Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 27, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/168/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117215401
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5117215401.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: EBONA,
s.r.o., so sídlom Kuzmányho 18, 010 01 Žilina, IČO: 36 306 665, zastúpenému právnym zástupcom
JUDr. Pavlom Gombíkom, advokátom, so sídlom A. X, XXX XX F., v konaní o zaplatenie 6.953,39 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/127/2017-159
zo dňa 16. februára 2018 vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 6.479,38 Eur s
príslušenstvom a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/127/2017-159 zo dňa 16. februára 2018 v napadnutom
výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 6.479,38 Eur s príslušenstvom a v závislom
výroku o nároku na náhradu trov konania, podľa ktorého sa žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov
konania voči žalovanému v rozsahu 86,36%, p o t v r d z u j e.
Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd v poradí prvým výrokom konanie o zaplatenie sumy vo výške
474,01 Eur zastavil. V poradí druhým výrokom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
sumu vo výške 6.479,38 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 6.479,38 Eur

od 14.07.2017 až do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Tretím
výrokom žalobný návrh v časti uplatnených úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 474,01 Eur
od 14.07.2017 do zaplatenia zamietol. V poradí štvrtým výrokom žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalovanému v rozsahu 86,36% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
2. V odôvodnení svojho rozsudku okresný súd poukázal na žalobu žalobcu zo dňa 04.05.2017, doplnenú
a opravenú podaním zo dňa 18.09.2017, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 6.953,39 Eur spolu s

úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 6.953,39 Eur od 14.07.2017 a trov konania, na
tom skutkovom tvrdení, že žalobca a žalovaný dňa 13.09.2008 uzatvorili Zmluvu o nájme nebytových
priestorov, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného prenechať nebytové priestory v administratívnej
budove Centrum 18/23, Považská Bystrica - miestnosti na prízemí o celkovej výmere 198,4 m2 do
užívania žalobcovi a záväzok žalobcu využívať nebytové priestory na obchodnú a administratívnu
činnosť v zmysle predmetu svojho podnikania a platiť dohodnuté nájomné. Žalobca a žalovaný dňa
10.07.2009 uzatvorili Dohodu o odsúhlasení stavebných úprav vykonaných nájomcom na vonkajšej

časti budovy, v ktorej odsúhlasili stavebné úpravy na vonkajšej časti budovy vo výške 52.141 Eur a
mesačný zápočet pohľadávky žalobcu od 01.08.2009 do 30.09.2018 za vykonané stavebné úpravy vo
výške 474,01 Eur. Žalobca listom zo dňa 14.12.2016 ukončil zmluvu výpoveďou s tým, že sa nájomný
vzťah skončí ku dňu 31.03.2017, čo však žalovaný odmietol akceptovať. Napriek snahe žalobcu odohodu, či osobné stretnutie, k tomu nedošlo a aj písomný návrh na uzatvorenie dohody o vysporiadaní
výdavkov zo strany žalovaného bol odmietnutý. Žalobca listom zo dňa 16.03.2017 požiadal žalovaného
o súčinnosť pri odovzdávaní nebytových priestorov a interiérového zariadenia, čo tiež bolo zo strany

žalovaného odmietnuté. Dňa 31.03.2017, kedy bol žalobca prítomný v nebytových priestoroch, ktoré
boli vypratané a pripravené na odovzdanie, sa žalovaný nedostavil, čím zmaril odovzdanie nebytových
priestorov. Žalobca žalovanému uhradil nájomné podľa zmluvy za mesiac október 2008 až február
2017 a náklady na stavebné úpravy nebytových priestorov, ktoré vynaložil žalobca, sa započítavali v
zmysle uvedenej dohody na mesačné nájomné vo výške 474,01 Eur od augusta 2009 do 02/2017.

Nájomný vzťah sa skončil dňom 31.03.2017 a žalobcovi tak zostáva uhradiť žalovanému nájomné vo
výške za marec 2017 vo výške 2.052,70 Eur. Keďže podľa dohody o stavebných úpravách mal mesačný
zápočet pohľadávky nájomcu trvať do septembra 2018 a bol ukončený 02/2017 a keďže úhradu za
03/2017 žalobca nevykonal, žalovanému tak zostalo uhradiť žalobcovi sumu vo výške 9.006,09 Eur,
ktorá predstavuje rozdiel medzi cenou stavebných úprav vo výške 52.141 Eur a súčinom vykonaného
mesačného započítania s počtom mesiacov za obdobie 08/2009 až 02/2017, t.j. 52.141 Eur - (91x474,01

Eur)=9.006,09Eur.Vzhľadomnato,ženájomnývzťahzozmluvysaskončildňa31.03.2017anájomcovi
zostáva uhradiť nájomné za marec 2017 vo výške 2.052,70 Eur, ktoré si žalobca týmto započítava voči
dlžnej sume žalovaného, t.j. 9.006,09 Eur - 2.052,70 Eur = 6.953,39 Eur, žalobca sa domáha zaplatenia
danej sumy.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe potvrdil uzatvorenie nájomnej zmluvy, ako aj dohody o

stavebných úpravách, podľa čoho žalovaný ako prenajímateľ vzhľadom na omeškanie žalobcu ako
nájomcu o viac ako 10 kalendárnych dní s platbou za mesiac marec 2017, teda od 22.03.2017 až
do zaplatenia dlžnej sumy, bol oprávnený zamedziť žalobcovi prístup do predmetu nájmu, ako aj
vypratať nájomcu na jeho náklady z predmetu nájmu. Napriek tomu sa žalovaný pokúšal o rokovanie so
žalobcom o relevantnom ukončení zmluvného vzťahu, avšak bezvýsledne. Uviedol, že žalobca odmietal

zaplatiť platbu za mesiac marec 2017. Situácia navodená zo strany žalobcu bola pre žalovaného
ako prenajímateľa absolútne neprijateľná, vytvárala mu stratu, nezostala žalovanému iná možnosť,
ako okamžite ukončiť so žalobcom zmluvný vzťah podaním zo dňa 18.04.2017. Zároveň žalovaný
vyzval žalobcu na odovzdanie prenajatých priestorov v termíne do 15.05.2017. Na základe toho sa k
žalovanému dostavil zástupca žalobcu dňa 05.05.2017, ktorý priniesol len jeden kus kľúča od vstupných

dverí do predmetu nájmu. V uvedený deň bol ešte vykonaný odpis stavu elektromera. Keďže žalobca
zotrvával na neochote odovzdať žalovanému predmet nájmu, tak žalovaný vyčkal do ním stanoveného
termínu na relevantné odovzdanie priestorov do 15.05.2017 a po uvedenom termíne žalovaný začal s
vypratávaním žalobcu na jeho náklady z predmetu nájmu, pričom žalovaný uviedol, že presnú výšku
nákladov na vypratanie predloží súdu po obdržaní vyúčtovania všetkých prác s tým spojených. Žalovaný

mal za to, že žalobca podal predmetnú žalobu predčasne a žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu
neuznáva a zároveň žalobca svojím postupom vyvolal na strane žalovaného len ďalšie náklady.
4. V podaní zo dňa 25.08.2017 žalovaný poukázal na to, že dlžná suma, ktorú žalobca nezaplatil
za mesiac marec 2017, je vo výške 2.466,71 Eur a nie 2.052,70 Eur, ako to tvrdí žalobca. Uvedená
suma 2.466,71 Eur je totiž taká istá, akú žalobca zaplatil žalovanému za mesiac február 2017, ako

aj za január 2017, pričom táto suma vyplýva zo zmluvy o nájme nebytových priestorov. Žalovaný
trval na tom, že v notárskej zápisnici neboli pravdivé tvrdenia, že nebytové priestory boli vypratané a
pripravené na odovzdanie, pričom konateľ žalovaného vraj dňa 30.03.2017 osobne informoval Ing. J.
V., že požadovaný termín na odovzdanie priestorov, a to deň 31.03.2017 mu nevyhovuje, napriek tomu
však 31.03.2017 bez vedomia a prítomnosti žalovaného bola spísaná predmetná notárska zápisnica.

