkyňou v tom čase dobre žili a ktorú uzatvorili preto,

aby žalobkyňa nemohla byť z bytu, o ktorý sa v tom čase jednalo, vyhodená na ulicu. Táto zmluva
bola napísaná v roku 2006. Zmluvu o pôžičke, ktorú žalobkyňa predložila považuje za sfalšovanú a
spochybňuje svoj podpis na tejto zmluve. Zdôraznil, že žalobkyňa mu žiadne finančné prostriedky nikdy
nedala. To, že bola spísaná dohoda u vtedajšej právnej zástupkyne svedčí aj to, že v konaní sp. zn.7C 92/2008 žiadala od neho vyplatiť 900.000,- Sk, ktoré údajne mali byť preinvestované v predmetnom
byte. Niekedy v mesiaci 8/2009 mu bolo doručené oznámenie o postúpení pohľadávky na Dražobnú a
vymáhaciu kanceláriu, s.r.o. Bratislava, kde mu bolo oznámené, že s postúpenou pohľadávkou vo výške

29.874,53 eur prechádza na nového veriteľa aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Nejakí
vymáhači ho navštívili, no po vysvetlení ako to s predmetnou pohľadávkou v skutočnosti je, ho už viac
nekontaktovali.

4. Žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne na pojednávaní uviedla, že žiada, aby súd v celom

rozsahu žalobe vyhovel. Obrana žalovaného žiadnym spôsobom nepreukazuje, že neobdržal finančné
prostriedky, ktoré sú žalované a tieto použil pre svoju potrebu. Žalovaný vykonal dva úkony a to zmluvu
o pôžičke a vzájomnú dohodu, ktorými úkonmi uznal, že žalobkyňa mu poskytla finančné prostriedky.
Obranu, ktorú použil - že najskôr tvrdil, že u L.. M. žiadnu zmluvu nepodpísal, následne obsah tejto
zmluvy spochybňoval a tiež spochybňoval aj vzájomnú dohodu o vyporiadaní - je len dôkaz o tom, že sa
žalovaný chce vyhnúť vráteniu dlhu. Žalovaný bez morálnych zásad vyhodil žalobkyňu s deťmi z bytu,

dokonca v zmluve o pôžičke jej prisľúbil, že jej prevedie byt. Správanie žalovaného, ktorý previedol byt
na svoju dcéru, považuje žalobkyňa za správanie v rozpore s dobrými mravmi. Ak by nebolo pravdou
to, čo uvádza žalobkyňa, dávno by bol žalovaný žaloval neplatnosť zmluvy o pôžičke. On sa však
domnieval, že žalovaná nenájde silu pýtať finančné prostriedky, a to najmä potom, ako sa pochybné
osoby obrátili na žalobkyňu tvrdiac, že zastupujú žalovaného a nemá sa púšťať s ním do súdneho

sporu. Dve listiny - zmluva o pôžičke a vzájomná dohoda o vysporiadaní majetku nerozporujú tvrdenia
žalobkyne a vzájomnú dohodu možno považovať aj za uznanie dlhu. Svedkovia, ktorí boli vypočutí na
obranu žalovaného sa žiadnym spôsobom nevyjadrili k uzavretiu zmluvy o pôžičke, resp. k vzájomnej
dohode a žiadnym spôsobom nepreukázali tvrdenia, že žalobkyňa nedostala od svojej starej matky
finančné prostriedky a nevložila ich do majetku žalovaného. Žalobkyňa popiera, že by k postúpeniu

pohľadávky došlo, túto má vo svojom vlastníctve a je jej jedinou vlastníčkou.

5. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu
pridržiava svojich vyjadrení, či už ústnych alebo písomných. Je to práve žalobkyňa, ktorá koná v
rozpore s dobrými mravmi, keď od žalovaného pýta čiastku, o ktorej vie, že jej neprináleží. Hoci

žalobkyňa od počiatku tvrdí, že žalovaný ju vyhodil na ulicu, toto nie je pravdou, nakoľko ona sa
jednoducho odsťahovala k svojmu inému partnerovi. Žalovaný preukázal, že v čase keď so žalobkyňou
žil, nepotreboval si od nej požičiavať žiadnu hotovosť, prerábky bytu uskutočnil za svoje peniaze s tým,
že tieto prerábky neboli vykonané v rozsahu vyššom ako 150.000,- Sk. Nebol vôbec potrebný taký obnos
peňazí ako žalobkyňa uvádza a už vôbec nie na kúpu bytu, pretože byt sa zamieňal a za túto zámenu

sa len doplácalo. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že svoju pohľadávku nepostúpila,
oznámenie o postúpení pohľadávky je evidentne podpísané v origináli žalobkyňou. Rovnako nebolo
jednoznačne preukázané, že by stará matka žalobkyne disponovala takým obnosom peňazí. Žalobkyňa
sa opätovne pokúša domôcť financií od žalovaného, napriek tomu, že keď z bytu odchádzala, zobrala
si majetok v hodnote skoro 400.000,- Sk. Na základe uvedených skutočností žiadal žalobu zamietnuť.

6. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení označila a predložila nasledovné dôkazy: zmluva o pôžičke
z 01. 08. 2005, výsluch L.. Y. M., výsluch strán sporu, vzájomná dohoda o vysporiadaní nadobudnutého
majetku z 01. 08. 2006, žiadosť o vysťahovanie z bytu z 19. 05. 2008, list - zaslanie zmluvy o postúpení
pohľadávky z 29. 07. 2009, e-mail z 30. 07. 2009, bianko zmluva o postúpení pohľadávky, vrátane

všeobecných podmienok a zoznamu dlžníkov, výsluchy svedkov F. F. R. W. F., osvedčenie o dedičstve
č.k. 14D 1358/2009-69 z 31. 05. 2010, notárska zápisnica spísaná JUDr. Emíliou Rosinovou, notárkou
v Púchove N 233/99, Nz 223/99 z 09. 06. 1999, uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica 1Er
155/2004-62z24.08.2005,listy-zrušeniezmluvyostavebnomsporení3-krátz13.01.2006,uznesenie
Okresného súdu Považská Bystrica 1Er 155/04-72 z 03. 11. 2005.

7. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení označil a predložil nasledovné dôkazy: výsluch L.. Y. M.,
výsluch strán sporu, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 29. 07. 2009 s podpisom, list - posledný
pokus o zmier z 25. 03. 2010, list - výzva k vyjadreniu z 05. 08. 2009, list od L.. M. z 26. 05. 2008,
výsluchy svedkov L. F., L. Š., U. Ž., W. T. R. L. D., čestné prehlásenie U.. L. F. z 30. 05. 2016, L. Š. zo

dňa 06. 06. 2016, U. Ž. z 20. 05. 2016, W. T. z 25. 05. 2016, výpis z účtu Č.. XXXXXXXXXX vedeného
v F., R..F.. za obdobie 8, 9/2005, fotokópia zmluvy o postúpení z 29. 07. 2009, správa z polygrafického
vyšetrenia z 02. 03. 2017, oznámenie k ohláseniu drobnej stavby z 02. 06. 2005, z pripojeného spisuOkresného súdu Považská Bystrica, spis. zn. 7C 92/2008 - žaloba, vyjadrenie žalovaného k žalobe,
uznesenie č.k. 7C 92/2008-43 z 15. 12. 2008.

8. Žalobkyňa žiadala vykonať dôkaz - výzvu na Dražobnú a vymáhaciu kanceláriu, s.r.o. Bratislava, za
účelom zistenia či žalobkyňa postúpila predmetnú pohľadávku na danú spoločnosť a či sa pohľadávka
vymáha. Vzhľadom k tomu, že zásielky sa od uvedeného subjektu vrátili súdu s poznámkou adresát
neznámy, nebolo možné zistiť skutočnosti žiadané žalobkyňou, preto súd tento dôkaz nevykonal.

9. Nakoľko svedkyňa U. Ž. sa z dôvodu zlého zdravotného stavu svojho manžela, ktorý potrebuje
celodennú starostlivosť, nemohla dostaviť na súd a vypovedať, súd so súhlasom žalobkyne a
žalovaného umožnil svedkyni zodpovedať na otázky strán sporu písomne a to postupom podľa § 196
ods. 3 CSP.

10. Súd vykonal dôkazy, ktoré strany sporu označili alebo predložili na preukázanie svojich tvrdení a

zistil nasledovný skutkový stav:

11. Žalobkyňa predložila Zmluvu o pôžičke datovanú 01. 08. 2005, pričom podľa textu uvedenej zmluvy
mala byť uzatvorená zmluva 01. 08. 2005. Túto zmluvu mali uzatvoriť žalobkyňa so žalovaným s tým,
že žalobkyňa tým dňom mala požičať žalovanému sumu 980.000,- Sk za účelom zaobstarania bytu. V

bode II. zmluvy sa uvádza, že žalovaný svojim podpisom prehlasuje prevzatie uvedenej sumy a zároveň,
že sa zaväzuje uvedenú sumu žalobkyni vrátiť do 10 rokov od toho dňa, t.j. 01. 08. 2005 a v prípade,
že by do toho dňa nebola pôžička žalobkyni vyplatená, stane sa vlastníčkou 3-izbového bytu č. XX, vo
vchode XX, obytného domu číslo XXXX, na ulici O. F. X. P. vrátane príslušenstva. Uvedená zmluva je
opatrená podpismi žalobkyne a žalovaného.

12. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 12. 05. 2016 uviedla, že jej Zmluvu o pôžičke datovanú 01.08.2005
vyhotovila JUDr. Kučerová po tom, ako tejto právnej zástupkyni žalobkyňa predložila Dohodu o
vysporiadanínadobudnutéhomajetkupodpísanú02.08.2006.L..M.jejpovedala,žepredmetnádohoda
z 02. 08. 2006 nie je dobrá a že im vyhotoví zmluvu o pôžičke, ktorú bude antidatovať. Preto na zmluve

o pôžičke je uvedený dátum 01. 08. 2005, hoci bola uzatvorená až po 01. 08. 2006. Na zmluve o
pôžičke datovanej 01. 08. 2005 je uvedená iná suma preto, lebo od uzavretia zmluvy 01. 08. 2006 dala
žalovanému ďalších 80.000,- Sk. Na pojednávaní dňa 05. 09. 2016 žalobkyňa k danej zmluve o pôžičke
vypovedala, že L.. M. jej ešte povedala, že pokiaľ dáva žalovanému peniaze už rok, je treba uzatvoriť
lepšiu zmluvu so spätným dátumom odkedy mu peniaze dáva a z tohto dôvodu spoločne uzatvorili

zmluvu o pôžičke, na ktorej je dátum 01. 08. 2005.

13. Svedkyňa L.. Y. M. vo svojej výpovedi na pojednávaní v súvislosti s uzatvorením Zmluvy o pôžičke
datovanej 01. 08. 2005 uviedla, že na žiadosť strán sporu ju obaja navštívili a povedali, že chcú spísať
zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobkyňa žalovanému požičala 980.000,- Sk. Uviedla, že pri

odovzdávaní peňazí nebola, keďže jej prax je taká, že ak sa peniaze majú odovzdať, ona vychádza
zo svojej kancelárie. Po návrate do kancelárie obaja prehlásili, že žalobkyňa odovzdala žalovanému
peniaze a žalovaný aj žalobkyňa zmluvu o pôžičke podpísali. Zároveň uviedli, že zmluva má slúžiť na
to, aby v prípade, že sa žalovanému niečo stane, bola ošetrená žalobkyňa a jej dve maloleté deti, ktorí
v byte so žalovaným žili.

14. Žalovaný k Zmluve o pôžičke datovanej 01. 08. 2005 uviedol, že túto u L.. M. podpísal, avšak doma
si to prečítal a dôsledne preštudoval s tým, že sa rozhodol, že ju nepôjde podpísať k notárovi. Myslel
si, že keď zmluva nie je podpísaná u notára, tak žalobkyňa ju zahodila. To však nevedel, že na riadne
uzavretie zmluvy netreba podpis overený u notára. Túto zmluvu podpísal, nakoľko žalobkyňa to žiadala

od neho pre prípad, že by sa mu náhodou niečo stalo a citovo ho vydierala -odmietala mu variť, doma
mal problémy a podobne.

15. Žalobkyňa na pojednávaní vypovedala, že 900.000,- Sk dostala od svojej starej matky U. B., ktorá
jej peniaze vyplatila 5-krát s tým, že prvú splátku jej zaplatila 01. 08. 2005 vo výške 300.000,- Sk a

poslednú jej zaplatila 01. 08. 2006. Peniaze odovzdala žalovanému, ktorý v tom čase kupoval s ňou a
prerábal byt a staval chatu. Stará matka žalobkyne sa rozhodla, že jej tieto peniaze dá, lebo bola jej
prvorodené vnúča a ostatné vnúčatá o ňu nejavili záujem. Bola vydatá za L. F., s ktorým sa rozviedla avzhľadom k tomu, že jej bývalý manžel dlhoval na výživnom 250.000,- Sk, pri odpredaji jeho bytu tieto
peniaze boli vyplatené jej.

