Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, December 8, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/355/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112227106
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8112227106.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. predsedníčky senátu
a členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Moniky Juskovej, v spore žalobcov: 1. W. O., nar.
XX.X.XXXX, bytom M.. G. XX, H., 2. Z. O., nar. XX.X.XXXX, bytom M.. G. XX, H., 3. I. O., nar.
XX.X.XXXX, bytom M.. G. XX, H., 4. A. O., nar. X.X.XXXX, bytom M.. G. XX, H., všetci právne
zastúpení JUDr. Mgr. Radimom Komkom, advokátom, Hlavná 27, Prešov proti žalovanému: M.. L.. Z.

N., bytom Z. XX, P.., právne zastúpený JUDr. Alenou Zadákovou, advokátkou, Kováčska 32, Košice, o
zaplatenie 10.000,- Eur istiny s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.
k. 8C/176/2012-167 zo dňa 3.7.2015 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo vyhovujúcom výroku a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy prevyšujúcej 1.669,55
Eur a v časti o zaplatenie 9 % ročného úroku z omeškania zo sumy 1.875,67 Eur za obdobie
od 15.5.2009 do 27.7.2010 zastavil. Uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.669,55 Eur
s 8.25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.669,55 Eur od 31.12.2013 do zaplatenia. V
prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté v lehote do 30
dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, výsledky

vykonaného dokazovania, obsah pripojených listinných dôkazov, citoval ust. § 451 ods. 1 a § 107 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že predmetom konania bol nárok žalobcov na plnenie, ktoré
žalovaný v rámci výkonu exekúcie ako súdny exekútor vymohol od povinných (v tomto konaní žalobcov)
a ponechal si ako odmenu. Exekučný poriadok v ust. § 37 ods. 1 priznáva súdnemu exekútorovi
postavenieúčastníkakonania,aksúdrozhodujeotrováchexekúcie.Súdprvejinštanciedospelkzáveru,
že nárok žalobcov je potrebné posudzovať podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení, vzhľadom

tomu, že žalovaný ako súdny exekútor vo vzťahu k trovám exekučného konania nemá postavenie
orgánu verejnej moci. V tejto súvislosti poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS
165/2012-45 zo dňa 13.2.2013, z ktorého vyplýva, že pokiaľ ide o postavenie súdneho exekútora vo
vzťahu k rozhodovaniu o trovách konania, prevažuje aspekt jeho postavenia ako osoby vykonávajúcej
slobodné povolanie, ktorá má ekonomický záujem na priebehu a výsledku exekučného konania a ktorej
majetkové práva môžu byť rozhodovaním orgánov verejnej moci dotknuté. Súdny exekútor vykonáva

súdno-exekútorskú činnosť ako slobodné povolanie, a teda aj ako podnikateľskú činnosť na účely tvorby
zisku. Ústavný súd v rozhodovacej činnosti meritórne posudzoval namietané porušenie práv súdneho
exekútora v súvislosti s rozhodovaním súdu o trovách exekúcie alebo odmene exekútora, pretože
v tomto postavení je súdny exekútor nositeľom základných práv a slobôd. Ako vyplynulo z konania
vedeného na Okresnom súde Prešove pod sp. zn. 18Cb/343/99, platobný rozkaz vydaný súdom bol
zrušený uznesením zo dňa 28.7.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť a stalo sa vykonateľným dňom

