Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 18, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19Csp/17/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117201343
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117201343.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej žalobcov: X. O. S., D.. XX.X.XXXX,

N. S. Š. XX, XXX XX A., 6, X. R. S., D.. X.XX.XXXX, N. S. Š. XX, XXX XX A., X V. X. V. S., D.. X.X.XXXX,
N. S. Š. XX, XXX XX A., všetky zastúpené ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU JUDr. Igor Šafranko, so
sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpenému TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyniam 300 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Priznáva žalobkyniam voči žalovanému nárok na 100% náhradu trov konania, o ktorej výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyne sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 24.1.2017 domáhali primeraného finančného
zadosťučinenia na základe toho, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov sp.zn. 7C/190/2014
o zaplatenie 1.603,20 eura s prísl., v ktorom konaní boli ako žalované spotrebiteľky v celom rozsahu
úspešné, nakoľko súd žalobu v tomto konaní žalovaného voči ním zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej
legitimácie v konaní. Prvoinštančný súd konštatoval, že pokiaľ nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť
úveru, resp. pokiaľ zmluvný vzťah medzi stranami sporu nezanikol výpoveďou Zmluvy o úvere, resp.

odstúpením od nej, nie je možné urobiť záver o tom, že by úver spolu s úrokmi bol splatný. Rozsudok
prvoinštančného súdu zo dňa 9.7.2015 sp.zn. 7C/190/2014 bol potvrdený rozsudkom druhoinštančného
Krajského súdu Prešov zo dňa 29.9.2016 sp.zn. 8Co/301/2015. Žalobkyne poukázali na ustanovenie §
3 ods. 5 tretia veta Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa s tým, že ako spotrebiteľky uplatňujú
satisfakciu za porušenie ich spotrebiteľských práv, ktoré práva museli brániť v pôvodnom konaní, ktoré
požadujú vo výške 300 eur.

2. Žalovaný s návrhom nesúhlasil a uviedol, že v danom prípade nie je naplnená dikcia ustanovenia § 3
ods.5Zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa,keďžežalobkynenebolivpostaveníspotrebiteľov,
ktorí na súde úspešne uplatnili porušenie práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom. Poukázal
ďalej na to, že žalobkyne podľa jeho názoru v súdenom prípade nie sú osobami, ktoré by úspešne
uplatnili porušenie spotrebiteľského práva na súde napriek tomu, že v predmetom konaní boli síce
úspešnou stranou sporu, nakoľko žaloba bola voči ním zamietnutá, avšak ich podania v tomto konaní
boli len obranou v konaní a nie úspešným uplatnením práva. Poukázal ďalej na to, že podaná žaloba

nebola zamietnutá pre porušenie spotrebiteľských práv žalobcov, ale z toho dôvodu, že konajúci súd
posúdil zmluvu o postúpení pohľadávok medzi právnym predchodcom žalovaného a žalovaným za
absolútne neplatnú z dôvodu, že žalovaný nepreukázal, aby právny predchodca žalovaného dodržal
podmienky uvedené v § 92 ods. 8 zákona o bankách. Z tohto dôvodu nedošlo k porušeniu práv apovinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa. Žalovaný ďalej poukázal na to, že
žalobkynenešpecifikujú,akýmkonkrétnymkonanímmalporušiťichspotrebiteľsképrávaanepreukázali,
aby bol žalovaný v konaní pasívne legitimovaný. Rovnako vytkol žalobe, že žalobkyne nešpecifikujú,

prečo je podľa ich názoru primerané finančné zadosťučinenie vo výške práve 300 eur a v čom im bola
spôsobená ujma takého rozsahu, resp. porušenie spotrebiteľského práva takého rozsahu, aby bola
suma 300 eur primeraná porušeniu tohto zákona. Dôvodil ďalej tým, že to bol práve právny predchodca
žalobkýň (O. S.), kto porušil svoje zmluvné povinnosti na základe uzavretej zmluvy o splátkovom úvere č.
0503186564, pretože preukázateľne poskytnuté finančné prostriedky T. S. a O. S. nevrátili dohodnutým

spôsobom.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne v 1.rade, oboznámením obsahu spisu tunajšieho
súdu sp.zn. 7C/190/2014 a zistil, že :