16. Žalovaný na pojednávaní vypovedal, že Vzájomnú dohodu o vysporiadaní nadobudnutého majetku
z 01. 08. 2006 podpísal. Uviedol, že stará matka žalobkyne p. U. B. nikdy u nich nebola a so žalobkyňou
ju navštívili len jedenkrát. Tiež vypovedal, že 3-izbový byt nekupoval, ale vymieňal ho s p. O., ktorej
zaplatil doplatok 100.000,- Sk. Ďalších 100.000,- Sk žalovaný vložil do bytu v súvislosti s prerábkami.
V súvislosti s listami a výzvami, ktoré mu zaslala spoločnosť Dražobná a vymáhacia kancelária, s.r.o.

Bratislava mal žalovaný za preukázané, že žalobkyňa pohľadávku, ktorú si uplatňuje v tomto konaní,
previedla na túto spoločnosť.

17. Súd mal za preukázané, že dňa 02. 08. 2006 podpísali/uzatvorili žalovaný a žalobkyňa Vzájomnú
dohodu o vysporiadaní nadobudnutého majetku, ktorá je datovaná dňom 01. 08. 2006. Z obsahu tejto
dohody vyplýva, že žalovaný potvrdil svojim podpisom, že X-izbový byt č. XX, vo vchode XX, v dome

súpisné číslo XXXX, O. O. F. X. P. spoločne užíva od 01. 09. 2005 so žalobkyňou a jej dvoma maloletými
deťmiF.R.U..Ďalejpotvrdil,ženakúputohtobytuajehoprerábkuvložilažalobkyňafinančnéprostriedky
v sume 900.000,- Sk, ktoré v prípade úmrtia žalovaného musia byť pri dedičskom konaní zohľadnené
v prospech žalobkyne.

18. Žalobkyňa v konaní predložila list - Zaslanie zmluvy o postúpení pohľadávky z 29. 07. 2009, tento
list je nepodpísaný, v ktorom U.. U. U., Dražobná a vymáhacia kancelária, s.r.o. uvádza, že zasiela
žalobkyni na podpis Zmluvu o postúpení pohľadávky a Oznámenie o postúpení pohľadávky, ktoré má
žalobkyňa vytlačiť, podpísať a zaslať naspäť. Zároveň menovaná zaslala žalobkyni i Vstupné informácie
o dlžníkovi poskytnuté veriteľom, ktoré tiež žalobkyňa mala vyplniť a zaslať späť. Mailom zo dňa 30. 07.

2009 informovala U.. U. žalobkyňu, ohľadom zmluvných dojednaní v súvislosti so zmluvou o postúpení
pohľadávok.

19. Žalobkyňa taktiež predložila nevyplnenú Zmluvu o postúpení pohľadávky, kde nie sú vyplnené údaje
ohľadne postupcu, dlžníka, pohľadávky, nie je uvedený ani dátum a podpisy účastníkov právneho

úkonu. Vyplnené sú len údaje ohľadne postupníka, ktorým mala byť Dražobná a vymáhacia kancelária,
s.r.o. Bratislava. Cez celú stranu tohto návrhu zmluvy je veľkými písmenami uvedené, že sa jedná
o vzor zmluvy. Žalobkyňa zároveň predložila zoznam, ktorý obsahuje meno a priezvisko, prípadne
názov obchodnej spoločnosti, s údajom „Ponuka platí do:“, pričom v tomto zozname sa nenachádza
meno a priezvisko žalovaného. K uvedenému zoznamu žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne

uviedla, že sa jedná o zoznam dlžníkov, ktorých záväzky vymáhala Dražobná a vymáhacia spoločnosť,
s.r.o. Keďže žalobkyňa s uvedenou spoločnosťou zmluvu o postúpení pohľadávky neuzatvorila, meno
žalovaného v danom zozname ani nefiguruje. Zmluva o postúpení pohľadávky nebola žalobkyňou nikdy
podpísaná, vzhľadom na neakceptovanie mimoriadne nevýhodných podmienok.

20. Žalovaný zase predložil originál Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 29. 07. 2009, ktoré je
opatrené podpisom a tento podpis sa nachádza na mieste, kde sa mal podpísať postupca - W. F.Á.
(žalobkyňa). V uvedenom oznámení je ako postupca označená žalobkyňa, ako dlžník žalovaný s tým,
že žalobkyňa mala týmto oznámiť žalovanému, že pohľadávku vo výške 29.874,53 eur, ktorá jej vznikla
z dôvodu nevyplatenia vložených finančných prostriedkov do prerábky bytu na O. F. X. P., na základe

Vzájomnej dohody o vysporiadaní nadobudnutého majetku zo dňa 01. 08. 2006, postúpila na spoločnosť
Dražobná a vymáhacia kancelária, s.r.o. Bratislava (postupníka). Požiadala žalovaného, aby všetky
úhrady uskutočňoval v prospech postupníka. Žalovaný o týchto listinách tvrdil, že tieto mu boli zaslané
priamo spomínanou dražobnou spoločnosťou.

21. Na pojednávaní žalovaný predložil i Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 29. 07. 2009 opatrenú
podpismi, kde je ako postupca označená žalobkyňa, ako postupník označená Dražobná a vymáhacia
kancelária, s.r.o. Ako dlžník je označený žalovaný s tým, že predmetom zmluvy bolo postúpenie
pohľadávky 29.874,53 eur titulom nevyplatenia vložených finančných prostriedkov do prerábky bytu na
O. F. X. P., na základe Vzájomnej dohody o vysporiadaní nadobudnutého majetku zo dňa 01. 08. 2006.

22. Súd mal tiež za preukázané, že žalovanému bol doručený z Dražobnej a vymáhacej kancelárie,
s.r.o. list z 25. 03. 2010, nazvaný „Posledný pokus o zmier“, v ktorom liste špecifikovala daná spoločnosť
pohľadávku ako „nevyplatenie vložených finančných prostriedkov do prerábky bytu na ulici O. F. X. P.na základe vzájomnej dohody o vysporiadaní nadobudnutého majetku“, a v ktorom liste táto spoločnosť
vyzvala žalovaného na zaplatenie dlhu, resp. jeho primeranej časti.

