Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/305/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717212846
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5717212846.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha
a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobkyne: E. K.,
nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX/XX, XXX XX, B., zastúpenej občianskym združením Centrum správnej
pomoci, so sídlom J. Š. Šikuru 4850/1, 036 08, Martin 8, IČO: 51 472 236, ochrana spotrebiteľa, proti
žalovanému: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom v Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769,

právne zastúpenému JUDr. Alanom Strelákom, advokátom, so sídlom Na vŕšku 12, 811 Bratislava, IČO:
31 819 702, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 147,20 Eur s príslušenstvom, o
odvolanížalobkyneprotirozsudkuOkresnéhosúduMartinč.k.10Csp/284/2017-147zodňa20.06.2018,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamieta.
Zároveň rozhodol, že žalovaný má proti žalobkyni právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Žalobou podanou na súde dňa 29.12.2017 sa žalobkyňa proti žalovanému domáhala vydania
bezdôvodného obohatenia v sume 147,20 Eur, ktoré žalovanému vzniklo na základe úverovej zmluvy č.
320161759 zo dňa 07.06.2016 (v petite uviedla nesprávny dátum 23.05.20014), ktorú uzavrel ako veriteľ
so žalobkyňou. Žalobkyňa poukázala na ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch, z ktorých vyplýva, že spotrebiteľská zmluva musí obsahovať údaje o výške, počte, termíne
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. K týmto údajom sa spotrebiteľ nemá dopracovávať výpočtom
a výkladom. Zmluva, ktorú uzavrie, musí byť jasná a zrozumiteľná. Pokiaľ tieto náležitosti splnené
nie sú, je podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. úver bezúročný a bez poplatkov. Sporná
zmluva neobsahuje zákonom vyžadované obligatórne náležitosti a to výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov a preto je bezúročná a bez poplatkov. Podľa tejto zmluvy má veriteľ

ako žalovaný nárok len na istinu vo výške 400 Eur. Žalobkyňa mu zaplatila aj úroky vo výške 147,20
Eur a tie predstavujú bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Žalobkyňa poukázala na ust. §
107 Občianskeho zákonníka a uviedla, že v auguste 2017 sa dozvedela od R. Q., člena z Centra
správnej pomoci, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov a úroky, ktoré žalobkyňa platila,
platila bez právneho dôvodu. Žalobkyňa podala žalobu do dvoch rokov a to v subjektívnej dvojročnej
premlčacej dobe. Žalobkyňa spĺňa trojročnú objektívnu premlčaciu dobu, ale aj desaťročnú premlčaciu

dobu v zmysle ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože konanie žalovaného nemožno hodnotiť
inak, ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne
s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na viacero
rozsudkov, predovšetkým Krajského súdu Prešov, ktorý viacerými rozhodnutiami priznal žalobcovi 10-
ročnú premlčaciu dobu. Naviac poukázala na skutočnosť, že vo veci nie je možné aplikovať rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie C-42/15, ktorý je určený len zákonodarcovi Slovenskej republiky a s

ktorým sa viaceré súdy Slovenskej republiky nestotožnili. Po vykonanom dokazovaní okresný súd zistil
nasledovný skutkový stav. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere čísla uvedeného v žalobe, ktorú žalovanýako veriteľ a žalobkyňa ako dlžníčka podpísali 07.06.2016, súd zistil, že touto zmluvou žalovaný sa
zaviazal poskytnúť žalobkyni spotrebiteľský úver vo výške 400 Eur do 5 dní od uzatvorenia zmluvy.
Úver je poskytovaný za celkový úrok vo výške 36,80% istiny. Odplata predstavuje 36,80% istiny za rok

a RPMN úveru predstavuje 84,95%. Priemerná RPMN v zmysle § 9 ods. 2 písm. z/ zákona je ku dňu
podpisu zmluvy 25,87% ročne. Termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru je v zmysle § 9 ods.
2 písm. g/ zákona 07.06.2017. Termín poslednej splátky úveru, to znamená konečná splatnosť úveru,
je 365. deň po uzatvorení zmluvy (článok 2 úverovej zmluvy). Úver bol poskytnutý bezhotovostným
prevodom na účet dlžníka uvedený v časti zmluvy nazvanej Žiadosť o prevod finančných prostriedkov.