4. Dňa 14.4.2014 podal na tunajšom súde v tomto konaní žalovaný žalobu voči T. S., D.. XX.X.XXXX,

H. N. S. Š. XX o zaplatenie 1.603,20 eura z dôvodu, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok
uzavretejdňa28.9.2011medziSlovenskousporiteľňou,a.s.avtomtokonanížalovanýmbolapostúpená
pohľadávka voči tomuto spotrebiteľovi zo zmluvy uzavretej dňa 22.10.2004 č. 503186564.
Podľa tejto zmluvy bol T. S. poskytnutý úver vo výške 3.319,39 eura, ktorý mal byť splácaný v mesačných
splátkach vo výške 53,44 eura k 20.dňu v mesiaci, pričom si tento povinnosti zo zmluvy neplnil a dňa

13.11.2011bolavyhlásenámimoriadnasplatnosťúverupreneplneniepovinnostiuhrádzaťriadnesplátky
v deň splatnosti.

5. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 9.7.2015 č.k. 7C/190/2014-272 súd rozhodol po úprave
žalobného návrhu v tomto konaní žalovaného EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851

02 Bratislava, IČO: 35 724 803, voči žalovaným T. S., D.. XX.X.XXXX, X. O. S.G., D.. XX.X.XXXX, N. S.
Š. XX, X. R. S., D.. XX.XX.XXXX a X. V. S., D.. X.X.XXXX, bytom tamtiež tak, že žalobu v tomto konaní
žalovaného v celom rozsahu zamietol.
Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 7C 190/2014 - 56
zo dňa 4. novembra 2014 súd pripustil vstup žalovaných v 2. a 4. rade do konania ako dedičov po

pôvodnej dlžníčke z Úverovej zmluvy O. S.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15. decembra
2014. Rovnako uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 7C 190/2014 - 60 zo dňa 10. decembra 2014
súd pripustil zmenu žalobného petitu tak, že žalovaní v 1. - 4. rade sú povinní spoločne a nerozdielne
zaplatiťžalobcovisumuvovýške1603,20eurspolusúrokmizomeškania. Právnyzástupcažalovaných
v 1., 2. a 4. rade vo svojich písomných vyjadreniach, ako aj v ústnych prednesoch na pojednávaní

poukazoval na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie tohto návrhu. V súvislosti
s tým odkázal na rozhodovaciu prax okresných súdov a k svojim vyjadreniam predložil aj predmetné
rozsudky. Z oznámenia Slovenskej sporiteľne, a. s. zo dňa 17.6.2015 vyplynulo, že zo strany Slovenskej
sporiteľne, a. s. nedošlo do dňa postúpenia pohľadávky k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru
vzniknutého zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX/XXXX. Súd právne skonštatoval, že zo

zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 22. októbra 2004 č. XXXXXXXXXX bola dohodnutá medzi veriteľom
a dlžníkom konečná splatnosť úveru dňom 20. októbra 2012. Ďalej z predloženého listinného dôkazu a
to výzvy k úhrade dlžnej sumy a oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 25. októbra
2011 mal súd za preukázané, že žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 25. októbra 2011 a
vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. Súd si za účelom splnenia podmienok uvedených v § 92

ods. 8 Zákona o bankách vyžiadal správu od pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a. s., ktorá súdu
dňa17.6.2015oznámila,žezostranySlovenskejsporiteľne,a.s.nedošlododňapostúpeniapohľadávky
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru vzniknutého zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX/
XXXX. Súd žalobu zamietol z dôvodu, že mal za preukázané, že na jeho strane absentuje aktívna
vecná legitimácia na podanie tohto návrhu. Navyše súd dôvodil, že pokiaľ nebola vyhlásená mimoriadna

splatnosť úveru, resp. pokiaľ zmluvný vzťah medzi účastníkmi nezanikol výpoveďou Zmluvy o úvere,
resp. odstúpením od nej, nie je možné urobiť záver o tom, že by úver spolu s úrokmi bol splatný.
Splatnými sa do tejto doby podľa názoru súdu mohli stať len jednotlivé splátky úveru so zaplatením
ktorých boli žalovaní v omeškaní.

