Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 2, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/44/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815010056
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3815010056.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra
Tótha a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému T. K. a spol., pre pokračovací zločin
krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a) ods. 4 písm. a) Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 Tr. zákona sčasti v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona
a iné, prejednal na verejnom zasadnutí dňa 2. júla 2019 odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry

Prievidza v neprospech obžalovaných T. K., Y. U., ml. L. X., L. V. a X. V. proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza zo dňa 14. novembra 2018, sp. zn. 2T/20/2015 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 14. novembra 2018, sp. zn. 2T/20/2015 boli obžalovaní
1) T. K., nar. XX.X.XXXX v X., bytom L., P. XX /2, 2) P. P., nar. XX.X.XXXX v X., bytom Z. W., J. V. XX/

X, 3) Y. U., nar. XX.X.XXXX v L., bytom T. D., D. XXX/XX, okr. L., 4) ml. L. X., nar. XX.XX.XXXX v X.,
bytom V., J. XXX/XX, okr. L., uznaný za vinných a to obžalovaný T. K.
v bodoch 1, 2, 3, 4, 5 z pokračovacieho zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 4 písm.
a) Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona sčasti v súbehu s prečinom porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona a v bode 6 z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.
a) Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, obžalovaný P. P. v bodoch 2, 3, 4, 5 z

pokračovacieho zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. a) Tr. zákona formou
spolupáchateľstvapodľa§20Tr.zákonasčastivsúbehusprečinomporušovaniadomovejslobodypodľa
§ 194 ods. 1 Tr. zákona, obžalovaný Y. U. v bodoch 1, 2 z pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212
ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, sčasti
v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona, obžalovaný ml. L. X. v
bode 6 z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zákona spáchaných formou spolupáchateľstva

podľa § 20 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

obžalovaný T. K., obžalovaný Y. U.
1.popredchádzajúcejvzájomnejdohodevpresnenezistenomčaseod11.30hdňa23.9.2005do16.00h
dňa 24.9.2005 v obci W. B. P., okr. Partizánske vošli na dvor rodinného domu č. XXX, následne páčidlom

vylomili vchodové dvere domu, odkiaľ odcudzili 1 ks televízor značky OVP, 1 ks televízor značky Sony,
1 ks DVD prehrávač - domáce kino, 1 ks satelitný prijímač, 1 ks audio veža, 1 ks mikrovlnná rúra, 1 ks
rýchlovarná kanvica, 1 ks rádio s CD prehrávačom, 1 ks kožená bunda pánska, 2 ks zberateľské nože,
1 ks deka zn. Larisa, 2 ks návlečky na paplón, 60 kg bravčového mäsa, 10 ks DVD nosičov a 30 ks CD
nosičov, čím spôsobili majiteľke domu Y. U. odcudzením vecí škodu vo výške 1.898,70 eur (57.200,-Sk)
a poškodením zariadenia škodu vo výške 5,- eur.

obžalovaný T. K., obžalovaný Y. U., obžalovaný P. P.2. po predchádzajúcej vzájomnej dohode, v presne nezistenom čase od 13.30 h dňa 12.11.2005
do 09.00 h dňa 13.11.2005, v L. na ulici Y. spred garáže rodinného domu č. XX odcudzili osobné
motorové vozidlo značky Škoda Octavia TEC: PD-XXXAN, VIN: TMBDJ11U3Y2277201, v ktorom sa

nachádzala pánska kožená kabelka, kožená pánska peňaženka, výstražný trojuholník, autorádio, ťažné
lano, autolekárničku, tak, že toto odomkli za pomoci duplikátu kľúča a odišli s ním na neznáme miesto,
čím spôsobili majiteľovi tohto vozidla N.. T. X. odcudzením tohto vozidla škodu vo výške 9.389,56 eura
(282.870,- Sk),
obžalovaný T. K., obžalovaný P. P.

3. po predchádzajúcej vzájomnej dohode s ďalšou osobou, v presne nezistenom čase, od 4.12.2005
do 06.45 h dňa 5.12.2005, vošli na dvor rodinného domu XXX v obci L., kde najskôr rozbili sklenenú
výplň na pravých zadných dverách, nad tam odparkovanom osobnom motorovom vozidle zn. Škoda
Octavia 1,9 TDI TEČ: BA - XXX NG a z batožinového priestoru odcudzili notebook zn. HP OB 6000 C550
nezisteného výrobného čísla, notebook značky Portége 4010 nezisteného výrobného čísla, notebook
značky Toshiba výr. číslo 31189348 G, notebook značky Toshiba, výr. čísla Z 0101447 G notebook

značky Toshiba, výr. čísla 31200185 G, notebook IBM, výr. číslo 76H3518, 2 ks diaľkového ovládača
na otvorenie dverí, knihu jázd s technickým preukazom, čím spôsobili spoločnosti Siemens Business
Services s.r.o. Bratislava, Stromová 9 škodu odcudzením v celkovej výške 8.975,- eur (270.400,- Sk) a
poškodením motorového vozidla vo výške 87,96 eur (2.650,- Sk),
obžalovaný T. K., obžalovaný P. P.