Žalobkyňa ako dlžníčka sa zaviazala zaplatiť veriteľovi, teda žalovanému, úverovú istinu vo výške 400
Euraúrokvovýške147,20Eur,tedacelkovúdlžnúčiastkunaúhradu547,20Eur.Tentoúversazaviazala
splatiť riadne a včas vrátane úroku v 12 pravidelných rovnomerných mesačných splátkach po 45,60 Eur,
z čoho istina predstavovala 73,10% a úrok predstavoval 26,90% z každej jednotlivej splátky. Prvá splátka
bola splatná 30. deň po poskytnutí úveru, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná
30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Z článku III. vyplynulo, že strany sa dohodli na práve

veriteľa od dlžníka žiadať vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením
ktorejkoľvek splátky v plnej výške a v ďalších tam uvedených prípadoch a na tom, že mesačná splátka v
sebe zahrňuje splátku istiny i úroku, pričom percentuálne vyjadrenie podielu z každej jednotlivej splátky
je uvedené v článku II. tejto zmluvy. V prípade, že dlžník uhradí len časť splátky, bude jeho záväzok
umorovaný tak, že uhradená suma bude použitá najprv na úhradu dlžnej istiny a potom úroku, ak sa

zmluvné strany nedohodnú inak. Rovnako v tomto článku bolo zakotvené právo dlžníka žiadať si výpis
z účtu vo forme amortizačnej tabuľky a to bezplatne a kedykoľvek počas čerpania, počas trvania zmluvy
o úvere. Tento článok obsahoval aj spôsob výpočtu RPMN, teda vysvetlivky rovnice na výpočet RPMN.
Článok III. obsahoval dohodu o zmluvnej pokute za omeškanie vo výške 2,5% dlžnej sumy za každý
začatý mesiac omeškania až do zaplatenia dlžnej čiastky. Článok IV. upravoval právo dlžníka zaplatiť

úver pred lehotou konečnej splatnosti, článok medzi zmluvy upravoval dohodu strán o možnosti zápočtu
preplatkov na zmluve proti iným neuhradeným splatným záväzkom dlžníka voči veriteľovi a článok VI.
zakotvoval právo veriteľa odstúpiť od zmluvy. V ďalších ustanoveniach zmluva obsahovala vyhlásenia
dlžníka o správnosti údajov, ktoré poskytol a právo veriteľa požadovať zaistenie záväzkov ručiteľským
prehlásením, alebo dohodou o zrážkach, uvádzali kontrolný orgán podľa § 23 zákona o spotrebiteľských

úveroch a adresu, na ktorej žalobkyňa, ako spotrebiteľka, mohla uplatniť reklamáciu, alebo sťažnosť,
podľa § 9 ods. 2 písm. c/ zákona o spotrebiteľských úveroch kontraktačnému procesu. Procesu podľa
listín, ktoré pripojila samotná žalobkyňa, predchádzalo spísanie formulára štandardných európskych
informácii o spotrebiteľskom úvere, ktoré svojim obsahom korešpondujú zneniu zmluvy a informácie
o finančnom sprostredkovaní ako aj informácie o RPMN a priemernej RPMN, ktorú poskytoval veriteľ

žalobkyni ako spotrebiteľke. Žalobkyňa dokladmi preukázala a medzi sporovými stranami nebola sporná
tá skutočnosť, že skutočne na úhradu úveru zaplatila 547,20 Eur a úver bol splatený skôr a to dňa
12.04.2017, čo vyplýva z príjmových pokladničných dokladov, výdavkových dokladov a splátkového
kalendára (č.l. 8 - 10). Zmluvné strany zabezpečili záväzok žalobkyne ako dlžníčky dohodou o zrážkach
zo mzdy, spísanou na osobitnom formulári dňa 07.06.2016. Majúc preukázané tieto skutočnosti okresný

súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobkyne je v celom rozsahu nedôvodná. Predovšetkým súd
nesúhlasí s tvrdeniami žalobkyne, že v zmluve nebola uvedená konečná splatnosť úveru. Tá je explicitne
uvedená už v článku I. samotnej zmluvy, kde je uvedené, že konečná splatnosť úveru je 07.06.2017 a
tento termín logicky obsahovo korešponduje s ods. 2 článku III. zmluvy, z ktorého vyplýva, že termín
poslednej splátky úveru, ktorým je konečná splatnosť úveru, je 365.-ty deň po uzatvorení zmluvy. Ak bola