23. Listom zo dňa 05. 08. 2009 vyzvala Dražobná a vymáhacia kancelária, s.r.o. Bratislava žalovaného
na zaplatenie jej pohľadávky, ktorú mala voči žalovanému, a ktorá pohľadávka bola špecifikovaná v
prílohe daného listu (ktorá príloha listu nebola zo strany žalovaného v konaní predložená - pozn.súdu).

24. Ďalej mal súd za preukázané, že žalovaný doručil žalobkyni list - žiadosť o vysťahovanie z bytu zo
dňa 19. 05. 2008, v ktorom ju požiadal o vysťahovanie z bytu na adrese O.U. F. XXXX/XX X. P., do 30.
06. 2008. Zároveň ju informoval o tom, že jej zrušil na danej adrese trvalý pobyt. V závere požiadal o
zaslanie kópie zmluvy o pôžičke, ktorá bola uzatvorená na sumu 980.000,- Sk pred L.. M. pod nátlakom
žalobkyne.

25. Na margo žiadosti o vysťahovanie z bytu zaslala žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne žalovanému list zo dňa 26. 05. 2008, v ktorom liste okrem iného uviedla, že ak je žalovaný
ochotný vrátiť pôžičku žalobkyni nie v lehote dohodnutej, ale hneď, bola by táto ochotná byt vypratať,
no podmieňuje to finančným vyrovnaním.

26. Dňa 09. 06. 2016 podpísala U.. L. F. čestné prehlásenie, v ktorom uviedla, že bola informovaná
osobne od žalobkyne a žalovaného o fiktívnej zmluve, ktorú medzi sebou uzatvorili v roku 2006. Jej
obsahom bolo, že v prípade smrti žalovaného, zostane žalobkyni byt alebo 900.000,- Sk. Žalovaný jej
osobne neskôr oznámil, že uvedenú zmluvu podpísal pod nátlakom a citovým vydieraním zo strany
žalobkyne. Menovaná U.. F. ďalej v čestnom prehlásení uvádza, že vie, že žalobkyňa nemala žiadne

finančné prostriedky naviac, žila od výplaty k výplate, nakoľko jej bývalý manžel neplatil výživné a všetky
náklady na bývanie jej platil žalovaný.

XX. U.. L. F. bola vypočutá v konaní aj ako svedkyňa, pričom na pojednávaní vypovedala, že žalobkyňa
jej povedala, že je rada, že ju žalovaný aj s deťmi prichýlil. Vypovedala, že žalovaný jej povedal, že

žalobkyňa mu dala na podpis zmluvu, v zmysle ktorej v prípade, že by žalovaný zomrel, by zostal byt
žalobkyni alebo by jej zaplatil sumu 900.000,- Sk. Hoci svedkyňa žalovanému povedala, aby zmluvu
nepodpisoval, on ju podpísal. Žalovaný zmluvu podpísal preto, lebo žalobkyňa na neho tlačila, aby ju
podpísal, že ho citovo vydierala. Po nejakej dobe jej žalovaný opäť povedal, že žalobkyňa mu opäť dala
na podpis nejakú zmluvu a pretože žalovaný bol do nej zamilovaný, tento papier podpísal. Uviedla, že

žalovaný nie je taký, že by si od niekoho peniaze požičiaval, to skôr on vedel požičať peniaze. Svedkyňa
uviedla, že v čase keď strany sporu ešte žili spolu, svedkyňa začala stavať chalupu a žalovaný jej nejaké
peniaze na chalupu požičal.

28. Dňa 07. 06. 2016 podpísal L. Š. čestné prehlásenie, podľa ktorého žil so žalobkyňou v spoločnej

domácnosti od roku 2008 do roku 2014. Začali sa spolu stretávať ešte v čase keď bývala so žalovaným.
Nikdy mu žalobkyňa nepovedala, že žalovanému požičala 980.000,- Sk, ani že jej je žalovaný túto sumu
dlžný. Menovaný L. Š. potvrdil, že žalobkyňa mu povedala, že so žalovaným žila iba kvôli tomu, aby
mala kde bývať, keďže bola bez domova a mala dve malé deti. Nikdy nehovorila o svojej babke, ani
mu nikdy nepovedala, že od babky dostala 1.000.000,- Sk. V roku 2012 mu povedala, že má ešte jednu

fiktívnu zmluvu a že v roku 2016 bude bohatá. Uviedol, že má vedomosť o tom, že žalovaný nekupoval
so žalobkyňou byt, ale vymieňal 1-izbový byt za 3-izbový s p. O. s doplatkom 100.000,- Sk.

XX. L. Š. vypovedal na súde v pozícii svedka, kde vo výpovedi uviedol, že to čo je uvedené v čestnom
prehlásení je pravdivé a za tým si stojí. Vypovedal, že v čase, keď so žalobkyňou žil, táto mávala

také reči, že žalovaný bol len krátkou zastávkou a že svedok je ten pravý. Svedok mal vedomosť o
ďalších 2 mužoch, s ktorými žila žalobkyňa a ktorým ona toto tiež rozprávala. Svedok uviedol, že nikdy o
starej mame žalobkyne nepočul, len raz bol kosiť na pozemku pred domom kde bývala, no stará mama
žalobkyne už vtedy nežila. Žalobkyňa mu povedala, že ohľadom žalovaného má ešte jednu zmluvu, že
je to na 10 rokov a že tie peniaze dostane. Žalovaného svedok pozná, no nie sú kamaráti, v podstate

svedok prebral žalovanému žalobkyňu.

30. Dňa 25. 05. 2016 podpísala W. T. čestné prehlásenie, v ktorom uviedla, že žalovaný je jej brat.
Tento ju so žalobkyňou zoznámil asi v roku 2003. Odvtedy zostali kamarátky. Občas sa navštevovaliu žalovaného, občas u nej doma, prípadne žalobkyňa navštevovala W. T.Š. v jej práci. Veľakrát jej
žalobkyňa rozprávala o svojom bývalom manželovi, ako jej pri rozvode zobral všetky úspory a približne
v roku 2005 im exekútor zobral aj byt. Žalobkyňa často hovorila akého má W. T. dobrého brata, keď ju

zobral k sebe bývať. Inak by musela ísť na slobodárku, čo by finančne neutiahla. Žalobkyňa hovorila
aj o tom, že majú spolu uzavretú nejakú fiktívnu zmluvu o majetku, pre prípad že by sa mu niečo
stalo a že toto by tiež nikto neurobil. Žalobkyni neplatil jej bývalý manžel na deti výživné a že v tomto
jej veľmi pomáha žalovaný. Párkrát si žalobkyňa od W. T. požičala 1.000,- Sk, pretože jej to finančne
nevychádzalo. Žalobkyňa nikdy nespomínala svoju babku.