4. po predchádzajúcej vzájomnej dohode s ďalšou osobou, v čase od 16.00 h dňa 7.1.2006 do 04.00 h
dňa 8.1.2006, v obci W. B. P., okr. Partizánske vošli na dvor rodinného domu XXX, kde vytrhli zámok na
rolovacích plastových dverách garáže, rozbili okno na dome, následne vošli do domu, odkiaľ odcudzili
mobilnýtelefónSiemensSL55,99,58Eur(3.000,-Sk),kolokvhodnote33,19euro(1.000,-Sk),Notebook
INB, weksler na CD, Wag program na opravu osobných motorových vozidiel, komunikačný kábel, 3

krátkovlnné vysielačky, kufrík s raznicami, 3 riadiace jednotky Porsche a originál kľúče od osobného
motorového vozidla Audi A8 TEČ: PE-XXXAU, VIN: WAUZZZ4DZTN002062, ktoré odomkli a odišli s
ním na neznáme miesto, čím spôsobili škodu odcudzením motorového vozidla značky Audi A8 TEČ: PE-
XXXAU a osobných vecí G. S., v celkovej výške 11.518,69 eur (347.012,- Sk) a G. S. odcudzením vecí
v celkovej výška 3.518,55 eur (106. 000,- Sk) a poškodením rodinného domu, majiteľke tohto rodinného

domu Y. U. škodu v celkovej výške 35,- eur,
obžalovaný T. K., obžalovaný P. P.
5. po predchádzajúcej vzájomnej dohode s ďalšou osobou, v presne nezistenom čase, od 18.30 h dňa
12.1.2006 do 11.30 h dňa 13.1.2006, v L. na Ulici B. páčidlom vylomili zámok na dverách garáže č. I.
XXXX, kde vylomili skriňu, odkiaľ odcudzili 1 ks Gola sadu značky Tona, následne kladivom prebúrali

stenu so susednou garážou č. I. XXXX, z ktorej odcudzili motocykel KTM 620 oranžovej farby výr.č.
VBKEXN407WM719657, 1 ks motocykel značky Honda 125 CR rok výroby 1990, motokrosový špeciál,
1 ks motocykel zn . Kawasaki 125 KXM červenej farby, rok výroby 1994, 1 ks motor značky Aprilia
Tuareg 125 cm3, kompresor, flexibrúsky, meradlá, mikrometre na opravu motocyklov, servisné náradie,
čím spôsobili majiteľovi garáže č. I. 1259 L. V. škodu odcudzením vecí v celkovej výške 29,87 eur (900,-

Sk) a škodu na zariadení v celkovej výške 56,43 eur (1.700,- Sk) a majiteľovi garáže č. I. XXXX Y. X.,
odcudzením vecí v celkovej výške 7.627,96 eur (229.800,-Sk) a škodu na zariadení v celkovej výške
53,11 eur (1.600,-Sk),
obžalovaný T. K., obžalovaný ml. L. X.
6. po predchádzajúcej vzájomnej dohode s ďalšími osobami, dňa 26.7.2006 v čase asi o 01.30 h v

obci V. na ul. X. T., okr. L. vykonali krádež vlámaním do pohostinstva a to tak, že pred príchodom
objektu pohostinstva ďalšia osoba zavolala cez mobilný telefón T. K., ktorý bol v tom čase v mieste
svojho trvalého bydliska, aby pozoroval hlavnú cestu od L. do V. a v prípade, že na nej spozoruje
policajnú hliadku nech cez mobilný telefón upozornil o tom ostatných. Zatiaľ sa ostatní obžalovaní
presunuli k zadnej časti pohostinstva, kde ďalšie 2 osoby prineseným skrutkovačom odmontovali po

dve skrutky na mreži okna vedúceho do WC a keď sa im mrežu nepodarilo odstrániť, išla ďalšia
osoba do miesta svojho trvalého bydliska, odkiaľ priniesla pákové kliešte, ktorými ďalšie 2 osoby a X.
spoločne prestrihli mreže. Následne po odistení vetračky oknom vošli X. a ďalšia osoba do objektu,
odkiaľ odcudzili rôzne cukrovinky, cigarety rôznych značiek, alkohol a hotovosť. Ďalšia osoba zatiaľ stála
nepozorovane pri objekte a sledovala, či k objektu niekto neprichádza. Zároveň bola v telefonickom

