Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 26, 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/42/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714202245
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Pagáč

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5714202245.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč v právnej veci žalobcu: J.. Q. S., N.. XX.XX.XXXX,

A. L.. T.. M. XXXX/XXX, XXX XX V., P. W. F. L.. D. XX, XXX XX V., právne zastúpený: JUDr. Jiří Zátopek,
advokát so sídlom ul. Kukučínova 1, 036 01 Martina proti žalovanej: V.. B.N. S., N.. XX.XX.XXXX, A. L..
T.. M. XXXX/XXX, XXX XX V., právne zastúpená: JUDr. Milan Štúrik, advokát so sídlom Holubyho 51,
036 01 Martin, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

I. Z majetku, ktorý tvorí bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, sa do výlučného vlastníctva žalobcu
prikazuje:

a) nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území Turčianske Jaseno a sú zapísané na
Okresnom úrade v Martine na liste vlastníctva č. XXX a to rekreačný domček súpisné číslo XXX,
postavený na pozemku parcela č. XXX a pozemky parcely registra „C“, evidované na katastrálnej mape
a to parcela č. XXX o výmere 130 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parcela č. XXX o výmere 1783
m2 - záhrady,
b) nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území Martin a sú zapísané na Okresnom úrade
v Martine na liste vlastníctva č. XXXX a to garáž súpisné číslo XXXX, postavená na parcele č. XXX/XX

a pozemok parcela registra „C“, evidovaná na katastrálnej mape, parcela č. XXX/XX o výmere 23 m2
- zastavané plochy a nádvoria,
c) pohľadávka ako podiel na zisku voči spoločnosti ČEMAT s.r.o. vo výške 12 447 €.

II. Z majetku, ktorý tvorí bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, sa do výlučného vlastníctva žalovanej
prikazuje:

a) nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území Martin a sú zapísané na liste vlastníctva

č. XXXX a to rodinný dom súpisné číslo XXXX, postavený na parcele č. XXXX/X a pozemky parcely
registra „C“, evidované na katastrálnej mape a to parcela č. XXXX/X o výmere 258 m2 - zastavané
plochy a nádvoria, parcela č. XXXX/X o výmere 142 m2 - zastavané plochy a nádvoria,
b) pohľadávka na vrátenie pôžičky 38 883 € voči spoločnosti BONAVIA s.r.o.

III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na vyporiadanie jeho podielu na bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov sumu 42 916 € a to do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalobca je povinný zaplatiť štátu náhradu trov konania 1 677,25 € do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

V. Žalovaná je povinná zaplatiť štátu náhradu trov konania 1 677,25 € do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

VI. Žalobca a žalovaná sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť štátu náhradu za vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 7 948,50 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.VII. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, ktorá bola doručená dňa 25.02.2014, žalobca žiadal, aby súd rozhodol o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva. Žalobca uviedol, že manželstvo
sporových strán zaniklo rozvodom dňa 12.06.2011 a do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí
rodinný dom v Martine, rekreačný dom v Turčianskom Jasene, podiel žalobcu na čistom obchodnom
imaní spoločnosti ČEMAT s.r.o. a podiel žalovanej na čistom obchodnom imaní spoločnosti BONA VIA
s.r.o. Ako dôkaz o tom, že nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, žalobca

predložil výpis z listu vlastníctva pre katastrálne územie Martin č. XXXX, výpis z listu vlastníctva pre
katastrálne územie C. Q. Č.. XXX a rozhodnutie Štátneho notárstva Martin č. F. XXX/XX zo dňa
16.07.1981. Týmto rozhodnutím žalobca preukázal, že garáž zdedil po nebohom otcovi Jaroslavovi
Hrubom a nie je súčasťou bezpodielového vlastníctva manželov. Žalobca predložil aj účtovnú súvahu
spoločnosti ČEMAT s.r.o. ku dňu 31.12.2010.

