Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, February 16, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18Cb/127/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117215401
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5117215401.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v správnej veci žalobcu: Prima

bankaSlovensko,a.s.,sosídlomHodžova11,01011Žilina,IČO:31575951,protižalovanému:EBONA,
s.r.o., so sídlom Kuzmányho 18, 010 01 Žilina, IČO: 36 306 665, zastúpený JUDr. Pavlom Gombíkom,
advokátom, so sídlom Kukučínova 1, 036 01 Martin, o zaplatenie 6.953,39 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie o zaplatenie sumy vo výške 474,01 Eur zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6.479,38 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo
výške 9% ročne zo sumy 6.479,38 Eur od 14.07.2017 až do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní

od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobný návrh v časti uplatnených úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 474,01 Eur od
14.07.2017 do zaplatenia zamieta.

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 86,36% s tým, že o
výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 04.05.2017, doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 09.05.2017 a

doplnenou a opravenou podaním zo dňa 18.09.2017 (čl. 80), domáhal zaplatenia sumy 6.953,39 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 6.953,39 Eur od 14.07.2017 a trovy konania.
Svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný dňa 13.09.2008 uzatvorili Zmluvu o nájme nebytových
priestorov, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného prenechať nebytové priestory v administratívnej
budove C. - miestnosti na prízemí o celkovej výmere XXX,X m2 do užívania žalobcovi a záväzok
žalobcu využívať nebytové priestory na obchodnú a administratívnu činnosť v zmysle predmetu svojho
podnikania a platiť dohodnuté nájomné. Žalobca a žalovaný dňa 10.07.2009 uzatvorili Dohodu o

odsúhlasení stavebných úprav vykonanými nájomcom na vonkajšej časti budovy, v ktorej odsúhlasili
stavebné úpravy na vonkajšej časti budovy vo výške 52.141,- Eur a mesačný zápočet pohľadávky
žalobcu od 01.08.2009 do 30.09.2018 za vykonané stavebné úpravy vo výške 474,01 Eur. Následne
žalobca listom zo dňa 14.12.2016 ukončil zmluvu výpoveďou s tým, že sa nájomný vzťah skončí ku
dňu 31.03.2017, čo však žalovaný odmietol akceptovať. Napriek snahe žalobcu o dohodu, či osobné
stretnutie, k tomu nedošlo a aj písomný návrh na uzatvorenie dohody o vysporiadaní výdavkov zo strany
žalovaného bol odmietnutý. Zároveň žalobca listom zo dňa 16.03.2017 požiadal žalovaného o súčinnosť

pri odovzdávaní nebytových priestorov a interiérového zariadenia, čo tiež bolo zo strany žalovaného
odmietnuté a žalovaný ani nenavrhol žiadny iný termín možného odovzdania nebytových priestorov. Dňa
31.03.2017, kedy bol žalobca prítomný v nebytových priestoroch, ktoré boli vypratané a pripravené na
odovzdanie, sa žalovaný nedostavil, čím zmaril odovzdanie nebytových priestorov. Žalobca žalovanémuuhradil nájomné podľa zmluvy za mesiac október 2008 až február 2017 a náklady na stavebné úpravy
nebytových priestorov, ktoré vynaložil žalobca, sa započítavali v zmysle uvedenej dohody na mesačné
nájomné vo výške 474,01 Eur od augusta 2009 do 02/2017. Nájomný vzťah sa skončil dňom 31.03.2017

a žalobcovi tak zostáva uhradiť žalovanému nájomné vo výške za marec 2017 vo výške 2.052,70
Eur. Keďže podľa Dohody o stavebných úpravách mal mesačný zápočet pohľadávky nájomcu trvať do
septembra2018abolukončený02/2017akeďžeúhraduza03/2017žalobcanevykonal,žalovanémutak
zostalo uhradiť žalobcovi sumu vo výške 9.006,09 Eur, ktorá prestavuje rozdiel medzi cenou stavebných
úprav vo výške 52.141,- Eur a súčinom vykonaného mesačného započítania s počtom mesiacov za

obdobie 08/2009 až 02/2017, t.j. 52.141,- Eur - (91x474,01 Eur) = 9.006,09 Eur. Vzhľadom na to, že
nájomný vzťah zo zmluvy sa skončil dňa 31.03.2017 a nájomcovi zostáva uhradiť nájomné za marec
2017 vo výške 2.052,70 Eur, ktoré si žalobca týmto započítava voči dlžnej sume žalovaného, t.j. 9.006,09
Eur - 2.052,70 Eur = 6.953,39 Eur, žalobca sa domáha zaplatenia danej sumy. Žalobca spolu so žalobou
predložil zmluvu o nájme nebytových priestorov, krycí list rozpočtu, dodatok č. 1 k zmluve o nájme
nebytových priestorov, dodatok č. 2, dodatok č. 3, dohodu o odsúhlasení stavebných úprav, výpoveď

nájomnej zmluvy, poštový podací hárok, list žalovaného zo dňa 12.01.2017, návrh na uzatvorenie
dohody žalobcom spolu s návrhom dohody, žiadosť o súčinnosť pri odovzdávaní nebytových priestorov,
notársku zápisnicu Z.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 20.06.2017 (čl. 30 obsahu spisu). V

rámci vymedzenia prostriedkov procesnej obrany uviedol skutkové tvrdenia, podľa obsahu ktorých
potvrdil uzatvorenie nájomnej zmluvy, ako aj dohody o stavebných úpravách, podľa čoho žalovaný ako
prenajímateľ vzhľadom na omeškanie žalobcu ako nájomcu o viac ako 10 kalendárnych dní s platbou
za mesiac marec 2017, teda od 22.03.2017 až do zaplatenia dlžnej sumy, bol oprávnený zamedziť
žalobcovi prístup do predmetu nájmu, ako aj vypratať nájomcu na jeho náklady z predmetu nájmu.

Napriek tomu sa žalovaný pokúšal o rokovanie so žalobcom o relevantnom ukončení zmluvného vzťahu,
avšak bezvýsledne. Uviedol, že žalobca odmietal zaplatiť platbu za mesiac marec 2017. Má za to, že
predložená notárska zápisnica je bez právneho významu. Situácia navodená zo strany žalobcu bola
pre žalovaného ako prenajímateľa absolútne neprijateľná, vytvárala mu stratu, nezostala žalovanému
iná možnosť, ako okamžite ukončiť so žalobcom zmluvný vzťah podaním zo dňa 18.04.2017. Zároveň

žalovaný vyzval žalobcu na odovzdanie prenajatých priestorov v termíne do 15.05.2017. Na základe
toho sa k žalovanému dostavil zástupca žalobcu dňa 05.05.2017, ktorý priniesol len jeden kus kľúča
od vstupných dverí do predmetu nájmu. V uvedený deň bol ešte vykonaný odpis stavu elektromera.
Keďže žalobca zotrvával na neochote odovzdať žalovanému predmet nájmu, tak žalovaný vyčkal do
ním stanoveného termínu na relevantné odovzdanie priestorov do 15.05.2017 a po uvedenom termíne

žalovaný začal s vypratávaním žalobcu na jeho náklady z predmetu nájmu, pričom žalovaný uviedol,
že presnú výšku nákladov na vypratanie predloží súdu po obdržaní vyúčtovania všetkých prác s tým
spojených. Žalovaný má za to, že žalobca podal predmetnú žalobu predčasne a žalobcom uplatnený
nárok v celom rozsahu neuznáva a zároveň žalobca svojím postupom vyvolal na strane žalovaného
len ďalšie náklady. Spolu s podaním žalovaný predložil dohodu o platbách č. 17/08, výpoveď nájomnej

zmluvy zo strany žalovaného zo dňa 18.04.2017, odovzdávací, preberací protokol zo dňa 05.05.2017.

