Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 29, 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/193/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216205587
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4216205587.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: Prvá

stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovaným: 1/ N. W., nar.
XX.X.XXXX, 2/ I. W., nar. X.X.XXXX, obaja trvale bytom Z. XX, V., o zaplatenie sumy 3.457,78 € s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v rade 1/ a 2/ sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu vo výške
3.457,78 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy vo výške 3.457,78 € od 2.10.2015
do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach po 100,- € splatných vždy do posledného kalendárneho
dňa toho ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného vyrovnania s tým, že

omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 79,96 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.4.2016, upresnenou dňa 16.3.2017, domáhal uloženia
povinnosti žalovaným v rade 1/ a 2/ zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu vo výške 3.457,78 €,
riadny úrok vo výške 4,70 % ročne zo sumy 3.257,32 € od 2.10.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo

výške 3 % ročne zo sumy 3.457,78 € od 2.10.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania. Podanú žalobu
žalobca postavil na tom skutkovom tvrdení, že so žalovanými v rade 1/ a 2/ uzavrel dňa 29.11.2007
zmluvu o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX, zmluvu o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX
X XX a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX. Na základe tejto zmluvy poskytol žalovaným v rade 1/
a 2/ mimoriadny medziúver vo výške 4.979,09 €, ktorý sa žalovaní v rade 1/ a 2/ zaviazali splácať
pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 28,18 € do pridelenia cieľovej sumy a zároveň sa zaviazali
vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné platby vo výške 24,90 € do pridelenia cieľovej

sumy. Po pridelení cieľovej sumy sa žalovaní v rade 1/ a 2/ zaviazali splácať stavebný úver pravidelnými
mesačnýmisplátkamipo43,58€.Prideleniecieľovejsumystavebnéhoúverunastalodňa31.5.2014.Pre
porušenie zmluvných povinností žalovanými v rade 1/ a 2/ žalobca ku dňu 1.10.2015 vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávka žalobcu predstavovala sumu
3.457,78 €, ktorá pozostávala z dlžnej istiny vo výške 3.257,32 €, z nezaplatených úrokov a poplatkov
vo výške 200,46 €. Okrem zaplatenia dlžnej sumy do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti si uplatnil na
zaplatenie i sumu zmluvného úroku z dlžnej istiny a sumu úroku z omeškania z dlžnej istiny, poplatkov

a vyčísleného úroku do zosplatnenia a to od 2.10.2015 do zaplatenia.

2. Žalovaní v rade 1/ a 2/ skutkové tvrdenia žalobcu nepopierali, žiadali súd o povolenie možnosti úhrady
dlžnej sumy v splátkach.3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré v zmysle § 180 CSP vykonal v neprítomnosti žalobcu a
žalovaného v rade 2/. Vo veci po vypočutí si prednesu žalovanej v rade 1/ a po oboznámení sa s

listinnýmidôkaznýmiprostriedkamipredloženýmistranamisporuvpriebehukonania,atovýpisomzúčtu
odstúpeného stavebného úveru, zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, oznámením o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, kópiami doručeniek, upozornením na vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti, kópiami doručeniek, všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie pre fyzické osoby,
výpisom z obchodného registra žalobcu, špecifikácie dlžnej sumy, výpisom z účtu konta medziúveru,

výpisom z účtu stavebného sporenia, vyjadrením žalovanej v rade 1/ ustálil nasledovný skutkový a
právny stav veci:

4.Akovyplynulozvýpisuzobchodnéhoregistražalobcu,tentojeobchodnouspoločnosťouspredmetom
činnosti (okrem iného) poskytovanie úverov stavebným sporiteľom.

5. Dňa 22.11.2007 uzavreli strany sporu zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, v
ktorej žalovaní v rade 1/ a 2/ vystupovali ako spoludlžníci. Na základe uzavretej zmluvy poskytol žalobca
žalovaným v rade 1/ a 2/ medziúver vo výške 4.979,09 €, ktorý sa po splnení zmluvných podmienok
mal zmeniť na stavebný úver. Medziúver bol žalovaným v rade 1/ a 2/ vyplatený v dvoch častiach, dňa
5.12.2007 suma vo výške 3.983,27 € a dňa 25.4.2008 suma vo výške 863,04 €. Celkove bola vyplatená

suma 4.846,31 €, keď poskytnutá suma mimoriadneho medziúveru bola znížená o sumu poplatkov vo
výške 116,18 € (za mimoriadny medziúver) a vo výške 16,60 € (za vystavenie biankozmenky). Žalovaní
v rade 1/ a 2/ sa zaviazali splácať medziúver do pridelenia cieľovej sumy spolu s úrokom medziúveru vo
výške6,79%p.a.pravidelnýmimesačnýmisplátkamivovýške 30,17€(ztohopoistnévovýške1,99€)a
do nasporenia cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške

24,90 €. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa zaviazali splácať stavebný úver,
vrátane úrokov 4,7 % p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 45,56 € (z toho poistné vo výške
1,99 €). Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné podmienky pre stavebné sporenie pre fyzické
osoby. K zmene medziúveru na stavebný úver došlo dňa 31.5.2014 zúčtovaním konta medziúveru s
kontom stavebného sporenia. Zmluvné povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy žalovaní v rade 1/ a 2/

porušili, keď sa dostali do omeškania so splácaním jednotlivých splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiaca,
pričom nereagovali ani na upozornenie veriteľa na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 4.8.2015.
Preto im žalobca listom zo dňa 1.10.2015 oznámil, že k tomuto dňu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru
a zároveň vyčíslil svoju pohľadávku na sumu vo výške 3.457,78 €. Predmetné oznámenie prevzala
žalovaná v rade 1/ dňa 6.10.2015. Žalovaný v rade 2/ predmetné oznámenie neprevzal, dňa 27.10.2015

bola zásielka vrátená žalobcovi s poznámkou pošty o neprevzatí zásielky v odbernej lehote. Ako
vyplynulo z výpisu z účtu odstúpeného stavebného úveru, žalovaní v rade 1/ a 2/ ku dňu vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru (ku dňu 1.10.2015) mali voči žalobcovi neuhradený záväzok vo výške
3.457,78 €, z toho dlžná istina vo výške 3.257,32 €, dlžný úrok a poplatky vo výške 200,46 €. Po
vyhlásení mimoriadnej splatnosti žalovaní v rade 1/ a 2/ z dlžnej sumy nič neuhradili.

6. Žalobca v priebehu sporu v plnom rozsahu zotrval na podanej žalobe.

7. Žalovaná v rade 1/ na pojednávaní dňa 29.5.2018 uviedla, že žalobcu požiadala o možnosť
úhrady dlžnej sumy v splátkach. Doplnila, že pred štyrmi rokmi bola účastníčkou dopravnej nehody, v

dôsledku ktorej bola dlhodobo práceneschopná. Po ukončení práceneschopnosti požiadala o priznanie
invalidného dôchodku, keď od ukončenia práceneschopnosti do priznania invalidného dôchodku bola
bez príjmu. Žalobcu v tom čase žiadala o odklad splátok, avšak jej žiadosti vyhovené nebolo. Do
priznania invalidného dôchodku sa jej nakopili dlhy, ktoré po priznaní invalidného dôchodku začala
splácať. V súčasnej dobe je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 150,- € mesačne, pričom je

zamestnaná na polovičný úväzok s príjmom vo výške 130,- € mesačne. S ohľadom na zdravotný stav
si zamestnanie na plný pracovný úväzok nájsť nevie. Po rozvode manželstva so žalovaným v rade 2/
sa dohodli, že záväzok, ktorý je predmetom tohto sporu bude uhrádzať ona. Žalovaný v rade 2/ sa
zaviazal splácať iné ich spoločné záväzky. Napriek tejto dohode jej však žalovaný v rade 2/ v minulosti
finančne vypomáhal a tiež jej vypomáhala jej rodina. Žalovaný v rade 2/ je zamestnaný v SBS službe

s priemerným príjmom vo výške 450,- € mesačne. Za seba i za žalovaného v rade 2/ požiadala súd o
povolenie možnosti úhrady dlžnej sumy v mesačných splátkach po 100,- € s tým, že takáto výška splátky
je maximálne možná s ohľadom na ich zárobkové pomery a nevyhnutné mesačné výdavky.8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Dňa 1.4.2015 nadobudlo účinnosť ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na
všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa§53ods.4písm.b)Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo
zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti
alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 261 ods.6 písm. d/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy, (okrem iných) zmluvy o úvere (§ 497).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako

rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné
aj úroky z tejto splátky. Podľa ods.3, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred

dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných
prostriedkov.Podľa § 1 ods. 1, 2, 3 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení (v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy), účelom stavebného sporenia je financovanie bytových potrieb a potrieb súvisiacich s bývaním
na území Slovenskej republiky (ďalej len "stavebný účel”) uvedených v § 11 ods. 1 z účelovo vytvorených

finančných prostriedkov vo fonde stavebného sporenia.