kontakte s obžalovaným K., ktorý ho oboznamoval so situáciou na príjazdovej ceste. Potom ako X. a
ďalšia osoba vyšli z objektu, spoločne odišli na lúku v blízkosti obce, kde si odcudzené veci rozdelili.
V čase asi o 02.20 h dňa 26.7.2006 sa do objektu vrátili, pričom K. pozoroval hlavnú cestu, ďalšia
osoba pozorovala okolie objektu a ďalšia osoba spolu s X. vošli do pohostinstva, kde ďalšia osobaprineseným skrutkovačom vypáčila 2 ks výherných automatov, z ktorých odcudzila väčšie množstvo
mincí v nominálnej hodnote 2,- Sk, 5,- Sk, 10,- Sk, čím spôsobili majiteľovi pohostinstva L. W. škodu
odcudzením v celkovej výške 1.042 eur (31.393,-Sk), škodu na zariadení v celkovej výške 15,-eur a

spol. REX s.r.o. Nové Zámky, Michalská bašta 20, IČO 314446124 škodu odcudzením eur z hracích
automatov v celkovej výške 688,54 eur (20.743,-Sk) a škodu poškodením dvierok výherných automatov
vo výške 17,92 eur (540,- Sk).

Za to boli odsúdení:

Obžalovaný T. K. podľa § 212 ods. 4, § 42 ods. 1, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 39 ods. 1
Tr. zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48
ods. 2 písm. b) Tr. zákona okresný súd obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona okresný súd zároveň zrušil výrok o treste,
ktorý bol uložený obžalovanému T. K. rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp.zn. 2T/115/2014 zo

dňa 27.10.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín sp.zn. 2To/3/2015 zo dňa 12.03.2015,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu ku,
ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Obžalovaný P. P. bol odsúdený podľa § 212 ods. 4, § 51 ods. 1, § 38 ods. 4, § 36 písm. l), § 37 písm. h),

m), § 39 ods. 1 Tr. zákona na trest odňatia slobody s probačným dohľadom 3 (tri) roky, výkon ktorého
mu bol podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 51 ods. 4 písm. g) Tr. zákona okresný súd uložil obžalovanému P. P. povinnosť spočívajúcu v
príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným úradníkom programu
sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

U obžalovaného Y. U. podľa § 44 Tr. zákona okresný súd upustil od uloženia súhrnného trestu podľa §
42 Tr. zákona pretože má za to, že trest odňatia slobody 8 mesiacov nepodmienečne v ústave na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Partizánske
sp.zn. 2T/14/2008 zo dňa 18.06.2008, právoplatný dňa 04.07.2008, ktorý vykonal dňa 04.07.2009, je na

ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa dostatočný.

U obžalovaného ml. L. X. okresný súd podľa § 40 ods. 1 písm. a) Tr. zákona upustil od potrestania.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obžalovaným T. K. a Y. U. okresný súd uložil povinnosť spoločne a

nerozdielne poškodenej Y. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXXX K., V. str. 90 nahradiť škodu vo
výške 1.938,70 euro. Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obžalovaným T. K. a P. P. okresný súd uložil
povinnosť nahradiť poškodenej G. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., ul. T. č. XXX/X škodu vo výške 896,64
euro, poškodenému G. S., bytom X., L. XXX/XX škodu vo výške 3518,55 euro, poškodenému L. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L., B.. sv. S. X/X škodu vo výške 86,30 euro.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku boli poškodení N.. T. X. , nar. XX.XX.XXXX, bytom L., ul. Y. č. XX,
spoločnosť Siemens Business Services s.r.o. Bratislava, Stromová 9, Y. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.,
ul. G. XX/X, L. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., ulica I. XXX/XX, spoločnosť REX s.r.o., Nové Zámky,
Michalská bašta 20, IČO: 314446124 s nárokom na náhradu škody odkázaní na civilný proces.

Obžalovaných L. V. , nar. XX.XX.XXXX, bytom L., R. XXXX/X a X. V., nar. XX.XX.XXXX , bytom L.,
T. XXX/XX súd prvého stupňa oslobodil podľa § 285 písm. c) Tr. poriadku spod obžaloby pre prečin
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, ktorý
mali spáchať na tom skutkovom základe, že :

7. po predchádzajúcej vzájomnej dohode s T. K., v čase od 22.00 h do 22.30 h dňa 21.3.2006, v obci
B.-X., na ulici V. B. B. 13 vošli do uzamknutej pivnice odkiaľ odcudzili benzínovú záhradnú kosačku
4,5 KW, čerpadlo na vodu zn. WILLO, záhradný vysávač, čím spôsobili majiteľovi rodinného domu a
odcudzených vecí N.. K. P., škodu na odcudzených veciach v celkovej výške 514,51 eur (15.500,- Sk).