3. Na vznesenú procesnú obranu žalovaného reagoval žalobca tak, že uviedol, že na žalobe v plnom
rozsahu zotrváva a má za to, že skutočnosti tvrdené žalovaným sú účelové a skreslené. Taktiež poprel
tvrdenie, že D. ako zástupca žalobcu vraj mal odovzdať len jeden kľúč od vstupných dverí do premetu

nájmu. Toto tvrdenie nie je pravdivé. Žalobca mal záujem odovzdať všetky kľúče, a preto ich aj priniesol,
nakoľko však žalovaný kľúče odmietol prevziať, bol mu nakoniec odovzdaný len jeden kľúč, čo vyplýva
aj z vyhlásenia Ing. V.. Žalobca trval na tom, že nájomný vzťah bol platne ukončený k 31.03.2017,
a to výpoveďou zo strany žalobcu a žalobca si splnil všetky svoje povinnosti, pričom v posledný deň
výpovednej doby chcel riadne odovzdať predmet nájmu, ktorý bol vyprataný a pripravený na odovzdanie,

čo vyplýva aj z notárskej zápisnice, ktoré bola prílohou k podanej žalobe. Zároveň poukázal, že žalovaný
podal výpoveď v čase, keď už bol nájomný vzťah riadne ukončený a dňa 15.05.2017 vraj žalovaný
začal s vypratávaním nehnuteľnosti, hoci priestor bol zo strany žalobcu riadne vyprataný a pripravený na
odovzdanie, čo tiež vyplýva z notárskej zápisnice. A pokiaľ by aj predmet nájmu nebol plne vyprataný,
tak žalovaný nemá právo svojpomocne vypratať predmet nájmu, a to s poukazom na § 6 zákona č.

40/1964 Zb., z ktorého vyplýva, že ak hrozí neoprávnený zásah do práva bezprostredne, môže ten,
kto je takto ohrozený, primeraným spôsobom zásah sám odvrátiť. Teda svojpomoc je možné použiť len
pri bezprostrednej hrozbe neoprávneného zásahu a svojpomoc je možná len tam, kde sa nedá účinnedovolať pomoci u verejnej moci. Z uvedených dôvodov vyjadrenie žalovaného žalobca považuje za
účelové a jeho konanie za špekulatívne.

4. Na uvedené právny zástupca žalovaného reagoval podaním zo dňa 25.08.2017, v ktorom poukazuje
na to, že dlžná suma, ktorú žalobca nezaplatil za mesiac marec 2017, je vo výške 2.466,71 Eur a nie
2.052,70 Eur, ako to tvrdí žalobca. Uvedená suma 2.466,71 Eur je totiž taká istá, akú žalobca zaplatil
žalovanému za mesiac február 2017, ako aj za január 2017, pričom táto suma vyplýva zo zmluvy o nájme
nebytových priestorov. Je tiež zásadnou skutočnosťou, že žalobca platil žalovanému mesačné platby

rovnakým spôsobom aj počas celého roka 2016. Žalovaný trval na tom, že IZ. nikdy neodovzdal a ani
nechcel, resp. o tom neuvažoval, odovzdať všetky kľúče žalovanému, nakoľko to vyplýva aj z protokolu
zo dňa 05.05.2017, ktorý IZ. za žalobcu pripravil a s ktorým sa k žalovanému uvedený deň dostavil.
Pričom žalobca nemohol odovzdať všetky kľúče žalovanému prostredníctvom D., pretože žalobca
mal v predmete nájmu až do 15.05.2017 svoje veci, čo žalobca vraj potvrdil aj vo svojom vyjadrení,
keď pripustil, že predmet nájmu nebol plne vyprataný, pričom polemizoval, že žalovaný nemá právo

svojpomocne vypratať predmet nájmu. (Poznámka súdu: žalobca vo svojom písomnom podaní netvrdil,
že mal svoje veci v predmete nájmu až do 15.05.2017, iba uviedol, že aj kedy tam veci boli, tak poukázal
na § 6 Občianskeho zákonníka). Žalovaný zotrval na tom, že v notárskej zápisnici neboli pravdivé
tvrdenia, že nebytové priestory boli vypratané a pripravené na odovzdanie, pričom konateľ žalovaného
vraj dňa 30.03.2017 osobne informoval D., že požadovaný termín na odovzdanie priestorov, a to deň

31.03.2017 mu nevyhovuje, napriek tomu však 31.03.2017 bez vedomia a prítomnosti žalovaného bola
spísaná predmetná notárska zápisnica. Žalovaný k svojmu podaniu pripojil faktúru na sumu 662,87 Eur,
faktúru na sumu 1.392,80 Eur, výdavkové pokladničné doklady, cenovú ponuku na vypratanie priestorov
spoločnosti žalovaného po ukončení užívania Prima bankou X. zo dňa 15.06.2017, rozpis prác, faktúra
č. XXXXXX, vystavená žalovaným žalobcovi na sumu 5.255,67 Eur za demontážne a búracie práce

realizované firmou Betto, s.r.o. a výpisy z účtu a výpoveď nájomnej zmluvy z 12.01.2017.

5. Súd nariadil pojednávania, na ktoré predvolal všetkých riadne a včas. Na pojednávaniach vykonal
dokazovanie vyjadrením sa právneho zástupcu žalovaného, vyjadrením sa žalobcu, žalovaného a
oboznámením sa s obsahom spisu. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový

stav:

6. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

7. Podľa čl. 4 CSP
(1) Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona,
právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do
obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
(2) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by

bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých
spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce
stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

8. Podľa § 151 CSP

(1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
(2)Akstranapoprieskutkovétvrdenia,ktorésatýkajújejkonaniaalebovnímania,uvedievlastnétvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

9. Podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná

pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli,
súd neprihliada.

10. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

11. Súd mal nepochybne preukázané, že žalobca ako nájomca a žalovaný ako prenajímateľ uzatvorili
dňa 13.09.2008 Zmluvu o nájme nebytových priestorov a predmetom nájmu boli nebytové priestory v
administratívnej budove C., vo vlastníctve žalovaného, a to miestnosti na prízemí o celkovej výmereXXX,X m2. Účel nájmu bol dohodnutý tak, že nájomca bude využívať nebytové priestory na obchodnú
a administratívnu činnosť v zmysle svojho predmetu podnikania a bola dohodnutá aj doba nájmu na
dobu 10 rokov od 01.10.2008 do 30.09.2018. V čl. 4 bola dohodnutá výška nájomného a úhrada za

služby spojené s nájmom a spôsob ich úhrady. K zmluve bol uzatvorený dodatok č. 1, dodatok č. 2 a
dodatok č. 3.

12. Žalobca listom zo dňa 14.12.2016 zaslal žalovanému výpoveď nájomnej zmluvy, a to v zmysle čl.
VII, odsek 4 nájomnej zmluvy s tým, že výpovedná lehota v trvaní tri mesiace začne plynúť prvým dňom

mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Medzi stranami konania bolo nesporné, že výpoveď bola
doručená v decembri 2016. Podľa poštového podacieho hárku je preukázané, že daná výpoveď bola
podaná na pošte 14.12.2016.

13. Podľa čl. VII, odsek 3 Zmluvy o nájme nebytových priestorov, prenajímateľ a nájomca môžu zmluvu
o nájme kedykoľvek skončiť na základe vzájomnej písomnej dohody.

14. Podľa čl. VII, bod 4 Zmluvy, ktorákoľvek zo zmluvných strán môže ukončiť zmluvu jednostrannou
písomnou výpoveďou s dohodnutou 3-mesačnou výpovednou lehotou, ktorá začína plynúť prvým dňom
nasledujúceho kalendárneho mesiaca po doručení výpovede druhej zmluvnej strane.

