Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, March 17, 2019

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 16Pc/23/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6918205897
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Petráň Vinczeová

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2019:6918205897.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Petráň Vinczeovou, v právnej

veci navrhovateľa - povinného z vyživovacej povinnosti Š. T., B.. XX. XX. XXXX, O. X. XXX XX V. XXX L.
C. Z. P. L. Š.O. T., B.. XX. XX. XXXX, O. X. XXX XX V. XXX, v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti
k plnoletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

o d ô v o d n e n i e :

1) Navrhovateľ - povinný z vyživovacej povinnosti sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19. 11.
2018 domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči svojmu plnoletému synovi Š. T., B.. XX. XX. XXXX,
ktorá bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 2P/156/2014-50 zo
dňa 07. 10. 2014, a to s účinnosťou od 01. 09. 2018.

2) Svoj návrh odôvodnil tým, že Okresný súd Rimavská Sobota rozsudkom č. k. 2P/156/2014-50
rozhodol o uložení povinnosti navrhovateľovi prispievať na výživu maloletých detí Š., H. H. Y. T. mesačne
sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na každé dieťa. Ďalej navrhovateľ poukázal na to, že
v júli 2018 dovŕšil jeho syn Š. 18 rokov. Zanechal štúdium na strednej odbornej škole a pokračovať v
štúdiu neplánuje. Je evidovaným uchádzačom o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny
v R. Y.. Keďže je navrhovateľ nezamestnaný a v čase podania návrhu nemal žiadny príjem, uviedol,
že nie je schopný ďalej prispievať na výživu svojho už plnoletého syna. Príjem má navrhovateľ len z

príležitostných prác, z čoho ledva vyžije on sám. Okrem toho má navrhovateľ ešte vyživovaciu povinnosť
voči dvom menším deťom. Vzhľadom k uvedenému je navrhovateľ toho názoru, že jeho syn Š. T., B..
XX. XX. XXXX je schopný sám sa živiť a jeho vyživovacia povinnosť k nemu už zanikla.

3) Oprávnený z vyživovacej povinnosti sa k návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti, ktorý mu bol
doručený dňa 09. 01. 2019 nevyjadril.

4) Súd vyhládzajúc z ustanovenia § 31 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku
(ďalej iba ako „CMP“) pojednával v neprítomnosti účastníkov konania, ktorí boli na pojednávanie vo veci
samej postupom podľa § 111 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej iba
ako „CSP“) riadne a včas predvolaní, pričom vyššie uvedené osoby sa na pojednávanie nedostavili a
svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnili a nepožiadali o odročenie pojednávania.

5) V predmetnej veci vykonal súd dokazovanie návrhom navrhovateľa na zrušenie jeho vyživovacej

povinnosti k plnoletému dieťaťu zo dňa 16. 11. 2018, oboznámením sa s rozsudkom Okresného súdu
Rimavská Sobota č. k. 2P/156/2014-50 zo dňa 07. 10. 2014, výsledkami lustrácie navrhovateľa v
Sociálnej poisťovni, Registri obyvateľov a ZVJS, výsledkami lustrácie plnoletého dieťaťa v Registri
obyvateľov a ZVJS, odpoveďou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota zo dňa 06. 02.2019, výsledkami lustrácie plnoletého dieťaťa v Sociálnej poisťovni a obsahom spisu tunajšieho súdu
sp. zn. 2P/156/2014, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

6) Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 2P/156/2014-50 zo dňa 07. 10. 2014, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 10. 11. 2014 súd maloleté deti Š., H. H. Y. T. zveril do osobnej starostlivosti
matky. Zároveň otca (navrhovateľa v tomto súdnom konaní) zaviazal prispievať na výživu maloletých
detí výživným na každé dieťa po 30 % zo sumy životného minima pre nezaopatrené, neplnoleté
dieťa, určeného podľa osobitného zákona, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc

právoplatnosťou daného rozsudku.

7) Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota zo dňa 06. 02. 2019 (na č. l. 23
p. v.) mal súd za preukázané, že navrhovateľ od 18. 07. 2017 nie je vedený v evidencii uchádzačov o
zamestnanie a od 31. 10. 2017 nie je ani poberateľom pomoci v hmotnej núdzi. Z uvedeného potvrdenia
mal súd zároveň za preukázané, že plnoletý syn navrhovateľa od 14. 01. 2019 nie je vedený v evidencii

uchádzačov o zamestnanie a od 31. 08. 2015 nie je ani poberateľom dávky v hmotnej núdzi.

8) Z lustrácie navrhovateľa v Sociálnej poisťovni (na č. l. 27) mal súd za preukázané, že navrhovateľ ku
dňu 15. 03. 2019 nie je poberateľom žiadnych dávok.

9) Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
iba ako „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

10) Podľa § 78 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh.Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia.

11) Sústavná a dôsledná starostlivosť o výživu dieťaťa je súčasťou rodičovských práv a povinností.

Plnením vyživovacej povinnosti rodičov k deťom by mali byť uspokojené všetky náklady vo vzťahu k
dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej
vyspelosti, schopností, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy prípravy
na budúce povolanie. Vznik a existencia vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sa nedá vylúčiť,
ani obmedziť. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa, pričom vyživovacia povinnosť má

niekoľko foriem. Môže byť plnená jednak osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou
o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napríklad
bývania alebo stravovania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako
peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Výživné je teda peňažná forma plnenia vyživovacej
povinnosti. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním

vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod.) a
osobnou starostlivosťou. Na strane druhej rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho
výživu výživným, ktoré určil súd.

12) Zrušenie vyživovacej povinnosti nie je vymedzené časom alebo dátumom. Je vymedzené len tým,

či je alebo nie je dieťa schopné samo sa živiť. Schopnosť dieťaťa samo sa živiť závisí od okolností
konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný
stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené potreby a záujmy,
majetkové pomery a podobne. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť
samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky jeho relevantné životné náklady.

13) Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.
Súd nemal v konaní preukázané skutočnosti, ktoré navrhovateľ opísal v podanom návrhu zo dňa 16.
11. 2018, t. j. nemal preukázanú skutočnosť, že plnoletý syn navrhovateľa zanechal štúdium na strednej
odbornej škole a ďalej neštuduje. Nemal preukázanú ani skutočnosť, že je evidovaný ako uchádzač o

zamestnanie na príslušnom úrade práce. Po ďalšie, súd nemal náležite preukázané ani ďalšie vyššie
opísanéskutočnostidôležitéprerozhodnutieopodanomnávrhu,atojednaknastaneplnoletéhodieťaťa,
ako aj navrhovateľa. Preto je súd toho názoru, že na základe vykonaného dokazovania nemožno
jednoznačne konštatovať, že sú splnené zákonné podmienky pre zrušenie vyživovacej povinnosti otcavoči plnoletému synovi, ako ani to že sú splnené ku dňu 01. 09. 2018 (teda k dátumu ku ktorému
navrhovateľ žiadal svoju vyživovaciu povinnosť zrušiť). Z uvedeného dôvodu potom súd navrhovateľom
podaný návrh zamietol.

14) O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového
poriadku (ďalej iba ako „CMP“) tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Rimavská Sobota na Krajský súd v Banskej Bystrici. V odvolaní sa

popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody
podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP) .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s
prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto

podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP)..