6. V dôsledku podaného odvolania rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.9.2016 č.k.
8Co/301/2015-316 druhoinštančný súd potvrdil prvoinštančný rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby.7. Žalobkyňa v 1. rade pri výsluchu uviedla, že žiada primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300
eur preto, že firma EOS KSI nielen podľa jej osobného názoru, porušuje ľudské práva. Uviedla ďalej:
„Ja som sa prihlásila, keď mi poslali SMS, že sme im dlžní nejaké peniaze, o ktorých sme nevedeli. Ja

som sa prihlásila s tým, že nech to zašlú mailom alebo písomne a budem sa tomu venovať po porade
s právnym zástupcom. Firma mi zaslala nejaké veci, neboli tam nijaké ich vyjadrenia, zaslali len kópie
zmlúv, ktoré boli neúplné, napr. táto konkrétna zmluva dokonca ani nebola podpísaná pánom T. S., je
tam podpísaná O. S., čo je viditeľné, že to nie je jeho podpis a napriek tomu, že som na to upozornila,
aby mi poslali splátkový kalendár, tak firma EOS ma atakovala SMS, mailami a telefonátmi, že som im

dlžná, vyhrážali sa mi, že ma budú exekuovať a neviem, čo všetko, použijem výraz vyhrážali, pretože
oni to robili nonstop aj 3krát za deň. Telefonovali mi, mailovali, posielali mi SMS a ja som bola pritom
nútená vyhľadať až psychiatra a upadla som do depresie, z ktorej som sa liečila 12 mesiacov tak, že som
nebola schopná komunikovať s nikým zo svojho okolia a to pokračuje doteraz. Preto si myslím, že mám
nárok na finančné odškodnenie, pretože ja som mala záujem tú situáciu vyriešiť, ale nie za podmienok,
ktoré nastavili oni. To, že jednali s mojou mamou za mojím chrbtom o veciach, o ktorých sme my nemali

aj šajnu a zrazu po pohrebe, ani sme nemali nijaký čas na spamätanie, oni prišli za nami a sa nám
vyhrážali, takto sa to nerobí. Jednoducho nie som spokojná s tým, ako firma EOS k tomu pristupuje.“

8. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

9. Predmetom konania je nárok žalobkýň na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300 eura
v súvislosti s úspešným uplatnením porušenia práva zo strany žalovaného na základe rozsudku
Okresného súdu Prešov sp.zn. 7C/190/2014, kde súd žalobu zamietol.

10. Podľa § 3 ods. 5 tretia veta Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľ, ktorý na súd
úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti týmto
zákonom osobitnými predpismi zodpovedá.

11. Pokiaľ právny zástupca žalobkýň poukazoval na už judikované rozhodnutie Krajského súdu v
Prešove zo dňa 26.6.2018 sp.zn. 8Co/136/2017-66, kde súd rozhodoval o odvolaní vo vzťahu k
zaplateniu primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 300 eur na tom podklade, že v pôvodnom
konaní rovnako bola žaloba voči spotrebiteľovi zamietnutá z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie pre porušenie § 92 ods. 8 zákona o bankách, súd na námietky žalovanej strany, že v danom

prípade jednak žalobkyne neboli v postavení úspešných spotrebiteliek, ktoré by sa úspešne domohli
uplatnenia porušenia svojho spotrebiteľského práva, jednak porušenie ustanovenia § 92 ods. 8 zákona
o bankách neznamená také porušenie spotrebiteľského práva, ktoré by mohlo a bolo spôsobilé privodiť
ujmu žalobkyniam, súd poznamenáva, že zmyslom ochrany spotrebiteľa Európskej únie je ochrana tých
osôb, ktoré sa zúčastňujú právnych vzťahov trhového hospodárstva, avšak nie za účelom dosiahnutia

zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany a
stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným.
Všetky podmienky záväzkového vzťahu musia byť spotrebiteľovi a to priemernému spotrebiteľovi
všeobecne známe už v čase, keď uzatvára s dodávateľom spotrebiteľskú zmluvu. Cieľom
spotrebiteľského práva je garantovať spotrebiteľovi zachovanie jeho práv aj v prípade, ak sa dodávateľ

rozhodne previesť práva zo spotrebiteľskej zmluvy na tretiu osobu.