14.5.2009. Súd prvej inštancie poukázal na to, že takéto rozhodnutie nie je konečným rozhodnutím
vo veci, má len deklaratórny účinok, pričom konečným rozhodnutím vo veci bolo uznesenie súdu zodňa 13.12.2012, ktorým bolo konanie zastavené s právoplatnosťou a vykonateľnosťou dňom 13.3.2013.
Do tohto momentu právny dôvod pohľadávky, ktorú si v základnom, ako aj v exekučnom konaní
uplatňovaližalobcovia, existoval.Ažprávoplatnosťouuzneseniasúduozastaveníkonaniaprávnydôvod

odpadol. Dôsledkom tejto právnej skutočnosti je vznik bezdôvodného obohatenia získaného plnením z
právneho dôvodu, ktorý odpadol. Súd bol toho názoru, že žalobcovia si nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia uplatňujú z dôvodu, ktorý odpadol, uplatnili ho na súde na pojednávaní konanom dňa
11.12.2013, t. j. včas. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie neprihliadal na námietku premlčania, ktorú
vzniesol žalovaný. Výšku bezdôvodného obohatenia, ktorým sa na úkor žalobcov žalovaný obohatil,

mal súd prvej inštancie preukázanú písomným vyjadrením M.. U. N. (č.l. 57 spisu), ako aj z obsahu
pripojeného spisu súdneho exekútora M., sp. zn. EX XXXX/XX. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na
to, že právny nástupca súdneho exekútora M., M., na výzvu súdu v exekučnej veci, aby vyčíslil trovy
exekúcie, súdu oznámil, že náhradu trov exekúcie si neuplatňuje. V prípade, ak žalovanému v súvislosti
s výkonom exekúcie, ktorej titulom bol platobný rozkaz, ktorý bol neskôr zrušený, vznikla škoda, nie je
týmto rozhodnutím dotknuté jeho právo na náhradu škody proti tomu, kto škodu spôsobil, čo však nie

je predmetom tohto konania. Okrem istiny súd prvej inštancie priznal aj uplatnené úroky z omeškania
z prisúdenej sumy s poukazom na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1
Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. vo výške 8,25 % ročne zo sumy 1.669,55 Eur od
31.12.2013 do zaplatenia. V časti žalobného nároku, ktorým si žalobcovia uplatnili úroky z omeškania
od iného dátumu, súd prvej inštancie zamietol.

K výroku o trovách konania súd prvej inštancie poukázal na ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku s tým, že vyslovil, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Namietal vadu konania,
ktorá mala za následok odňatie možnosti konať pred súdom, nesprávne skutkové zistenia, vrátane

nesprávneho právneho posúdenia. Napadnutý rozsudok považoval za nedostatočne odôvodnený.
Poukázal na to, že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s námietkou nedostatku pasívnej
legitimácie v spore. Trval na tom, že odovzdaním celej agendy jeho exekútorského úradu, vrátane
majetku, účtov a zamestnancov prešli na nového exekútora aj všetky práva a povinnosti vyplývajúce z
hmotného práva. Výkon jeho funkcie zanikol dňom 31.8.2009 a jeho nástupcom sa stal 23.9.2009 už

dnes neb. M. To, že všetky práva a záväzky vyplývajúce z predmetnej exekúcie prešli na nebohého
potvrdzuje aj uznesenie o zastavení exekúcie zo dňa 4.2.2010, kde je označený ako súdny exekútor
v predmetnej veci neb. M.. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tvrdením M.. U.
N., že účtovný audit súdneho exekútora M., ktorý bol jeho nástupcom v súlade s § 16b Exekučného
poriadku doposiaľ nie je ukončený. Ak nie je ukončený audit, nie je možné vyvodiť záver, že si finančnú

sumu ponechal. V tejto súvislosti sa súd prvej inštancie uspokojil len s tvrdením M.. U. N., že sumu
vo výške 1.669,55 Eur som si ponechal, avšak bez predloženia relevantných dôkazov a rovnako súd
prvej inštancie žiadnym spôsobom neodôvodnil z čoho vychádzal, keď ustálil ako fakt, že vymožené
trovy zostali v mojej dispozícii. Žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali svoje tvrdenia, že som si
dlžnú sumu ponechal a jasným spôsobom nezdôvodnili, prečo dôkazné bremeno spočíva výhradne na

