Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 28, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/24/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316202321
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8316202321.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov

senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: Bytové družstvo, Snina, so sídlom
Budovateľská 2204, 069 01 Snina, IČO: 00 617 318, zastúpeného JUDr. Jánom Holotom, advokátom,
so sídlom Komenského 2791/35, 069 01 Snina, proti žalovanej: T. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J.
XXXX/X, XXX XX I., v konaní o zaplatenie 1.423,51 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 12.04.2017 č. k. 21C/74/2016-68 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo vyhovujúcom výroku.

II. Mení sa rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že stranám sporu sa náhrada trov prvoinštančného
konania nepriznáva.

III. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že cit.:

„Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.423,51 eur spolu s poplatkom z omeškania vo výške
0,5 promile za každý deň omeškania a to zo sumy 4.246,41 eur od 01.09.2014 do 30.09.2014, zo sumy

4.362,32eurod01.10.2014do31.10.2014,zosumy4.478,23eurod01.11.2014do30.11.2014,zosumy
4.594,14 eur od 01.12.2014 do 31.12.2014, zo sumy 3.370,05 eur od 01.01.2015 do 31.01.2015, zo
sumy 3.531,02 eur od 01.02.2015 do 28.02.2015, zo sumy 3.691,99 eur od 01.03.2015 do 31.03.2015,
zosumy3.852,96eurod01.04.2015do30.04.2015,zosumy4.013,93eurod01.05.2015do31.05.2015,
zosumy4.594,26eurod01.06.2015do30.06.2015,zosumy4.755,23eurod01.07.2015do31.07.2015,
zosumy4.916,20eurod01.08.2015do31.08.2015,zosumy5.077,17eurod01.09.2015do30.09.2015,
zo sumy 4.606,81 eur od 01.10.2015 do 31.10.2015 zo sumy 4.766,92 eur od 01.11.2015 do 30.11.2015,

zosumy4.927,89eurod01.12.2015do31.12.2015,zosumy5.088,86eurod01.01.2016do31.01.2016,
zo sumy 5.254,68 eur od 01.02.2016 do 29.02.2016, zo sumy 5.420,50 eur od 01.03.2016 do 31.03.2016
a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.“

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil podľa ustanovenia § 154 ods. 1 Občianskeho zákonníka

v znení účinnom ku dňu 29.03.1990, § 155 ods. 1 (správne má byť § 871 ods.1, pozn. odvolacieho súdu),
§ 671, § 696 ods. 2 a § 697 Občianskeho zákonníka, § 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.3. V odôvodnení uviedol, že v danej veci bolo preukázané, že na základe rozhodnutia o pridelení
družstevného bytu a na základe dohody o odovzdaní a prevzatí bytu žalovanej zo dňa 29.03.1990
vzniklo jej právo osobného užívania družstevného bytu č. XX nachádzajúceho v bytovom dome J. na

J. ulici XXXX/X v I.. V súvislosti so zmenou právnych predpisov žalovanej od 01.01.1992 vznikol nájom
predmetného bytu. Žalovaná neuhrádzala nájomné a poplatky za služby spojené s nájmom bytu, pričom
dlh ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 5.770,73 eura. Okrem žalovanej sumy 1.423,51 eura už
o zvyšku dlhu bolo rozhodnuté v iných konaniach. V konaní mal súd prvej inštancie preukázané, že
žalovaná je jedinou nájomníčkou bytu č. XX nachádzajúceho sa v X. . vchode na X. poschodí bytového

domu J. na ul. J. XXXX/X v I.. Zdôraznil, že nájomná zmluva bola uzavretá platne, čo konštatoval aj
Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí sp. zn. 23Co/254/2015 zo dňa 26.10.2016. Predmetom
tohto sporu bolo zaplatenie sumy 1423,51 eura, čo zodpovedá úhradám za obdobie od 01.09.2014 do
28.02.2016 v zmysle doloženého prehľadu úhrad. Keďže žalovaná nepreukázala, že by dlh uhradila a
žalobca preukázal svoje tvrdenia, súd prvej inštancie vyhovel žalobe. Dodal, že žalovaná sa s úhradou
svojho dlhu dostala do omeškania, preto zároveň priznal žalobcovi poplatok z omeškania.

