Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 18, 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7C/23/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318202336
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8318202336.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v spore žalobcu : EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35724803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5,
851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej : Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, XXX
XX Q., o zaplatenie 269,10 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 113,10 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne zo sumy 57,99 eur od 10.6.2015 do 21.11.2017, zo sumy 61,68 eur od 10.7.2015 do 21.11.2017,
zo sumy 27,67 eur od 22.11.2017 do zaplatenia, zo sumy 43,38 eur od 11.8.2015 do zaplatenia, zo
sumy 42,05 eur od 10.9.2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou podanou na tunajšom súde dňa 04.06.2018 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 269,10 eur s úrokom z omeškania vo výške 14,60 eur, spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 27,67 eur od 23.11.2017 do zaplatenia, vo výške 5,05 % ročne zo sumy
43,38 eur od 11.08.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05% ročne zo sumy 42,05 eur od 10.09.2015 do

zaplatenia a na náhradu trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že spoločnosť Slovak Telekom,
a.s., IČO: 35 763 469, ako postupca na strane jednej (ďalej len „právny predchodca žalobcu“) a žalobca
ako postupník na strane druhej, uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok 21.06.2014, predmetom ktorej
bol odplatný prevod pohľadávok na žalobcu, vrátane pohľadávky voči žalovanému. Postupca uzatvoril
dňa 31.10.2014 so žalovanou Zmluvu o poskytovaní verejných služieb (ďalej len „zmluva“). Predmetom
zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle Zákona o elektronických komunikáciách
v platnom a účinnom znení. Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanej telekomunikačné služby,

špecifikovanévZmluvezapodmienokstanovenýchvZmluveavoVšeobecnýchpodmienkach.Žalovaná
sa zaviazala zaplatiť za poskytnuté služby cenu stanovenú v Zmluve a v Cenníku. Postupca vyúčtoval
žalovanej cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platnými cenovými podmienkami
postupcu.Postupcavystavilžalovanejvyúčtovaciefaktúry,pričompostúpilžalobcovipohľadávkuvsume
415,67 eur, Žalobca si uplatnil na faktúre č. 7504640861 vo výške 57,99 eur, na faktúre č. 7505623725
vo výške 61,68 eur, na faktúre č. 7506625833 vo výške 43,38 eur, na faktúre č. 7507642249 vo výške
42,05 eur, na faktúre č. 7601841027 vo výške 156 eur. Po postúpení pohľadávky žalovaná uhradila dňa

22.11.2017 sumu 92 eur. Žalobca si podanou žalobou uplatňuje zvyšok neuhradenej pohľadávky a z
jednotlivých neuhradených faktúr si uplatňuje aj nárok na zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05 %.

2. Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila.3. V danom prípade je predmetom konania zaplatenie sumy 269,10 eur s prísl.. S poukazom k
uvedenému súd dňa 18.10.2018 v súlade s § 297 a § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku vyhlásil

v danej veci rozsudok bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo
uverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 19.09.2018.

Podľa § 297 Civilného sporového poriadku, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.
Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak

a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- eur.

Podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez
nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a

na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana
požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami

4. Keďže boli splnené zákonné podmienky, súd v danej právnej veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania.

5. Súd sa oboznámil so žalobou a jeho prílohami, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejnej
telefónnejslužby,Zmluvouoposkytovaníverejnýchslužiebadodatkomktejtozmluve,Cenníkomslužieb
žalobcu, faktúrami, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 02.08.2018 a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Pôvodný veriteľ a žalovaná uzavreli dňa 31.10.2014 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Žalobca
na jej základe sa zaviazal poskytnúť žalovanej ako užívateľovi - fyzickej osobe - nepodnikateľovi SIM
kartu. Predmetná zmluva bola uzavretá podľa zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách
v znení neskorších predpisov a to na dobu neurčitú.