žalovanom. K nesprávnym skutkovým zisteniam žalovaný poukázal na to, že súd prvej inštancie nevzal
do úvahy tvrdenia žalobcov, že po právoplatnosti a vykonateľnosti uznesenia Okresného súdu Prešov
sp. zn. 6Er/4225/2000, ktorou bola exekúcia zastavená, vyzvali M.. U. N. listom zo dňa 20.7.2010,
listom zo dňa 31.1.2012 a opakovane listom zo dňa 29.5.2012 na vrátenie finančných súm vynaložených
v exekúcii vedenej pod sp. zn. EX XXXX/XX. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovia z uznesenia o

zastavení exekúcie mali vedomosť jednak o výške bezdôvodného obohatenia, ako aj o osobe súdneho
exekútora. V nesposlednom rade o výške trov exekúcie v predmetnej sume boli žalobcovia uzrozumení
aj z upovedomenia o začatí exekúcie, v ktorom sa vyčísľujú predbežné trovy exekúcie, ktoré boli
vyčíslené v exekučných príkazoch. Žalobcovia ako povinní v exekučnom konaní sp. zn. EX XXXX/
XXXX, mali od začiatku exekúcie prehľad aj o tom, ktorý súdny exekútor v priebehu exekúcie konal,

a teda aj pre prípad nevedomosti o tom, kto si vymožené trovy exekúcie ponechal, nemali problém
zažalovať každého zvlášť už aj s ohľadom na to, že svoj nárok vymáhajú v občianskoprávnom konaní
z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, sú právne zastúpení, a teda museli niesť riziko možnej
námietky premlčania nároku, ktorú považoval za vnesenú lege artis. K uplatnenej odvolacej námietke
týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia, právna zástupkyňa žalovaného poukázala na to, že sa

v žiadnom prípade žalovaný neobohatil. Nárok žalobcov voči žalovanému, ak by nebol premlčaný, bolo
by bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že ak si vymožené trovy ponechal, nie je povinný ich vydať
z titulu bezdôvodného obohatenia. Ak súd zrušil exekučný titul, nevzniká povinnosť vrátiť povinnému už
vymožené trovy exekúcie aj napriek tomu, že exekučný súd pri zastavení exekúcie súdnemu exekútorovitrovy exekúcie nepriznal. Všeobecne platí, že trovy exekúcie uhrádza povinný, pričom súdny exekútor
ich vymáha už v priebehu exekúcie niektorým zo spôsobov na vymoženie peňažnej pohľadávky. Právny
nástupca žalovaného M.. M. N., si v exekučnej veci sp. zn. EX XXXX/XX na výzvu súdu trovy exekúcie

pri zastavení exekúcie neuplatnil. Základom pre takýto postup bola už výška vymožených trov exekúcie
počas jej výkonu, t. j., ktoré patrili konajúcemu súdnemu exekútorovi počas výkonu exekúcie, a preto
nový konajúci súdny exekútor trovy exekúcie pri zastavení exekúcie nemusel uplatňovať. Poukázala
na ustanovenia upravujúce odmenu súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti, ako aj postup
súdneho exekútora pri vyčíslení trov exekúcie pri zastavení exekúcie. Sumu, ktorú si žalobcovia

uplatňujú vo výške 1.669,55 Eur z titulu bezdôvodného obohatenia, ale predstavujú trovy exekúcie,
ktoré vymáhal v rámci exekučného konania spolu s pohľadávkou. Poukázala na nález Ústavného
súdu SR sp. zn. II. ÚS 159/2007, z ktorého vyplýva, že právomoc posudzovať zákonnosť v priebehu
exekúcie zveruje Exekučný poriadok exekučnému súdu, ktorému zároveň poskytuje dostatočný priestor
na zásah do jej priebehu rozhodovaním o námietkach proti nej. Iný všeobecný súd do priebehu exekúcie
môže zasiahnuť len na základe podaného odvolania, dovolania a mimoriadneho dovolania ako súd

vyššej inštancie. Je vylúčené, aby zákonnosť priebehu exekúcie posudzoval súd v inom konaní. Za
nesprávne považovala tiež posúdenie námietky premlčania. Uviedla, že konanie vo veci vedenej na
Okresnom súde Prešov o zaplatenie 14.688,44 Eur istiny s prísl., bolo zastavené uznesením č. k.
18Cb/343/1999-136 zo dňa 13.12.2012. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 13.3.2013.
Tento dátum zároveň súd prvej inštancie považoval za okamih začatia plynutia premlčacej lehoty.