4.Otrováchkonaniarozhodolpodľa§255ods.1zákonač.160/2015Z.z. Civilnéhosporovéhoporiadku
(ďalej len CSP). Žalobca mal v konaní plný úspech, preto má nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

5. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala odvolanie žalovaná. Namietala, že žalovaná suma za
obdobie od 01.09.2014 do 10.02.2015 je premlčaná. Ide o sumu 785,58 eura + úroky z omeškania +
318 eur + iné poplatky. Zostávajúca suma 160,97 eura x 10 mesiacov + 2 mesiace sa rovná sume 1.941
eur. Zostávajúca suma 1941 eur bola uhradená platbou vo výške 1340 eur v 12. mesiaci 2014, platbou
631,33 eura v 9. mesiaci 2015 a platbou vo výške 0,86 eura v 10. mesiaci 2015. Nedoplatok 419,36 eura

vykázaný v prehľade úhrad v máji 2015 za rok 2014 jej bol započítaný v zálohovom predpise platieb za
rok 2015. Uviedla, že súdne poplatky vo výške 318 eur evidované v prehľade sú dávno premlčané a
nemožno z nich počítať úroky z omeškania. Chýba zároveň doklad o aké poplatky ide. Pokiaľ ide o iné
poplatky, aj tú chýba doklad. Uviedla, že je v hmotnej núdzi. Poberá príspevok na opatrovanie blízkej
osoby ZŤP a stará sa o maloleté dieťa. Namietala, že súd sa v žiadnom konaní nezaoberal zápisnicou o

dohode o osobnom užívaní bytu žalovanej. Podľa jej názoru táto dohoda nie je nájomnou zmluvou, ani
v zálohovom predpise nie je stanovené žiadne nájomné. Na základe toho sa domnieva, že jej zmluva je
bezodplatná. Ďalej namietala, že žaloba o zaplatenie 1423,51 eura je spísaná neoprávnenou osobou -
advokátom JUDr. Jánom Holotom. Predložené splnomocnenie zo dňa 20.04.2017 nie je splnomocnením
pre toto konanie, je to pracovná náplň advokáta na jeden deň 10.02.2015. Žalobca do dňa vyhlásenia

rozsudku nepredložil platné splnomocnenie pre toto konanie. Argumentovala, že žaloba sa týka obdobia
po rozvode a preto musia byť nanovo posúdené všetky podmienky - dohoda o užívaní bytu (nie je to
nájomná zmluva), možnosť prípadných splátok, nulové príslušenstvo. Dodala, že žalobca nezaplatil
súdny poplatok, nakoľko sa v spise nenachádza žiaden doklad o zaplatení 85 eur na poštovom úrade.
Je tam len doklad, že ho má zaplatiť a spísaný list nejakej zamestnankyne súdu (bez podpisu) o tom ,

že vraj ho zaplatil. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti navrhla žalobu zamietnuť.

6. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovanej o premlčaní uviedol, že v
danom prípade je premlčacia doba trojročná a preto v čase podania žaloby k premlčaniu pohľadávky
nemohlo dôjsť. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovanej o úhradách predložil žalobca opätovne do spisu prehľad

úhrad, vzťahujúci sa k bytu žalovanej. Z uvedeného prehľadu je zrejmé, že platby ktoré vo svojom
odvolaní uvádza žalovaná, sa týkajú dlhu za predchádzajúce obdobie. V čase podania žaloby bol dlh
na nájomnom v tej výške, ako bol v žalobnom návrhu uplatnený. Odvolanie žalobkyne považoval za
účelové. Žalovaná si naďalej neplní svoje povinnosti vyplývajúce z jej nájmu bytu a jej dlh k dnešnému
dňu presahuje sumu 6 tisíc eur. Navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie.

7. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná. Poukázala na skutočnosť, že žalobca nemá vecnú
legitimáciu, nakoľko nie je s ňou vo žiadnom vzťahu. Byt jej pridelilo Okresné stavebné bytové družstvo
H. dňa 29.03.1990. Užíva ho na základe dohody o užívaní bytu, pričom k tejto dohode nebol nikdy
vypracovaný dodatok ani príloha. Krajský súd v Prešove potvrdil, že predmetná dohoda o užívaní bytu

je platná. Na základe uvedeného žiadala žalobu zamietnuť.

8. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca. K tvrdeniam žalovanej o nedostatku aktívnej legitimácie
na jeho strane uviedol, že Bytové družstvo I. vzniklo odčlenením z Okresného stavebného bytovéhodružstva dňa 26.04.1991. OSBD následne zaniklo. Po novelizácii Občianskeho zákonníka v roku 1991
sa právo osobného užívania dňom 01.01.1992 zmenilo na nájom bytu. Žalovaná je nájomcom bytu č.
XX. Ako vyplýva z LV č. XXXXX k. ú. I., vlastníkom uvedeného bytu je Bytové družstvo I.. Opätovne

zdôraznil, že tvrdenia žalovanej sú účelové.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej
stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to s
prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

11. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej
inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. Na doplnenie a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza
odvolací súd nasledovné:

12. V prejednávanej veci založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o uložení povinnosti žalovanej
na zaplatenie 1.423,51 eura s príslušenstvom na skutkovom základe, že žalovaná ako nájomca bytu č.
XX na X. poschodí, vchod č. X, súpisné číslo: XXXX/X na B. J. v I., neuhradila Bytovému družstvu I.,
ako vlastníkovi a prenajímateľovi bytu, nájomné a úhrady za zaplnenia poskytované s užívaním bytu za

obdobie od 01.09.2014 do 28.02.2016 vo výške 1.423,51 eura, čím porušila ustanovenia Občianskeho
zákonníka (§ 671).

13. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že na základe rozhodnutia Okresného stavebného bytového
družstva o pridelení družstevného bytu zo dňa 29.03.1990 vzniklo žalovanej právo na uzavretie dohody

o prevzatí bytu do osobného užívania. V ten istý deň došlo medzi právnym predchodcom žalobcu,
Okresným stavebným bytovým družstvom H. ako vlastníkom domu blok J. v I. na ul. J. a žalovanou ako
členom družstva k uzavretiu dohody o odovzdaní a prevzatí bytu, predmetom ktorej bolo odovzdanie
družstevného bytu č. XX na X. poschodí, vchod č. X na ul. J. v I. do osobného užívania žalovanej. Ako
vyplýva z Dohody o odovzdaní a prevzatí bytu (čl. 7 spisu), žalovaná sa zaviazala ako užívateľ bytu platiť

úhradu za užívanie bytu, a to mesačne pozadu, najneskoršie do piateho dňa nasledujúceho mesiaca.
Spoločnesúhradouzaužívaniebytusažalovanázaviazalaplatiťúhradyzaslužby,poskytovaniektorých
je spojené s užívaním bytu.

14. Podľa § 871 ods. 1 prechodných ustanovení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov

právo osobného užívania bytu a právo užívania iných obytných miestností a miestností neslúžiacich na
bývanie vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
sa mení dňom účinnosti tohto zákona na nájom. Spoločné užívanie bytu a spoločné užívanie bytu
manželmi sa mení na spoločný nájom.

15. Odvolací súd konštatuje, že uvedené citované zákonné ustanovenie zaisťovalo všetkým
dovtedajším užívateľom bytu zmenu osobného užívania bytu na nájom za podmienky, že toto právo
vzniklo a trvalo ku dňu jeho účinnosti (k 01.01.1992). Podľa právnych predpisov platných pred vydaním
zákona č. 509/1991 Zb., ktorým došlo k novelizácii Občianskeho zákonníka existoval striktný prideľovací
systém,ktorýsatýkalpraktickyvšetkýchbytov.Nato,abyobčanovivôbecmohlovzniknúťpravoužívania

bytu, muselo najprv existovať rozhodnutie o pridelení bytu, na ktoré nadväzovala dohoda o odovzdaní
a prevzatí bytu, ktorou sa proces konštituovania práva užívať byt zavŕšil, ako to bolo aj v prejednávanej
veci.16. Uvedené právo osobného užívania družstevného bytu žalovanej trvalo ku dňu 01.01.1992, kedy
sa v zmysle ust. § 871 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmenilo na nájomný vzťah, pričom táto zmena
nastala zo zákona a nevyžadovala si vykonanie žiadneho ďalšieho úkonu, napr. v podobe uzavretia

novej nájomnej zmluvy k bytu.