Žalovaný k svojmu podaniu pripojil faktúru na sumu 662,87 Eur, faktúru na sumu 1.392,80 Eur,
výdavkové pokladničné doklady, cenovú ponuku na vypratanie priestorov spoločnosti žalovaného po
ukončení užívania Prima bankou Považská Bystrica zo dňa 15.06.2017, rozpis prác, faktúra č. 201705,
vystavená žalovaným žalobcovi na sumu 5.255,67 Eur za demontážne a búracie práce realizované
firmou Betto, s.r.o. a výpisy z účtu a výpoveď nájomnej zmluvy z 12.01.2017.

5. Okresný súd poukázal na to, že žalobca na pojednávaní dňa 18.01.2018 zobral žalobu v časti späť
vo výške 474,01 Eur a z toho dôvodu žiadal zaviazať žalovaného na sumu 6.479,38 Eur, a teda zobral
aj úroky z omeškania z danej sumy späť. K čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo až po začatí prvého
pojednávania, pričom okresný súd dotazoval žalovaného, či súhlasí s daným čiastočným späťvzatím.
Žalovaný nesúhlasil, avšak okresný súd posúdil, že dôvod jeho nesúhlasu je neopodstatnený, pretože

ako dôvod uviedol, že čaká, že žalobca zoberie v celom rozsahu žalobu späť, a preto nesúhlasí s týmto
späťvzatím. S poukazom na uvedené skutočnosti a za aplikácie ust. § 144, § 146 § 146 CSP konanie o
zaplatenie sumy vo výške 474,01 Eur zastavil. Vzhľadom na to, že žalobca zobral žalobu o zaplateniesumy vo výške 474,01 Eur späť a v tej časti bolo konanie zastavené, okresný súd žalobný návrh v časti
uplatnenýchúrokovzomeškaniavovýške9%ročnezdanejsumyod14.07.2017dozaplateniazamietol.
6. Okresný súd poukázal na vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav, ktorý za aplikácie Čl. 8,

Čl. 4, § 151, § 186 ods. 2 veta prvá CSP v spojení s § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka, rozhodnými
zmluvnými dojednaniami, § 365 ods. 1, § 369 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády
SR č. 21/2013 Z.z., bol zhodnotený postupom podľa ust. § 191 CSP so záverom dôvodnosti žaloby
žalobcu v časti o zaplatenie 6.479,38 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 14.07.2017 do zaplatenia.
7. Okresný súd mal nepochybne preukázané, že žalobca ako nájomca a žalovaný ako prenajímateľ

uzatvorili dňa 13.09.2008 Zmluvu o nájme nebytových priestorov (ďalej len ,,zmluva“) a
predmetom nájmu boli nebytové priestory v administratívnej budove Centrum 18/23, Považská Bystrica,
vo vlastníctve žalovaného, a to miestnosti na prízemí o celkovej výmere 198,4 m2. Účel nájmu bol
dohodnutý tak, že nájomca bude využívať nebytové priestory na obchodnú a administratívnu činnosť v
zmysle svojho predmetu podnikania a bola dohodnutá aj doba nájmu na dobu 10 rokov od 01.10.2008
do 30.09.2018. V čl. IV. zmluvy bola dohodnutá výška nájomného a úhrada za služby spojené s nájmom

a spôsob ich úhrady. K zmluve bol uzatvorený dodatok č. 1, dodatok č. 2 a dodatok č. 3.
8. Podľa čl. VII. bod 3. zmluvy, prenajímateľ a nájomca môžu zmluvu o nájme kedykoľvek skončiť na
základe vzájomnej písomnej dohody.
9. Podľa čl. VII. bod 4. zmluvy, ktorákoľvek zo zmluvných strán môže ukončiť zmluvu jednostrannou
písomnou výpoveďou s dohodnutou 3-mesačnou výpovednou lehotou, ktorá začína plynúť prvým dňom

nasledujúceho kalendárneho mesiaca po doručení výpovede druhej zmluvnej strane.
10. Okresný súd mal zistené, že žalobca listom zo dňa 14.12.2016 zaslal žalovanému výpoveď nájomnej
zmluvy, a to v zmysle čl. VII. bod 4. nájomnej zmluvy s tým, že výpovedná lehota v trvaní tri mesiace
začne plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Medzi stranami konania bolo
nesporné, že výpoveď bola doručená v decembri 2016. Žalovaný neakceptoval výpoveď a chcel zmluvu

ukončiť dohodou, čo odôvodnil tým, že bolo treba vysporiadať celú vec a bolo treba vysporiadať sa
finančne, ale aj ohľadom uvoľnenia priestorov, ktoré boli účelovo riešené. Následne žalovaný listom
zo dňa 18.04.2017 ukončil nájomný vzťah s okamžitou platnosťou, pričom dané podanie označil ako
výpoveď nájomnej zmluvy. V danom liste poukázal na čl. VII. bod 2. nájomnej zmluvy a zároveň žiadal
žalobcu o odovzdanie prenajatých priestorov v stave, v akom ich prevzal, a to najneskôr do 15.05.2017.

K tomuto listu však predchádzalo podanie žalovaného zo dňa 22.03.2017, v ktorom žalovaný žalobcovi
oznámil, že s navrhovaným odovzdávaním priestorov nesúhlasí a podľa jeho názoru nájomný vzťah
nekončí dňa 31.03.2017, ale trvá ďalej a bude ukončený až po vzájomnej dohode zmluvných strán v
zmysle bodu VII. 3. nájomnej zmluvy.
11. Okresný súd poukázal na to, že žalobca ako prvý ukončil zmluvu výpoveďou s poukazom na čl.