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol (s výnimkou obžalovaného P. P.) právoplatnosť,
pretože ho v zákonnej lehote, včas podaným odvolaním napadol prokurátor Okresnej prokuratúry v
Prievidzi (ďalej len prokurátor) v neprospech obžalovaných T. K., Y. U., ml. L. X. pre nesprávnosť výrokov
o uložených trestoch odňatia slobody a o spôsobe ich výkonu, resp. o upustení od uloženia súhrnnéhotrestu a od upustenia od potrestania, ktoré tresty považoval za neprimerané s poukazom na doterajší
život obžalovaných, ktorí doposiaľ boli viackrát odsúdení a preto uložené tresty považuje za mierne, ako
aj vo výrokoch o vine, keď podľa jeho názoru konanie týchto troch obžalovaných vzhľadom na spôsob

spáchania trestnej činnosti a výšku spôsobenej škody, malo byť kvalifikované (tak ako to navrhol aj v
záverečnej reči) u obžalovaného T. K. ako pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods.1, ods.3 písm.a),
ods.4 písm.b) Tr.zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm.e) Tr.zák., u obžalovaného Y. U. ako
pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods.1, ods.3 písm.a), ods.4 písm.b) Tr.zák. s poukazom na
ustanovenie§138písm.e)Tr.zák.auobžalovanéhoml.L.X.akozločinkrádežepodľa§212ods.1,ods.4

písm.b) Tr.zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm.e) Tr.zák. a aj v neprospech obžalovaných L. V.
a X. V. zhodne do výrokov o vine, teda oslobodzujúceho výroku vo vzťahu k týmto dvom obžalovaným.
Podľa názoru prokurátora bola obom označeným obžalovaným trestná činnosť preukázaná výpoveďami
svedkov, ktorí boli vypočutí v priebehu udalosti ihneď po spáchaní trestnej činnosti a vtedy si celý
priebeh udalosti podrobne pamätali. Svedok G. T. videl obvinených pri páchaní trestnej činnosti, keď
vypovedal,žejednémuznichvidelpriamodotváre,ztohtodôvodubolavykonanáajrekognícia,priktorej

obvinených opoznal, o čom bol urobený aj záznam, ktorý podpísal. Aj keď si na hlavnom pojednávaní
vzhľadom na odstup času už určité podrobnosti nepamätal, poukázal na jeho výsluch bezprostredne
po prejednávanej udalosti. Aj svedok L. P. priebeh udalostí podrobne popísal, videl obžalovaných ako
páchajú trestnú činnosť a aj popísal ich oblečenie, o čom informoval aj poškodeného. Z dôvodu rozporov
v jeho výpovedi na hlavnom pojednávaní s výpoveďou v prípravnom konaní, po prečítaní jeho výpovede

z prípravného konania na hlavnom pojednávaní uviedol, že výpoveď z prípravného konania je pravdivá,
pretože bola vykonaná bezprostredne po predmetnej udalosti. Boli vypočutí aj členovia policajnej hliadky
I. W. a L. L., ktorí boli vyslaní na miesto činu, avšak páchateľov tam už nenašli. Hľadali preto motorové
vozidlo podľa popisu, ktorý mali k dispozícii a toto našli v obci I., ktoré aj zastavili. Počas kontroly zistili,
že sa tam nachádzajú tri osoby, ktorých oblečenie podrobne popísali. Vo vozidle neboli nájdené žiadne

odcudzené veci a tieto tri osoby následne odovzdali inej hliadke. Popis týchto troch osôb bol totožný s
popisom osôb, ktoré sa mali vlámať do domu poškodeného N.. K. P.. Na podklade uvedených dôvodov
navrhol preto, aby odvolací súd podľa § 322 ods. 1, ods.4 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok
v celom rozsahu a prikázal okresnému súdu v trestnej veci znovu konať a rozhodnúť.