17. Zo zákona sa tak právo osobného užívania bytu zmenilo na právo nájmu bytu, ktorého obsahom
je okrem iného aj povinnosť nájomcu uhrádzať nájomné a poplatky za služby spojené s užívaním bytu.
Námietka žalovanej v odvolaní, že medzi ňou a žalobcom k uzavretiu nájomnej zmluvy nedošlo, bola

preto nielen neopodstatnená, ale aj právne nedôvodná.

18. Pokiaľ žalovaná namietala, že v Dohode o odovzdaní a prevzatí bytu nebola určená výška
nájomného, a preto je nájomná zmluva bezodplatná, ani táto odvolacia námietka nie je dôvodná.
Odvolací súd poukazuje na ust. § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.1992
podľa ktorého spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich

platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za
plnenia poskytované s užívaním bytu a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný
právny predpis. V zmysle komentára k tomuto ustanoveniu v prípade nájmu družstevných bytov platí
naďalej princíp nákladového typu nájomného. Jeho výška sa určuje tak, aby nájomné krylo všetky
náklady spojené s prevádzkou a správou družstevného bytového fondu. Pravidlá a spôsob stanovenia

výšky nájomného sú upravené v stanovách.

19. Podľa článku 42 ods. 6 stanov žalobcu výšku platieb, preddavkov a úhrad za plnenia a služby
poskytované s nájmom a užívaním bytu družstvo stanoví podľa metodiky schválenej zhromaždením
delegátov. Stanovenú výšku preddavkov a úhrad za plnenia a služby poskytované s nájmom a užívaním

bytuschvaľujepredstavenstvosvojimuznesením. Zostanovžalobcujetakzrejmé,ževýškunájomného
a výšku úhrady za užívanie bytu a za poskytované služby určuje predstavenstvo družstva a teda nemusí
byť odsúhlasená po vzájomnej dohode v nájomnej zmluve.

20. Žalovaná ďalej v konaní namietala premlčanie dlhu na nájomnom a príslušenstve tohto dlhu. Ako aj

uhradenie dlhu v časti, ktorý nebola premlčaná.

21. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie zo strany žalovanej námietka premlčania vznesená
nebola a súd sa ňou preto nezaoberal.

22. Podľa ustanovenia § 101 OZ platí, že pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V rozhodovanom prípade,
keď žalobca uplatňuje nezaplatenie nájomného, neexistuje iná právna úprava, preto sa postupuje podľa
tohto ustanovenia. Právo sa môže vykonať prvý raz, keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu.
V zmysle ustanovenia § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej, na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Žalobca si uplatnil dlžné nájomné a úhrady za plnenia
poskytované s nájmom bytu za obdobie od 01.09.2014 do 28.02.2016, pričom žalobca podal žalobu
dňa 11.03.2016. Je teda zrejmé, že v čase podania žaloby neuplynula trojročná premlčacia doba ani vo
vzťahu k pohľadávke za prvé uplatňované obdobie mesiaca september 2014.

23. Žalovaná v odvolaní poukazuje na uhradené sumy 1.340 eur v decembri 2014, 631,33 eura v
septembri 2015 a 0,86 eura v októbri 2015.

24. Z obsahu žaloby a vyjadrení žalobcu vyplýva, že ten si vyčíslil žalovanú sumu na dlžnom nájomnom

a na úhradách za plnenia poskytované s nájmom bytu voči žalovanej vo výške 1.423,51 eura za obdobie
od 01.09.2014 do 28.02.2016 v zmysle ním doloženého Prehľadu platieb zo dňa 09.02.2017 (č. l. 41
spisu). Uvedená suma predstavuje rozdiel medzi sumou celkového dlhu na nájomnom a na úhradách
za plnenia poskytované s nájmom bytu žalovanej voči žalobcovi vo výške 5.770,73 eura a časťami
dlhu, ktoré sú žalované v konaniach na súde prvej inštancie pod sp. zn. 6C/6/2014 (2.679,32 eura),