2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

3. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie a to uznesením č.k. 5C/42/2014 - 38 zo dňa
11.06.2014. Znalcovi nariadil, aby určil všeobecnú cenu nehnuteľností, ktoré patria do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov a to rodinného domu, ktorý sa nachádza v katastrálnom území Martin a
rekreačnej chaty, ktorá sa nachádza v katastrálnom území Turčianske Jaseno. Podľa znaleckého
posudku č. 160/2014, ktorý vypracoval znalec Ing. Ján Greguš, bola všeobecná hodnota rodinného
domčeku v Martine odhadnutá na sumu 139 000 €. Podľa znaleckého posudku č. 161/2014, ktorý
vypracoval Ing. Ján Greguš, bola odhadnutá všeobecná hodnota rekreačného domčeku v Turčianskom

Jasene určená vo výške 60 800 €. Výsledky znaleckého dokazovania neboli medzi stranami sporné.

Následne súd uznesením č.k. 5C/42/2014 - 243 zo dňa 12.01.2016 nariadil znalecké dokazovanie a
znalcovi nariadil, aby určil všeobecnú hodnotu obchodného podielu žalobcu spoločnosti ČEMAT s.r.o.,
IČO: 36 395 552 so sídlom ul. Sučianska 31, 036 08 Martin a všeobecnú hodnotu obchodného podielu

žalovanej v spoločnosti BONA VIA s.r.o., IČO: 36 654 043 so sídlom ul. A. Kmeťa 42, 036 01 Martin.
Znaleckým posudkom č. 310/2017, ktorý vypracovala znalecká organizácia JHS s.r.o., bola určená
všeobecná hodnota obchodného podielu žalobcu v spoločnosti ČEMAT s.r.o. vo výške 5 169,14 € a
hodnotaobchodnéhopodielužalovanejvspoločnostiBONAVIAs.r.o.vovýške7514,56€. Taktourčená
výška podielov sporových strán v obchodných spoločnostiach nebola sporná.

Podľa znaleckého posudku má žalobca pohľadávku a to podiel na zisku voči spoločnosti ČEMAT s.r.o.
vo výške 12 447 € a žalovaná má pohľadávku na vrátenie pôžičky vo výške 38 883 € voči spoločnosti
BONA VIA s.r.o. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa
12.07.2018 strany zhodne uviedli, že voči výsledkom znaleckého dokazovania nemajú námietky.

4. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 26.07.2018, právny zástupca žalovanej tvrdil, že suma 38 883 €
nie je pohľadávka žalovanej voči spoločnosti BONA VIA s.r.o., ale jedná sa o záväzok tejto spoločnosti
voči nej. Aj keď z obsahu znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že sa jedná o pohľadávku a nie
záväzok, súd ohľadne tejto skutočnosti pre istotu opätovne vypočul zástupcu znaleckej organizácie J..

F. S., ktorá presvedčivým spôsobom vysvetlila, že v účtovnej evidencii spoločnosti BONA VIA s.r.o. je
evidovaný aj záväzok tejto spoločnosti voči žalovanej na vrátenie pôžičky vo výške 38 883 €.

Po vyše štyroch rokoch od začatia súdneho sporu začal právny zástupca žalovanej tvrdiť, že existuje
aj záväzok žalovanej voči banke a tento záväzok by mal byť takisto súčasťou prejednávaného

bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaná však nevedela uviesť, voči ktorej banke má tento
záväzok a v akej výške.

Právny zástupca navrhol, aby v tejto súvislosti súd vykonal dokazovanie. Akým spôsobom by mal súd
dokazovanie vykonávať, neupresnil.Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila a na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 09.06.2014 rozsah majetku,
ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, uvedený žalobcom, nepoprela. Neuviedla, že
súčasťou majetku by mal byť aj záväzok z pôžičky voči banke.

Podľa § 153 ods. 1 Civilného sporového poriadku strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného

útokuaprostriedkyprocesnejobranyvčas.Prostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobrany
nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na
rýchlosť a hospodárnosť konania.

Podľa § 153 ods. 2 Civilného sporového poriadku na prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť. Najmä ak by to vyžadovalo

nariadenie ďalšieho pojednávania, alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

Návrh žalovanej, aby súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva bol aj záväzok žalovanej voči banke,
mohla žalovaná predložiť už v roku 2014. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 12.07.2018, žalovaná
nevedela uviesť, voči akej banke jej vznikol záväzok vrátiť pôžičku, aká výška je tejto pôžičky a kedy

tento záväzok vznikol. Z týchto dôvodov súd návrh na dokazovanie o existencii a o výške pôžičky,
ktorú si žalovaná zobrala v banke za účelom poskytnutia pôžičky spoločnosti BONA VIA s.r.o. zamietol.
Žalovaná ani nenavrhla, aké konkrétne dokazovanie by súd v tomto smere mal vykonať.

5. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže

byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí
získaných dedičstvom, alebo darom, ako aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe, alebo
výkonu povolania len jedného z manželov.

Podľa§148ods.1Občianskehozákonníkazánikommanželstvazanikneibezpodielovéspoluvlastníctvo

manželov.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa jeho
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na
spoločnýmajetokajepovinnýnahradiť,čosazospoločnéhomajetkuvynaložilonajehoostatnýmajetok.
Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o
rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia

treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

6.Bolopreukázané,žerozsudkomOkresnéhosúduvMartineč.k.8C/82/2011zodňa24.05.2011zaniklo
manželstvo sporových strán dňa 12.06.2011.

Znaleckým dokazovaním a zhodným tvrdením sporových strán bolo preukázané, že súčasťou
bezpodielového spoluvlastníctva manželov boli nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom
území Martin a sú zapísané na liste vlastníctva XXXX a to rodinný dom súpisné číslo XXXX, postavený
na parcele č. XXXX/X a pozemky parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape a to parcela č.
XXXX/X o výmere 258 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parcela č. XXXX/X o výmere 142 m2 -

zastavané plochy a nádvoria.

Súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov boli ja nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v
katastrálnom území Turčianske Jaseno a sú zapísané na Okresnom úrade v Martine na liste vlastníctva
č. XXX a to rekreačný domček súpisné číslo XXX, postavený na pozemku parcela č. XXX a pozemky

parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape a to parcela č. XXX o výmere 130 m2 - zastavané
plochy a nádvoria a parcela č. XXX o výmere 1783 m2 - záhrady.Súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov bol aj pozemok, ktorý sa nachádza v katastrálnom
území Martin a je zapísané na liste vlastníctva č. XXXX a to parcela č. XXX/XX o výmere 23 m2 -
zastavané plochy a nádvoria. Na tomto liste vlastníctva je ako spoločný majetok zapísaná aj garáž

súpisné číslo XXXX. Tento zápis v evidencii nehnuteľnosti je však nesprávny, pretože dedičským
rozhodnutím bolo preukázané, že túto garáž zdedil žalobca po svojom otcovi. Veci získané dedičstvom
podľa § 143 Občianskeho zákonníka nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd z
preventívnych dôvodov do výlučného vlastníctva žalobcu formálne priznal aj garáž súpisné číslo XXXX,
pričom rešpektoval dohodu sporových strán, a skutočnosť, že garáž žalobca zdedil po otcovi a preto

nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
patrí len pozemok, na ktorom bola garáž postavená a ohľadne tohto pozemku sa strany dohodli tak, že
žalobca na vyrovnanie podielu ohľadne tohto pozemku zaplatí žalovanej sumu 1 150 €.

7. Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že podiel žalobcu na obchodnom imaní spoločnosti
ČEMAT s.r.o. bol 5 169,14 € a podiel žalovanej na obchodnom imaní spoločnosti BONA VIA s.r.o. bol 7

514,56 €. Na takto určenú výšku podielov sporových strán na obchodnom imaní obchodných spoločností
súd prihliadol pri výpočte vyporiadacieho podielu.

8. Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov je
ajpohľadávkažalobcuakopodielnaziskuvočispoločnostiČEMATs.r.o.vovýške12447€apohľadávka

žalovanej voči spoločnosti BONA VIA s.r.o. na vrátenie pôžičky vo výške 38 883 €.

9. Podľa záverov znaleckých posudkov predstavuje všeobecná hodnota majetku, ktorý tvorí
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ku dňu zániku manželstva 264 964 €. Závery znaleckého
dokazovania sporové strany nenamietali. Z majetku, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov, súd do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal rekreačný domček, ktorý sa nachádza v
katastrálnom území Turčianske Jaseno v cene 60 800 €, pozemok pod garážou v cene 1 150 € (podľa
vzájomnej dohody) a pohľadávku žalobcu ako podiel na zisku voči spoločnosti ČEMAT s.r.o. vo výške
12 447 €. Žalobcovi patrí aj podiel na obchodnom imaní spoločnosti ČEMAT s.r.o. v znalcom určenej
výške 5 169,14 €, t.j. celkove 79 566 € (60 800 € + 1 150 € + 5 169 € + 12 447 €).

