Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 18, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/402/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215233970
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7215233970.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členov
senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobkyne: W. Š.T., rod. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom v S., Ž. X, zastúpenej JUDr. Jurajom Sopkom, advokátom so sídlom v Košiciach,
Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: S. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom v S., W. XX, zastúpeného JUDr.
Ondrejom Lučivjanským, advokátom so sídlom v Košiciach, Murgašova 3, o zrušenie spoločného nájmu,

o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 14.06.2017 č.k. 29C/713/2015
-67 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania.

Žalobkyňa má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zrušil právo spoločného nájmu strán
sporu k družstevnému bytu nachádzajúcemu sa v S., na W. Č.. XX a určil žalovaného ako člena družstva
za nájomcu predmetného bytu. Žalobkyni uložil povinnosť vypratať byt do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku bez bytovej náhrady. Vo zvyšku žalobu zamietol. Rozhodol, že žalobkyňa má voči žalovanému
právo na náhradu trov konania v plnej výške.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 705 ods. 1 až
3 a § 712a ods. 8 Občianskeho zákonníka vzal za preukázané, že stranám sporu ako manželom vznikol
spoločný nájom k predmetnému družstevnému bytu, ako aj spoločné členstvo v SBD II Košice. Nakoľko
sa strany sporu po rozvode manželstva nedohodli na tom, kto bude ďalej byt užívať, rozhodol v súlade
s návrhom strán sporu a za výlučného nájomcu a člena družstva určil žalovaného.

3. Žalobkyni uložil povinnosť vypratať byt do 15 dní od právoplatnosti rozsudku bez bytovej náhrady. V
častižalobyozrušeniečlenskéhopodieluvSBDIIKošicezamietolžalobu,nakoľkovzmysle§705ods.2
veta druhá Občianskeho zákonníka, zrušením práva spoločného nájmu bytu bývalých manželov zaniklo
aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve. Preto tento výrok rozsudku by bol nadbytočný.

4. O trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal právo na

náhradu trov konania, keďže neúspech mala len v pomerne nepatrnej časti.

5. Proti tomuto rozsudku a to (len) voči výroku o trovách konania v zákonnej lehote podal odvolanie
žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý
výrok zmenil tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. V dôvodoch odvolania sa
nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o priznaní náhrady trov konania žalobkyni voči žalovanému.

Čiastočný úspech vo veci v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p. zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady
trov konania, resp. nepriznanie náhrady trov konania. Nakoľko súd prvej inštancie zamietol žalobu v častizrušenia členského podielu, mal pomerne rozdeliť náhradu trov konania medzi strany sporu. Súčasne
poukázal na to, že v danom prípade sú dané dôvody v zmysle § 257 C.s.p., keďže obe strany sporu mali
zhodný postoj, kto má byť ďalším nájomcom bytu a dôvody hodné osobitného zreteľa tak spočívajú v

okolnostiach prejednávanej veci. Žalovaný mal za to, že nakoľko sa členom družstva stal pred uzavretím
manželstva, bezplatnou výmenou individuálne získaného družstevného bytu počas trvania manželstva
sa nemohla stať žalobkyňa podľa vtedajšej úpravy členkou družstva a mal za to, že rozvodom ich
manželstva právo užívania ostane jeho osobe. Otázka, kto bude ďalej užívateľom predmetného bytu
nebola sporná, žalobkyňa preto dobrovoľne opustila byt pred rozvodom. Výsledok konania bol v záujme

oboch účastníkov konania.

6. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť napadnutý výrok ako vecne správny. Podľa jej
názoru v danej veci nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, keďže argumenty žalovaného nemajú
oporu v skutkových zisteniach danej veci.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
pojednávaniavzmysleust.§385ods.1zák.č.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„C.s.p.“)
v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.

8. Súd prvej inštancie rozhodol v napadnutom výroku o trovách konania strán sporu vecne správne,

preto odvolací súd tento výrok podľa § 387 ods. 1 C.s.p., potvrdil.

9. Správne súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania na daný prípad aplikoval ust. § 255
ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

10. Je zrejmé, že výrok, ktorým by súd zrušil členský podiel v družstve je nadbytočný, nakoľko k jeho
zrušeniu dochádza zo zákona. Preto bola žaloba v tejto časti zamietnutá.

11. Odvolací súd považuje za správne úvahy súdu prvej inštancie, keď posúdil neúspech žalobkyne v
tejto časti ako nepatrný a priznal jej plnú náhradu trov konania. Žaloba bola v tejto časti zamietnutá len

z dôvodu nadbytočnosti tohto výroku, nie preto, že by žalobkyňa svoj nárok bezdôvodne uplatňovala.

12. V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu nie sú dané dôvody ani pre nepriznanie náhrady
trov konania úspešnej žalobkyni aplikáciou ust. § 257 C.s.p.

13. Podľa § 257 C.s.p. súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

14. Z vyššie cit. ustanovenia vyplýva, že výnimočne súd neprizná náhradu trov konania v prípade,
ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy iba vo

výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti, alebo kde by rozhodnutie
o náhrade trov konania odporovalo dobrým mravom. Výnimočnosť prípadu môže spočívať tak v
okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach strán sporu.

15. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa vychádza

z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis,
ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého
je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa,
na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Pri aplikácii
tohto ustanovenia je potrebné prihliadnuť aj na pomery na strane strany sporu, ktorej patrí náhrada

trov konania, a či táto strana v prípade nepriznania trov konania nebude pociťovať takú ujmu, ktorá by
výrazným spôsobom presahovala ujmu, ktorá by vznikla na druhej strane.

16. V danej veci podľa názoru odvolacieho súdu nie sú dané dôvody v zmysle vyššie cit. ust. § 257
C.s.p. pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnej žalobkyni. Jedným z dôvodov pre aplikáciu tohto

zákonného ustanovenia sú aj okolností samotnej veci, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj
účastníkov v priebehu konania a podobne. Samotná skutočnosť, že strany sporu mali zhodný názor na
to, kto by mal ostať po rozvode výlučným nájomcom bytu, takýmto dôvodom nie je.17. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že strany sporu sa pred podaním žaloby nevedeli dohodnúť o
ďalšom nájme predmetného bytu, keďže žalovaný tak, ako aj sám udáva v odvolaní, zastával názor, že je
výlučným členom družstva. Žalobkyni preto neostávala iná možnosť, len obrátiť sa na súd s požiadavkou

o zrušenie práva spoločného nájmu k predmetnému bytu. Z tohto pohľadu preto nemožno vyvodiť, že
žalovaný nezapríčinil vedenie tohto sporu.

18. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je potrebné považovať rozhodnutie súdu prvej inštancie o
trovách konania za vecne správne, preto odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku podľa § 387 ods.

1 C.s.p., potvrdil.

19.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1C.s.p.vspojenís§255ods.
1 C.s.p. tak, že úspešnej žalobkyni priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému
žalovanému.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súduoprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).