sp. zn. 15C/132/2014 (965,61 eura), sp. zn. 6C/65/2016 (117,51 eura) a sp. zn. 10C/48/2016 (584,78
eura). Podľa žalobcom predložených mesačných zálohových platieb a úhrad za plnenia súvisiace s
výkonom správy bola výška predpísanej úhrady za obdobia od 08/2014 do 12.2014 v sume 115,91
eura, za obdobie od 1/2015 do 12/2015 v sume 160,97 eura a za obdobie 1/2016 do 2/2016 v sume165,82 eura. Porovnaním súm predpísaných zálohových platieb v Prehľade úhrad zo dňa 09.02.2017
a výšky mesačnej zálohovej platby v zálohových predpisoch, ktoré predložil žalobca je zrejmé, že
tie sa neodlišujú. Podľa písomného vyjadrenia žalobcu sumy 1.340 eur a 631,33 eura boli uhradené

bývalým manželom žalovanej v rámci konania sp. zn. 6C/6/2014, v obdobiach 12/2014 a 9/2015. Suma
0,86 eura bola uhradená v období 10/2015 a predstavuje úhradu od exekútora za vymoženú časť
pohľadávky v konaní 6C/6/2014. Uvedené úhrady vyplývajú aj z Prehľadu úhrad zo dňa 09.02.2017,
pričom dlžná pohľadávka bola ponížená o predmetné úhrady už v spomínaných obdobiach 12/2014,
9/2015 a 10/2015.

25. Odvolací súd musí konštatovať, že žalovaná pred prvoinštančným súdom na spochybnenie
uplatnenej pohľadávky s príslušenstvom neoznačila žiadne dôkazy, pričom bola riadne poučená podľa
§ 153 a § 154 CSP. Žiadne dôkazy žalovaná neoznačila ani pred odvolacím súdom.

26. V zmysle § 153 CSP sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania. Znamená to,

že strany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania,
ale iba v určitom štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je
vykonaný včas, nespôsobuje (za zákonom ustanovených podmienok) procesnoprávne účinky. Absencia
procesnoprávnych účinkov sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Účelom a zmyslom
koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a pôsobiť na strany

sporu, aby procesné úkony vykonávali včas.

27. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť

nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

28. V zmysle § 366 CSP odvolateľ môže v odvolacom konaní uplatniť nové prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany (teda v prvej inštancii nepredložené) iba v obmedzenom rozsahu

a iba do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3).

29. Žalovaná v odvolaní namietala žalobcom uplatnené súdne a iné poplatky, vo vzťahu k skutočnosti,
že chýba doklad, na základe ktorého ich žalobca žiada.

30. V zmysle vyššie uvedených výkladov ust. § 153 a § 366 CSP, ak odvolateľ vymedzí odvolacie dôvody
podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, právo na uvedenie prípadných novôt je podmienené nezavinením
doterajšieho nepoužitia týchto skutočností a dôkazov v prvoinštančnom konaní. Žalovaná sa však v
odvolaní vôbec nezmieňuje o tom, prečo skutkové tvrdenia na svoju obranu vo vzťahu k žalobcom
uplatňovanými súdnymi a inými poplatkami neuviedla počas konania na súde prvej inštancie, preto aj

z tohto dôvodu nebolo možné v odvolacom konaní na tieto novoty (nové skutkové tvrdenia žalovanej
prednesené až v odvolacom konaní) prihliadnuť.

31. Rovnako nie je dôvodný ani odvolací dôvod, podľa ktorého bola podaná žaloba neoprávnenou
osobou, a teda advokát, ktorý konal za žalobcu, nemal oprávnenie takto konať. Odvolací súd uvádza, že

žalobca v konaní predložil originál plnomocenstva, ktorý má náležitosti splnomocnenia vo veciach, kedy
advokát opakovane v rôznych konaniach zastupuje toho istého účastníka. Zo splnomocnenia vyplýva,
že štatutárny zástupcovia žalobcu splnomocnili právneho zástupcu na konanie vo všetkých právnych
záležitostiach týkajúcich sa žalobcu, čím nepochybne boli vyvrátené odvolacie dôvody žalovanej o
nedostatku splnomocnenia konať za žalobcu. Z výpisu Obchodného registra žalobcu vyplýva, že

štatutárnym orgánom žalobcu je predseda ako aj podpredseda predstavenstva, ktorý splnomocnili
advokáta na zastupovanie v konaní, pričom tento splnomocnenie prijal. Za družstvo koná pre právne
úkony, na ktoré sa vyžaduje písomná forma, predseda a jeden člen predstavenstva, pričom aj táto
podmienka bola v konaní splnená a preukázaná. Z týchto dôvodov boli vyhodnotené tieto odvolacie
námietky ako nedôvodné.