Fond stavebného sporenia tvoria a) vklady od účastníkov stavebného sporenia (ďalej len "stavebný
sporiteľ")alebovprospechstavebnýchsporiteľov,b)úroky,c)príspevkyzoštátnehorozpočtuSlovenskej
republiky (ďalej len "štátna prémia"),d) splátky istiny úverov, e) iné zdroje.

Do vkladov podľa odseku 2 písm. a) sa nezapočítavajú poplatky za uzavretie zmluvy o stavebnom
sporení.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, stavebné sporenie môže vykonávať
len banka, ktorej predmetom činnosti je stavebné sporenie na základe bankového povolenia udeleného

podľa osobitného predpisu (ďalej len "stavebná sporiteľňa"). Na stavebnú sporiteľňu sa vzťahujú
ustanovenia osobitného predpisu, ak tento zákon neustanovuje inak. Označenie "stavebná sporiteľňa"
alebo jeho preklady môže používať v obchodnom mene iba stavebná sporiteľňa.

Podľa § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, dočasne voľné zdroje

fondu stavebného sporenia môže stavebná sporiteľňa použiť len na poskytovanie stavebných úverov
za komerčných podmienok na stavebné účely stavebným sporiteľom, ktorí splnili podmienky sporenia
svojich vkladov, ale ďalšie zmluvne dohodnuté podmienky na pridelenie stavebného úveru ešte
nespĺňajú, alebo stavebným sporiteľom, ktorí ešte len sporia.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré samá

vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15dní
na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

9. V danom spore niet pochybnosti o tom, že spor vznikol zo zmluvy uzavretej medzi
obchodníkom pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie stavebných úverov) a žalovanými
v rade 1/ a 2/ ako spotrebiteľmi jeho úverovej služby, t.j. že ide o spotrebiteľskú zmluvu a že
sporný vzťah sa má posúdiť vo svetle cieľov smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách (,,smernica“). Hoci zmluva o úvere je upravená ako „absolútny obchod“
podľa ustanovení Obchodného zákonníka, pri spotrebiteľskom vzťahu sa pri duálnej právnej úprave
prednostne použijú predpisy občianskeho práva v súlade so zásadou ochrany spotrebiteľa ako slabšej
zmluvnej strany. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy
(i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na

občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny
alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitnýzmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd
ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia
Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). V tejto súvislosti súd

upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 (sp. zn. 3MCdo/14/2014), podľa
ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak
mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

10. Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že podaná žaloba je
dôvodná len sčasti a tejto nie je možné v plnom rozsahu vyhovieť. Žalobca si uplatňoval nároky zo
zmluvy o úvere, pričom nepochybne sa jednalo o zmluvu spotrebiteľskú, ktorú súd podrobil kontrole
zmluvných podmienok ex offo za účelom ochrany práv spotrebiteľa - žalovaných v rade 1/ a 2/,
ako slabšej zmluvnej stránky. Preskúmaním predmetnej úverovej zmluvy zo dňa 22.11.2007 súd
konštatuje, že v tomto konkrétnom prípade išlo o plnenie titulom mimoriadneho medziúveru, zmeneného

na stavebný úver dňa 31.5.2014, poskytnutého žalovaným v rade 1/ a 2/. V súlade s tvrdením
žalobcu mal súd za preukázané, že sa jedná o špecifický finančný produkt stavebnej sporiteľne, kedy
poskytuje svojim klientom tzv. mimoriadny medziúver na preklenutie obdobia, kým dosiahnu splnenie
podmienok pre poskytnutie stavebného úveru. Je treba povedať, že stavebný úver alebo medziúver je
špecifickým finančným produktom a to z dôvodu, že v tomto prípade dochádza k participácii zo strany