15. Žalovaný neakceptoval výpoveď a chcel zmluvu ukončiť dohodou, čo odôvodnil tým, že bolo treba
vysporiadať celú vec a bolo treba vysporiadať sa finančne, ale aj ohľadom uvoľnenia priestorov, ktoré
boli účelovo riešené a také priestory nebolo možné v krátkom čase prenajať, preto bolo potrebné vyriešiť
otázku, dokedy by priestory užívali a podobne. /- teda z dôvodu, že žalovaný nestihol nájsť nového
nájomcu - !to však nie je dôvod pre neakceptovanie výpovede!/ Zároveň právny zástupca žalovaného

poukázal, že zmluva bola uzatvorená v dobrej viere s tým, že nájomný vzťah neskončí skôr ako za
10 rokov a z toho dôvodu bola dohodnutá aj výška nájomného tak, ako vyplýva zo zmluvy. Následne
na to však žalovaný listom zo dňa 18.04.2017 ukončil nájomný vzťah s okamžitou platnosťou, pričom
dané podanie označil ako výpoveď nájomnej zmluvy. V danom liste poukázal na bod VII/2 nájomnej
zmluvy a zároveň žiadal žalobcu o odovzdanie prenajatých priestorov v stave, v akom ich prevzal, a to

najneskôr do 15.05.2017. K tomuto listu však predchádzalo podanie žalovaného zo dňa 22.03.2017, v
ktorom žalovaný žalobcovi oznámil, že s navrhovaným odovzdávaním priestorov nesúhlasí a podľa ich
názoru nájomný vzťah nekončí dňa 31.03.2017, ale trvá ďalej a bude ukončený až po vzájomnej dohode
zmluvných strán v zmysle bodu VII, 3 nájomnej zmluvy.

16. Z uvedeného vyplývajú rozpory na strane žalovaného, keď na jednej strane neakceptoval výpoveď
žalobcu z dôvodu, že nestihol by počas výpovednej lehoty nájsť nového nájomcu /hoci výpoveď sa
neviaže na nového nájomcu/ a následne trval na dobrých mravoch, že zmluva bola koncipovaná na dobu
10 rokov /hoci v zmluve je dojednaná možnosť výpovede kedykoľvek a z akéhokoľvek dôvodu, teda
pred uplynutím dohodnutej doby nájmu/ a zároveň napriek týmto tvrdeniam vypovedal zmluvu aj sám

žalovaný, a to s okamžitou platnosťou, čo je dosť nelogické vzhľadom na predchádzajúce jeho tvrdenia
a teda celkovo ide o tvrdenia účelové a špekulatívne, keď mení dôvody neakceptovania výpovede,...

17. Súd poukazuje na to, že žalobca ako prvý ukončil zmluvu výpoveďou s poukazom na čl. VII,
bod 4 danej zmluvy, pričom žalobca jednoznačne uviedol, z akého dôvodu ukončuje zmluvu, a to „v

zmysle čl. VII, bod 4 nájomnej zmluvy“ a bolo nepochybné medzi stranami, že daná výpoveď bola
doručená žalovanému v decembri 2016, z toho dôvodu začína plynúť prvým dňom nasledujúceho
kalendárneho mesiaca po doručení výpovede druhej zmluvnej strane 3-mesačná výpovedná lehota, a to
od 01.01.2017. Súd posúdil, že došlo k platnej výpovedi, a preto následné ukončenie nájomnej zmluvy
zo strany žalovaného súd považuje za neopodstatnené. Zároveň má za to, že konanie žalovaného je

ohľadom ukončenia nájomnej zmluvy účelové a špekulatívne, nakoľko po doručení výpovede nájomnej
zmluvy zo strany žalobcu žalovaný oznámil žalobcovi, že má za to, že nájomná zmluva naďalej trvá
a žiadal ukončiť zmluvu dohodou a keď žalobca toto neakceptoval, tak následne oznámil žalobcovi,
že zmluvu okamžite zrušuje. Ako dôvod tohto postupu odôvodnil na pojednávaní pred súdom tak, že
zmluva bola dohodnutá na 10 rokov a bolo potrebné vyriešiť danú vec s tým, že predsa dané priestory v

takom krátkom čase nebolo možné ďalej prenajať. Toto však nemôže byť dôvod neakceptácie výpovede,
pričom zmluvné strany mali riadne zmluvou dojednanú výpovednú lehotu 3 mesiace. A keďže výpoveď
bola doručená žalovanému v decembri 2016, tak výpovedná lehota začala plynúť 01.01.2017 a uplynula
31.03.2017. Zároveň súd podotýka, že aj keď bola zmluva dojednaná na 10 rokov a z toho dôvodu boladohoda aj o výške nájomného tak, ako vyplýva z nájomnej zmluvy, predsa obidve zmluvné strany ako
podnikajúce osoby v postavení právnických osôb prejavili vôľu zmluvu písomne uzavrieť a prípadné
iné ústne dojednania sú irelevantné, keďže zmluva bola uzatvorená písomne a akékoľvek zmeny a

doplnky zmluvy je možné vykonať len formou písomného dodatku v zmysle čl. 9, bod 5 zmluvy. Obidve
strany riadne si dojednali v zmluve aj prípadné predčasné ukončenie zmluvy, takže pre daný prípad
museli rátať s tým, že aj keď zmluva bola dojednaná na 10 rokov a vraj podľa vyjadrenia žalovaného
bolo dojednanie o výške nájomného dojednané práve v spojitosti s dĺžkou trvania nájmu, predsa obidve
zmluvné strany museli počítať s rizikom predčasného ukončenia zmluvy tak, ako to aj v tej zmluve bolo

dojednané. A to predovšetkým v zmysle čl. 8, bod 5 zmluvy, podľa ktorého zmluvné strany sa dohodli,
že v prípade predčasného ukončenia nájmu z akéhokoľvek dôvodu a ktoroukoľvek zmluvnou stranou,
uzatvoria dohodu o vysporiadaní výdavkov vynaložených nájomcom na modernizáciu, rekonštrukciu a
stavebné úpravy predmetu nájmu, ako aj o vysporiadaní zostatku pohľadávky, ktorá bola predmetom
refakturácie a následného zápočtu s nájomným. Z uvedeného vyplýva, že mohol byť akýkoľvek dôvod
na vypovedanie zmluvy, čo žalobca v rámci zmluvného dojednania využil a zmluvu vypovedal. Žalovaný

síce namietal, že nebol žiadny dôvod na vypovedanie zmluvy, ale súd s týmto sa nestotožňuje, pretože
z obsahu zmluvy vyplýva akýkoľvek dôvod bez ohľadu na jeho opodstatnenosť a pod. na vypovedanie
zmluvy, a to ktorákoľvek strana jednostrannou písomnou výpoveďou.

18. Súd posúdil, že došlo k platnému ukončeniu zmluvy výpoveďou zo strany žalobcu a námietky

žalovaného súd posúdil za neopodstatnené a účelové.

19. Súd mal preukázané, že žalobca žiadal žalovaného o súčinnosť pri odovzdávaní nebytových
priestorov a interiérového zariadenia listom zo dňa 16.03.2017, pričom žiadal v zmysle čl. 5, ods. 2
zmluvy,abysadostavildňa31.03.2017včaseod13.00do15.00hod.zaúčelomodovzdanianebytových

priestorov a interiérového zariadenia bankou prenajímateľovi s tým, že žalobca požiadal, že v prípade,
ak nevyhovuje termín odovzdania, tak žiada prenajímateľa o písomný návrh náhradného termínu v
mesiaci apríl 2017. Zároveň upozornil prenajímateľa, že v prípade, ak neprevezme nebytové priestory,
a teda neposkytne súčinnosť, tak banka vyhlasuje, že sa tým nedostane do omeškania s odovzdaním
nebytových priestorov. Žalovaný na danú žiadosť o súčinnosť reagoval listom zo dňa 22.03.2017, v

ktorompotvrdildoručeniedanejžiadostidňa21.03.2017stým,žesnavrhovanýmodovzdanímpriestorov
nesúhlasí a trvá na tom, že nájomný vzťah neskončil, ale trvá ďalej a že bude ukončený až po vzájomnej
dohode zmluvných strán. Následne na to bola spísaná notárska zápisnica dňa 03.04.2017 notárom P.
v X. Z. (čl. 20 obsahu spisu), a to ako osvedčenie inej skutočnosti. Z danej notárskej zápisnice vyplýva,
že notár bol požiadaný žalobcom, aby dňa 31.03.2017 sa dostavil na miesto v PH.i do administratívnej

budovy C. za účelom spísania zápisnice o odovzdaní nebytového priestoru. Notár osvedčil, že dňa
31.03.2017 o 14.45 hod. sa dostavil na miesto samé, kde bol prítomný aj D. ako zamestnanec poverený
na zastupovanie, ktorý sa preukázal poverením zo dňa 30.03.2017. Nebytové priestory boli vypratané
a pripravené na odovzdanie. Počas prítomnosti notára sa do nebytových priestorov nedostavila žiadna
osoba za účelom prevzatia nebytových priestorov. Súd mal preukázaný odovzdávací/preberací protokol

až z 05.05.2017, kde nájomca ako odovzdávajúci žalovanému ako preberajúcemu odovzdal jeden
kľúč od vstupných dverí do pobočky, pričom na danom protokole je uvedený aj stav merača ku dňu
odovzdania. (čl. 37 obsahu spisu)

20. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobca neodovzdal riadne priestory a pri osobnom stretnutí odmietol

odovzdať kľúče okrem jedného kľúča, súd poukazuje na vyjadrenie v písomnej forme D. zo dňa
18.05.2017 ako poverenú osobu žalobcom na odovzdanie priestorov, ktorý vo svojom vyjadrení zo
dňa 18.05.2017 prehlásil, že 31.03.2017 sa dostavil do administratívnej budovy na adrese C.i za
účelom odovzdania nebytového priestoru plus všetkých kľúčov v počte 46 kusov a prenajímateľ p. A.
sa nedostavil a dňa 05.05.2017 sa opäť dostavil na naliehanie p. A. do administratívnej budovy na

danej adrese za účelom odovzdania všetkých kľúčov v počte 46 kusov, avšak p. A. si prevzal len
jeden kľúč od vstupu do pobočky. Zvyšných 45 kusov odmietol prevziať. Teda ide o rozporné tvrdenie
medzi konateľom žalovaného a poverenou osobou žalobcu D., avšak je nepochybné, že minimálne dňa
31.03.2017 žalovaný neposkytol súčinnosť žalobcovi na prevzatie priestorov. Pokiaľ žalovaný uvádzal,
že žalobca bol v omeškaní s úhradou nájomného za marec 2017, a preto by mal žalobca hradiť sankciu

za omeškanie, tá nebola predmetom tohto konania, nebola ani požadovaná na započítanie, preto súd
sa týmto nezaoberal.21. Súd mal preukázané, že žalobca listom doručeným žalovanému 02.03.2017 doručil návrh na
uzatvorenie Dohody o vysporiadaní záväzkov spolu s dohodou o vysporiadaní výdavkov, pričom žalobca
požiadal žalovaného o podpísanie danej dohody a spätné zaslanie. K uzavretiu danej dohody však

nedošlo.

22. Žalovaný trval na tom, že nájomca, t.j. žalobca, mal odovzdať priestory v stave, v akom ich prevzal
a v prípade, že ich žalobca nevyprace, tak žalovaný je oprávnený ich vypratať na náklady žalobcu.
Zároveň predložil súdu faktúru, ktorú vystavil žalobcovi na sumu 5.255,67 Eur, a to 21.06.2017, číslo

faktúry XXXXXX (čl. 62 obsahu spisu), z ktorej vyplýva, že žalovaný fakturoval žalobcovi demontážne
a búracie práce realizované firmou Betto, s.r.o., pristavenie, odvoz a manipulácia VKK a demontáž,
odvoz a uskladnenie radiátorov, demontáž steny so závesným WC, demontáž svietidiel od dodávateľa F.
Splatnosť faktúry bola stanovená na 01.07.2017. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že žalovaný v konaní
nevzniesol žiadny procesný návrh, či už vzájomnú žalobu alebo započítanie, či kompenzačnú námietku,
a to ani na výzvu, či dotaz súdu, pričom žalovaný bol v konaní zastúpený profesionálnym zástupcom -

advokátom, takže nebol dôvod poučovať žalovaného o procesných právach. Preto súd sa nezaoberal
tvrdeniami žalovaného o jeho nákladoch ohľadom vypratania priestorov a to aj s poukazom na danú
výpoveď a predovšetkým na to, že žalobca sa pokúsil odovzdať priestory, čo vyplýva aj z vyššie uvedenej
notárskej zápisnice, avšak žalovaný toto neakceptoval a v daný deň sa nedostavil. Pokiaľ žalovaný tvrdil,
že oznámil žalobcovi, že tento termín mu nevyhovuje, zo žiadnej komunikácie toto nevyplýva. Ale práve

naopak, žalovaný trval na tom, že zmluva naďalej trvá a neakceptuje výpoveď. Preto tvrdenie o údajnom
upovedomení, že daný termín nevyhovuje žalovanému, súd posúdil ako nepravdivý, nakoľko z ničoho
nevyplýva. Dokonca z vykonaného dokazovania vyplýva opak tohto tvrdenia. Predloženú faktúru súd
posúdil len ako listinu predloženú na jej preukázania, avšak bez žiadneho procesného návrhu.

23. Podľa čl. 5, bod 2 Zmluvy, po skončení nájmu odovzdá nájomca prenajímateľovi nebytové priestory
a interiérové zariadenia v stave, v akom ich prevzal s prihliadnutím na mieru obvyklého opotrebenia a
s prihliadnutím na uskutočnené vonkajšie, ako aj vnútorné stavebné úpravy uskutočnené v zmysle čl.
4, ods. 2 a čl. 8, ods. 4 tejto zmluvy.

24. Podľa čl. 5, bod 4 Zmluvy, akékoľvek stavebné úpravy a rekonštrukcia prenajatých priestorov môže
nájomca vykonávať len na základe písomného súhlasu prenajímateľa.

25. Podľa čl. 4, ods. 2 Zmluvy, prenajímateľ po vzájomnom odkonzultovaní súhlasí so stavebnými
úpravami vykonanými nájomcom na vonkajšej časti budovy v hodnote 1.570.800,- Sk (1.320.000,- Sk

bez DPH). Prenajímateľ a nájomca sa dohodli, že tieto stavebné úpravy si bude odpisovať prenajímateľ
a nájomca mu ich refakturuje po ukončení práce (ďalej: „refakturácia“). Prenajímateľ a nájomca sa
ďalej dohodli, že hodnota pohľadávky nájomcu vzniknutá uvedenými stavebnými úpravami v celkovej
výške 1.570.800,- Sk bude následne predmetom zápočtu s mesačným nájomným uvedeným v ods.
1 písm. a) tohto článku zmluvy voči prenajímateľovi, a to počnúc prvým mesiacom nasledujúcim po

refakturácii. Výška mesačného zápočtu pohľadávky nájomcu s nájomným voči prenajímateľovi bude vo
výške podielu hodnoty 1.570.800,- Sk a počtu mesiacov od začatia tohto zápočtu do dňa ukončenia
nájmu, t.j. 30.09.2018.

26. Podľa čl. 8, ods. 4 Zmluvy, prenajímateľ súhlasí s uskutočnením modernizácie a rekonštrukcie a

stavebných úprav investičného charakteru vnútorných prenajatých nebytových priestorov na vlastné
náklady nájomcu podľa svojich potrieb pre výkon činnosti v zmysle svojho predmetu podnikania.
Zmluvné strany sa v súlade s § 24 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov dohodli,
že vstupná cena prenajatého hmotného majetku sa u prenajímateľa nezvýši o výdavky na toto technické
zhodnotenie vynaložené nájomcom vo vnútorných priestoroch. Tieto výdavky na technické zhodnotenie

vnútorných prenajatých priestorov uhradené nájomcom bude odpisovať nájomca, a nie prenajímateľ.