XX. W. T. vypovedala aj ako svedkyňa. V podstate vypovedala tak, že žalobkyňu vnímala ako ženu, ktorá
nemala peniaze. Svedkyňa nemala konkrétnu vedomosť o zmluvách, ktoré mala žalobkyňa podpísať
so žalovaným. Svedkyňa vnímala žalobkyňu ako keby nemala rodinu, len raz žalobkyňa pred ňou
spomenula svoju sestru.

32. Žalovaný predložil aj čestné prehlásenie U. Ž. zo dňa 20. 05. 2016, v ktorom sa uvádza, že U.
Ž. je dcérou p. B., ktorú často navštevovala. Pri týchto návštevách u nej nikdy nestretla žalovaného a
žalobkyňu. Nikdy ich ani len nespomenula. Prehlásila, že jej mama - U. B. nikdy nedisponovala takým
veľkým finančným obnosom, ako uvádza žalobkyňa. Nikdy nevyhrala ani nepoberala žiadne dividendy.
Posledných 40 rokov žila len z malého dôchodku a občasných brigád na JRD. Z týchto peňazí si šetrila

na pohreb. Asi pred 18-timi rokmi jej všetky úspory ukradli podomoví predajcovia. Od toho času začala
za p. U. B. preberať dôchodok matka žalobkyne p. F.. Starala sa o ňu, nosila jej obedy. Približne v roku
2006 p. B. ochorela a na celú zimu si ju L. F. zobral k sebe. Pri dedení majetku sa nenašli žiadne peniaze,
ale iba hnuteľný majetok, predmetom dedenia bol aj starý dom a role.

33. Svedkyňa U. Ž. v písomnej výpovedi uviedla, že so žalobkyňou bola v kontakte počas jej detstva,
s jej matkou tiež bola v kontakte pomerne často, pričom sa stretávali u nebohej matky svedkyne, resp.
u svedkyne doma. Svoju matku navštevovala svedkyňa aj sama alebo aj so svojou rodinou, ako často
nevedela uviesť. Starala sa o ňu tak, že jej zabezpečovala palivo na zimu, kosila trávu, občas jej prala
a robila práce okolo domu. Vzťahy svedkyne a jej matky boli primerané bežným životným situáciám.

Svedkyňa nemala vedomosť o takom veľkom obnose peňazí. V závere uviedla, že si myslí, že nikto z
vnúčeniec p. B. nebol obľúbenejším. Hlavným obľúbeným bol jej syn, a keby mala peniaze tak ich dá
hlavne jemu.

34. V konaní vypočutý svedok L. D. - kolega žalovaného a bývalý kolega žalobkyne vypovedal, že keď

manžel žalobkyne p. F. vyhodil túto z bytu, žalobkyňa by nemala kam ísť, ak by ju neprichýlil žalovaný.
Keď sa žalovaný zoznámil so žalobkyňou, svoj dovtedy 1-izbový byt vymenil za 3-izbový byt s p. O..
V čase keď si žalovaný vyberal peniaze z banky bol svedok prítomný pri tomto výbere a bol prítomný
aj pri tom, keď 100.000,- Sk dal žalovaný p. O.. Svedok uviedol, že žalobkyňu poznal s tým, že bola
bez peňazí. Veľakrát sa mu žalobkyňa sťažovala v tomto smere, ako aj že má dve deti a má problém

ich zabezpečiť.

35. Svedkyňa W. F. - matka žalobkyne vypovedala, že raz za ňou prišla dcéra - žalobkyňa s tým, že by
potrebovala peniaze. Svedkyňa ju poslala za svojou matkou, aby si šla pýtať od nej peniaze. Následne
svedkyni povedala jej matka, že žalobkyni peniaze dala. Svedkyňa nevedela uviesť akú sumu žalobkyňa

od nej pýtala a ani nič iné k tomuto nevedela uviesť. Uviedla, že od roku 1992 bývala jej matka U. B.
sama. P. B. žila z dôchodku vo výške do 300,- eur. Asi 17 rokov po smrti manžela žila sama. Uviedla, že je
pravdou, že p. B. mala peniaze, avšak aký obnos peňazí to bol uviesť nevedela. Matka jej mala povedať,
že má peniaze a dosť. Žalobkyňa mala svedkyni povedať, že potrebovala peniaze na rekonštrukciu bytu,
v ktorom žila so žalovaným. U. Ž. - sestra svedkyne navštevovala svoju matku - p. B. 12-krát až 13-krát

ročne, avšak okrem toho, že ju v posledný rok pred smrťou navštevovala ju dovtedy nenavštevovala.
Potvrdila, že niekedy krátko po smrti otca svedkyne vykradli jej matku podomoví obchodníci. P.. B. bola
vdovou od marca 1992.

36. Svedkyňa F. F. - dcéra žalobkyne na pojednávaní vypovedala, že po rozvode s jej otcom išli bývať do

bytu žalovaného, ktorý ich potom z toho bytu vyhodil. Svedkyňa v čase keď žila so svojou matkou v byte
žalovaného mala 14 až 15 rokov. Uviedla, že veľakrát bola prítomná, keď sa žalobkyňa so žalovaným
rozprávali o tom, že idú k právničke spísať zmluvu. Vypovedala tiež, že prababka ich navštevovala,
párkrát bola i v ich byte a aj ony za ňou chodili. Raz bola svedkyňa pri tom, ako prababka dala žalobkyni- mame svedkyne peniaze. Svedkyňa však nevedela povedať koľko to bolo peňazí, dodala však že to
bolo určite veľa peňazí, keďže sa z toho rekonštruoval byt a stavala sa chata. O prababku sa starala p.
W. F. a tiež za prababkou chodila svedkyňa so žalobkyňou.

37. Žalovaný na margo výpovede svedkyne F. F. uviedol, že chata v čase keď mu mala podľa vyjadrenia
žalobkyne táto požičať peniaze, už stála. Postavil si ju sám.