Nezdôvodnil však žiadnym spôsobom, aký vplyv malo toto konanie na pohľadávku, ktorú si v tomto
konaní žalobcovia voči žalovanému uplatňujú. Zdôraznila, že konanie bolo zastavené bez meritórneho
rozhodnutiaajehopredmetomnebolitrovyexekúcie,ktorésivočižalovanémuuplatniližalobcovia.Podľa
jeho názoru, až okamihom odpadnutia právneho dôvodu sa poskytnuté plnenie stáva bezdôvodným
obohatením a za tento okamžik žalovaný považoval uznesenie zo dňa 28.7.2008, ktoré nadobudlo

právoplatnosť a stalo sa vykonateľným 14.5.2009. V danom prípade žalobcovia sa o bezdôvodnom
obohatení dozvedeli 14.5.2009, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie č. k. 18Cb/343/1999-77
zo dňa 28.7.2008 o zrušení exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Prešov č. k.
18Cb/343/1999-23 zo dňa 28.2.2000. Nadobudnutím právoplatnosti dňom 14.5.2009, sa poskytnuté
plnenie stalo bezdôvodným obohatením. Z tohto dôvodu žalovaný nesúhlasil s právnym posúdením

začiatku plynutia premlčacej doby, ako to ustálil súd prvej inštancie, t. j. ku dňu 13.3.2013, kedy
nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp. zn. 18Cb/343/99 o zastavení konania
vo veci vymáhania pohľadávky o zaplatenie 442.504,- Sk. Exekučným titulom pre exekučné konanie
vedené pod sp. zn. I./00 bol platobný rozkaz Okresného súdu Prešov sp. zn. 18Cb/343/99 zo dňa
28.2.2000, s právoplatnosťou a vykonateľnosťou k 29.3.2000. Uznesením o zrušení exekučného titulu,

ktoré bolo potvrdené Krajským súdom Prešov dňom 29.4.2009 a jeho doručením sa stal právoplatný.
Tým je daný dôvod „odpadnutia“ titulu pre pokračovanie exekučného konania a zároveň termínom,
od kedy začína plynúť premlčacia lehota. Žalobcov nárok sa premlčal k 15.5.2012. Aj keby žalovaný
zohľadnil plynutie premlčacej doby až od uznesenia o zastavení exekúcie, t. j. od 24.2.2010, kedy
nadobudlo právoplatnosť uznesenie, nárok žalobcov by sa voči žalovanému premlčal dňom 25.2.2013.

Žaloba vo veci bola podaná 11.12.2013. Podľa názoru žalovaného, súd prvej inštancie nevyhodnotil ani
jeho námietku, že v exekučnom konaní platí zásada zakotvená v ust. § 61 Exekučného poriadku, podľa
ktorého v exekučnom konaní navrátenie do predošlého stavu nie je možné, a teda aj z toho vyplýva,
že konajúci exekútor má nárok na ponechanie si trov exekúcie, ktoré vymohol v priebehu konania lege
artis na podklade uznesenia súdu o zamietnutí námietok povinného voči trovám. Rovnako súd prvej

inštancie nevyhodnotil jeho námietku, že podľa ust. § 46 Exekučného poriadku bol povinný v exekučnom
konaní sa postarať o vykonanie právoplatného rozhodnutia súdu. Navyše žalovaný podotkol, že postup
strán sporu považuje za špekulatívny. Považoval vysoko neštandardné, ak žalovaný v 1.rade ako majiteľ
pohľadávkyvsume14.688,44Eurpotom,keďsúdprvejinštanciezrušilplatobnýrozkaz,konanievoveci
samej dobrovoľne zastavil a svoju pohľadávku ďalej nevymáhal pre „pravdepodobnosť nevymožiteľnej