Obžalovaný ml. L. X. v písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora prostredníctvom svojho obhajcu
uviedol, že okresný súd pri rozhodovaní o jeho osobe postupoval správne a zákonne, keď podľa § 40
ods.1 písm.a) Tr.zák. u neho upustil od potrestania a rovnako správne jeho konanie aj právne posúdil
ako prečin krádeže podľa § 212 ods.2 písm.a) Tr.zák. Skutok, ktorého sa dopustil sa stal ešte 26.7.2006,
teda vo veku, kedy ešte nemal ani 15 rokov a chodil na základnú školu. Ku skutku sa v plnom rozsahu

priznal, svoj čin úprimne oľutoval a dokonca sám dobrovoľne škodu spôsobenú poškodeným nahradil.
Od spáchania skutku žil usporiadaným životom, medzičasom ukončil stredoškolské aj vysokoškolské
vzdelanie a riadne pracuje. Od spáchania skutku uplynula len do dňa vyhlásenia rozsudku súdom
prvého stupňa doba viac ako 12 rokov a teda nemožno predmetnú trestnú vec považovať za
skončenú v primeranej lehote a neprimeraná dĺžka procesu vedie jednak k zásadnému zníženiu stupňa

nebezpečnosti deliktu pre spoločnosť, ale aj k záverom o potrebe podstatnej korekcie sankcionovania
prejednávaného deliktu. Navrhol preto odvolanie prokurátora vo vzťahu k jeho osobe ako nedôvodné
zamietnuť podľa § 319 Tr.por.

Obžalovaný T. K. v písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora prostredníctvom svojho obhajcu

poukázal na to, že okresný súd ho uznal za vinného zo spáchania skutkov, ktoré právne kvalifikoval
rovnako ako tieto boli právne posúdené v podanej obžalobe. On vinu za takto kvalifikované skutky uznal,
prokurátor navrhol jeho vyhlásenie o uznaní viny prijať, čo súd následne na hlavnom pojednávaní dňa
8.6.2015 aj vykonal a preto podľa jeho názoru nemožno právnu kvalifikáciu skutku v jeho neprospech
meniť po tom, ako urobil vyhlásenie o uznaní viny, ktoré súd prijal. Od spáchania skutkov uplynula doba

viac ako 12 rokov a aj keď on bol viackrát trestaný, po prepustení z posledného výkonu trestu vedie
riadny život, svoje pomery skonsolidoval a aj sa riadne zamestnal a preto trest, ktorý mu bol aj s použitím
§ 39 ods.1 Tr.zák. ako súhrnný uložený vo výmere 6 mesiacov, považuje za zákonný a správny
a preto odvolanie prokurátora navrhol ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr.por.

Obžalovaní L. V. a X. V. navrhli zhodne odvolanie prokurátora podané v ich neprospech ako nedôvodné
zamietnuť s poukazom na správny oslobodzujúci výrok vo vzťahu ku každému z nich, ktorý okresný
súd aj správne odôvodnil.Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa
§ 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por.,
na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 3. apríla 2019, na

verejnom zasadnutí dňa 2. júla 2019 preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a
odôvodnenosť len prokurátorom napadnutých výrokov rozsudku o vine a trestoch odňatia slobody a o
spôsobe ich výkonu u obžalovaných T. K., Y. U. a ml. L. X., ako aj o vine a treste, teda o oslobodení
spod obžaloby u obžalovaných L. V. a X. V., ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo.
Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli

odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vychádzajúc zo zisteného
skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania obžalovaných T. K., Y. U. a ml. L. X., teda výrokov o
vine, ktoré nemohli byť napadnuté odvolaním (podľa § 257 ods. 5 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenie
obžalovaného o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním) a ktorých

správnosť odvolací súd nemohol preskúmavať, nepochybil vo výrokoch o trestoch odňatia slobody a o
spôsobe ich výkonu vo vzťahu ani k jednému z týchto troch obžalovaných. Nepodmienečný trest odňatia
slobody uložený obžalovanému T. K. podľa § 212 ods. 4, § 42 ods. 1, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37
písm. m), § 39 ods. 1 Tr. zákona ako trest súhrnný vo výmere 6 (šesť) mesiacov so zaradením na jeho
výkon podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia

za súčasného zrušenia v súlade s § 42 ods.2 Tr.zák. výroku o treste uloženom obžalovanému T. K.
rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp.zn. 2T/115/2014 zo dňa 27.10.2014 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 2To/3/2015 zo dňa 12.03.2015, ako aj všetkých ďalších rozhodnutí
na tento výrok obsahovo nadväzujúcich, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili
podklad, výrok, ktorým bolo u obžalovaného Y. U. podľa § 44 Tr. zákona upustené od uloženia súhrnného