VII. bod 4. zmluvy, pričom žalobca jednoznačne uviedol, z akého dôvodu ukončuje zmluvu a bolo
nepochybné medzi stranami, že daná výpoveď bola doručená žalovanému v decembri 2016, z ktorého
dôvodu začína plynúť prvým dňom nasledujúceho kalendárneho mesiaca po doručení výpovede druhej
zmluvnej strane 3-mesačná výpovedná lehota, a to od 01.01.2017. Okresný súd posúdil, že došlo k
platnej výpovedi, a preto následné ukončenie nájomnej zmluvy zo strany žalovaného považoval za

neopodstatnené. Zároveň mal za to, že konanie žalovaného bolo ohľadom ukončenia nájomnej zmluvy
účelové a špekulatívne, nakoľko po doručení výpovede nájomnej zmluvy zo strany žalobcu žalovaný
oznámil žalobcovi, že má za to, že nájomná zmluva naďalej trvá a žiadal ukončiť zmluvu dohodou a
keď žalobca toto neakceptoval, tak následne oznámil žalobcovi, že zmluvu okamžite zrušuje. Pokiaľ k
dôvodu tohto postupu žalovaný uviedol, že zmluva bola dohodnutá na 10 rokov a bolo potrebné vyriešiť

danú vec s tým, že predsa dané priestory v takom krátkom čase nebolo možné ďalej prenajať, toto podľa
okresného súdu nemohol byť dôvod neakceptácie výpovede. Aj keď bola zmluva dojednaná na 10 rokov
a z toho dôvodu bola dohoda aj o výške nájomného tak, ako vyplývala z nájomnej zmluvy, predsa obidve
zmluvné strany ako podnikajúce osoby v postavení právnických osôb prejavili vôľu zmluvu písomne
uzavrieť a prípadné iné ústne dojednania sú irelevantné, keďže zmluva bola uzatvorená písomne a

akékoľvek zmeny a doplnky zmluvy je možné vykonať len formou písomného dodatku v zmysle čl. IX.
bod 5. zmluvy. Obidve strany dojednali v zmluve aj prípadné predčasné ukončenie zmluvy, takže pre
daný prípad museli počítať s rizikom predčasného ukončenia zmluvy, a to predovšetkým v zmysle čl.
VIII. bod 5. zmluvy, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli, že v prípade predčasného ukončenia
nájmu z akéhokoľvek dôvodu a ktoroukoľvek zmluvnou stranou, uzatvoria dohodu o vysporiadaní

výdavkov vynaložených nájomcom na modernizáciu, rekonštrukciu a stavebné úpravy predmetu nájmu,
ako aj o vysporiadaní zostatku pohľadávky, ktorá bola predmetom refakturácie a následného zápočtu
s nájomným. Z uvedeného vyplývalo, že mohol byť akýkoľvek dôvod na vypovedanie zmluvy, čo
žalobca v rámci zmluvného dojednania využil a zmluvu vypovedal. S námietkou žalovaného, že nebolžiadny dôvod na vypovedanie zmluvy, sa okresný súd nestotožnil, pretože z obsahu zmluvy vyplýval
akýkoľvek dôvod bez ohľadu na jeho opodstatnenosť na vypovedanie zmluvy, a to ktorákoľvek strana
jednostrannou písomnou výpoveďou.

12. Pokiaľ žalovaný navrhoval výsluch osôb, ktoré konali ako štatutárni zástupcovia za žalobcu v
čase, keď došlo k uzavretiu zmluvy za účelom vyjadrenia sa k prejavu vôle jednotlivých strán a čo si
jednotlivými ustanoveniami predmetnej zmluvy obe zmluvné strany vymienili, tak okresný súd návrh
na vykonanie takéhoto dokazovania zamietol, a to jednak s poukazom na § 153 CSP, nakoľko daný
dôkaz bol navrhnutý na pojednávaní 16.02.2018, hoci žaloba bola podaná 09.05.2017 a vo veci boli

nariadené pojednávania na 26.10.2017 a 18.01.2018, teda žalovaný mal dostatok času na navrhnutie
takéhoto dôkazu a jednak mal za to, že dané vykonanie dôkazu je nadbytočné, nehospodárne a
neefektívne, a to aj s poukazom na zásadu nielen hospodárnosti, ale aj zásadu rýchlosti, nakoľko
bola uzatvorená zmluva medzi dvoma profesionálnymi podnikajúcimi subjektmi, a to medzi dvoma
právnickými osobami, t.j. žalobcom a žalovaným. Zmluva bola riadne uzatvorená, pričom predčasné
ukončenie zmluvy bolo dojednané vo viacerých článkoch zmluvy a zároveň boli zmluvné dojednania ako

postupovať pre prípad predčasného ukončenia zmluvy. Zároveň nepovažoval okresný súd za potrebné
vypočuť svedka za účelom preukázania skutočného prejavu vôle, nakoľko predsa žalobca aj žalovaný
v priebehu konania, resp. pred podaním žalobného návrhu mali dojednané osobné stretnutia a nedošlo
k žiadnemu urovnaniu ich sporu.
13.Okresnýsúdmalpreukázané,žežalobcažiadalžalovanéhoosúčinnosťpriodovzdávanínebytových

priestorov a interiérového zariadenia listom zo dňa 16.03.2017 a žalovaný na danú žiadosť o súčinnosť
reagoval listom zo dňa 22.03.2017, v ktorom potvrdil doručenie danej žiadosti dňa 21.03.2017 s tým, že s
navrhovaným odovzdaním priestorov nesúhlasí a trvá na tom, že nájomný vzťah neskončil, ale trvá ďalej
a že bude ukončený až po vzájomnej dohode zmluvných strán. Následne na to bola spísaná Notárska
zápisnica dňa 03.04.2017 notárom JUDr. Jánom Hamarom v X. B. N 158/2017, Nz 11097/2017 (č.l. 20

obsahu spisu), a to ako osvedčenie inej skutočnosti, podľa ktorej notár osvedčil, že dňa 31.03.2017 o
14.45 hod. sa dostavil na miesto samé, kde bol prítomný aj Ing. J. V. ako zamestnanec poverený na
zastupovanie, ktorý sa preukázal poverením zo dňa 30.03.2017. Nebytové priestory boli vypratané a
pripravené na odovzdanie. Počas prítomnosti notára sa do nebytových priestorov nedostavila žiadna
osoba za účelom prevzatia nebytových priestorov. Okresný súd mal preukázaný odovzdávací/preberací

protokol až z 05.05.2017, kde nájomca ako odovzdávajúci žalovanému ako preberajúcemu odovzdal
jeden kľúč od vstupných dverí do pobočky, pričom na danom protokole je uvedený aj stav merača ku
dňu odovzdania (č.l. 37 obsahu spisu). Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobca neodovzdal riadne priestory
a pri osobnom stretnutí odmietol odovzdať kľúče okrem jedného kľúča, tak okresný súd poukázal na
vyjadrenie v písomnej forme Ing. J. V. zo dňa 18.05.2017 ako poverenej osoby žalobcom na odovzdanie

priestorov, ktorý v tomto vyjadrení prehlásil, že 31.03.2017 sa dostavil do administratívnej budovy na
adrese Centrum 18/23 v Považskej Bystrici za účelom odovzdania nebytového priestoru plus všetkých
kľúčov v počte 46 kusov a prenajímateľ p. A. sa nedostavil a dňa 05.05.2017 sa opäť dostavil na
naliehanie p. A. do administratívnej budovy na danej adrese za účelom odovzdania všetkých kľúčov v
počte 46 kusov, avšak p. A. si prevzal len jeden kľúč od vstupu do pobočky. Zvyšných 45 kusov odmietol

prevziať. Teda išlo o rozporné tvrdenie medzi konateľom žalovaného a poverenou osobou žalobcu Ing.
J. V., avšak bolo nepochybné, že minimálne dňa 31.03.2017 žalovaný neposkytol súčinnosť žalobcovi
na prevzatie priestorov. Pokiaľ žalovaný uvádzal, že žalobca bol v omeškaní s úhradou nájomného za
marec 2017, a preto by mal žalobca hradiť sankciu za omeškanie, táto nebola predmetom tohto konania,
nebola ani požadovaná na započítanie, preto okresný súd sa týmto nezaoberal.