pohľadávky“. Pôvodný oprávnený v exekučnom konaní predsa vedel, že aspoň časť pohľadávky je už
vymožená a minimálne zrážkami zo mzdy môže byť jeho pohľadávka uspokojená. Nedomáhal sa ani
vydania aspoň toho, čo bolo v exekučnom konaní vymožené a ani prípadnej náhrady škody voči štátu,
keďže tento zodpovedá za chybu konajúceho súdu pri nesprávnom doručovaní rozhodnutia. V tomto
konaní žalobcovia voči žalovanému v 1.rade konanie zastavili. Z týchto úkonov žalobcu, ako aj M. S.,

jednoznačne vyplýva, že sa dohodli „inak“ na úkor konajúcich exekútorov. Navrhol zmeniť napadnutý
rozsudok, návrh zamietnuť. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.
Právnyzástupcažalobcovvpísomnomvyjadreníkodvolaniuuviedol,žedôvodyuvádzanévodvolanínie
sú ničím novým a sú iba opakovaním jeho tvrdení, s ktorými sa súd pri svojom rozhodovaní a hodnotenídôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti náležitým spôsobom vyporiadal. Napadnuté rozhodnutie
považoval za jasné, úplné, presvedčivé a zákonné, a preto navrhol ho potvrdiť. Uplatnil si náhradu trov
odvolacieho konania.

3. Podľa § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016
(ďalej len Civilného sporového poriadku), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania

začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto
zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii
konania, ak by boli v neprospech strany.
Podľa čl. 2 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ochrana ohrozených alebo porušených práv a
právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s

ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet,
aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
Podľa čl. 3 ods. 1 Civilného sporového poriadku, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento
zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,

judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.
Citované ust. § 470 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku je vyjadrením princípu okamžitej aplikability
ustanovení Civilného sporového poriadku aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti
so zachovaním princípu justifikácie účinkov procesných úkonov vykonaných za účinnosti a platnosti

Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30.6.2016, ktorý znamená, že sa
priznávajú účinky vykonaným úkonom i vtedy, ak novšia právna úprava už s týmto účinkom nepočíta.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Civilného
sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle

zásad vyplývajúcich z ust. § 379, § 380, § 383 Civilného sporového poriadku, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 a contrario Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej

inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym
posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd
použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho
nesprávne vyložil.

5. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým
stavom, ako aj právnym posúdením veci odvolací súd zistil, že odvolacie námietky žalovaného týkajúce
sa vady konania, ktoré mali za následok odňatie možnosti konať pred súdom, vrátane nesprávnych
skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia sú dôvodné. Súd prvej inštancie v odôvodnení
rozhodnutia sa náležite nevysporiadal so skutkovými tvrdeniami a uplatnenými námietkami žalovaného

vo vzťahu k nedostatku pasívnej legitimácie v spore ako fyzickej osoby - občana, vznesenej námietky
premlčania vzhľadom na uplatnený nárok žalobcov z titulu bezdôvodného obohatenia, ako aj sa
nevysporiadal s postavením žalovaného v sporovom konaní pri uplatnenom nároku v súvislosti s
výkonom jeho funkcie ako súdneho exekútora, ktorá mu zanikla k 31.8.2009. Odvolací súd zdôrazňuje,
že žalovaný bol pripustený do konania procesným uznesením č. k. 8C/176/2012-120 zo dňa 19.12.2013