trestu podľa § 42 Tr. zákona z dôvodu, že trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov nepodmienečne
so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý bol
tomuto obžalovanému uložený rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp.zn. 2T/14/2008 zo dňa
18.06.2008, právoplatný dňa 04.07.2008, ktorý vykonal dňa 04.07.2009, je na ochranu spoločnosti a
nápravu páchateľa dostatočný, ako aj výrok, ktorým bolo u obžalovaného ml. L. X. podľa § 40 ods. 1

písm. a) Tr. zákona upustené od potrestania, zodpovedajú všetkým zákonným hľadiskám stanoveným
pre ukladanie trestov v zmysle § 34 Tr. zák., konkrétnej miere závažnosti spáchaných trestných činov
vyplývajúcej z ich povahy a spôsobu spáchania, zisteným poľahčujúcim i priťažujúcim okolnostiam,
ako aj pomerom každého z obžalovaných a možnostiam ich nápravy z hľadiska účelu trestu, ich
individuálnej i generálnej prevencie tak, ako na ne podrobne poukázal v napadnutom rozsudku okresný

súd, pričom uložené tresty odňatia slobody (resp. výroky o upustení od uloženia súhrnného trestu podľa
§ 42 Tr.zák. u obžalovaného Y. U., ako aj výrok, ktorým bolo u obžalovaného ml. L. X. podľa § 40
ods.1 písm.a) Tr.zák. upustené od potrestania), u každého z obžalovaných sú súčasne dostatočným
vyjadrením ich morálneho odsúdenia spoločnosťou, keď pritom krajský súd poukazuje na to, že od
spáchania skutkov všetkými obžalovanými do rozhodnutia odvolacieho súdu na podklade odvolania

prokurátora v neprospech obžalovaných o nich, uplynula doba 13 rokov.

Nad rámec odôvodnenia napadnutého rozsudku súdom prvého stupňa krajský súd považuje za
potrebné naviac uviesť, že na jednej strane štát chráni svoj záujem na ochrane ľudského života a
zdravia a rovnako aj majetku a to aj za použitia prísnych sankcií postihujúcich také protiprávne konanie,

akého sa dopustili aj všetci traja obžalovaní, v čom sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Na druhej
strane Trestný zákon v základných zásadách ukladania trestov, konkrétne v ustanovení § 34 ods. 1
Tr. zák. zakotvuje účel trestu, ktorý má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou. Z uvedeného je zrejmé, že pri ukladaní trestu je nutné prihliadať nielen na
generálnu prevenciu, ale aj na individuálnu a trest má teda spĺňať nielen represívnu funkciu, ale aj
prevýchovnú, pričom tieto majú byť vyvážené. V posudzovanej veci sa okresný súd dôsledne zaoberal
vyššie uvedenými skutočnosťami, majúcimi vplyv na potrestanie všetkých troch obžalovaných, vzal pri
tom do úvahy najmä to, že všetci traja obžalovaní - jeden z nich v čase spáchania skutku ako mladistvý

páchateľ - sa priznali k spáchaniu protiprávnej činnosti v celom rozsahu a napomáhali tak príslušným
orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti tým, že svoje priznanie, oľutovanie a napomáhanie potvrdili
vyhlásením o vine pred súdom prvého stupňa. Obžalovaní tým, že pred súdom urobili vyhlásenia o
vine, podstatne uľahčili súdu dokazovanie ich trestnej činnosti, preto aj podľa názoru odvolacieho súdutakýto postoj obžalovaných bolo potrebné pri ukladaní trestu tiež zohľadniť. Prokurátorom navrhované
prísnejšie tresty odňatia slobody by preto boli neprimerane prísne, minuli by sa prevýchovným účinkom
a prevažovala by len represívna stránka trestu. Okresný súd, vzhľadom na okolnosti dôvodne a

vecne správne uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku, vyvodil preto správne závery, že na
zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaných ako páchateľov nie je ani jedenému z nich
nevyhnutné ukladať prísnejšie tresty odňatia slobody, než ako jeho výšku určil v napadnutom rozsudku
u obžalovaného T. K., resp. keď u obžalovaného Y. U. podľa § 44 Tr.zák. upustil od uloženia súhrnného
trestu podľa § 42 Tr.zák. a keď u obžalovaného ml. L. X. podľa § 40 ods.1 písm.a) Tr.zák. upustil

od potrestania. Uvedené výroky o trestoch odňatia slobody v rozsahu uloženom obžalovanému T. K.,
resp. výroky o upustení od uloženia súhrnného trestu, ako aj upustení od potrestania okresným súdom,
zodpovedajú totiž zákonným požiadavkám proporcionality trestov - ich primeranosti a spravodlivosti,
dostatočne odradzujú ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov a u ostatných
členov spoločnosti posilňujú pocit právnej istoty a spravodlivosti, preto môžu v dostatočnej miere plniť
funkcie generálnej a individuálnej prevencie trestu.

Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu uložených trestov odňatia slobody ani u
jedného z obžalovaných ani na zmenu spôsobu ich výkonu v neprospech obžalovaného T. K., preto
v tomto smere nepovažoval odvolacie námietky prokurátora za dôvodné a neakceptoval ich, pretože
vzhľadom na okolnosti prípadu a na pomery páchateľov možno mať za to, že by použitie trestnej

sadzby navrhovanej prokurátorom bolo pre všetkých troch páchateľov neprimerane prísne, keď naviac
od spáchania trestných činov uplynula už doba 13 rokov.

Pokiaľ sa týka prokurátorom namietaného právneho posúdenia skutkov u obžalovaných T. K., Y. U. a
L. X. tak, ako tieto kvalifikoval na rozdiel od jeho záverečnej reči na hlavnom pojednávaní okresný súd,

krajský súd len poukazuje na to, že výroky o vine nemohli byť napadnuté odvolaním z dôvodu, že
podľa § 257 ods. 5 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenie obžalovaných o vine je neodvolateľné a v tomto
rozsahu nenapadnuteľné odvolaním a ich správnosť odvolací súd potom ani nemohol preskúmavať.
Právna kvalifikácia skutkov u všetkých označených troch obžalovaných uvedená vo výrokovej časti
napadnutého rozsudku je totiž totožná s právnou kvalifikáciou uvedenou aj v obžalobe prokurátora a

pokiaľ obžalovaní vinu za takto kvalifikované skutky na hlavnom pojednávaní uznali, prokurátor navrhol
ich vyhlásenie o uznaní viny prijať a okresný súd ich vyhlásenie na hlavnom pojednávaní 8. júna 2015 v
zmysle § 257 ods.1 písm.b) Tr.por. aj prijal s tým, že na tomto podklade už vykoná dokazovanie len vo
vzťahu k výrokom o treste a náhrade škody, meniť právnu kvalifikáciu skutkov spáchaných obžalovanými
v ich neprospech už neprichádzalo do úvahy.

So zreteľom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol na základe
náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolanie prokurátora podané
v neprospech obžalovaných T. K., Y. U. a ml. L. X. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Krajský súd po už spomenutom splnení prieskumnej povinnosti aj vo vzťahu ku skutku pod bodom 7
zistil, že súd prvého stupňa vykonal aj v tomto smere všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na
objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne a v súlade so zásadou „v pochybnostiach v prospech
obžalovaného“ uvedenou v § 2 ods. 4 Tr. por. vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladajú
ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Tieto

v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr.por. podrobne a vecne správne odôvodnil v napadnutom
rozsudku. Pritom podrobne a v súlade s vykonanými dôkazmi presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti
a dôkazy oprel svoje závery o oslobodení obžalovaných L. V. a X. V. spod obžaloby a pre ktoré dôvodne
neakceptoval tvrdenia obsiahnuté v obžalobnom návrhu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnym
záverom. Jeho rozhodnutie o oslobodení obžalovaných L. V. a X. V. spod obžaloby podľa § 285 písm.

c) Tr. por. pre skutok kvalifikovaný ako prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák. k § 212
ods.2 písm.a) Tr.zák. z dôvodu, že nebolo dokázané, že tento skutok spáchali obžalovaní, je založené
na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12
Tr. por. Úvahy a závery súdu prvého stupňa založené na zásadách logického konania a uvažovania sú
vecne správne a odvolací súd sa s nimi stotožňuje.

Súd prvého stupňa na podklade vo veci vykonaných dôkazov, na ktoré poukázal v odôvodnení
napadnutého rozsudku, správne zistil, že vykonané dôkazy pripúšťajú dve protichodné a navzájom sa
vylučujúce verzie (možnosti) skutkového riešenia. Podľa jednej, prezentovanej obžalobou, sa moholžalovaný skutok stať a mohli ho obaja označení obžalovaní spáchať spôsobom uvedeným v obžalobe.
Avšak podľa druhej, prezentovanej obhajobnými tvrdeniami a výpoveďami obžalovaných L. V. a X.
V. a dôkazmi vykonanými súdom prvého stupňa a z nich vyvodenými závermi, na ktoré poukázal v

odôvodnení napadnutého rozsudku, nebolo dokázané, že skutok uvedený v obžalobnom návrhu
obžalovaní spáchali.