štátu z dôvodu podpory občanov pri financovaní nadobudnutia nehnuteľností súvisiacich s bývaním a
úpravami obydlí obyvateľov. Štát poskytuje podporu vo forme štátnej prémie a prostredníctvom právnej
úpravy ukladá stavebnej sporiteľni, prijať takú zmluvnú úpravu, aby došlo ku garantovaniu účelového
použitia finančných prostriedkov (a tým aj štátnej prémie) a aj spôsobu poskytovania finančných
prostriedkov za výhodnejších podmienok, než aké vtom čase požadovali iné finančné inštitúcie, avšak

pri vyšších garanciách pre návratnosť poskytnutých pôžičiek obyvateľom. Stavebná sporiteľňa vychádza
zo všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pod kontrolou štátu. S prihliadnutím na túto okolnosť
potom súd posudzoval úverový vzťah medzi stranami sporu jednak v súlade s ustanoveniami zákona
č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, ako aj s ustanoveniami civilného a obchodného práva tak, aby
boli zachované práva spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Po preskúmaní úverovej zmluvy súd

konštatuje, že zmluva obsahovala všetky zákonné náležitosti v súlade s predpismi civilného práva, bola
uzavretá platne a súd z nej vychádzal.

11. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaným v rade 1/ a 2/ bol poskytnutý tzv.
medziúver v celkovej výške 4.979,09 €, ktorý sa zaviazali uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach.

Súčasťou dohody o splátkach medziúveru bola tiež dohoda, že dlžníci budú pravidelne vkladať finančné
prostriedky v minimálne stanovenej výške na stavebné sporenie za účelom vytvorenia si kapitálu a
tým aj splnenia podmienok pre pridelenie stavebného úveru. Vykonaným dokazovaním mal súd tiež
preukázané, že dlžníci spočiatku splácali medziúver a následne stavebný úver v splátkach a lehotách
dojednaných v zmluve, neskôr sa však dostali do omeškania s úhradou splátok po obdobie dlhšie ako 3

mesiace. Žalobca preto oprávnene pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a od žalovaných
v rade 1/ a 2/ požadoval vrátenie celého úveru naraz v súlade so zmluvným dojednaním čl. VI. bod 3
úverovej zmluvy. Vo výzve žalobca určil splatnosť úveru dňa 1.10.2015. Týmto dňom sa stal splatným
záväzok žalovaných v rade 1/ a 2/ vrátiť žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky celkove vo výške
3.457,78 €. Súd mal preto preukázaný nárok žalobcu na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov

a následne pristúpil k preskúmaniu výšky uplatneného nároku.

12. Žalobca v priebehu celého konania poukazoval na svoje právo uplatňovať si zmluvný úrok
aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Súd sa však s týmto jeho názorom nestotožňuje byť si
vedomí odlišných právnych názorov v odbornej verejnosti. Podľa názoru súdu pokiaľ ide o uplatnený

nárok na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 4,70 % ročne z dlžnej sumy za obdobie do predčasného
zosplatnenia úveru (t.j. do 1.10.2015), súd v tejto časti považoval žalobu za dôvodnú, keď podľa názoru
súdu tento nárok žalobcu má oporu v zákone, keď úrok z úveru treba považovať za cenu peňazí v
zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s
touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci

splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Nad sumu priznaného zmluvného úroku za obdobie odo
dňa nasledujúceho po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru súd však považoval žalobu za nedôvodnú.
Podľa názoru súdu pre prípad predčasného a mimoriadneho zosplatnenia úveru veriteľovi vzniká nárok
na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatneniaúveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať
okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá
obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi,

ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická
podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky
tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu
peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré
právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy

spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na
to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov
spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav,
kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a
veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by
išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a

veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli
garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd
takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa
voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového
vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania

svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Takéto konanie veriteľa neponíma v
slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných
úrokov. V tejto súvislosti súd poukazuje i na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého
sa zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo dlžníka k plateniu zmluvných úrokov aj po vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru odchyľovalo od zákona v neprospech spotrebiteľa, pretože by zhoršilo jeho

postavenie. S poukazom na uvedené súd žalobu v časti uplatneného zmluvného úroku za obdobie odo
dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru do zaplatenia považoval za nedôvodnú.

