Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, June 27, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/319/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615206983
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5615206983.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov
senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu: G. X., nar. XX.XX.XXXX,
bytomO.D.,E.XXXX/XX,zastúpenéhoJUDr.PetromHarakálym,advokátomsosídlomvU.,D.XX,proti
žalovanej: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefánikova
17, IČO: 31 595 545, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom v Banskej

Bystrici, Robotnícka 6, IČO: 36 868 299, o náhradu škody z ublíženia na zdraví, na odvolanie účastníkov
proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 10C/234/2015-183 zo dňa 26.03.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že žalobcovi náhradu trov
prvoinštančného konania n e p r i z n á v a .

Vo výroku, ktorým bol návrh vo zvyšku zamietnutý, p o n e c h á v a rozsudok nedotknutý.

V ostatných častiach rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalobcovi p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Liptovský Mikuláš čiastočne vyhovel žalobe žalobcu a zaviazal
žalovanú zaplatiť mu sumu 988,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy
659,20 eur od 19.05.2015 do zaplatenia a zo sumy 329,60 eur od 11.07.2015 do zaplatenia, všetko do
3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanému priznal voči žalobcovi nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 68 %.

2. Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z ustanovenia § 427, § 428, § 444 Občianskeho zákonníka v
spojení s ustanovením § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., keď konštatoval, že škoda žalobcovi vznikla
v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 18.10.2013, keď ako chodec stojaci na vozovke pri svojom
motorovom vozidle bol zrazený motorovým vozidlom, ktorého vodičom bol G. E., ktorý v čase škodovej
udalosti mal poistené motorové vozidlo v súvislosti so zodpovednosťou za škodu spôsobenú prevádzkou

tohto vozidla. Výšku ohodnotenia žalobcom vytrpenej bolesti mal súd prvej inštancie preukázanú zo
znaleckého posudku vypracovaného znalcom MUDr. Milanom Kanianskym, ktorý ohodnotil bolestné pri
nehode, ako aj pri bezprostredných a následných operačných zákrokoch, na 440 bodov. Znalec vyhotovil
znalecký posudok po preskúmaní súdneho spisu a zdravotnej dokumentácie žalobcu a komplexne
zodpovedal na všetky otázky uložené súdom. Keďže žalovaná doposiaľ uhradila žalobcovi náhradu
škody na zdraví ohodnotenú na 420 bodov, súd priznal žalobcovi nárok na náhradu za 20 bodov. Taktiež

priznal žalobcovi nárok na náhradu škody na zdraví, ktorú utrpel pri operácii - artroskopii ľavého kolena,
ktorú znalec ohodnotil na 40 bodov. Žalovaná síce namietala príčinnú súvislosť medzi škodou na zdraví
utrpenou v súvislosti s uvedenou operáciou a dopravnou nehodou, nakoľko pri dopravnej nehode kpoškodeniu ľavej dolnej končatiny nedošlo. Súd však mal z vykonaného dokazovania príčinnú súvislosť
medzi poškodením ľavého kolena žalobcu preukázanú. Znalec v znaleckom posudku uviedol, že
uvedená operácia mohla súvisieť so zraneniami z 18.10.2013 ako následok dlhodobého opakovaného

preťažovania ľavej dolnej končatiny pri nutnosti šetrenia a nemožnosti dostupovania na poranenú pravú
dolnú končatinu. K problémom žalobcu s ľavým kolenom došlo časovo bezprostredne po dopravnej
nehode, pričom v jeho zdravotnej dokumentácii dovtedy neboli zaznamenané žiadne problémy v tomto
smere. Spolu teda súd uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi náhradu škody na zdraví vo výške 60 bodov pri
hodnote jedného bodu v roku 2014 - 16,48 eur, čo činilo 988,80 eur. Pokiaľ žalovaná namietala hodnotu

bodu uplatnenú žalobcom poukazujúc na to, že k úrazu došlo v roku 2013, súd konštatoval, že za deň
zistenia bolesti nemožno bez ďalšieho považovať deň ukončenia práceneschopnosti poškodeného, ani
deň vyhotovenia posudku o bolestnom, ale okamih ustálenia zdravotného stavu poškodeného, pričom k
ustáleniu u žalobcu došlo v roku 2014. Nakoľko podľa názoru súdu prvej inštancie sa žalovaná dostala
so svojím plnením do omeškania, súd priznal žalobcovi v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka i úroky z
omeškania, keď mal preukázané, že žalobca vyzval žalovanú na plnenie vo vzťahu k nároku na náhradu