38. Z výpisu z účtu č. XXXXXX-XXXXXXXXXX, vedeného na žalovaného v F. F., R..F.., za obdobie od 01.

08. 2005 do 30. 09. 2005 mal súd za preukázané, že ku dňu 01. 08. 2005 mal žalovaný zostatok na tomto
účte vo výške 425.084,80 Sk, pričom dňa 24. 08. 2005 uskutočnil hotovostný výber vo výške 120.000,-
Sk, s poznámkou napísanou rukou „výber na byt“ a dňa 02. 09. 2005 uskutočnil hotovostný výber vo
výške 170.000,- Sk, s poznámkou napísanou rukou „výber na materiál a zariadenie bytu + kúpa auta“.

39. Z osvedčenia o dedičstve, č.k. 14D 1358/2009-69 zo dňa 31. 05. 2010, ktoré vydala JUDr. Beáta

Ondrášiková, súdna komisárka poverená tunajším súdom, mal súd za preukázané, že v dedičskej veci
po U. B. uzatvorili dedičia po poručiteľke - W. F., U. Ž., R. V. R. L. B. dohodu, na základe ktorej majetok
poručiteľky - výlučne nehnuteľnosti v celkovej hodnote 2.807,- eur, nadobudli dedičia každý po 1/4-ine. Z
odôvodnenia vyplýva, že súdny komisár prihliadol aj na závet poručiteľky zo dňa 09. 06.1999 N 233/99,
Nz 223/99.

40. Z notárskej zápisnice N 233/99, Nz 223/99 zo dňa 09. 06. 1999 mal súd za preukázané, že U. B.
sa dostavila uvedeného dňa do notárskej kancelárie JUDr. Emílie Rosinovej, za účelom spísania závetu
do notárskej zápisnice, podľa ktorého poručila všetky svoje pozemky v k.ú. B. V. svojmu synovi L. B., s
odôvodnením, že tento od nej doteraz nedostal žiadne peniaze a svojim dcéram U., W. R. R. finančne

pomohla pri stavbe ich domov.

41. Uznesením tun. súdu č.k. 1Er 155/2004-62 zo dňa 24. 08. 2005, právoplatného a vykonateľného
06. 09. 2005 mal súd za preukázané, že exekučný súd schválil príklep udelený vydražiteľovi na dražbe
konanej 29. 06. 2005, predmetom ktorej bola dražba nehnuteľností povinného L. F.. Exekučné konanie

sa viedlo na vymoženie sumy 34.200,- Sk s príslušenstvom, ktoré iniciovali maloleté deti F. F. R. U. (deti
žalobkyne).

42.Uznesenímtun.súdu,č.k.1Er155/2004-72zodňa03.11.2005exekučnýsúdschválilrozvrhvýťažku
z dražby nehnuteľnosti zo dňa 29. 06. 2005 s tým, že z rozdeľovanej podstaty uspokojil pohľadávku

oprávnených - vtedy maloleté deti žalobkyne, v celkovej výške 134.112,- Sk.

43.Ztrochlistovzodňa13.01.2006malsúdzapreukázané,žePrvástavebnásporiteľňa,a.s.Bratislava
zrušila žalobkyni a jej dvom deťom - F. R. U. F. zmluvy o stavebnom sporení s tým, že príjemcom mala
uvedená sporiteľňa poukázať nasledovné sumy: W.G. F. sumu 53.504,70 Sk, F. F. sumu 33.595,30 Sk

a U. F. sumu 33.595,30 Sk.

44. Žalovaný sa zúčastnil aj polygrafického vyšetrenia, z ktorého vyšetrenia predložil správu zo dňa 02.
03. 2017. Na tomto vyšetrení bolo žalovanému položených 5 otázok: 1/ Prevzali ste celú sumu 980.000,-
Sk od žalobkyne v hotovosti v deň podpisu zmluvy s ňou? 2/ Prevzali ste počas rokov 2005 a 2006

od žalobkyne nejaké finančné čiastky viackrát? 3/ Prevzali ste niekedy od žalobkyne v hotovosti sumu
80.000,- Sk? 4/ Navštívila Vás niekedy vo Vašom byte v P., na O. F. babka žalobkyne? 5/ Navštívili ste
babku žalobkyne v jej dome viac ako jedenkrát? Z obsahu predmetnej správy vyplýva, že vyšetrovaný -
žalovaný počas vyšetrenia na všetky otázky odpovedal odpoveďou „nie“. Vyhodnotenie bolo vykonané
prístrojovými metódami OSS2 a OSS3 a manuálnym skórovaním, pričom po celkovom vyhodnotení vo

všetkých relevantných otázkach bol výsledok NDI (non deception indication - nebola zistená lož).

45. Z oznámenia k ohláseniu drobnej stavby (stavebnej úpravy) zo dňa 02. 06. 2005 mal súd za
preukázané, že obecný úrad oznámil žalovanému týmto listom, že proti uskutočneniu drobnej stavby -
hospodárskej budovy o výmere 25 m2, drevená konštrukcia, nemá Obec G. P. U. v zmysle stavebného

zákona námietky.

46. Z pripojeného spisu Okresného súdu Považská Bystrica, spis. zn. 7C 92/2008 súd na pojednávaní
oboznámil obsah žaloby, vyjadrenia žalovaného k žalobe a uznesenie o zastavení konania, čl. 43. Zuvedených dôkazov mal súd za preukázané, že dňa 04. 07. 2008 podala žalobkyňa proti žalovanému
a G. M. žalobu o určenie, že podnájomný vzťah trvá a o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
900.000,- Sk. V súvislosti s nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobkyňa v žalobe tvrdila,

že so žalovaným od 01. 09. 2005 žila v jednej domácnosti, ich vzťahy boli veľmi dobré, avšak následne
sa ich vzťahy zmenili a prestali si rozumieť. Žalovaný, keď žalobkyňa všetky svoje finančné prostriedky
minula na prerábku bytu, aj na jeho kúpu, čo žalovaný aj uznal svojim prehlásením z 01. 08. 2006, a
neostalo jej nič, začal ju z bytu vyhadzovať, veľmi vulgárne jej aj jej deťom nadával. Nakoľko všetky
prostriedky, ktoré boli výlučne jej, požičala na prerábku bytu (ku ktorému žiadala určiť, že podnájomný

vzťah žalobkyne a G. M. trvá), ako aj na jeho kúpu, nemá sa kde odsťahovať, situácia veľmi zle vplýva
na jej deti a musela so synom navštíviť poradňu. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe v súvislosti s nárokom
o zaplatenie 900.000,- Sk uviedol, že žalobkyňa mu nikdy žiadne peniaze nepožičala, pretože ich ani
nemala, čo je zrejmé aj z jej rozvodového konania, kde preukazovala svoju nemajetnosť pri BSM.
Vzájomná dohoda o vysporiadaní nadobudnutého majetku sa spisovala u právnej zástupkyne žalobkyne
s tým, že to mala byť len poistka v prípade úmrtia žalovaného, keďže v tom čase spolu dobre žili,