27. Súd mal preukázané, že dňa 10.07.2009 bola uzatvorená medzi zmluvnými stranami Dohoda
o odsúhlasení stavebných úprav vykonanými nájomcom na vonkajšej časti budovy C.čl. 12 obsahu
spisu). Podľa bodu 2 tejto dohody prenajímateľ a nájomca v nadväznosti na čl. 4, ods. 2 zmluvy

odsúhlasili stavebné úpravy na vonkajšej časti administratívnej budovy v celkovej výške 52.141,- Eur,
ktoré pozostávajú z úprav tak, ako sú špecifikované v danej dohode. Podľa bodu 3 tejto dohody výška
mesačného zápočtu pohľadávky nájomcu od 01.08.2009 do 30.09.2018 v zmysle zmluvy čl. 4, bod 2 za
vykonané stavebné úpravy je výška 474,01 Eur.28. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný výslovne súhlasil s uskutočnením modernizácie, rekonštrukcie a
stavebných úprav v danom rozsahu tak, ako vyplýva zo zmluvy a z dohody.

29. Súd posúdil, že nájomca, t.j. žalobca, vykonal stavebné úpravy a rekonštrukcie prenajatých
priestorov na základe písomného súhlasu prenajímateľa, pričom tento súhlas bol daný jednak zmluvou
o nájme a jednak dohodou o odsúhlasení stavebných úprav vykonaných nájomcom na vonkajšej časti
budovy. Náklady na tieto stavebné úpravy boli zohľadnené pri stanovení výšky nájomného tak, že

dochádzalo k zápočtu mesačného nájomného od 01.08.2009 do 30.09.2008 vo výške 474,01 Eur.

30. Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal,
ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.

31. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že žalobca platne ukončil Zmluvu jednostrannou písomnou

výpoveďou zo dňa 14.12.2016, ktorú žalovaný prevzal dňa 27.12.2016, preto 3-mesačná výpovedná
lehota uplynula dňa 31.03.2017. Taktiež bolo zistené, že k Dohode o vysporiadanie výdavkov podľa
čl. 8, bod 5 zmluvy nedošlo vzhľadom na negatívnu reakciu zo strany žalovaného, a preto žalobca
vypočítal s poukazom na dohodnutý zápočet za náklady na stavebné úpravy. Ukončenie zmluvy zo
strany žalovaného súd posúdil za neplatné a účelové vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti.

32. Podľa čl. 8, bod 3 zmluvy, zmluvné strany sa dohodli na tom, že ak nájomca bude splnením
platieb dohodnutých v tejto nájomnej zmluve v omeškaní po dobu viac ako 10 kalendárnych dní, je
prenajímateľ oprávnený zamedziť nájomcovi prístup do predmetu nájmu a zadržať do zálohy hnuteľné
veci umiestnené v predmete nájmu, a to bez ohľadu na to, či sa jedná o veci vo vlastníctve nájomcu,

alebo v užívaní nájomcu a vypratať nájomcu na jeho náklady z predmetu nájmu.

33. Pokiaľ žalovaný poukázal na to, že žalobca mu nezaplatil nájomné za 03/2017 riadne a včas, súd
sa s tým stotožňuje, nakoľko žalobca zaplatil iba do 02/2017, hoci bol povinný zaplatiť aj za 03/2017,
keďževýpovednálehotauplynulaaždňa31.03.2017.Žalobcahocinesprávnepostupoval,keďnezaplatil

nájomné za 03/2017, avšak toto nájomné zohľadnil a započítal pri konečnom vyúčtovaní. Zároveň je
nutné podotknúť, že žalovaný nevyužil voči žalobcovi článok 8 bod 3 Zmluvy, a predsa je nepochybné,
že žalobca dal výpoveď zo Zmluvy a preto už nebol ani dôvod ukončenia zmluvy zo strany žalovaného.
Žalobca mylne postupoval, keď nezaplatil nájomné za 3/2017, ale súd opakovane uvádza, že danú sumu
započítal k celkovej istine. Súd nepovažoval postup žalobcu za dôvod pre vypovedanie zmluvy zo strany

žalovaného, či neplatnosť výpovede žalobcu.
34. Žalobca uviedol, že žalovanému uhradil nájomné podľa zmluvy za mesiace október 2008 až február
2017 a náklady na stavebné úpravy nebytových priestorov, ktoré vynaložil žalobca, sa započítavali v
zmysle Dohody o stavebných úpravách na mesačné nájomné vo výške 474,01 Eur od augusta 2009
do februára 2017. Keďže nájomný vzťah zo zmluvy skončil dňom 31.03.2017, tak žalobca má za to,

že žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť rozdiel medzi cenou stavebných úprav vo výške 52.141,- Eur
a súčinom vykonaného mesačného započítania s počtom mesiacov za obdobie august 2009 - február
2017. Keďže nájomný vzťah zo zmluvy skončil dňom 31.03.2017, nájomcovi zostáva uhradiť nájomné za
marec 2017 vo výške 2.052,71 Eur, ktoré si započítal voči dlžnej sume žalovaného, a preto sa pôvodne
domáhal zaplatenia sumy 6.953,39 Eur.

35. Žalobca však na pojednávaní dňa 18.01.2018 zobral žalobu v časti späť vo výške 474,01 Eur a z
toho dôvodu žiadal zaviazať žalovaného na sumu 6.479,38 Eur, a teda zobral aj úroky z omeškania z
danej sumy späť. Právny zástupca žalovaného uviedol, že nesúhlasí s týmto späťvzatím, a to z dôvodu,
že čaká, že žalobca zoberie v celom rozsahu žalobu späť, a že dôjde k rokovaniu.

36. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

37. Podľa § 145 CSP
(1) Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

(2) Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby
rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
(3) Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez
rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.38. Podľa § 146 CSP
(1)Súdkonanienezastaví,akžalovanýsospäťvzatímžalobyzvážnychdôvodovnesúhlasí.Nanesúhlas

žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo
predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
(2) Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu.

39. Je nepochybné, že k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo až po začatí prvého pojednávania, pričom
súd dotazoval žalovaného, či súhlasí s daným čiastočným späťvzatím. Žalovaný nesúhlasil, avšak súd
posúdil, že dôvod jeho nesúhlasu je neopodstatnený, pretože ako dôvod uviedol, že čaká, že žalobca
zoberie v celom rozsahu žalobu späť, a preto nesúhlasí s tým späťvzatím. Súd s poukazom na uvedené
skutočnosti konanie o zaplatenie sumy vo výške 474,01 Eur zastavil. Súd vzhľadom na to, že žalobca
zobral žalobu o zaplatenie sumy vo výške 474,01 Eur späť a v tej časti súd konanie zastavil, žalobný

návrh v časti uplatnených úrokov z omeškania vo výške 9% ročne z danej sumy od 14.07.2017 do
zaplatenia zamietol.

40. Súd posúdil, že žalobca si správne uplatnil žalovanú istinu po čiastočnom späťvzatí, a to vo výške
6.479,38 Eur, nakoľko v zmysle Zmluvy a Dohody o stavebných úpravách ku dňu ukončenia zmluvy bola

celková výška zostávajúcich nákladov vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi cenou stavebných úprav,
t.j. 52.141,- Eur a súčinom vykonaného mesačného započítania s počtom mesiacov za obdobie august
2009 - február 2017, t.j. 52.141,- Eur -(91x474,01 Eur) = 9.006,09 Eur, pričom žalobca mal za marec
2017 zaplatiť nie 2.052,70 Eur, ale 2.526,71 Eur. Z toho dôvodu s poukazom na daný zápočet zo sumy
9.006,09 Eur-2.526,71 Eur = suma 6.479,38 Eur.