zmluva uzatvorená 07.06.2016, je zrejmé, že 365. deň po uzatvorení zmluvy je 07.06.2017, teda celý
rok odo dňa uzavretia zmluvy. Podľa presvedčenia súdu takéto vyjadrenie termínu konečnej splatnosti
úveru, ale aj termínu poslednej splátky úveru, je pochopiteľné, logické a dostatočne určito vyjadrený
termín pre priemerného spotrebiteľa s aspoň základným vzdelaním. Termín konečnej splatnosti úveru
je vyjadrený konkrétnym dátumom a následne je v zmluve uvedené, že termín konečnej splatnosti je

aj termínom poslednej splátky úveru. Súdu nie je zrejmé, ako ešte inak podrobnejšie, konkrétnejšie pre
priemerne obozretného, vzdelaného a inteligentného spotrebiteľa s ukončeným minimálne základným
vzdelaním by mala byť uvedená táto obsahová náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v tom čase
upravená ustanovením § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z., ktorý
bol účinný ku dňu 07.06.2016, keď bola zmluva uzavretá. V podrobnostiach okresný súd odkazuje na

argumentáciu žalovaného, s ktorou smere sa súd plne stotožňuje. Okresný súd konštatuje, že v článku
II. zmluva jednoznačne uvádzala, že odplata veriteľa pozostáva len z úroku vo výške 147,20 Eur, čo
predstavuje 36,80% istiny. Úver musel byť splatený do jedného roka, preto úrok vyjadrený aj nominálnou
hodnotou 147,20 Eur skutočne v prepočítaní predstavuje 36,80% istiny ročne a podľa obsahu zmluvytvorí jedinú formu odplaty veriteľa za poskytnutie požičaných finančných prostriedkov vo výške 400 Eur.
Úrok, čiže odplata z úveru, je vyjadrená aj percentuálne 36,80% ročne, následne je ale uvedené v článku
II, že celkovú dlžnú čiastku na úhradu 547,20 Eur sa žalobkyňa ako dlžníčka zaviazala zaplatiť v 12

pravidelných splátkach po 45,60 Eur s tým, že úverová zmluva udáva, že prvá splátka je splatná 30.
deň po poskytnutí úveru (úver musel byť poskytnutý do 5 dní od podpísania úverovej zmluvy) a každá
ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Takéto
vymedzenie zročnosti splátok bez toho, aby bol uvedený každý jeden konkrétny deň špecifikovaný
dňom, mesiacom a rokom, ktorým musí byť splátka zaplatená, súd považuje za opäť dostatočne určito

a zrozumiteľne vymedzenej termín splatnosti splátok. V kontexte s tým, že zmluva udáva, že v splátke
je zahrnutá istina aj úrok a to istina predstavuje 73,10% splátky vo výške 45,60 Eur a úrok predstavuje
26,90%zosplátkyvcelkovejvýške45,60Eur,jeopäťpodľapresvedčeniasúdudostatočnezrozumiteľne
pre gramotného spotrebiteľa vymedzené, z čoho splátka pozostáva a preto je podľa presvedčenia
súdu splnená aj náležitosť uvedená v § 9 ods. 2 písm. l/ zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože
pre spotrebiteľa je zrejmé, ku ktorému dňu spláca istinu a ku ktorému dňu spláca úrok. Okresný súd

aj z iných nenamietaných uhlov pohľadu podrobil prieskumu napadnutú zmluvu o spotrebiteľskom
úvere a konštatoval, že ide o zmluvu korektnú, ktorá dostatočne určitým a zrozumiteľným spôsobom
pre priemerne vzdelaného a obozretného spotrebiteľa vymedzuje základné náležitosti, ktoré zmluva
musí mať. Odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru je v zákonných limitoch, v tomto smere súd
odkazuje na argumentáciu žalovaného a v tejto zmluve súd nezistil iné nedostatky, ktoré by spôsobovali

právny následok upravený v ust. § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, teda bezúročnosť
a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru. Za predpokladu, že spotrebiteľský úver nebol bezúročný
a bez poplatkov, vznikol žalovanému nárok aj na zaplatený úrok vo výške 147,20 Eur a plnenia,
ktoré žalobkyňa uskutočnila na zaplatenie tohto úroku, nie sú bezdôvodným obohatením na strane
žalovaného. Okresný súd preto žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd

rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a žalovanému ako úspešnej strane sporu, priznal právo
na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania.