Vykonané dôkazy teda nielenže pripúšťajú dve protichodné a navzájom sa vylučujúce verzie (možnosti)
skutkového riešenia, ale zároveň nepostačujú na to, aby bolo možné spoľahlivo vyvodiť jednoznačný

a nepochybný záver o tejto podstatnej skutkovej otázke, teda o tom, ktorá z uvedených dvoch verzií
(možností) zodpovedá skutočnosti. Záver o vine musí byť totiž založený na jednoznačne zistených a
bezpečne preukázaných faktoch a nie na domnienkach založených na pravdepodobnosti, v danej veci
konkrétne prezentovaných v písomnom odôvodnení odvolania prokurátorom iným - pritom výlučne v
neprospech obžalovaných - hodnotením dôkazov než aké urobil súd prvého stupňa (str. 7 odvolania
prokurátora - č.l. 1183). Takýto záver nemožno však vyvodiť len na podklade dôkazov, na ktoré

poukazoval v odvolaní prokurátor, keď tieto dôkazy i ďalšie vo veci súdom prvého stupňa vykonané
dôkazy a z nich predovšetkým obhajobné tvrdenia obžalovaného i dôkazy, na ktoré poukázal súd prvého
stupňa v napadnutom rozsudku, pripúšťajú aj druhú, protichodnú a vylučujúcu verziu (možnosť), podľa
ktorej skutok uvedený v obžalobnom návrhu pod bodom 7 obžalovaní nespáchali. Dôkazy z prípravného
konania a z hlavných pojednávaní, na ktoré poukazoval v odvolaní prokurátor, umožňovali vyvodzovať

len podozrenie, že žalovaný skutok sa mohol stať spôsobom uvedeným v obžalobnom návrhu a že
ho obžalovaní mohli spáchať, ale zároveň, najmä keď vykonané dôkazy pripúšťajú záver aj o druhej
možnosti skutkového riešenia, ktorá je pre obžalovaných priaznivejšia a keď nevylučujú ich obhajobu,
že nekonali spôsobom uvedeným v obžalobnom návrhu a žalovaný skutok nespáchali, nepostačujú na
jednoznačný a nepochybný záver o ich vine.

Zo zásady prezumpcie neviny uvedenej v § 2 ods. 4 Tr. por. vyplýva totiž nielen zásada „in dubio
pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného), ale aj to, že obvinenému musí byť vina
preukázaná. Vzhľadom na to, že nebolo možné jednoznačne a bez pochybností určiť, ktorá z dvoch
možností skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, súd prvého stupňa správne zvolil tú, ktorá je pre

obžalovanýchpriaznivejšiaapodľa§285písm.c)Tr.por.ichspodobžalobyoslobodil.Použitiezásady„in
dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného) vyplývajúcej z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. por
prichádza do úvahy práve vtedy, keď pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o niektorej skutočnosti,
trvajú, a tak je tomu aj v posudzovanom prípade, aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných a
potrebných dôkazov na náležité zistenie skutkového stavu. Súd prvého stupňa takto postupoval, preto

jeho záver o oslobodení obžalovaných L. V. a X. V. spod obžaloby prokurátora zodpovedá stavu veci
a zákonu.

Odvolací súd po preskúmaní veci, vzhľadom na už uvedené dôvody, dospel k rovnakým skutkovým a
právnym záverom ako súd prvého stupňa a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými súd prvého stupňa

rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne závery, preto odvolacie námietky prokurátora nepovažoval
za dôvodné. Smerovali totiž vo svojej podstate len do hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré
prokurátor navrhol vyhodnotiť inak, než urobil súd prvého stupňa. V tomto smere treba uviesť, že každý
orgán trestného konania hodnotí vykonané dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. por. v súlade so zásadou
voľného hodnotenia dôkazov a podľa vlastného vnútorného presvedčenia. Odvolací súd nemôže preto

vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu nižšieho stupňa, k akým záverom má dospieť.
Nazákladetýchtoúvahmožnopotomvysloviť,žeakprvostupňovýsúddospejekurčitémuzáveruatento
záver je výsledkom logického konania a uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie.
Tak je tomu aj v posudzovanej veci. Ako už bolo uvedené, súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku
sa starostlivo a dôsledne zaoberal všetkými vo veci vykonanými dôkazmi a tieto správne a podrobne

vyhodnotil podľa zásad uvedených v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. Jeho rozhodnutie je takto správne
a v súlade so zákonom, lebo má dostatočnú oporu vo vykonanom dokazovaní.

Vzhľadom na už uvedené dôvody odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky prokurátora za
dôvodné, preto jeho odvolanie podľa § 319 Tr.por. zamietol.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.