škody v súvislosti s operáciou dňa 04.02.2015 a v súvislosti s operáciou, pri ktorej došlo k extrakcii
materiálu dňa 26.03.2015.

3. Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal, že mu vznikla škoda na zdraví - bolestné vo
vyššej sume, ako bolo bodovo ohodnotené znaleckým posudkom, vo zvyšnej časti súd návrh zamietol,

lebo znalec ohodnotil komplexne všetku vytrpenú bolesť žalobcom v súvislosti s poškodením zdravia pri
dopravnej nehode, vrátane bolesti vytrpenej pri operačnej extrakcii materiálu a pri operácii - artroskopii
kolena.

4. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a priznal žalovanej,

ktorá mala úspech v rozsahu 68 %, nárok na náhradu trov v takejto výške.

5. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie účastníci konania.

6. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie vo

výroku o náhrade trov konania a priznať mu náhradu trov v rozsahu 100 % z priznanej sumy. Samotný
úspech strany v konaní podľa jeho názoru nie je možné hodnotiť mechanicky len porovnaním toho, akú
sumu si uplatnil podanou žalobou a aká suma mu bola v konečnom rozhodnutí priznaná. Je potrebné
prihliadať aj na ďalšie skutočnosti, a to na priebeh konania, na predmet konania, druh uplatneného
nároku a okolnosti prípadu, či rozhodnutie nezáviselo od úvahy súdu, prípadne od odborných znalostí.

V súlade s princípom právnej istoty, na ktorý odkazuje čl. 1 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku,
je za neúspech žalobcu možné považovať len nepriznanie tej časti nároku, ktorej nepriznanie mohol,
resp. mal žalobca predvídať už pri podaní žalobného návrhu a takýto predpoklad žalobcu možno
od neho spravodlivo požadovať vzhľadom na povahu nároku. Pokiaľ aj súčasná úprava neobsahuje
pôvodné ustanovenie § 142 ods. 3 OSP, uvedený princíp však má byť aj po rekodifikácii civilného

procesného práva naďalej uplatňovaný na základe interpretácie všeobecného ustanovenia § 255
Civilného sporového poriadku, pričom uvedený právny názor sa presadzuje aj v aktuálnej rozhodovacej
praxi odvolacích súdov.

7. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie zmeniť, žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať jej nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď pri posudzovaní výšky nároku
nevychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca domáhal priznania istiny vo výške 6.263,- eur, ale zo
znaleckého posudku, z ktorého síce súdu vyplynul nárok žalobcu 988,20 eur ako náhrada za 60 bodov,
ale nezohľadnil skutočnosť, že zo strany žalobcu nedošlo k zmene žaloby. Navyše, v priebehu konania

vznieslažalovanáajnámietkupremlčaniaohľadnenárokovvyplývajúcichzoznaleckéhoposudku,pokiaľ
išlo o nárok, ktorý by prevyšoval plnenie, ktoré už bolo žalobcovi poskytnuté pred podaním žaloby, a to
právepreprípad,akbysarozhodolžalobcažalobuzmeniť-rozšíriťzdôvodu,žekustáleniuzdravotného
stavu muselo dôjsť už skôr. Taktiež sa nestotožnila s výškou stanovenia hodnoty za 1 bod, pretože výška
náhrady za bolesť sa určovala sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnancov v hospodárstve

zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom
vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, čo je v predmetnom spore rok 2014, keďže žalovaný poskytol
plneniepredpodanímžaloby.Kalendárnymrokom,ktorýpredchádzalroku2014avktoromvznikolnárok
na náhradu, je rok 2013, v tejto súvislosti žalovaná na podporu názoru poukazovala aj na judikatúruNajvyššieho súdu SR. Taktiež žalovaná sa nestotožnila s názorom súdu prvej inštancie, ktorý uviedol
v bode 31, týkajúci sa príslušenstva pohľadávky, lebo podľa jej názoru peňažná sankcia predstavujúca
úrok z omeškania je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a/

alebo b/ zákona o PZP a jej účelom je ochrana žalobcu ako poškodeného v tom, aby žalovaná pod
následkom tejto peňažnej sankcie nezostala nečinná a bola nútená oznámiť v zákonnej lehote žalobcovi
ako poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Sankcia v podobe úrokov z omeškania je
tak viazaná výlučne na nesplnení tejto nepeňažnej povinnosti bez ohľadu na to, ako bolo v konečnom
dôsledku o nároku poškodeného na poskytnutie poistného plnenia v sporovom konaní rozhodnuté.

8. Žalobca vo svojom vyjadrení poukazoval na to, že podaná žaloba jasne obsahuje skutkové
vymedzenia nároku v konaní, keď v nej poukázal na to, že v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa
18.10.2013 podstúpil ďalšie operačné zákroky dňa 19.05.2014 a dňa 27.11.2014, ktoré boli lekárskymi
posudkami o bolestnom ohodnotené na celkový počet 380 bodov. Žalobca sa teda žalobou domáhal
náhrady za bolesť práve za škodu na zdraví spôsobenú týmito operačnými zákrokmi, ktoré priamo

súviseli s poškodením zdravia žalobcu pri dopravnej nehode zo dňa 18.10.2013. Išlo o operáciu kolena
zo dňa 19.05.2014 a extrakciu materiálu zo dňa 27.11.2014. Týmito skutkovými tvrdeniami žalobca jasne
vymedzil a špecifikoval svoj žalobný nárok, ako aj predmet konania. Na tých skutkových tvrdeniach
zotrval až do konca konania a domáhal sa len náhrady za tieto operačné zákroky bez ohľadu na to,
že tieto boli znaleckým posudkom bodovo ohodnotené iným spôsobom ako v žalobcom podložených

lekárskych posudkoch. Preto ani nemal žiaden dôvod meniť žalobu, či v nej uvedené skutkové tvrdenia.
Pokiaľ išlo o správnu hodnotu bodu, túto okresný súd taktiež správne stanovil v zmysle § 5 ods. 2
zákona č. 437/2004 Z. z. Žalobca spolu s odvolaním predložil opatrenie Ministerstva zdravotníctva
SR, ktoré však v zmysle § 5 ods. 4 stanovuje hodnotu bodu platnú pre rok 2013. Táto hodnota bodu
vychádza v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v

hospodárstve zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok 2012. Poškodenie zdravia žalobcu, za
ktoré požadoval náhradu, však bez akýchkoľvek pochybností vzniklo v roku 2014, a preto bolo potrebné
vychádzať z tejto hodnoty tak, ako to urobil i prvostupňový súd. Namieste nie je ani vznesená námietka
premlčania, nakoľko žalobca si nárok na náhradu škody na zdraví, ktorá mu vznikla pri vykonaní
operačných zákrokov, uplatnil žalobou v roku 2015, teda pred márnym uplynutím 2-ročnej premlčacej

doby v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 379, § 380 CSP a
postupom bez nariadenia pojednávania rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobe čiastočne
vyhovel, ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil a vo výroku o náhrade trov konania v

zmysle § 388 CSP zmenil tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal.

10. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci
vo vyhovujúcej časti, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého
rozhodnutia, ktoré v tomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani zo

strany odvolateľky neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa
nevyporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

11. Je nepochybné, že žalobca sa svojou žalobou domáhal nároku na náhradu škody pozostávajúcej
z bolestného v súvislosti s operačnými zákrokmi, ktoré, podľa jeho názoru, boli vykonané v súvislosti

s dopravnou nehodou zo dňa 18.10.2013, a to v dňoch 19.05.2014 a 27.11.2014, a preto i podľa
názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie nekonal nad rámec podanej žaloby, aj keď vychádzal zo
znaleckého posudku, ktorým bodovo ohodnotil bolestné žalobcu v celom rozsahu, teda aj s úrazom
utrpenýmpriamoprinehode.Zatakéhotostavupotommuselsúdprvejinštanciepriznaťžalobcovirozdiel
medzi plnením, ktoré poskytla žalovaná a sumou, ktorú ustálil na základe znaleckého posudku, s ktorými

dôvodmi sa odvolací súd tak, ako je už vyššie uvedené, stotožnil. Správne potom súd prvej inštancie
ustálil i výšku bodového ohodnotenia a náhrady za 1 bod, keď tak, ako je vyššie uvedené, náhrada
bolestného súvisela bezprostredne s operačnými zákrokmi vykonanými v roku 2014. Od takto zisteného
skutkového stavu potom správne posudzoval súd prvej inštancie aj otázku prípadného premlčania,
na ktorú správne neprihliadol, a preto aj v tejto časti považoval odvolací súd odvolanie žalovanej za

nedôvodné.

12. Nemožno sa stotožniť ani s názorom žalovanej, ktorá poukazuje na splnenie povinnosti formou
nepeňažnéhoplnenia-oznámeniapoškodenému.Oznámeniežalovanejpodľanázoruodvolaciehosúdunie je možné považovať za splnenie povinnosti vo vzťahu k žalobou uplatneným nárokom. Skutočnosť,
že si žalovaná splní povinnosť v zmysle § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., neznamená, že sa
nemôže dostať do omeškania s peňažným plnením v zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ poisťovateľ si nesplní svoju peňažnú povinnosť voči poškodenému a neposkytne mu plnenie
náhrady škody riadne a včas aj napriek tomu, že poškodený svoje nároky vyčísli a vyzve na plnenie,
dostáva sa so svojím plnením do omeškania, a preto súd prvej inštancie i v tejto časti správne rozhodol
prihliadajúc i na to, že žalovaná nebola ochotná plniť nad rámec priznaného odškodnenia aj napriek
tomu, že rozdiel v plnení jej bol zrejmý po podaní znaleckého posudku.

13. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie prihliadol
na námietky žalobcu týkajúce sa posudzovania úspechu a neúspechu účastníkov v konaní. Aj podľa
názoru odvolacieho súdu samotný úspech strany v konaní nie je možné hodnotiť len porovnaním toho,
akú sumu si žalobca uplatnil podanou žalobou a aká mu bola v konečnom dôsledku priznaná, ale
je potrebné prihliadať na charakter sporu, najmä v prípadoch náhrady škody v súvislosti s ublížením

na zdraví, kedy v prevažnej miere sú nároky, resp. ich výška závislé od odborného posúdenia a od
poškodeného nemožno spravodlivo požadovať predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo
znaleckej činnosti. Za takéhoto stavu je nepochybné, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov
konania v rozsahu priznanej náhrady škody, ale v tomto konkrétnom prípade nemohol odvolací súd
ponechať bez povšimnutia správanie žalovanej, ktorá prevažnú časť nárokov uspokojila poškodenému

mimosúdne, v čom práve videl odvolací súd dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady
trov prvoinštančného konania žalobcovi (§ 257 CSP).

14. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania súd vychádzal z ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 396 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, nárok na náhradu

trov v celom rozsahu. Žalovaná podala odvolanie voči rozsudku, čo do vyhovujúcej časti, nebola v tejto
časti, ktorá zároveň predstavovala predmet odvolacieho konania, úspešnou, a preto je povinná nahradiť
trovy žalobcovi v celom rozsahu.

15. Toto rozhodnutie Krajského súdu v Žiline bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval

v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).