12. Ustanovenia o dodržaní, rešpektovaní práv spotrebiteľa v prípade postúpenia, prevedenia práva a
povinností zo zmluvy na iného dodávateľa sú upravené v § 53 Občianskeho práva pri neprijateľných
zmluvných podmienkach a pri definíciách spotrebiteľskej zmluvy a spotrebiteľa a dodávateľa. Z tohto

dôvodu teda nemožno inak než dôvodiť, že ak dôjde k porušeniu tohto ustanovenia, resp. k porušeniu
všeobecne záväzných právnych predpisov chrániacich spotrebiteľa vo vzťahu k prevedeniu práv a
povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, jedná sa o výkon spotrebiteľských
práv, resp. v prípade ak dodávateľ poruší všeobecne záväzne právne predpisy, v danom prípade § 92
ods. 8 Zákona o bankách, dochádza k porušeniu spotrebiteľských práv.

13. V danom prípade teda aj v prípade, ak sa tretia osoba obráti na súd so žalobou voči spotrebiteľovi
na podklade zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej so stranou, ktorá spotrebiteľskú zmluvu sospotrebiteľomuzatváralaasúddeklarujeabsolútnuneplatnosťpostúpeniatakejtopohľadávky,vovzťahu
k spotrebiteľovi došlo k porušeniu jeho spotrebiteľských práv.

14. V danom prípade žalobkyne ako strany sporu vo vzťahu v postavení žalovaných sa aktívne bránili
voči tomu, aby boli v danom spore označené za žalované, resp. bránili sa námietkou nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie v tomto konaní žalovaného. Súd zadosťučinil právu na ochranu spotrebiteľa a po tom,
čo zistil porušenie ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách v tomto prípade aj žalobu zamietol. Ak
žalobkyňa v 1.rade ľudsky pochopiteľným jazykom vysvetlila, čo považovala v danom prípade za ujmu,

ktorá sa jej stala v pôvodnom konaní, súd nemá čo by dodal k tomu, ako ona ako spotrebiteľka reagovala
na konanie v tomto spore žalovaného, keď voči nej a voči ostatných žalobkyniam predmetnú pohľadávku
uplatnil a vymáhal napriek tomu, že mu nesvedčala aktívna vecná legitimácia.

15. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 16.4.2018
sp.zn. 23Co/83/2017 podľa ktorého „nie je dôležité, či spotrebiteľ v konaní vystupuje ako žalobca

alebo žalovaný, je dôležité, či úspešne uplatní porušenie svojich spotrebiteľských práv, teda pokiaľ sa
spotrebiteľ ako žalovaný v konaní úspešne bráni tým, že dodávateľ porušil jeho spotrebiteľské práva a
z toho dôvodu bude žaloba zamietnutá, tak potom možno konštatovať, že spotrebiteľ úspešne uplatnil
svoje spotrebiteľské práva“.

16. Súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove vo veci sp.zn. 20Co/192/2016 podľa
ktorého „ čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre
priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie tento je naplnený nielen vtedy, ak si spotrebiteľ
uplatní porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, ale aj vtedy, ak tak urobí v rámci
svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku“.

17. Pokiaľ teda žalobkyne uplatňujú právo na primerané finančné zadosťučinenie spolu vo výške 300
eur, súd má za to, že vzhľadom aj na výšku pohľadávky, ktorá bola predmetom pôvodného konania a
porušenie spotrebiteľského práva, jedná sa o výške primeranú a dôvodnú. Preto súd žalobe v celom
rozsahu vyhovel.

18. Súd rešpektuje vyššiu súdnu autoritu v danom prípade druhoinštančný súd pri výklade pojmu
úspešné uplatnenie práva a pokiaľ v predchádzajúcich rozhodnutiach takýmto nárokom nepriznával
právnu ochranu z tohto dôvodu, v tomto rozhodnutí prihliadol k tomuto výkladu druhoinštančného súdu.

19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení §§ 255 a 262 CSP., podľa ktorých
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo.
O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

20. Súd ustaľuje, že žalobkyne mali vo veci plný úspech, a preto im priznal voči žalovanému nárok na
100% náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od

doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov

sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha. (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).