aby žalobkyňa nemohla byť z predmetného bytu vyhodená na ulicu. Opakovane poprel odovzdanie
akýchkoľvek finančných prostriedkov zo strany žalobkyne. Podotkol, že vie jednoznačne preukázať,
že v tom čase mal dostatočné finančné prostriedky a z týchto všetky náklady ohľadne bytu vykrýval a
financoval. Tieto okolnosti vyplývajú aj z textu samotnej dohody. Zopakoval, že to mala byť len jej poistka
v tom čase, ak by sa jemu niečo stalo. V závere uviedol, že keď sa ich vzťahy narušili, žalobkyňa mu

vyprázdnila celý byt, zobrala mu aj veci, ktoré žalovaný nadobudol predtým než sa zoznámili. Žalobu
žiadal zamietnuť. Pretože žalobkyňa uvedenú žalobu zobrala späť, súd konanie uznesením, č.k. 7C
92/2008-43 z 15. 12. 2008 zastavil a zároveň aj rozhodol o trovách konania. Vo veci samej nadobudlo
rozhodnutie právoplatnosť 31. 01. 2009.

47. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

48. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 02.08.2006 žalovaný potvrdil, že na kúpu bytu a na jeho

prerábku žalobkyňa vložila finančné prostriedky v sume 900.000,- Sk (Vzájomná dohoda o vysporiadaní
nadobudnutého majetku). Z obsahu tohto právneho úkonu nevyplýva, že by išlo o zmluvu o pôžičke,
najmä z neho nevyplýva, že by sa žalovaný dohodol so žalobkyňou, že jej predmetných 900.000,- Sk
vráti, resp. v akej lehote. Nemožno teda zjavne tento právny úkon posúdiť ako zmluvu o pôžičke. Obsah
tohto právneho úkonu dáva za pravdu tvrdeniu žalovaného, ktorý tvrdil či už v konaní vedenom na

tunajšom súde pod sp. zn. 7C/92/2008 alebo i v tomto konaní, a síce že predmetná dohoda bola akousi
poistkou pre prípad, ak by sa žalovanému niečo stalo.

49. V konaní vyšlo najavo aj to, že ohľadom tvrdených práve týchto 900.000,- Sk vyplýva, že tieto isté
peňažné prostriedky boli predmetom aj ďalšieho právneho úkonu - a to Zmluvy o pôžičke datovanej

01.08.2005, ktorá však bola skutočne podpísaná až po 01.08.2006. Táto skutočnosť vyplýva z tvrdenia
samotnej žalobkyne. V oboch právnych úkonoch ide zjavne o tie isté peniaze, a teda podľa názoru
súdu žalobkyňa predsa nemohla predmetných 900.000,- Sk reálne odovzdať žalovanému, aby tento za
tieto finančné prostriedky zaobstaral byt (ako to vyplýva zo Zmluvy o pôžičke datovanej 01.08.2005) za
situácie, keď žalobkyňa mala tieto peniaze použiť na kúpu a prerábku ako investíciu do bytu žalovaného

(ako to vyplýva zo Vzájomnej dohody o vysporiadaní nadobudnutého majetku zo dňa 02.08.2006).

50.Uvedenáskutočnosťtedavyvracia túmožnosť,žebyžalobkyňamohla900.000,-Skreálneodovzdať
žalovanému, čo je conditio sine qua non pre vznik zmluvy o pôžičke. Žalobkyňa tak nepreukázala, že
so žalovaným uzavrela zmluvu o pôžičke a zároveň mu aj reálne odovzdala sumu 900.000,- Sk.

51. Pokiaľ sa žalobkyňa okrem 900.000,- Sk domáhala aj ďalších 80.000,- Sk, súd nepovažoval
za preukázané, že žalobkyňa žalovanému reálne odovzdala aj týchto 80.000,- Sk (čím by došlo k
uzatvoreniu jednej, resp. viacerých zmlúv o pôžičke). Ak teda žalobkyňa tvrdí, že žalovanému poskytla
najskôr 900.000,- Sk a potom 80.000,- Sk, bolo by potrebné, aby žalobkyňa tieto peniaze mala k

dispozícii. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobkyňa mohla mať k dispozícii v roku 2006 sumu
presahujúcu predmetných 80.000,- Sk a to jednak z dôvodu vyplatenia sporenia a jednak jej exekútor
vyplatil sumu, ktorú vymohol z predaja bytu v rámci exekúcie za účelom vymoženia výživného. Pokiaľ
ide o 80.000,- Sk, poskytnutie takejto sumy žalovanému zo strany žalobkyne by bolo v zásade možné.Samotná skutočnosť, že žalobkyňa mala k dispozícii predmetných 80.000,- Sk však ešte automaticky
neznamená, že s týmito naložila tak, že ich žalovanému požičala. V konaní totiž nebolo preukázané,
že žalobkyňa v období po 02.08.2006 uzatvorila so žalovaným zmluvu o pôžičke v akejkoľvek forme a

že by zároveň mu predmetnú sumu aj reálne odovzdala. Žalobkyňa v konaní síce uviedla, že „Preto na
zmluve, ktorú vyhotovila L.. M. je iná suma, pretože od uzavretia zmluvy 01.08.2006 som dala odporcovi
ďalších 80.000,- Sk.“, avšak toto tvrdenie o uzatvorení práve zmluvy o pôžičke medzi ňou a žalovaným
už v konaní nepreukázala. Z uvedeného vyjadrenia žalobkyne je zrejmé, že žalovanému mala 80.000,-
Sk požičať ešte pred uzavretím Zmluvy o pôžičke datovanej 01.08.2005. Preukázanie uzatvorenia

takýchto zmlúv o pôžičke nemôže byť nahradené preukázaním uzatvorenia písomnej zmluvy, navyše
antidatovanej. Keďže zmluva o pôžičke je reálny kontrakt, je nevyhnutné, aby ešte predtým, ako dôjde
k reálnemu odovzdaniu peňazí, bola medzi stranami uzatvorená dohoda (zmluva). Ak by totiž nedošlo
k uzatvoreniu dohody, bolo by nejasné, z akého dôvodu jedna osoba dala druhej osobe určitú sumu
peňazí. Bez existencie predchádzajúcej dohody by bolo otázne, či existoval právny dôvod na plnenie,
prípadne či žalobkyňa peňažné prostriedky neposkytla žalovanému za účelom zabezpečenia ich (vtedy)

spoločného bývania (teda za rovnakým účelom, ako mala poskytnúť žalovanému 900.000,- Sk).