2. Proti rozsudku okresného súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie. V podanom odvolaní
uvádza, že predmetný rozsudok má vadu - nesprávne právne posúdenie prejednávanej veci - omyl

súdu, svojvôľa, čo spôsobilo nedôstojné pojednávanie zo strany súdu v rozpore so zákonom o úveroch
129/2010 Z. z., právnu neistotu, retroaktivitu, ktorá je zakázaná, porušenie práva na spravodlivý súdny
proces podľa Ústavy SR, marenie vymoženosti práva, samotný súd ohrozil žalobkyňu. Zákonodarca SR
rozhodol a platí od 01.05.2018, že mesačná splátka v spotrebiteľských zmluvách nemusí byť rozčlenená
na výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. To znamená, že do 30.04.2018 musí

byť v spotrebiteľských zmluvách mesačná splátka rozlíšená na výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov. Ak by sudkyňa predmetnú zmluvu vyhodnotila správne na profesionálnej
úrovni, tak by zistila, že v predmetnej zmluve nie je určito, zrozumiteľne uvedená ročná úroková
sadzba ani RPMN. Podľa jednej internetovej kalkulačky je RPMN 83,40% a podľa druhej internetovej
kalkulačky je RPMN 83,40%. V predmetnej zmluve je uvedená RPMN 84,95%. V predmetnej zmluve

sa nenachádza zákonom vyžadovaná náležitosť a to: adresa veriteľa, na ktorej môže veriteľ uplatniť
reklamáciu alebo sťažnosť. V predmetnej zmluve sa nenachádza zákonom vyžadovaná náležitosť a to:
výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Žalobkyňa na základe uvedeného žiada
odvolací súd, aby zmenil rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 10Csp/284/2017 zo dňa 20.06.2018 a
to tak, že predmetný úver bude určený ako bezúročný a bez poplatkov, pretože v predmetnej zmluve

chýbajú zákonom vyžadované náležitosti alebo sú náležitosti uvedené v predmetnej zmluve neurčito, to
znamená ako keby uvedené v zmluve neboli. Žalobkyňa má právny nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia od žalovaného sumu vo výške 147,20 Eur. Druhá možnosť odvolacieho súdu je, že vec
vráti na Okresný súd Martin na ďalšie konanie a správne rozhodnutie v súlade so zákonom o úveroch,
právnou istotou a bez retroaktivity, ktorá je zakázaná a v súlade s Ústavou SR - Právo na spravodlivý

súdny proces, bez svojvôle.

3. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania

v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozhodnutie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušuje a vracia vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.5. Okresný súd podrobil prieskumu napadnutú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a konštatoval, že ide
o zmluvu korektnú, ktorá dostatočne určitým a zrozumiteľným spôsobom pre priemerne vzdelaného

a obozretného spotrebiteľa vymedzuje základné náležitosti, ktoré zmluva musí mať. Odvolací súd sa
nestotožňuje s názorom okresného súdu a uvádza, že i vzhľadom na rozhodovaciu prax Najvyššieho
súdu SR absencia náležitosti vymedzenej v ustanovení § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z.
v platnom znení ku dňu uzatvorenia zmluvy podľa názoru odvolacieho súdu zakladala bezúročnosť a
bezpoplatkovosť poskytnutého úveru.

6. Preštudovaním spisu odvolací súd zistil, že predmetom zmluvy bol úver vo výške 400 Eur, pričom
zmluvné strany sa mali dohodnúť, že úver bude dlžníkovi vyplatený bezhotovostným prevodom na účet.
Úver bol poskytnutý za celkový úrok vo výške 36,80% z istiny. Odplata je 36,80% z istiny za rok. RPMN
činí 84,95%. Termín konečnej splatnosti bol určený na 07.06.2017. V bode II. zmluvy bola istina určená
sumou 400 Eur, úrok vo výške 147,20 Eur, celková dlžná čiastka na úhradu vo výške 547,20 Eur. Dlžník

sa zaviazal uhradiť úver v 12-tich pravidelných rovnomerných mesačných splátkach vo výške 45,60
Eur (istina vo výške 73,10%, úrok vo výške 26,90% z každej jednotlivej splátky), pričom prvá splátka je
splatná 30. deň po poskytnutí úveru, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň
po splatnosti predchádzajúcej splátky. Priemerná RPMN bola ku dňu podpisu 25,87%. Odvolací súd je
toho názoru, že veriteľ si nesplnil povinnosť uviesť riadne a presne náležitosti spotrebiteľskej zmluvy -

výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, uvedenie RPMN a iné v zmysle § 9 ods.
2 zákona č. 129/2010 Z. z..