41. Žalobca správne poukázal, že s poukazom na obsah zmluvy, ktorákoľvek zo zmluvných strán môže
ukončiť zmluvu jednostrannou písomnou výpoveďou s dohodnutou 3-mesačnou výpovednou lehotou,
ktorá začína plynúť prvým dňom nasledujúceho kalendárneho mesiaca po doručení výpovede. Bolo
nesporné, že výpoveď bola doručená v mesiaci december 2016 a 31.03.2017 uplynula výpovedná

lehota podľa zmluvy. Vzhľadom na to, že dohoda o vysporiadaní výdavkov medzi stranami uzatvorená
nebola, žalobca sa domáha opodstatnene žalobou svojho zmluvného nároku. Tvrdenia žalovaného,
že nemohlo dôjsť k ukončeniu zmluvy, lebo nebola uzatvorená takáto dohoda, sú neopodstatnené a v
rozpore so zmluvou, pretože bolo v záujme nielen žalobcu, ale aj žalovaného takúto dohodu uzatvoriť,
ale k dohode nedošlo. Žalobca správne poukázal na čl. 5, ods. 2 Zmluvy, podľa ktorého po skončení

nájmu odovzdá nájomca prenajímateľovi nebytové priestory a interiérové zariadenia v stave, v akom ich
prevzal. Žalovaný však bez akéhokoľvek žalobcovi známeho dôvodu mal za to, že priestory musia byť
vypratané v pôvodnom stave bez ohľadu na uskutočnené stavebné úpravy, na ktoré však dal súhlas.

42. Žalovaný trval na tom, že zmluvné strany pri uzatvorení písomnej zmluvy sa dohodli, že zmluvný

vzťah nie je možné ukončiť inak ako dohodou, a že právom vôle obidvoch zmluvných strán bolo práve
toto uvedené, a pokiaľ ide o článok 7, bod 4, tak ten bol do zmluvy zakomponovaný len preto, lebo sa
žalobca obával, že by si prenajímateľ našiel nájomcu, ktorý by mu ponúkol vyššie nájomné a v takom
prípade by mohol predčasne prenajímateľ ukončiť nájomný vzťah, pričom nikto zo strán neuvažoval,
že by nájomný vzťah skončil skôr ako uplynutím 10 rokov, teda doba určitá bola dohodnutá ako

minimálna doba trvania celého zmluvného vzťahu. Súd považuje tieto tvrdenia za účelové, špekulatívne
a nepreukázané a zároveň neprofesionálne vzhľadom na to, že zmluva predsa bola uzatvorená dvoma
právnickými osobami podnikajúcimi už dlhšiu dobu, pričom v zmluve jednoznačne bolo uvedené, že
akékoľvek zmeny zmluvy možno vykonať len v písomnej forme. Pokiaľ vôľa strán bola iná, než vyplýva
zo zmluvy, bolo v ich záujme a ich vecou, aby si to v zmluve riadne a jednoznačne dojednali. Zo zmluvy

však jednoznačne vyplýva, že ich vôľa spočívala v tom, že zmluva síce bola dojednaná na 10 rokov, ale
bola tam daná možnosť predčasného ukončenia, či už okamžitým ukončením zmluvy alebo výpoveďou
z akéhokoľvek dôvodu ktoroukoľvek zo strán. Preto tvrdenia žalovaného nezodpovedajú obsahu zmluvy.
Súd považoval v danom prípade za nadbytočné vypočúvať štatutárneho zástupcu žalobcu ohľadom
zistenia vôle pri uzatváraní zmluvy, nakoľko jednak svoju vôľu potvrdili v zmluve podpismi a jednak ide

o 2 právnické osoby dlhšie podnikajúce, teda predpokladajú sa určité skúsenosti, predvídateľnosť,...
a zároveň počas konania vyplynulo, že žalobca zotrváva na zmluve tak, ako vyplýva zo znenia, že
to je jeho vôľa Ak žalovaný mal inú vôľu, malo to byť v zmluve dojednané a predsa nemusel zmluvu
uzatvárať, pokiaľ mal iný záujem. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žiaden súhlas prenajímateľa nebol danýžalobcovi, a že žalovaný si nie je vedomý, že by nejaký súhlas udelil žalobcovi ohľadom stavebných
úprav, predsa v zmluve je súhlas jednoznačne daný, a to či už v článku 4, bod 2 alebo v článku 8, bod
4 zmluvy, ako aj dohodou o odsúhlasení stavebných úprav. Teda tvrdenie žalovaného je zavádzajúce

a nepravdivé, pretože súhlas bol jednoznačne daný, pričom súd poukazuje, že zmluva bola riadne
uzatvorená a jej uzavretie nikto nespochybňoval niekoľko rokov jej trvania. Súd sa nestotožňuje s
tvrdením žalovaného, že žalobca sa opiera so svojím nárokom o ustanovenie zmluvy, a to článku 7, bod
4 ako vytrhnuté z celkového kontextu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, a že konanie
žalobcu je dovolávanie sa vlastnej nepoctivosti, a preto nemôže takéto konanie požívať právnu ochranu

a z toho dôvodu žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. S týmto nie je možné súhlasiť, nakoľko
z predloženej platne uzavretej zmluvy jednoznačne vyplýva vôľa strán a ich dojednanie. Takže súd
opätovne opakuje, že pokiaľ žalovaný uvádza nejaký jeho prejav vôle pri uzatváraní zmluvy, pričom
nespochybňuje uzavretú zmluvu, túto zmluvu uzatvoril ako právnická osoba, t.j. spoločnosť s ručením
obmedzeným a v zmluve bol jednoznačne dojednaný účel nájmu, trvanie nájmu a možnosť predčasného
ukončenia nájomného vzťahu, ako aj odsúhlasenie stavebných úprav a zápočet na nájomnom ohľadom

nákladov za vykonané stavebné úpravy, ktoré boli riadne žalovaným odsúhlasené.

43.Súdpoznamenávanarozpornétvrdeniažalovaného,keďnajednejstraneprostredníctvomprávneho
zástupcu tvrdil, že nemá žiadnu vedomosť o odsúhlasí stavebných úprav, hoci žalovaný sám vyslovene
potvrdil, že nejaké úpravy odsúhlasil. Taktiež uviedol, že zmluva bola koncipovaná na 10 rokov a je

síce v zmluve uvedené, že z akéhokoľvek dôvodu sa môže zmluva vypovedať, ale v danom prípade
nebol vraj žiadny dôvod na vypovedanie. Súd však poukazuje, že keď „z akéhokoľvek dôvodu“, tak
nebolo potrebné uvádzať dôvod, z akého dôvodu dochádza k výpovedi, pretože týmto dôvodom mohol
byť akýkoľvek dôvod, čo aj sám žalovaný výslovne potvrdil pred súdom na pojednávaní konanom dňa
16.02.2018. Pokiaľ konateľ žalovaného poukazoval na prístup a postup žalobcu, že s takýmto prístupom

sa ešte nestretol, a že ide o morálny humus zo strany banky k slabšiemu subjektu, a že robí v riadiacich
funkciách vyše 30 rokov a ešte sa s takýmto neférovým prístupom nestretol a nezažil, a preto žiada
žalobu zamietnuť, pretože takto sa to nerobí, keď obchodní partneri sa na niečom dohodnú a neplní
sa až do konca, súd sa s týmto nestotožňuje, a to z dôvodov, že žalovaný v žiadnom prípade nie
je slabším subjektom. Ide o právnickú osobu tak isto, ako je aj žalobca. Daný vzťah nie je medzi

fyzickou osobou a právnickou osobou, ale medzi dvoma právnickými osobami. Skutočnosť, že štatutárny
zástupca žalovaného vykonával riadiace funkcie vyše 30 rokov, je irelevantná a súd opätovne opakuje,
že pokiaľ bola aj zmluva dojednaná na 10 rokov, predsa v zmluve si obidve strany dobrovoľne dojednali
možnosť predčasného ukončenia zmluvy a ak stany mali v záujme aj ďalšie dojednania (čo však
nebolo preukázané), mali byť uvedené v zmluve a bolo v ich záujme zmluvu dojednať spôsobom aj

iným, pričom v čl. 9, bod 2 zmluvy účastníci vyhlásili, že si zmluvu prečítali, s jej obsahom súhlasia,
čo potvrdzujú vlastnoručnými podpismi. Z vykonaného dokazovania však nevyplynul iný zámer, iná
vôľa pri uzavretí zmluvy. Tvrdenie žalovaného nebolo ničím preukázané. Pokiaľ svoje tvrdenia chcel
preukázať výsluchom žalobcu, či osobou, ktorá uzatvárala za žalobcu zmluvu, predsa počas konania
vyplynulo, že žalobca sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, ani nemal záujem o tom so žalovaným

rokovať ďalej a čo je podstatné, v zmluve jednoznačne obe zmluvné strany prehlásili, že s obsahom
súhlasia, pričom dojednali aj možnosť predčasného ukončenia zmluvy, t.j. pred uplynutím dohodnutého
10-ročného nájmu, a to kedykoľvek, z akéhokoľvek dôvodu a zmluvné strany také dojednanie potvrdili
svojimi podpismi!!!