32. Ani vo vzťahu namietanému nezaplateniu súdneho poplatku zo strany žalobcu neboli odvolacie
námietky žalovanej dôvodné. Žalobca podal žalobu na súd dňa 11.03.2018. Podaním žaloby žalobcovi
vznikla poplatková povinnosť (§ 5 ods. 1 písm. a) zák. č. 71/1992 b. v znení účinnom ku dňupodania žaloby). Na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 85 eur bol žalobca vyzvaný výzvou zo dňa
17.03.2016, v lehote 10 dní od doručenia predmetnej výzvy. Žalobca v lehote stanovenej súdom vo
výzve súdny poplatok 85 eur zaplatil, o čom práve svedčí Záznam o zložení zo dňa 11.04.2016 na č.l.

12 spisu, podľa ktorého dňa 30.03.2016 bola zložená platba na účet Slovenskej pošty vo výške 85 eur
od platiteľa - žalobcu.

33. V odvolacom konaní nedospel odvolací súd k odlišnému záveru ako súd prvej inštancie, ani pokiaľ
ide o dlh žalovanej na nájomnom a úhradách za plnenia poskytované s nájmom bytu. Žalovaná ako

nájomca bytu je povinná v zmysle § 671 ods. 1 a § 696 ods. 2 Občianskeho zákonníka uhradiť dlh na
nájomnom a na úhradách za plnenia poskytované s nájmom bytu, vyčíslený vo výške 1.423,51 eura za
obdobie od 01.09.2014 do 28.02.2016 a preto súd prvej inštancie žalobe žalobcu správne vyhovel.

34. Odvolací súd považoval odvolacie námietky žalovanej za nedôvodné a preto rozsudok ako vecne
správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

37. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priznáva
zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude
musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným
súdom. Zákon však upravuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti

za zavinenie pri rozhodovaní o náhrade trov konania, a to v podobe ust. § 257 CSP.

38. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné,
ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam
jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že

ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia
všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 CSP preto nemožno vykladať tak, že možno
kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu
trov úspešnej strane sporu; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj
náležite odôvodnený.

39. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nedefinuje, ale výklad
ponecháva na súdnu prax. K dôvodom hodným osobitného zreteľa možno však zahrnúť neprimeranú
tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povaha a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ
neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobitné pomery

strany sporu, či nízky príjem. (pozri Veľké komentáre, Civilný sporový poriadok, autorov Števček, Ficová,
Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol., C. H. BECK 2016, str. 942).

40. Odvolací súd považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa príjmové a sociálne pomery žalovanej,
ktorá je dlhodobo nezamestnaná, nemá žiaden príjem, poberá opatrovateľský príspevok vo výške

66,80 eura mesačne, je odkázaná na výživu svojho bývalého manžela a stará sa o matku, ktorá je
ZŤP dôchodkyňou. Zaplatením trov konania by žalovaná bola vystavená nepriaznivej životnej situácii
a uhradenie trov konania by vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mohlo viesť k existenčným
problémom. Na strane druhej nepriznaním trov konania žalobcovi ako obchodnej spoločnosti by jeho
majetková situácia nebola výrazným spôsobom dotknutá. Možno preto od žalobcu spravodlivo žiadať,

aby si vzniknuté trovy konania hradil sám.

41. Uvedené skutočnosti podľa názoru odvolacieho dôvodu sú dôvodom hodným osobitného zreteľa pre
nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane sporu.

42. Na základe uvedeného odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo
výroku o trovách konania tak, že stranám sporu sa náhrada trov prvoinstančného konania nepriznáva.43. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 257 CSP. Vzhľadom
k sociálnej situácii žalovanej, ktorá síce nemala v odvolacom konaní úspech, dospel k záveru, že existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa v odvolacom konaní, aby nebola priznaná náhrada trov odvolacieho

konania žalobcovi, ktorý bol úspešný. Odvolací súd rovnako ako pri trovách prvoinstančného konania
zohľadnil sociálnu situáciu žalovanej, ako aj to, že rozhodnutie sa nemôže podstatným spôsobom
negatívne prejaviť na majetkovej sfére žalobcu ako obchodnej spoločnosti.

44. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).