14. Okresný súd mal preukázané, že žalobca listom doručeným žalovanému 02.03.2017 doručil návrh
na uzatvorenie Dohody o vysporiadaní záväzkov spolu s dohodou o vysporiadaní výdavkov, pričom
žalobca požiadal žalovaného o podpísanie danej dohody a spätné zaslanie. K uzavretiu danej dohody
však nedošlo.
15. Pokiaľ žalovaný trval na tom, že nájomca, t.j. žalobca, mal odovzdať priestory v stave, v akom

ich prevzal a v prípade, že ich žalobca nevyprace, tak žalovaný je oprávnený ich vypratať na náklady
žalobcu a zároveň predložil faktúru, ktorú vystavil žalobcovi na sumu 5.255,67 Eur, a to 21.06.2017, číslo
faktúry 201705 (čl. 62 obsahu spisu), z ktorej vyplývalo, že žalovaný fakturoval žalobcovi demontážne
a búracie práce realizované firmou Betto, s.r.o., pristavenie, odvoz a manipulácia VKK a demontáž,
odvoz a uskladnenie radiátorov, demontáž steny so závesným WC, demontáž svietidiel od dodávateľa

F. U., splatnosť faktúry bola stanovená na 01.07.2017, tak okresný súd zdôraznil, že žalovaný v konaní
nevzniesol žiadny procesný návrh, avšak uviedol, že predložené doklady nebolo možno akceptovať,
pretože tieto doklady nepreukázali, o aké demolačné práce ide a zároveň nebolo možné demolačné
práce akceptovať ako vypratanie, a to s poukazom aj na odsúhlasené stavebné úpravy vykonanéžalobcom. Teda žalobca nebol povinný dané priestory dať do pôvodného stavu s poukazom na
odsúhlasené stavebné úpravy a na dojednanie v zmysle čl. V. bod 2. zmluvy.
16. Okresný súd mal preukázané, že dňa 10.07.2009 bola uzatvorená medzi zmluvnými stranami

Dohoda o odsúhlasení stavebných úprav vykonaných nájomcom na vonkajšej časti budovy Centrum
18/23, Považská Bystrica (čl. 12 obsahu spisu). Podľa bodu 2. tejto dohody prenajímateľ a nájomca v
nadväznosti na čl. IV. ods. 2. zmluvy odsúhlasili stavebné úpravy na vonkajšej časti administratívnej
budovy v celkovej výške 52.141 Eur, ktoré pozostávajú z úprav tak, ako sú špecifikované v danej
dohode. Podľa bodu 3. tejto dohody výška mesačného zápočtu pohľadávky nájomcu od 01.08.2009

do 30.09.2018 v zmysle zmluvy čl. IV. bod 2. za vykonané stavebné úpravy je výška 474,01 Eur. Z
uvedeného vyplývalo, že žalovaný výslovne súhlasil s uskutočnením modernizácie, rekonštrukcie a
stavebných úprav v danom rozsahu tak, ako vyplývalo zo zmluvy a z dohody.
17. Okresný súd uzavrel, že nájomca, t.j. žalobca, vykonal stavebné úpravy a rekonštrukcie prenajatých
priestorov na základe písomného súhlasu prenajímateľa, pričom tento súhlas bol daný jednak zmluvou
o nájme, a to v čl. VIII. bod 4., podľa ktorého prenajímateľ súhlasí s uskutočnením modernizácie

a rekonštrukcie a stavebných úprav investičného charakteru vnútorných prenajatých nebytových
priestorovnavlastnénákladynájomcupodľasvojichpotriebprevýkončinnostivzmyslesvojhopredmetu
podnikania a jednak dohodou o odsúhlasení stavebných úprav vykonaných nájomcom na vonkajšej
časti budovy. Náklady na stavebné úpravy vonkajšej časti administratívnej budovy boli zohľadnené pri
stanovení výšky nájomného. Pokiaľ žalovaný uvádzal, že čo sa týka súhlasu so stavebnými úpravami,

tak to sa týka externých nákladov, ale čo sa týka interiéru, aké svetlá bude mať v daných prenajatých
priestoroch žalobca, aký nábytok a podobne, tak k tomu žiadny súhlas nedal, okresný súd poznamenal,
že je absurdné, aby žalovaný udeľoval súhlas k interiéru žalobcovi, a to aký nábytok a podobne, a takéto
dojednanie ani v zmluve nebolo dané a predsa je vecou nájomcu, ako si interiér zariadi.
18. K poukazu žalovaného, že žalobca mu nezaplatil nájomné za 03/2017 riadne a včas, sa okresný

súd stotožnil, nakoľko žalobca zaplatil iba do 02/2017, hoci bol povinný zaplatiť aj za 03/2017, keďže
výpovedná lehota uplynula až dňa 31.03.2017. Žalobca hoci nesprávne postupoval, keď nezaplatil
nájomné za 03/2017, toto nájomné zohľadnil a započítal pri konečnom vyúčtovaní. V tejto súvislosti
okresný súd podotkol, že žalovaný nevyužil voči žalobcovi čl. VIII. bod 3. zmluvy, a ak žalobca
dal výpoveď zo zmluvy, nebol už ani dôvod ukončenia zmluvy zo strany žalovaného. Okresný súd

nepovažoval postup žalobcu za dôvod pre vypovedanie zmluvy zo strany žalovaného, či neplatnosť
výpovede žalobcu.
19. Okresný súd posúdil, že žalobca si správne uplatnil žalovanú istinu po čiastočnom späťvzatí, a to vo
výške6.479,38Eur,nakoľkovzmyslezmluvyadohodyostavebnýchúpraváchkudňuukončeniazmluvy
bola celková výška zostávajúcich nákladov vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi cenou stavebných