44. Žalovaný taktiež poukazoval, že čo sa týka výpovede zo strany žalobcu, neboli na to pripravení,
nečakali to a boli postavení pred hotovú vec a keďže neboli na to pripravení, museli hľadať narýchlo
náhradného nájomcu a preto považuje takýto postup žalobcu za neseriózny prístup a iné by bolo, keby
prišli vopred a rokovali by o tom. Súd však poznamenáva, že nie je povinnosťou žalobcu, aby vopred
oznámil, že má v záujme vypovedať zmluvu a že by chceli o tom rokovať a podobne. Predsa zmluva

pripúšťa, že ktorákoľvek zo strán zmluvných môže ukončiť zmluvu jednostrannou písomnou výpoveďou,
pričom bola dojednaná 3-mesačná výpovedná lehota, ktorej začiatok mal plynúť od nasledujúceho
kalendárneho mesiaca po doručení výpovede. Z toho vyplýva, že žalovaný mal viac ako 3 mesiace
vedomosť o výpovedi a dôvod nesúhlasu s výpoveďou, či obrana proti vypovedaniu zmluvy, že musel
rýchlo hľadať nájomcu ďalšieho a bol krátky čas na nájdenie nového nájomcu, je irelevantná.

45. Zástupca žalobcu správne poukázal na to, že žalovaný sa snaží „chytiť“ úplne čohokoľvek, čo je
vidieť na jeho vyjadreniach. Viacero vecí, ktoré namietal, tak následne žalobca úplne vyvrátil. A čo sa
týka súhlasu so stavebnými úpravami, predsa stavebné úpravy jednoznačne vyplývajú z niekoľkýchustanovení zmluvy, že sa s nimi počíta, dokonca aj do akej výšky a dokonca žalovaný aj písomne
vyslovil súhlas k zmluve. Žalovaný následne uvádzal, že čo sa týka súhlasu so stavebnými úpravami,
tak to sa týka externých nákladov, ale čo sa týka interiéru, aké svetlá bude mať v daných prenajatých

priestoroch žalobca, aký nábytok a podobne, tak k tomu žiadny súhlas nedal. Súd však poznamenáva,
že je absurdné, aby žalovaný udeľoval súhlas k interiéru žalobcovi, a to aký nábytok a podobne, a takéto
dojednanie ani v zmluve nebolo dané a predsa je vecou nájomcu, ako si interiér zariadi.

46. Žalobca nenavrhoval žiadne dokazovanie, avšak žalovaný navrhoval výsluch osôb, ktorí konali ako

štatutárni zástupcovia za žalobcu v čase, keď došlo k uzavretiu zmluvy za účelom vyjadrenia sa k
prejavuvôlejednotlivýchstránačojednotlivýmiustanoveniamipredmetnejzmluvysiobezmluvnéstrany
vymienili. Žalobca s takýmto návrhom nesúhlasil. Považoval ho za nadbytočný a zároveň poukázal na
koncentračnú zásadu, v zmysle ktorej by súd už taký dôkaz nemal pripustiť. Súd daný dôkaz nevykonal
a zamietol návrh na vykonanie takéhoto návrhu na dokazovanie, a to jednak s poukazom na § 153 CSP,
nakoľko daný dôkaz bol navrhnutý na pojednávaní 16.02.2018, hoci žaloba bola podaná 09.05.2017

a vo veci boli nariadené pojednávania na 26.10.2017 a 18.01.2018, teda súd má za to, že žalovaný
mal dostatok času na navrhnutie takéhoto dôkazu a jednak súd má za to, že dané vykonanie dôkazu
je nadbytočné, nehospodárne a neefektívne, a to aj s poukazom na zásadu nielen hospodárnosti,
ale aj zásadu rýchlosti, nakoľko bola uzatvorená zmluva medzi dvoma profesionálnymi podnikajúcimi
subjektmi, a to medzi dvoma právnickými osobami, t.j. žalobcom a žalovaným. Zmluva bola riadne

uzatvorená, riadne dojednaná a tvrdenie žalovaného, že zmluva bola koncipovaná so všetkým tak,
že sa počítalo, že zmluvný vzťah bude trvať minimálne 10 rokov, tak takéto tvrdenie žalovaného je
neakceptovateľné, pretože zo zmluvy hoci vyplýva, že bola dojednaná zmluva na 10 rokov, takže nie
ani minimálne na 10 rokov ako tvrdil žalovaný, ale na 10 rokov s tým, že boli dojednania aj pre prípadné
predčasné ukončenie zmluvy, pričom toto predčasné ukončenie zmluvy bolo dojednané vo viacerých

článkoch zmluvy. Teda zmluvnými stranami bolo počítané aj s možnosťou prípadného ukončenia,
predčasného ukončenia zmluvy, a to nielen zo strany žalovaného, ale aj zo strany žalobcu. Zároveň boli
zmluvné dojednania ako postupovať pre prípad predčasného ukončenia zmluvy. Teda neobstojí tvrdenie
žalovaného, že vôľa strán bola minimálne na 10 rokov bez nejakej možnosti ukončenia, resp. možnosť
predčasného ukončenia zmluvy z nejakého konkrétneho dôvodu ako je technický problém a podobne

(ako tvrdil žalovaný). Pokiaľ strany možnosť predčasného ukončenia zmluvy chceli vzťahovať iba na
konkrétne dôvody, predsa mali to do zmluvy riadne zakomponovať, a to aj s poukazom na povahu a
postavenie subjektov zmluvných strán, t.j. dve právnické podnikajúce osoby. Súd zároveň nepovažoval
za potrebné vypočuť svedka za účelom preukázania skutočného prejavu vôle, nakoľko predsa žalobca
aj žalovaný v priebehu konania, resp. pred podaním žalobného návrhu mali dojednané osobné stretnutia

a nedošlo k žiadnemu urovnaniu ich sporu. Žalobca aj mimosúdne zotrval na svojom presvedčení o
prejave vôle a žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia o inej vôli, pričom jeho tvrdenia sú rozporné, ako
vyššie vyplýva a je uvedené.