10. Do výlučného vlastníctva žalovanej súd prikázal rodinný domček v Martine v znalcom určenej cene
139 000 € a pohľadávku žalovanej voči spoločnosti BONA VIA s.r.o. vo výške 38 883 €. Žalovanej patrí
aj obchodný podiel spoločnosti BONA VIA v znalcom určenej výške 7 514,56 €. Celkove teda žalovanej
pripadlo z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov majetok v hodnote 185 398

€ (139 000 € + 38 883,89 € + 7 514,56 €).

11. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka majú byť podiely na bezpodielovom spoluvlastníctve manželov
rovnaké a každému z nich by mali pripadnúť veci a peniaze v hodnote 132 482 € (majetok celkom 264
964 € : 2 = 132 482 €). Žalobcovi z majetku, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov,

pripadli veci a práva v celkovej výške 79 566 €. Z toho dôvodu je žalovaná povinná na vyporiadanie jeho
podielu mu zaplatiť sumu 52 916 € (132 482 € - 79 566 €).

12. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 26.07.2018 žalovaná tvrdila, že o nadobudnutie spoločného
majetku sa zaslúžila vyššou mierou, než žalobca. Túto skutočnosť však presvedčivým spôsobom

nepreukázala. V snahe ukončiť súdny spor žalobca súhlasil s tým, aby mu žalovaná na vyporiadanie
jeho podielu vyplatila sumu o 10 000 € nižšiu, než aká mu patrí (52 916 € - 10 000 € = 42 916 €). Súd takto
prejavenú vôľu žalobcu rešpektoval, ako aj jeho legitímnu snahu ukončiť súdny spor a preto zaviazal
žalovanú, aby zaplatila žalobcovi na vyporiadanie jeho podielu na bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov sumu 42 916 € a to do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Jednalo sa o sumu o 10 000 €

nižšiu, než aká by pripadala žalobcovi pri rovnom delení podielov.

13. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle citovaného ustanovenia, teda podľa zásady úspechu v konaní,
pričom dospel k záveru, že v danom prípade vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželovje pomer úspechu sporových strán v zásade rovnaký, preto súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu
nepriznal nárok na náhradu trov konania.

14. Ďalej bolo potrebné rozhodnúť o trovách štátu, ktoré v konaní vznikli v dôsledku vyplatenia časti
znaleckej odmeny ustanovenému znalcovi Ing. Jánovi Gregušovi a znaleckej organizácii JHS, s.r.o.
zo štátnych prostriedkov a to vo výške 102 Eur na základe uznesenia č.k. 5C/42/2014-115 zo dňa
07.11.2014 (Ing. Ján Greguš) a vo výške 3 252,51 Eur na základe uznesenia č.k. 5C/42/2014-680 zo
dňa 08.02.2018 (JHS, s.r.o.), teda celkom 3 354,51 Eur. Ide o účelné, preukázané a odôvodnené trovy

konania, nárok na náhradu ktorých má štát voči stranám sporu, preto ich súd štátu priznal v plnej výške
a vzhľadom na vyrovnaný pomer úspechu strán v spore im uložil povinnosť zaplatiť tieto trovy konania
každému v rovnakej výške, t.j. každému v sume 1 677,25 Eur.

15. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov (ďalej len zákon o súdnych poplatkoch) súd poplatníkom obe strany sporu v konaní o

vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo jedna z nich podľa rozhodnutia súdu.

Podľa § 7 ods. 8 zákona o súdnych poplatkoch je v konaní o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov základom poplatku cena všetkých vecí patriacich do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a ostatných hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadavajú.

Podľa položky 6 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov je súdny poplatok za vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov 3 % z predmetu konania, ak sa konanie skončilo rozsudkom.

Vychádzajúc z citovaných ustanovení zákona o súdnych poplatkoch sa v danom prípade vypočíta

súdny poplatok ako 3 % zo všeobecnej hodnoty majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov (ku dňu zániku manželstva) 264 964 Eur, t.j. súdny poplatok za vyporiadanie je 7 948,92 Eur,
ktorý sú strany povinné zaplatiť štátu spoločne a nerozdielne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia

rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.