úprav, t.j. 52.141 Eur a súčinom vykonaného mesačného započítania s počtom mesiacov za obdobie
august 2009 - február 2017, t.j. 52.141 Eur - (91 x 474,01 Eur) = 9.006,09 Eur, pričom žalobca mal za
marec 2017 zaplatiť nie 2.052,70 Eur, ale 2.526,71 Eur. Z toho dôvodu, s poukazom na daný zápočet
zo sumy 9.006,09 Eur - 2.526,71 Eur = suma 6.479,38 Eur.
20. Okresný súd uzavrel, že bolo nesporné, že výpoveď bola doručená v mesiaci december 2016

a 31.03.2017 uplynula výpovedná lehota podľa zmluvy. Vzhľadom na to, že dohoda o vysporiadaní
výdavkov medzi stranami uzatvorená nebola, žalobca sa domáhal opodstatnene žalobou svojho
zmluvného nároku. Pokiaľ žalobca platil stavebné úpravy, a z toho dôvodu bolo dojednané nižšie
nájomné tým spôsobom, že sa z dojednaného nájomného odpočítavala suma ako započítanie a bolo to
rozpočítané na 10 rokov, tým, že došlo k predčasnému ukončeniu zmluvy výpoveďou zo strany žalobcu,

potom žalobca správne vypočítal výšku, ktorú si uplatnil voči žalovanému ako rozdiel medzi cenou
stavebných úprav a mesačným započítaním s prihliadnutím na výšku nájomného, ktoré bol žalobca
povinnýžalobcovizaplatiť,t.j.doskončeniavýpovednejlehoty,t.j.do31.03.2017.Okresnýsúdzdôraznil,
že žalovaný výslovne potvrdil stavebné úpravy vo výške 52.141 Eur, tieto nespochybnil a dokonca
potvrdil, že suma je správna, a že skutočne bola vynaložená na stavebné úpravy. Žalobca a aj žalovaný

zhodne uviedli, že dohodnuté nájomné bolo ponížené mesačne o sumu 474,01 Eur, keďže tento zápočet
bol rozpočítaný na 10 rokov, s poukazom na použitie na náklady ohľadom stavebných úprav. Keďže
zmluva bola predčasne ukončená o 18 mesiacov skôr, žalobca si voči žalovanému uplatnil daný nárok.
21. Vykonaným dokazovaním v zmysle § 191 CSP okresný súd posúdil nárok žalobcu za opodstatnený,
pričom konal v súlade s platne uzavretou zmluvou a platne vypovedal zmluvu (z akéhokoľvek dôvodu)

a správne vypočítal žalovanú istinu. Ukončenie zmluvy zo strany žalovaného je neplatné a dané až
po výpovedi žalobcom. Prejav vôle vyplýval zo zmluvy a bol potvrdený oboma zmluvnými stranami
- právnickými osobami, ide o obchodno-záväzkový vzťah a obe strany sú rovné, nejde o žiadnu z
nich ako o slabšiu stranu. Iná vôľa tvrdená žalovaným nebola preukázaná, ani z ničoho nevyplývala,ani zo zmluvy, ktorú riadne potvrdil svojim podpisom. Dôvody neakceptovania výpovede považoval za
irelevantné.
22. Pokiaľ si žalobca uplatnil úroky z omeškania od 14.07.2017, tak okresný súd uzavrel, že žalovaný

je so splnením záväzku zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu v omeškaní, pričom žaloba bola doručená
žalovanému dňa 13.06.2017. Žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania pred dátumom, než
si uplatnil, t.j. od nasledujúceho dňa po doručení žaloby s poukazom na ustanovenie Obchodného
zákonníka, avšak súd je viazaný žalobou a rozsah uplatneného nároku nemôže prekročiť, preto priznal
úroky z omeškania žalobcovi tak, ako si uplatnil, t.j. od 14.07.2017, a to vo výške, ktorá je v súlade

s platnými právnymi predpismi, pričom výšku úrokovej sadzby osobitne nedokazoval s poukazom na
ustanovenie CSP.
23. Pri rozhodovaní o trovách konania okresný súd analogicky aplikoval v § 255 s § 256 CSP, v zmysle
ktorých posúdil pomer úspechu a neúspechu strán konania, so záverom, že úspech žalobcu bol 93,18%,
keďže pôvodne si uplatnil sumu 6.953,39 Eur a neúspešný bol v rozsahu 6,82%, čo je v podstate úspech
žalovaného, keďže žalobcovi bola priznaná suma 6.479,38 Eur. Teda čistý úspech žalobcu je 86,36%,

t.j. 93,18% - 6,82%. Na základe toho žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému
v rozsahu 86,36% vzhľadom na jeho čistý úspech v konaní, s tým, že o výške náhrady trov konania súd
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle § 262 CSP.
24. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom zástupcu,
a to proti výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6.479,38 Eur spolu s

príslušenstvom a v závislom výroku o trovách súdneho konania. Žalovaný namietal tvrdenie okresného
súdu, že nevzniesol žiadny procesný návrh či už vzájomnú žalobu alebo započítanie, či kompenzačnú
námietku, a to ani na výzvu, či dotaz okresného súdu. Žalovaný poukázal na to, že vo svojom
písomnom podaní zo dňa 25.08.2017 bez výzvy či dotazu okresného súdu v zmysle ust. § 147 CSP
sumu 5.255,67 Eur uplatnil ako svoju pohľadávku na započítanie voči pohľadávke žalobcu, a to ako

procesnú obranu proti žalobcovi, teda len do výšky prípadne súdom priznaného nároku. Okresný súd
sa žiadnym relevantným spôsobom s procesným návrhom žalovaného na započítanie jeho pohľadávky
voči pohľadávke žalobcu uplatňovanej v tomto konaní nevysporiadal.

25. K odseku 1. odôvodnenia rozsudku, v ktorom okresný súd tvrdil, že napriek snahe žalobcu o

dohodu, či osobné stretnutie, nebol navrhnutý žiaden iný termín a žalovaný sa nedostavil, čím zmaril
odovzdanie nebytových priestorov, žalovaný uviedol, že toto tvrdenie považuje za pravdivé, pretože
konateľ žalovaného - Ing. Kašuba, osobne oznámil Ing. V., že termín ním určený na odovzdanie
je predčasný a zároveň, že predmetný nebytový priestor nie je pripravený na odovzdanie v zmysle
zmluvy o nájme nebytových priestorov, t.j. v pôvodnom stave. Uvedené vyplývalo aj z písomnej

korešpondenciepredloženejvkonaní.Vtejtosúvislostipovažovalžalovanýúčasťnotáradňa31.03.2017
v predmetných nebytových priestoroch a následné spísanie notárskej zápisnice o tejto skutočnosti
bez vypovedacej hodnoty, a teda za bezpredmetné. Pokiaľ okresný súd v odseku 16. odôvodnenia
rozsudku tvrdil, že správanie žalovaného je nelogické a jeho tvrdenia sú účelové a špekulatívne v
súvislosti s neakceptovaním dôvodov výpovede, tak žalovaný toto tvrdenie rovnako považoval za

nepravdivé, nakoľko sa viackrát pokúšal o ukončenie nájomného vzťahu dohodou, ako predpokladala
zmluva o nájme nebytových priestorov, avšak žalobca žiaden návrh na osobné rokovanie neakceptoval,
čo dokazujú viaceré doporučené listy žalovaného. V súvislosti s touto vzniknutou bezvýchodiskovou
situáciou žalovaný až následne sám odstúpil od predmetnej zmluvy o nájme nebytových priestorov
podaním zo dňa 18.04.2017 vzhľadom k tomu, že žalobca podstatným spôsobom túto porušil, keď

neuhradil nájomné za 3. mesiac 2017, ktorú skutočnosť okresný súd bagatelizoval, s čím sa žalovaný
nestotožnil. Tvrdenie žalobcu, uvedené v odseku 19. odôvodnenia rozsudku, že odovzdanie priestorov
k 31.3.2017 bolo zo strany žalovaného odmietnuté, žalovaný nepovažoval za pravdivé, pretože konateľ
žalovaného - Ing. Kašuba, najprv písomne a potom osobne dňa 30.3.2017 informoval povereného
pracovníka žalobcu - Ing. V., že jednak tento termín žalovanému nevyhovuje a najmä, že priestory nie

sú pripravené na odovzdanie v zmysle zmluvy o nájme nebytových priestorov. Záver žalovaného, že
stav nebytových priestorov v danom čase neumožňoval ich prevzatie, vyplýval aj z listinných dôkazov,
ktoré žalovaný predložil do konania v prílohe podania zo dňa 25.08.2017, označené ako „Skutkový stav“
a „Dispozícia“, s ktorých obsahom sa okresný súd nevysporiadal. Tvrdenie v odseku 31. odôvodnenia
rozsudku, že k dohode o vysporiadaní výdavkov nedošlo vzhľadom na negatívnu reakciu zo strany