47. Súd poukazuje na rozporné tvrdenia žalovaného, keď na jednej strane tvrdil, že chcel rokovať o

skončení dohodou, ale na druhej strane oznámil žalobcovi, že okamžite zrušuje zmluvu. Taktiež na
jednej strane tvrdil, že nedal žiadny súhlas so stavebnými úpravami, na druhej strane priamo v zmluve
je zakotvený súhlas so stavebnými úpravami a potom ešte aj samostatnou dohodou. Následne tvrdil,
že nedal súhlas s úpravami interiéru, ale predsa to je vecou nájomcu, aký nábytok a akým spôsobom si
zariadi interiér. Zároveň súd poukazuje, že pokiaľ žalovaný uvádza, že má nejaké náklady s vyprataním,

predsa žalobca dal výpoveď a žalobca vyzval žalovaného na prevzatie priestorov. A žalovaný bol ten,
ktorý neposkytol súčinnosť, pretože sa nedostavil na daný deň ako bol vyzvaný žalobcom a žalobca
priamovyzvalžalovaného,abyoznámil,pokiaľmunavrhovanýtermínnevyhovuje.Žalovanýpokiaľtvrdil,
že oznámil, že ten termín mu nevyhovuje, toto ničím nepreukázal. Pokiaľ žalovaný poukazoval na čl. 8,
bod 3 zmluvy, že mohol zamedziť prístup žalobcovi, táto skutočnosť je irelevantná, nakoľko žalovaný

mal takúto možnosť a bolo jeho vecou, či toto zmluvné ujednanie využije alebo nie. Čo sa týka tvrdenia
žalovaného o nejakých ďalších stavebných úpravách po odovzdaní priestorov, súd predsa poukazuje na
článok 5, bod 2 zmluvy, podľa ktorého po skončení nájmu odovzdá nájomca prenajímateľovi priestory v
stave, v akom ich prevzal s prihliadnutím na mieru obvyklého opotrebenia a jednak s prihliadnutím na
uskutočnené vonkajšie, ako aj vnútorné stavebné úpravy uskutočnené v zmysle zmluvy. Ak žalovaný

tvrdí, že musel vypratať priestory a teda mu vznikli náklady s tým spojené a predložil doklady o
demolačných prácach, predložené doklady nemožno akceptovať, pretože tieto doklady nepreukazujú,
o aké demolačné práce ide a zároveň predsa nemožno demolačné práce akceptovať ako vypratanie,
a to s poukazom aj na odsúhlasené stavebné úpravy vykonané žalobcom. Teda žalobca nebol povinnýdané priestory dať do pôvodného stavu s poukazom na odsúhlasené stavebné úpravy a na dojednanie
v zmysle článku 5, bod 2 Zmluvy. Pokiaľ žalovaný uvádzal nejaké náklady, ktoré mu vznikli, nevzniesol v
konaní žiadny procesný návrh, nepodal žiadnu vzájomnú žalobu, žiadny zápočet a náklady, ktoré tvrdil,

nie sú nákladmi vypratania v zmysle zmluvy. Dokonca ani na výzvu súdu, pričom žalovaný je zastúpený
advokátom, takže nebolo potrebné poučovať o procesných právach. Ak žalovaný poukazoval na čl. 5,
bod 4 Zmluvy, že nebol daný súhlas, tak predsa daný súhlas bol daný, a to minimálne v čl. 4, bod 2
zmluvy. Súd zároveň zdôrazňuje, že žalovaný nedal platnú výpoveď ani iný spôsob ukončenia zmluvy,
pretože tá už bola platne daná zo strany žalobcu.

48.Pokiaľžalobcaplatilstavebnéúpravyaztohodôvodubolodojednanénižšienájomnétýmspôsobom,
že sa z dojednaného nájomného odpočítavala suma ako započítanie a bolo to rozpočítané na 10
rokov, tým, že došlo k predčasnému ukončeniu zmluvy výpoveďou zo strany žalobcu, tak žalobca
správne vypočítal výšku, ktorú si uplatnil voči žalovanému ako rozdiel medzi cenou stavebných úprav
a mesačným započítaním s prihliadnutím na výšku nájomného, ktorý bol žalobca povinný žalobcovi

zaplatiť, t.j. do skončenia výpovednej lehoty, t.j. do 31.03.2017. Súd zdôrazňuje, že žalovaný výslovne
pred súdom potvrdil, že čo sa týka stavebných úprav vo výške 52.141,- Eur, tak žalovaný tieto
nespochybnil a dokonca potvrdil, že táto suma je správna, a že skutočne bola vynaložená na stavebné
úpravy. Žalobca a aj žalovaný zhodne uviedli, že dohodnuté nájomné bolo ponížené mesačne o sumu
474,01 Eur, keďže tento zápočet bol rozpočítaný na 10 rokov s poukazom na použitie, na náklady

ohľadom stavebných úprav. Keďže zmluva bola predčasne ukončená o 18 mesiacov skôr, žalobca si
voči žalovanému uplatnil daný nárok. Tvrdenie žalovaného, že zmluva bola nastavená na 10 rokov,
aj keď bola možnosť zmluvu ukončiť skôr, tak v takom prípade malo byť rokovanie ohľadom dohody
v zmysle čl. 8, bod 5 a k tomu nedošlo, preto neuznali ani platnosť výpovede, tak takéto tvrdenie je
neopodstatnené a bez právneho základu, pretože možnosť ukončiť zmluvu predčasne bola skutočne

daná a bolo preukázané, že žalobca sa snažil o rokovanie ohľadom dohody v zmysle čl. 8 zmluvy, ale
k rokovaniu nedošlo, a teda ani k uzatvoreniu dohody nedošlo.

49. Vykonaným dokazovaním v zmysle § 191 CSP súd posúdil nárok žalobcu za opodstatnený, pričom
konal v súlade s platne uzavretou zmluvou a platne vypovedal zmluvu (z akéhokoľvek dôvodu) a

správne vypočítal žalovanú istinu s poukazom na výpočet vyššie uvedený. Ukončenie zmluvy zo strany
žalovaného je neplatné a dané až po výpovedi žalobcom. Prejav vôle vyplýva zo zmluvy a bol potvrdený
oboma zmluvnými stranami - právnickými osobami, ide o obchodno-záväzkový vzťah a obe strany sú
rovné, nejde o žiadnu z nich ako o slabšiu stranu. Iná vôľa tvrdená žalovaným nebola preukázaná,
ani z ničoho nevyplýva, ani zo zmluvy, ktorú riadne potvrdil svojim podpisom. Dôvody neakceptovania

výpovede sú irelevantné.

50. Podľa § 365 ods.1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.

51. Podľa § 369 Obchodného zákonníka
(1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si
splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

(2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe,
ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
(3) Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z
omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

52. Podľa § 1 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.
(1)SadzbaúrokovzomeškaniasarovnázákladnejúrokovejsadzbeEurópskejcentrálnejbankyplatnejk
prvémudňupríslušnéhokalendárnehopolrokaomeškaniazvýšenejoosempercentuálnychbodov;takto
určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
(2) Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky

z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej
k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z
omeškania platí počas celej doby omeškania.53. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od 14.07.2017, pričom súd posúdil, že žalovaný je so splnením
záväzku zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu v omeškaní, pričom žaloba bola doručená žalovanému dňa
13.06.2017, teda žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania pred dátumom, než si uplatnil, t.j. od

nasledujúceho dňa po doručení žaloby s poukazom na ustanovenie Obchodného zákonníka, avšak
súd je viazaný žalobou a rozsah uplatneného nároku súd nemôže prekročiť, preto súd priznal úroky z
omeškania žalobcovi tak, ako si uplatnil, t.j. od 14.07.2017, a to vo výške, ktorá je v súlade s platnými
právnymi predpismi, pričom výšku úrokovej sadzby osobitne nedokazoval s poukazom na ustanovenie
CSP.

54. Podľa § 255 CSP
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

55. Podľa § 256 CSP
(1) Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
(2) Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto
trov protistrane.

56. Podľa § 262 ods.1 a 2 CSP
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

57. Súd analogicky aplikoval v § 255 s § 256 CSP, v zmysle ktorých posúdil pomer úspechu a neúspechu
strán konania, nakoľko žalobca bol plne úspešný v istine, ktorá mu bola priznaná s tým, že v časti zobral
žalobu späť, pričom v tej časti bol neúspešný, pretože zastavenie konania, či zamietnutie procesne
zavinil žalobca, a preto súd posúdil pomer úspechu a neúspechu tak, že úspech žalobcu bol 93,18%,
keďže pôvodne si uplatnil sumu 6.953,39 Eur a neúspešný bol v rozsahu 6,82%, čo je v podstate úspech

žalovaného, keďže žalobcovi bola priznaná suma 6.479,38 Eur. Teda čistý úspech žalobcu je 86,36%, t.j.
93,18% - 6,82%. Na základe toho súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému
v rozsahu 86,36% vzhľadom na jeho čistý úspech v konaní, s tým, že o výške náhrady trov konania súd
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle § 262 CSP.

58. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)
Podľa § 365 CSP

1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).