s právoplatnosťou od 18.1.2014. Žaloba vo veci bola podaná 3.9.2012 a k zastaveniu exekučného
konania došlo uznesením č. k. 6Er/4225/2000-26 zo dňa 4.10.2010 s právoplatnosťou od 24.2.2010. Aj
z predmetného uznesenia vyplýva, že exekučné konanie bolo vedené súdnym exekútorom M.. M. N.,
L., G. XX, G.. Dôvodom zastavenia exekúcie bol nedoručený platobný rozkaz Okresného súdu Prešov
v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 18Cb/343/1999, ktorý bol zrušený uznesením

zo dňa 28.7.2008, ktoré uznesenie bolo potvrdené Krajským súdom v Prešove sp. zn. 2Cob/8/2009. V
exekučnom konaní žalobcovia vystupovali ako povinní a z uvedeného teda vyplýva, že mali vedomosť o
zastavení exekúcie, ako aj o prebiehajúcom konaní vo veci samej vedenom na Okresnom súde Prešov
pod sp. zn. 18Cb/343/1999.Sporové konanie je jednou zo záruk zákonnosti, pod ktorou treba rozumieť právnu istotu pri aplikácii
práva súdom, a to v rozsahu zabezpečujúcom naplnenie spravodlivej ochrany subjektívnych práv strán
sporu v súlade so zachovaním práva na súdnu ochranu zaručeným Ústavou Slovenskej republiky

(čl. 46 a nasl. Ústavy SR), ako aj v súlade s právom na spravodlivý súdny proces zaručeným čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika
viazaná. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť
spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, legitímneho očakávania strán,
ako aj v súlade s ústavným a eurokonformným výkladom zákona (§ čl. 2 ods. 1, 2, čl. 3 ods. 1

Civilného sporového poriadku). Vadou konania je i neuvedenie dostatočných dôvodov odôvodnenia
rozhodnutia súdu. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada i so špecifickými
námietkami strany sporu. Nedostatočné odôvodnenie je porušením práva strany sporu na jednej strane,
ale aj povinnosti súdu na strane druhej, okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia
práve zvoleným spôsobom, aj znamená odňatie možnosti náležite skutkovo a právne argumentovať

proti rozhodnutiu súdu v rámci konania o riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkoch. Aj z
predchádzajúcej právnej úpravy ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že bolo
povinnosťou súdu sa vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, pričom myšlienkový
postup súdu vyhodnotením jednotlivých dôkazov musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen
s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež aj

s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a
neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Nedostatok riadneho odôvodnenia
súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie.
Z tohto dôvodu odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku podľa § 389 ods. 1
písm. b/ Civilného sporového poriadku a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Právo na spravodlivý proces zahŕňa i povinnosť súdu vysporiadať sa so všetkým, čo v priebehu konania
vyšlo najavo a čo strany sporu tvrdili, ako to má vzťah k prejednávanej veci. Pokiaľ súd túto zákonnú
povinnosť nesplní, tým že sa so zistenými skutočnosťami alebo tvrdenými námietkami nezaoberá vôbec
alebo sa s nimi vysporiadal nedostatočným spôsobom, má to za následok vadu konania predstavujúcu

zásah do ústavou zaručeného práva na spravodlivý proces. Uvedený nedostatok, t. j. porušenie práva
na spravodlivý proces strane sporu - žalovanému, nebolo možné odstrániť v odvolacom konaní.

6. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej

postupovať (§ 391 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
V ďalšom konaní je úlohou súdu prvej inštancie opätovne posúdiť dôvodnosť uplatneného nároku
žalobcov vo vzťahu k žalovanému z hľadiska pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v spore,
uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu jeho zodpovednosti ako súdneho
exekútora, ktorú funkciu ukončil k 31.8.2009, ako aj sa vysporiadať so vznesenou námietkou premlčania

žalovaným, najmä ustáliť okamih vedomosti žalobcov, kedy sa dozvedeli o bezdôvodnom obohatí sa
žalovaným, od ktorého dátumu začala plynúť premlčacia lehota na uplatnenie nároku.

9. Podľa § 396 ods. 1, 3 Civilného sporového poriadku, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej
inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.