žalovaného, žalovaný považoval za zavádzajúce, pretože sa jednak viackrát písomne obrátil na
žalobcu so žiadosťou o osobné rokovanie a jednak návrh písomnej dohody o vysporiadaní výdavkov,
ktorý vyhotovil a predložil k podpisu žalobca, nebol podpísaný z dôvodov, že tento bol nevyvážený a
jednostranne výhodný výlučne len pre žalobcu. K odseku 45. odôvodnenia rozsudku žalovaný poukázalna to, že tvrdenie okresného súdu je pravdivé v tom, že externé úpravy boli žalovaným odsúhlasené a
v tom, že je absurdné, aby nájomca udeľoval súhlas na interiér bankových priestorov žalobcu. Zároveň
však poukázal na to, že celý spor ohľadne nákladov na vypratanie interných priestorov je o tom, že

tieto zariadenia si mal odstrániť žalobca, pretože boli v jeho majetku, sám si ich odpisoval, a teda
po ukončení nájomného vzťahu vypratať a priestory vrátiť v pôvodnom stave. Pokiaľ okresný súd v
odseku 47. odôvodnenia rozsudku poukazoval na rozporné tvrdenie žalovaného ohľadne odsúhlasenia
rekonštrukcie prenajatých priestorov, ako aj termínov prevzatia nebytových priestorov po skončení
nájomného vzťahu, tak žalovaný sa s týmto tvrdením nestotožnil z vyššie uvedených dôvodov. Navrhol

rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

26. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. Vzhľadom k tomu, že žalovaný
v odvolaní neuvádzal žiadny odvolací dôvod a uvedenie aspoň jedného odvolacieho dôvodu je v
zmysle ust. § 363 CSP podstatnou náležitosťou odvolania, navrhoval v zmysle ust. § 386 písm.

d) CSP odvolanie žalovaného odmietnuť. V prípade, ak by sa odvolací súd s touto argumentáciou
nestotožnil, žalobca uviedol nasledovné vyjadrenie. Pokiaľ žalovaný namietal, že okresný súd sa
žiadnym relevantným spôsobom nevysporiadal s jeho návrhom na započítanie jeho údajnej pohľadávky
vo výške 5.255,67 Eur voči pohľadávke žalobcu uplatňovanej v konaní, ktorá údajná pohľadávka,
vychádzajúc zo žalovaným predložených faktúr, rozpisu prác a výdavkových pokladničných dokladov,

vznikla vykonaním demolačných a demontážnych prác pre pobočku SĽSP (demontáž vnútorných
klimatizačných jednotiek, elektroinštalácie, vzduchotechniky, sklenených priečok a dverí, vybúranie
priečok, nakládka sute, nakládka a odvoz odpadu, vysekanie dlažby a podobne), tak žalobca poukázal
na čl. V. bod 2., čl. V. bod 4, čl. VIII. bod 4. zmluvy v spojení s piatou vetou odseku 41. rozsudku,
podľa ktorej ...„žalobca správne poukázal na čl. 5 ods. 2 Zmluvy, podľa ktorého po skončení nájmu

odovzdá nájomca prenajímateľovi nebytové priestory a interiérové zariadenia v stave, v akom ich
prevzal. Žalobca však bez akéhokoľvek žalobcovi známeho dôvodu mal za to, že priestory musia byť
vypratané v pôvodnom stave bez ohľadu na uskutočnené stavebné úpravy, na ktoré však dal súhlas“ s
tým, že žalovaný sa zásadne mýli, keďže okresný súd sa v tomto odseku 41. s odvolaním na relevantné
ustanovenia zmluvy vysporiadal s neodôvodneným názorom žalovaného, že nebytové priestory údajne

museli byť v deň odovzdania vypratané v pôvodnom stave bez ohľadu na uskutočnené stavebné úpravy,
na ktoré dal žalovaný preukázateľne súhlas. Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie sa vysporiadal
so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre tento rozsudok, a preto ho považoval
za správny. V celom rozsahu odkázal na svoje vyjadrenia pred okresným súdom, ako aj napadnutý
rozsudok. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovaného odmietol, v prípade, ak dospeje k záveru,

že nie je dôvod na odmietnutie odvolania, navrhol ho v napadnutej časti potvrdiť, s priznaním náhrady
trov odvolacieho konania.

27. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 27.07.2018.
Poukázal na to, že z obsahu podaného odvolania vyplýva, že odvolacím dôvodom na podanie

odvolania bola skutočnosť, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, na základe ktorých následne vo veci nesprávne rozhodol. Žalobcom uvádzané
tvrdenie o návrhu žalovaného na započítanie protipohľadávky voči žalobcovi ako o „údajnej“ pohľadávke
žalovaného, ktorá „vznikla vykonaním demolačných prác a demontážnych prác pre pobočku SĽSP“,
je účelovým a zmätočným tvrdením žalobcu, nakoľko žalovaný všetky práce, ktoré prostredníctvom

subdodávateľov vykonal v predmetných nebytových priestoroch, boli v celom rozsahu vynaložené v
súvislostisožalobcomaniepobočkouSĽSP.Žalovanýpovažovalzapokrokzostranyžalobcu,žesvojimi
tvrdeniami uznal, že žalovaný si v konaní uplatnil návrh na započítanie pohľadávky voči žalobcovi.
Ohľadneďalšíchtvrdenížalobcužalovanýuviedol,žezariadeniasimalznebytovýchpriestorovodstrániť
žalobca, pretože boli v jeho majetku, sám si ich odpisoval, a teda si ich mal po ukončení nájomného

vzťahu vypratať a až následne vrátiť priestory.

28. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 17.09.2018.
Žalobca poukázal na to, že žalovaný vo svojom vyjadrení účelovo odôvodnil svoje odvolanie dôvodom
spočívajúcim v tom, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovýmzisteniam,nazákladektorýchnáslednevovecinesprávnerozhodol.Dodatočnéodôvodnenie
podaného odvolania žalovaný považoval za účelové z dôvodu, že na chýbajúcu absenciu odôvodnenia
odvolacieho dôvodu upozornil žalobca, a tiež z dôvodu, že okresný súd rozhodol v súlade so
skutkovými zisteniami, keď potvrdil správnosť a zákonnosť výpovede nájomnej zmluvy podanej zostrany žalobcu dňa 14.12.2016. Vzhľadom na správnosť a zákonnosť výpovede nájomnej zmluvy bol
žalobca pripravený ku dňu 31.03.2017 odovzdať priestory žalovanému v stave dohodnutom v zmysle
čl. V. bod 2. zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktoré sa však v dôsledku nesúčinnosti žalovaného

neuskutočnilo. Následne postup žalovaného spočívajúci v demolačných a demontážnych prácach pre
pobočku SĽSP preto nemožno brať ako úkon, ktorý by mal hradiť žalobca. Podľa žalobcu žalovaný
opakovane účelovo opomína čl. V. bod 2. zmluvy o nájme nebytových priestorov a zásadne odmieta,
že uznal údajnú pohľadávku. Zároveň opätovne uviedol, že dňa 31.03.2017 bol prítomný v nebytových
priestoroch žalovaného, ktoré boli vypratané a pripravené na odovzdanie, avšak žalovaný sa nedostavil,

čím odovzdanie nebytových priestorov sám zmaril. Opätovne navrhol, aby odvolací súd odvolanie
žalovaného odmietol, alternatívne, v napadnutej časti potvrdil s priznaním náhrady trov odvolacieho
konania.

29. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods.
1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania

ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdený ako vecne
správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov
3:0.

30. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia

ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/168/2018-215
zo dňa 07.03.2019, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej
tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného
uznesenia krajského súdu dňa 19.03.2019 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe
čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

31. Krajský súd v prvom rade vyhodnocoval odvolanie žalovaného vo vzťahu k jeho obsahovým
náležitostiam, a to vzhľadom na námietky žalovaného, obsiahnuté v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo
dňa 14.06.2018 (č.l. 196 - 197 spisu). Z obsahu podaného odvolania žalovaného bolo zrejmé, že ním
napadol rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 6.479,38

Eur spolu s príslušenstvom, a to s úrokom z omeškania, v spojení aj so závislým výrokom o náhrade
trov súdneho konania, ďalej bolo zrejmé, čo žalovaný žiada s uvedením odvolacích námietok, i keď bez
odkazu na citáciu platných ustanovení CSP. Krajský súd je toho názoru, že odvolanie žalovaného malo
náležitosti podľa ust. § 363 CSP, a preto nemohlo byť odmietnuté podľa ust. § 386 písm. d) CSP.

32. K odvolacím dôvodom žalovaného, obsiahnutým v podaní zo dňa 11.05.2018, krajský súd uvádza,
že tieto mohol posudzovať len za dôslednej aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 366
CSP za viazanosti skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný súd za použitia ust. § 383 CSP, keďže
neboli zistené dôvody na zopakovanie dokazovania a ani na jeho doplnenie. Žalovaný bol poučený o
sudcovskej koncentrácii konania podľa ust. § 153 CSP, zákonnej koncentrácii konania podľa ust. § 154

CSP, ktoré poučenie bolo súčasťou uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/127/2017-48 zo dňa
28. júla 2017.

33. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalovaného odvolací súd považuje za potrebné
uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním,

podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu,
ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, ako má byť napadnuté rozhodnutie
odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

34. Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania žalovaného vo vzťahu k napadnutému rozsudku

okresného súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a CSP a dospel k záveru, že
nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu
so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku,
ktoré vytvorili dostatočné východiská pre vyslovenie meritórneho výroku rozsudku súdu prvej inštancie
o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 6.479,38 Eur spolu s príslušenstvom. Okresný súd v

odôvodnení napadnutého rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti mal za preukázané a ktoré nie, o ktoré
dôkazy oprel svoje skutkové tvrdenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, ako vec
správne posúdil a z akých dôvodov.35. K jednotlivým odvolacím dôvodom žalovaného krajský súd uvádza nasledovné.

36. Oboznámením sa s priebehom a postupom konania, dokazovania pred okresným súdom, nebolo

zistené, že by došlo k takej podstatnej vade konania pred okresným súdom, ktorá by mohla mať
vplyv na vydanie rozsudku okresného súdu. V tejto súvislosti krajský súd považuje za potrebné uviesť,
že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je aj právo na relevantné, zákonu

zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov SR. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre
procesnú stranu nevyplýva právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi
a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov,
rozhodoval v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia
ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných
dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Pojem „procesný

postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním rozumie len
faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama
procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) a či uvedený postup súdu znemožnil strane sporu
realizáciu jej procesných oprávnení, prípadne maril možnosť jej aktívnej účasti na konaní. Krajský
súd sa oboznámil s postupom okresného súdu, na základe ktorého konštatuje, že zo strany súdu

prvej inštancie nebola žalovanému zmarená možnosť jeho aktívnej účasti na konaní v súvislosti s
prostriedkami obrany voči žalobe, t.j. nebolo žalovanému upreté právo predkladať tvrdenia, označovať
dôkazy na ním tvrdenú neopodstatnenosť podanej žaloby žalobcom. Žalovaný mal postupom konania
okresného súdu vytvorené podmienky k tomu, aby uplatňoval a napĺňal výkon svojich oprávnení.

37. Krajský súd nevyhodnotil ako relevantný odvolací dôvod žalovaného, a to, že okresný súd uviedol
zmätočné tvrdenia ohľadne údajného nevznesenia procesného návrhu na započítanie, či kompenzačnej
námietky žalovaným, t.j. nevysporiadal sa žiadnym relevantným spôsobom s procesným návrhom
žalovaného v podaní zo dňa 25.08.2017 na započítanie jeho pohľadávky vo výške 5.255,67 Eur voči
pohľadávke žalobcu. Je pravdou, že žalovaný v podaní zo dňa 25.08.2017 vo vzťahu k faktúre č. 201705

zo dňa 21.06.2017 splatnej dňa 01.07.2017 na sumu 5.225,67 Eur, titulom refakturácie nákladov na
vypratanie žalobcu z predmetu nájmu uviedol, že si v zmysle § 147 CSP uplatňuje sumu 5.225,67 Eur
ako svoju pohľadávku na započítanie voči pohľadávke žalobcu, a to ako procesnú obranu len do výšky
prípadne súdom priznaného nároku žalobcu. Ak aj okresný súd v odsekoch 22. a 47. odôvodnenia
napadnutého rozsudku uviedol, že žalovaný v konaní nevzniesol žiadny procesný návrh, či už vzájomnú

žalobu alebo započítanie, či kompenzačnú námietku, a to ani na výzvu, či dotaz súdu, pričom žalovaný
bol v konaní zastúpený advokátom, takže nebol dôvod poučovať žalovaného o procesných právach,
tak tento záver sa bez ďalšieho nedotkol vecnej správnosti rozsudku, pretože v týchto odsekoch sa
touto obranou žalovaného okresný súd zaoberal a vyhodnotil ju ako nespôsobilú pre zníženie žalobou
požadovaného nároku. Predsa sám žalovaný označil v podaní zo dňa 25.08.2017 svoje tvrdenia ako

procesnú obranu, a pokiaľ táto len nebola okresným súdom pomenovaná procesným prostriedkom
obrany, tak nemalo to za následok vadu konania, pretože okresný súd procesnú obranu žalovaného
riešil a bola predmetom zhodnocovania a prijatých záverov vyjadrených v odseku 47. odôvodnenia
napadnutého rozsudku.