13. Súd sa k účtovaniu úrokov po mimoriadnom zosplatnení úveru stotožňuje aj s právnym názorom
vysloveným v rozsudku Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co 190/2014 zo dňa 30. 06. 2015, v ktorom

sa uvádza: „Úroky za poskytnutie úveru sa na rozdiel od odplaty za akúkoľvek inú odplatnú službu
či kúpu tovaru odlišujú tým, že plynutím času narastajú (cena za poskytnutú službu narastá). Dohoda
o platení úrokov za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za
užívanie finančných prostriedkov za obdobie do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti
a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania. Takto dochádza k obchádzaniu inštitútu iného

plnenia na účely aplikácie § 3a ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka.“

14. Z uvedených dôvodov podľa názoru súdu dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z
omeškania prípadne ďalších sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do

splatenia úveru spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavuje značné zhoršenie
postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred
nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru. Je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto dohodu
individuálne vyjednal s dodávateľom, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne.

15. V zmysle § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka je dlžník povinný platiť úroky, pričom splatnosť
úrokov je viazaná na záväzok vrátiť použité finančné prostriedky. To znamená, že úrok je veriteľ
oprávnený účtovať len do splatnosti poskytnutých finančných prostriedkov. Pokiaľ veriteľ pristúpil k
mimoriadnemu zosplatneniu úveru, to znamená, že došlo k zmene záväzku týkajúceho sa splatnosti
poskytnutého úveru, pričom podľa zmluvy bol dlžník oprávnený uhrádzať dlh v splátkach, kedy so

splatnosťou každej splátky bol splatný aj úrok a tento úrok bol veriteľ oprávnený účtovať počas celej doby
splácania úveru. Pokiaľ však veriteľ pristúpil k mimoriadnemu zosplatneniu úveru, dlžník stráca výhodu
splátok, avšak dochádza tiež k zmene splatnosti povinnosti vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a
úroky môže veriteľ uplatňovať len do takto novej určenej splatnosti úveru. To vyplýva aj z tretej vety
citovaného ustanovenia, kedy úroky sú splatné ku koncu kalendárneho roka, pokiaľ splatnosť presahuje

jeden kalendárny rok, úroky sú splatné spolu so zvyškom poskytnutých peňažných prostriedkov, ktorých
sa týkajú. Takýto spôsob účtovania úrokov je zákonom stanovený aj pri situácií, kedy sa dlžník sám
rozhodne predčasne vrátiť finančné prostriedky pred dojednanou lehotou splatnosti, čo vyplýva z ust.
§ 503 ods. 3 Obchodného zákonníka. 16. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov potom súdpovažoval za dôvodnú žalobu v časti o zaplatenie sumy 3.457,78 €, keď žalovaných v rade 1/ a 2/
zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi túto sumu spolu s úrokom z omeškania vyčísleným za
obdobie odo dňa nasledujúceho od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, t.j. od 2.10.2015 do zaplatenia.

Úrok z omeškania bol zo strany žalobcu uplatnený v súlade s ustanovením § 517 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka vo výške vyplývajúcej z § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Nad priznaný nárok súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Súd mal za to, že v

tomto spore boli žalobca i žalovaní v rade 1/ a 2/ čiastočne úspešnými. Súd vyčísliac pomer úspechu a
neúspechustránsporu,žalobcoviakovkonaníúspešnejšejstranepriznalnároknanáhradutrovkonania
v rozsahu 79,96 % trov konania.

18. Lehotu na plnenie súd určil v zmysle § 232 ods. 3, 4 CSP, keď vyhovel žiadosti žalovaných v rade
1/ a 2/ o povolenie úhrady dlžnej sumy v mesačných splátkach po 100,- € s tým, že súd lehotu splatnosti

jednotlivých splátok určil na posledný kalendárny deň príslušného mesiaca počnúc od právoplatnosti
rozsudku až do úplného uhradenia pohľadávky žalobcu. Súd pri rozhodovaní o takomto spôsobe úhrady
dlžnej sumy prihliadol na osobné, majetkové a zárobkové pomery žalovaných v rade 1/ a 2/ ako i na
výšku dlžnej sumy a lehotu jej splatenia. Súd mal za to, že od žalobcu je možné spravodlivo žiadať, aby
sa uspokojil s úhradou svojej pohľadávky postupne v mesačných splátkach s tým, že ak žalovaní v rade

1/ a 2/ porušia povinnosť úhrady dlžnej sumy v minimálnych mesačných splátkach vo výške 100,- € v
stanovenej lehote splatnosti jednotlivých splátok, žalobca bude mať právo žiadať od žalovaných v rade
1/ a 2/ zaplatenie celej dlžnej sumy naraz.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.