7. Odvolací súd ďalej uvádza, že niet žiadnych pochybností o tom, že slovenský zákon ide nad
rámec Smernice č. 2008/48/ES a celkom jednoznačne požaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom

úvere definovala tak splátky istiny ako aj splátky úrokov a splátky iných poplatkov. Ak by slovenský
zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje Smernica č. 2008/48/ES (ktorá navyše obsahuje
požiadavku tzv. úplnej harmonizácie, teda zákaz odchýlenia od ustanovení smernice vo vnútroštátnom
práve), je zrejmé, že by použil takú istú terminológiu, akú používa smernica. Slovenský zákonodarca
však takúto terminológiu nepoužil, ale k termínu „splátky“ pridal slová „istiny, úrokov a iných poplatkov“ (§

9 ods. 2 písm. k) cit. zákona). K výkladu tohto ustanovenia zákona existuje konštantná judikatúra
slovenských súdov, v zmysle ktorej sa má toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať
vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. a)
cit. zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov.

8. Odvolací súd má za to, že tak explicitne presné ustanovenie akým je ust. § 9 ods. 1 písm. k) cit. zákona
cez prizmu eurokomformného výkladu, nemožno ignorovať a tolerovať absenciu údajov o výške, počte
a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v žiadnej zmluve o úvere. Zákonodarca v citovanom
ustanovení jasne deklaroval, aké následky sú spojené s absenciou obligatórnych náležitostí uvedených
pod písm. k) § 9 ods. 1 cit. zákona. Smernica EÚ, ktorá bola zjavne implementovaná do nášho právneho

poriadkunadjejrámecavrozporesustanovenímoúplnejharmonizáciinemôžemaťpriamyúčinok,teda
zakladať práva a povinnosti priamo sporovým stranám - pôsobiť horizontálne. Teória a prax Súdneho
dvora EÚ vychádza z premisy, že takáto situácia môže následne viesť k použitiu tzv. eurokomformného
výkladu vnútroštátnej normy (tzv. nepriamy účinok smernice), ktorý má však svoje medze, už judikované
rovnako Súdnym dvorom EÚ.

9. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ je rozsah nepriameho účinku smernice spočívajúci
v eurokomformnom výklade vnútroštátnej regulácie vyjadrený jednak právom EÚ, jednak právom
vnútroštátnym. Spolupôsobenie týchto dvoch právnych poriadkov sa prejavuje nasledovne: musí ísť o
výkladvčonajväčšejmožnejmiere,vzmyslezneniaaúčelu/cieľasmernice,musíísťovýkladzapoužitia
vnútroštátnym poriadkom aprobovaných výkladových metód (jazykový, logicky, systematicky, historicky,

teologicky výklad). Nesmie sa jednak o výklad contra legem a nesmú byť porušené všeobecné právne
zásady.

10. Súdny dvor medzi nepriame účinky smernice prehľadne zhrnul vo veci Adeneler, C-212/04 zo dňa
04. júla 2006, keď uviedol: „povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade

a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami
práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra
legem vnútroštátneho práva.“11. Vzhľadom na explicitné znenie zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v časti povinnosti
členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, ak by vnútroštátny súd po rozsudku
Súdneho dvora EÚ C-42/15 vyložil toto ustanovenie eurokomformne tak, že zmluva nemusí obsahovať

členenie splátok na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o
úvere bezúročná a bez poplatkov doslova by „zlomil“ vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by
nahradil smernicou EÚ (čo je postup typický pre priamy účinok). Nakoľko sa ale jedná o spory medzi
jednotlivcami, priamy účinok smernice je vylúčený (teda môžeme uvažovať o účinku nepriamom) a
naznačený postup nebude možný, pretože by sa jednalo o výklad práva contra legem.

12. Otázka priameho účinku smernice sa vo všeobecnosti v podstate týka vymedzenia podmienok, za
ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú normu práva únie aplikovať priamo, bezprostredne na prípad,
ktorý riešia. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry SD EÚ na otázku priameho účinku smerníc
v spore medzi jednotlivcami (v tomto konkrétnom prípade veriteľ verzus spotrebiteľ) v zásade platí
zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice, zaručujúce

jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja
protisebevýhradnejednotlivci.Zuvedenéhovyplýva,žepriamyúčinokjetakvzásademožnýlenvspore
medzi jednotlivcom a štátom, kedy sa jednotlivec dovolá svojho práva vyplývajúceho zo smernice priamo
voči štátu ako subjektu zodpovednému za nesprávne implementovanie smernice (rozsudok Súdneho
dvora z 26. februára 1986, Marshall 152/84, vo veci Faccin Dori C-91/92, Pfeiffer, C-397/01 a C-403/01).