38. Žalovaný v ďalšom odvolacom dôvode namietal, že tvrdenie okresného súdu v odseku 1.
odôvodnenia, že ,,napriek snahe žalobcu o dohodu, či osobné stretnutie... nebol navrhnutý žiaden iný
termín a žalovaný sa nedostavil, čím zmaril odovzdanie nebytových priestorov“.., nie je pravdivé s
odkazom na to, že Ing. A. osobne oznámil Ing. V., že termín ním určený na odovzdanie je predčasný
(nájomný vzťah trval do 31.3.2017 a odovzdanie priestorov v zmysle čl. V. bod 2. zmluvy o nájme má byť

až po ukončení nájmu, teda najskôr 01.04.2017) a zároveň, že predmetný priestor nie je pripravený na
odovzdanie v zmysle zmluvy, t.j. v pôvodnom stave, v ktorej súvislosti poukázal na predloženú písomnú
korešpondenciu a účasť notára, pričom spísanie notárskej zápisnice považoval za bezpredmetné. K
tomuto odvolaciemu dôvodu krajský súd primárne uvádza, že nie je relevantný, pretože v odseku 1.
odôvodnenianapadnutéhorozsudkusúlenpopísanédôvodyžalobyžalobcu,atedaniezáverokresného

súdu.

39. Pokiaľ žalovaný namietal závery v odseku 16. odôvodnenia napadnutého rozsudku, tak krajský súd
považuje za potrebné poukázať na obsah písomnej korešpondencie - odpovede žalovaného zo dňa12.1.2017, 15.2.2017, 06.03.2017, 22.03.2017 na č.l. 66 - 69 spisu, z ktorého vyplývalo, že žalovaný
neakceptoval výpoveď žalobcu, považoval ju za neplatnú, v rozpore s dobrými mravmi, žiadal o jej
prehodnotenie a osobné rokovanie, že nájomný vzťah trvá, že nesúhlasil s odovzdaním priestorov,

čo vyplývalo i z vyjadrenia v podaní zo dňa 22.03.2017, podľa ktorého ...,,odovzdanie priestorov
bude dohodnuté vo väzbe na dohodnutý termín ukončenia NZ, ako aj komplexnej dohody o všetkých
náležitostiachNZ“...,načonáslednežalovanýpodanímzodňa18.4.2017žalobcovioznámil,ževzmysle
bodu VII/2 NZ končí nájomný vzťah s okamžitou platnosťou. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný
súd správne vyhodnotil správanie žalovaného ako rozporné, keď na jednej strane trval na pokračovaní

zmluvy a na strane druhej zmluvu s okamžitou platnosťou túto zmluvu vypovedal. Tvrdenie žalovaného
v odvolaní o predčasne určenom termíne odovzdania, ktorý mohol byť najskôr 1.4.2017, tak bolo odlišné
od tvrdení poskytnutých v konaní pred súdom prvej inštancie, bolo zhodnotené ako nepresvedčivé a
nedokázané.

40. Odvolací súd zvýrazňuje, že podstatným pre vyhodnotenie odvolacích dôvodov žalovaného bol

právny úkon Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 13.9.2008 uzavretej medzi žalobcom
a žalovaným a zmluvne dohodnuté práva a povinnosti vyplývajúce z tohto právneho úkonu. Pokiaľ
zmluvné strany v čl. VII. bod 4. zmluvy dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán môže ukončiť
zmluvu jednostrannou písomnou výpoveďou s dohodnutou trojmesačnou výpovednou lehotou, tak toto
zmluvné dojednanie založilo právo žalobcu zmluvu vypovedať, k čomu nesporne došlo výpoveďou

zo dňa 14.12.2016 s tým, že zánik nájomného vzťahu nastal uplynutím výpovednej lehoty, a to dňa
31.3.2017. Bez vplyvu na uplatnenie tohto práva žalobcu, zostalo žalovaným tvrdené neakceptovanie
osobných stretnutí žalobcom a stanovísk žalovaného.

41. Pokiaľ žalovaný namietal nepravdivosť odmietnutia prevzatia priestorov k 31.3.2017 a súčasne

nepripravenosť týchto priestorov k odovzdaniu v stave podľa zmluvy o nájme, tak odvolací súd je
toho názoru, že zistený skutkový stav nepreukázal nepripravenosť týchto priestorov, ale neposkytnutie
súčinnosti žalovaným. Obsah korešpondencie medzi žalobcom a žalovaným, osobitne list žalovaného
zo dňa 22.03.2017, potvrdil tvrdenie žalobcu, že žalovaný termín odovzdania neakceptoval z dôvodu,
že podľa jeho názoru nájomný vzťah trvá. Teda bol to žalovaný, ktorý tak, ako správne zhodnotil okresný

súd v odsekoch 19., 20., 22. a 47. odôvodnenia rozsudku, sa na určený deň nedostavil a neposkytol
súčinnosť. Žalovaný svoje tvrdenie o tom, že oznámil žalobcovi, že mu určený termín nevyhovuje,
žiadnym spôsobom nedokázal.

42. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca mal priestory odovzdať v pôvodnom stave, k čomu nedošlo, v

zhode s okresným súdom i krajský súd poukazuje na dojednania v čl. VIII. bod 4. zmluvy o nájme,
podľa ktorého ...„prenajímateľ súhlasí s uskutočnením modernizácie, rekonštrukcie a stavebných úprav
investičného charakteru vnútorných prenajatých nebytových priestorov na vlastné náklady nájomcu
podľa svojich potrieb pre výkon činnosti v zmysle svojho predmetu podnikania“ v spojení s bodom 6.
tohto článku v znení ...„prenajímateľ súhlasí s tým, aby nájomca vykonal na vlastné náklady úpravu a

rekonštrukciu prenajatých priestorov podľa svojich potrieb pre výkon činnosti v zmysle svojho predmetu
podnikania“. Dodáva odvolací súd, že za stavu, že v danom prípade bola úprava a rekonštrukcia
priestoru nájomcom žalovaným odsúhlasená s ohľadom potrieb žalobcu pre výkon činnosti v zmysle
podnikania, potom žalobca mohol vrátiť nebytový priestor v inom stave, ako ho prevzal, a to v stave
primeranom k spôsobu a účelu užívania nebytového priestoru.

43. Krajský súd uvádza, že ani jeden z odvolacích dôvodov žalovaného nebol relevantný, preto v
odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobcovi 6.479,38 Eur spolu s príslušenstvom potvrdený ako vecne správne rozhodnutie, a to aj v
závislom výroku o nároku žalobcu voči žalovanému na náhradu trov konania, ktorý výrok, ak osobitnými

odvolacími dôvodmi nebol napadnutý, bol rovnako potvrdený ako výrok vecne správny, keďže sa odvíjal
od výroku vo veci samej.

44. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči

žalovanému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov
konania rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, za aplikácie ust.
§ 262 ods. 2 CSP.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania

pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.