52. Z horeuvedeného dôvodu teda dodatočne uzatvorená písomná zmluva nemôže byť považovaná za
dohodu (dohody) o pôžičkách vo výške 80.000,- Sk, ktoré žalobkyňa prípadne poskytla žalovanému v
období po 01.08.2006 do spísania zmluvy o pôžičke v advokátskej kancelárii L.. M..

53. Keďže žalobkyňa nepreukázala uzavretie zmluvy o pôžičke so žalovaným a následne aj reálne
odovzdanie sumy 980.000,- Sk, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

54. Pre úplnosť súd uvádza aj to, že uzatvorenie zmluvy o pôžičke je spochybnené i tým, že žalovaný

v konaní predložil dôkazy, z ktorých vyplýva, že v čase výmeny bytu žalovaný mal k dispozícii dostatok
vlastných prostriedkov nielen na vyplatenie p. O., ale aj na rekonštrukciu bytu. Predmetná rekonštrukcia
totiž podľa vyjadrenia žalovaného stála 100.000,- Sk, max 150.000,- Sk, pričom p. O. bolo zaplatených
ďalších 100.000,- Sk. Z výpisu z účtu je zrejmé, že žalovaný disponoval v tom čase sumou 425.084,50
Sk . Žalovaný teda podľa názoru súdu nemal žiadny dôvod, prečo by si mal od žalobkyne požičiavať

900.000,- Sk, resp. 980.000,- Sk.

55. Aj výsledky z polygrafického vyšetrenia potvrdzujú tvrdenia žalovaného, že od žalobkyne nikdy
neprevzal žalovanú sumu, či už v celosti alebo po častiach. Pokiaľ NS SR v uznesení sp. zn. 6Tz/13/02
z 30.07.2002 vyjadril názor, že takýto dôkaz nie je prípustný, je potrebné uviesť, že sa to týka výlučne

trestného konania.

56. Hoci žalobkyňa nepreukázala, že žalovanému čiastku 980.000,- Sk aj skutočne odovzdala titulom
zmluvy o pôžičke, súd považuje za potrebné vyjadriť sa i k tvrdeniam žalobkyne ohľadom pôvodu
čiastky 900.000,- Sk. Žalobkyňa tvrdila, že jej stará matka U. B. jej túto čiastku odovzdávala postupne,

v niekoľkých splátkach v období od 01.08.2005 do 01.08.2006 s tým, že prvá splátka bola 300.000,-
Sk. Súd takémuto tvrdeniu žalobkyne neuveril, a to hlavne s poukazom na skutočnosť, že žalobkyňa
v konaní neprodukovala také dôkazy - listinné, svedecké, ktorými by toto svoje tvrdenie preukázala. V
konaní nebol predložený žiaden dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé, že U. B. skutočne odovzdala žalobkyni
v niekoľkých splátkach sumu dokopy 900.000,- Sk. Výpoveď svedkyne F. F. o tom, že raz bola pri tom,

keď dala U. B. žalobkyni peniaze, toto nepotvrdzuje. Jednak nie je zrejmé, kedy to bolo a tiež nie je
zrejmé, aká suma to bola. Domnienka svedkyne, že to určite bolo veľa peňazí, je bezpredmetná.

57. Okrem iného, súd nemal za preukázanú ani tú skutočnosť, že U. B. disponovala takou vysokou
čiastkou. Ako vyplynulo z dokazovania, stará matka žalobkyne U. B. po smrti svojho manžela v roku

1992 žila sama z dôchodku, ktorý poberala vo výške do 300,- eur. Pri takej výške dôchodku nie je
možné, aby za obdobie asi od roku 1992 (keďže krátko po smrti manžela jej všetky úspory ukradli
podomoví obchodníci) do roku 2005 ušetrila taký vysoký obnos peňazí. Tiež nie je zrejmé, z akého
dôvodu by takýto vysoký obnos peňazí mala dať U. B. práve svojej vnučke - žalobkyni. Je logické, že
ľudia obdarúvajú spravidla svojich najbližších, pričom darca má k obdarovanému aj nejaký citový vzťah.

Pri darovaní takého vysokého obnosu peňazí ako to malo byť v tomto prípade sa očakáva, že vzťah
darcu a obdarovaného bude veľmi blízky. Z písomnej výpovede U. Ž. vyplýva, že U. B. nemala viac
obľúbené niektoré z vnúčat a že najviac mala v obľube svojho syna, a teda ak by mala nejaké peniaze,
dala by ich jemu. Vzhľadom na obsah závetu, ktorý U. B. spísala u notárky dňa 09.06.1999, a ktorýzávet nezmenila (čo je zrejmé z osvedčenia o dedičstve č. k. 14D/1358/2009-69 zo dňa 31.25.2010) je
výpoveď svedkyne Ž. v tomto smere vierohodná.

58. Na záver súd považuje za potrebné vyjadriť sa i k argumentácii žalovaného, že žalobkyňa
pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania už postúpila na tretiu osobu. Keďže žalobkyňa sa v
konaní domáha zaplatenia čiastky 32.530,04 eur (980.000,- Sk) titulom Zmluvy o pôžičke datovanej
01.08.2005, je bez akéhokoľvek právneho významu skutočnosť, že podľa tvrdenia žalovaného došlo k
postúpeniu pohľadávky žalobkyne. Postúpená údajná pohľadávka totiž vyplýva zo Vzájomnej dohody

o vysporiadaní nadobudnutého majetku zo dňa 02.08.2006, ktorá nie je predmetom tohto konania (v
žalobe je predsa vymedzený nárok tak, že ide o sumu 980.000,- Sk vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke a
nie že ide o sumu 900.000,- Sk zo vzájomnej dohody).

59. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, keďže súd žalobu žalobkyne zamietol v celom rozsahu, preto
v zmysle § 255 ods. 1 CSP má žalovaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, ktoré odvolanie sa podáva
na Okresný súd Považská Bystrica v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1, 2 CSP v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,

čo sa ním sleduje a podpis. Náležitosťou podania urobeného v prebiehajúcom konaní je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.