13. Odvolací súd ešte zdôrazňuje, že výklad zákona č. 129/2010 Z. z. platného v čase uzatvorenia
predmetnej spotrebiteľskej zmluvy nemôže narúšať všeobecné právne zásady najmä zásadu právnej
istoty. Pojem právnej istoty je v slovenskom Civilnom sporovom poriadku vyjadrený v čl. 2 ods.
2 ako „stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s

ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet,
aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo“. Ustálená
judikatúra slovenských súdov podala aj podáva stabilný výklad ustanovenia zákona ohľadom potreby
štruktúrovania splátok spotrebiteľského úveru a na jej prelomenie niet žiadneho dôvodu.

14. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN), ktorá má byť obligatórnou náležitosťou spotrebiteľskej
úverovej zmluvy, predstavuje celkové náklady spotrebiteľa na úver (t.j. všetky náklady vrátane úroku
a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru) vyjadrené ako ročné percento z
celkovej výšky spotrebiteľského úveru. Údaj o RPMN má slúžiť spotrebiteľovi na porovnanie úverov
alebo pôžičiek s rovnakou dobou splatnosti a s rovnakou výškou spotrebiteľského úveru a vybrať si

cenovo najvýhodnejší úver s čo najnižšou RPMN. Ročná percentuálna miera nákladov sa dá určiť
na začiatku revolvingového vzťahu, pretože v tomto období výška úveru, úroky, poplatky a obdobie
úverového vzťahu vychádza z počtu splátok, ktoré sú vlastne v tomto čase zistiteľné.

15. Ako vyplýva z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co 215/2012 zo dňa 10.10.2012,

cit: „Uvedený zákon (§ 4 ods. 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch) v rámci prístupového
procesu do Európskej Únie zaviedol tzv. spotrebiteľský úver v súlade so smernicou Európskej rady
č. 87/102/EHS za účelom prehĺbenia slobody služieb a sprehľadnenia finančných služieb - k čomu
slúži aj informačná povinnosť vo vzťahu k spotrebiteľovi ohľadom ročnej percentuálnej miery nákladov,
úrokov či iných poplatkov. Tento zákon (v súčasnosti zrušený neskorším zákonom č.129/2010 Z. z.

o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov) upravoval podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na
ochranu spotrebiteľa, pričom pokiaľ v § 4 ods. 2 písm. g) určil ako zákonnú náležitosť stanovenie RPMN
(bez rozlíšenia, či ide o revolving, resp. iný druh úveru) akcentujúc jej dôležitosť zákonným znením, že

ak nie je RPMN uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, navrhovateľ
ako dodávateľ finančnej služby a profesionál na finančnom trhu nemôže túto skutočnosť opomínať, resp.
zanedbávať“.

16. Odvolací súd je toho názoru, že v dôsledku absencie dôležitých vyššie spomenutých údajov

spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., ide o neprijateľné zmluvné
podmienky. Spomínaný zákon sankcionuje absenciu alebo nesprávne uvedenie týchto údajov
bezpoplatkovosťou a bezúročnosťou úveru, v dôsledku čoho odvolací súd považuje poskytnutý úver zabezúročný a bez poplatkov. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa ust. §
389 ods. 1 písm. b) CSP zrušuje a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. Nad rámec spomenutého odvolací súd uvádza, že v prípade, ak zmluvná strana zaplatí viac,
ako mala (v dôsledku vyhlásenia úveru za bezpoplatkový a bezúročný), ide nepochybne o majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, čiže ak spotrebiteľský úver je bezúročný a bez
poplatkov a spotrebiteľ uhradí veriteľovi sumu vyššiu, ako predstavuje poskytnutý úver, ide na strane
veriteľa o bezdôvodné obohatenie, na ktoré nemá žiadny právny nárok. V zmysle úverovej zmluvy je

istina vo výške 400 Eur. Keďže je podľa názoru odvolacieho súdu úver považovaný za bezúročný a bez
poplatkov, plnenie prijaté nad sumu 400 Eur je plnením bez právneho dôvodu, ide teda o bezdôvodné
obohatenie na strane žalovaného, ktoré musí vydať.

18. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Poučenie o odvolaní: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)