K tejto Zmluve bol so žalovanou v rovnaký deň 31.10.2014 uzavretý Dodatok, v ktorom si žalovaná
dohodla balík služieb "Happy XL NAJ". Žalovaná sa Dodatkom zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu po
dobu 24 mesiacov a počas nej si riadne a včas plniť zmluvné povinnosti. Podľa bodu 1 písm. b) Dodatku
sa účastník zaviazal riadne a včas platiť cenu služieb podniku podľa zvoleného programu služieb a
dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvou o pripojení, Všeobecnými podmienkami poskytovania

služieb. V zmysle bodu 2. dodatku účastník zobral na vedomie a súhlasil, že po dobu viazanosti 24
mesiacov nemôže požiadať o aktiváciu alebo zmenu aktivovaného programu služieb na iné konkrétne
stanovené programy služieb. Podľa bodu 3. Dodatku sa účastník zaviazal, že po dobu viazanosti 24
mesiacov odo dňa uzavretia dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu s Podnikom a bude využívať služby
podniku, nevykoná žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu zmluvy a bude riadne a včas uhrádzať cenu

za poskytované služby. Porušením záväzku viazanosti je výpoveď zmluvy účastníkom, ak výpovedná
lehota alebo iná osobitne dohodnutá lehota uplynie počas dojednanej doby viazanosti, žiadosť účastníka
o prenesenie tel. čísla k inému podniku poskytujúceho služby elektronických komunikácií, ak v dôsledku
tejto žiadosti dôjde k ukončeniu zmluvy počas dojednanej doby viazanosti, nezaplatenie ceny za
poskytnuté služby do 45 dní po splatnosti, na základe ktorého vznikne podniku právo od zmluvy odstúpiť.

Porušením záväzku viazanosti vznikne podniku voči účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej
zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú
náhradu škody spôsobenej podniku v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity,
ktoré podnik poskytol účastníkovi na základe dodatku. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav zo
štandardných poplatkov za služby, ako aj zľava z ceny mobilného telefónu, ktorá predstavuje rozdiel

medzi akciovou a neakciovou kúpnou cenou. Vyúčtovaná cena zmluvnej pokuty bude vypočítaná podľa
vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie počas doby viazanosti až do ukončenia zmluvy v dôsledku
porušenia záväzku.

7. Pôvodný veriteľ vystavil žalovanej za poskytnuté služby faktúry, pričom postupník si uplatnil len

úhradu vyúčtovaných položiek faktúrou č. 750464086 vo výške 57,99 eur splatnú dňa 09.06.2015, č.
7505623725 vo výške 61,68 eur splatnú dňa 09.07.2015, č. 7506625833 vo výške 48,38 eur splatnú dňa
10.08.2015, č. 7507642249 vo výške 42,05 eur splatnú dňa 09.09.2015, č. 7601841027 vo výške 156
eur splatnú dňa 09.03.2016, ktorou vyúčtoval zmluvnú pokutu. Nakoľko žalovaná ešte pred podanímžaloby uhradila sumu 92 eur, predmetom konania, predmetom konania ostala dlžná suma 269,10 eur,
ktorá predstavuje zvyšok dlžnej vyúčtovanej pohľadávky.

8. V zmysle Cenník služieb žalobcu mesačný poplatok pri zvolenom programe „Happy XL NAJ“ bol vo
výške 39,99eur + suma podľa prílohy A.

9. V písomnom vyjadrení zo dňa 02.08.2018 žalobca uviedol, že uplatnená zmluvná pokuta je primeraná
zmluvnej povinnosti, ktorú zabezpečuje. Zmluvná pokuta bola dojednaná medzi stranami v súlade s ust.

§ 544-545a s klesajúcou výškou podľa dĺžky trvania plnenia zmluvy, pričom jej základ pri uzavretí Zmluvy
bol dojednaný vo výške 260 eur, ktorej za každý deň plnenia zmluvy sa základ pomerne znižuje. Hodnota
zabezpečovanej povinnosti je tak niekoľko násobne vyššia ako zmluvná pokuta, teda zmluvná pokuta
nebola neprimerane vyšším zabezpečením a nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Zmluvnú
pokutu si uplatňuje ako degresívnu, so zohľadnením počtu dní, ktoré uplynuli z doby viazanosti
( poskytovanie služieb bolo prerušené po 292 dňoch 21.08.2015 ), a to vo výške 156 eur. Zároveň právo

na zmluvnú pokutu sa odvíja od Dodatku, ktorý so žalovaným uzatvoril. Uzatvorenie Dodatku k zmluve
je vždy výsledkom individuálneho dojednania, resp. individuálneho rozhodnutia zákazníka. Náležitosti
Dodatku sú individualizované a individuálne dohodnuté v závislosti od toho, o aký program má zákazník
záujem. Ďalej uviedol, že žiadne poplatky žalovanému účtované neboli. Poukázal na rozhodnutia
všeobecných súdov, ktorými bol žalobcovi nárok na takto uplatnenú zmluvnú pokutu priznaný ( OS

Michalovce sp. zn. 5C/340/2015, OS Liptovský Mikuláš sp. zn. 8C/426/2015, OS Ružomberok sp. zn.
3C/239/2015, OS Rožňava sp. zn. 99C/370/2015, OS Dolný Kubín sp. zn. 23.03.2015). Na zaplatení
zmluvnej pokuty trval aj naďalej, nakoľko bola vyúčtovaná v súlade s Dodatkom k Zmluve a doposiaľ
uhradená nebola. Uplatnil si trovy konania.

10. Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“),
záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného
obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonník, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne

upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

11. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné

pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky
a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí
pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných
verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou
ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré

podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa § 43 ods. 12 písm. a), b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov, účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a
so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o
poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia

alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 10, Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so
zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

13. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má

právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

14. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

15. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom § 3
stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

16. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi pôvodným veriteľom a žalovanou
bola dňa 31.10.2014 uzatvorená v zmysle Zákona o elektronických komunikáciách, zmluva o
poskytovaní verejných služieb s tým, že časť jej obsahu bola určená odkazom na všeobecné podmienky,
cenník žalobcu a pôvodný veriteľ vystavil žalovanému vyššie uvedené faktúry.17. Predmetnú zmluvu, vrátane jej dodatku, je potrebné považovať aj za spotrebiteľskú
zmluvu a je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú

uzatváral pôvodný veriteľ ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný
vopred bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade

s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa (zákona NR SR č. 250/2007 Z. z.), ktorý v § 3 ods. 3 ustanovuje, že každý
spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Tento
výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou

18. Na základe vykonaného dokazovania mal súd ďalej za preukázané, že žalovaná neuhradila všetky
faktúry za služby, ktoré jej pôvodný veriteľ poskytol. Pohľadávka z týchto faktúr bola postúpená na
žalobcu. Faktúrou č. 7505623725 si uplatňuje sumu 27,67 eur, faktúrou č. 7506625833 uplatňuje sumu
43,38eurafaktúrouč.7507642249uplatňujesumu42,05eur.Povinnostipôvodnéhoveriteľaposkytovať
žalovanej telek. služby zodpovedala jej povinnosť riadne a včas zaplatiť úhradu za poskytnuté služby.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a výsledky vykonaného dokazovanie súd potom dospel k
záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie ceny poskytnutých služieb vo výške 113,10 eur je dôvodný a
preto žalobe v tejto časti vyhovel.

19. Žalovanú súd zaviazal aj k zaplateniu zákonných úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne
z jednotlivých dlžných súm, nakoľko žalovaná bola preukázateľne v omeškaní s platením jednotlivých
faktúr, keďže splatnosť faktúr, ktorými bola cena poskytnutých služieb vyúčtovaná, nastala k uvedeným
dňom. Ku dňom omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,05 %
p.a. a úrok z omeškania tak v súlade s § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3

nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase omeškania, predstavuje výšku 5 % ročne

20. Ďalším žalobcom uplatneným nárokom je nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 156,- eur.

21. Zmluvné strany si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dohodnúť zmluvnú pokutu. Strana,

ktorá zmluvnú pokutu požaduje, však musí v právnom úkone, ktorým túto zmluvnú pokutu žiada, uviesť
určite a zrozumiteľne za ktoré konkrétne porušenie zmluvných povinností si zmluvnú pokutu uplatňuje a
určite, zrozumiteľne a jasne uviesť spôsob jej prípadného vyčíslenia. Súd nijako nespochybňuje význam
zmluvnej pokuty. Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí
v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky

osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej
zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch
účastníkov zmluvy.

Zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku. Má funkciu sankčnú,

preventívnu a uhradzovaciu. Sankčný charakter zmluvnej pokuty znamená najmä, že postihuje toho
účastníka,ktorýporušízmluvnúpovinnosťnepriaznivýmnásledkomatopodobevznikuďalšejpovinnosti
zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške. Občiansky zákonník neobsahuje úpravu o výške zmluvnejpokuty a ani o spôsobe jej určenia. Výška zmluvnej pokuty ale musí spĺňať kritérium primeranosti (cit.
ust. § 53 ods. 4 písm. k).

Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z
24.2.2011, IV.ÚS 55/2011-19).

22. Žalobca si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu z dôvodu, že z jeho strany došlo k prerušeniu
poskytovania služieb žalovanej, nakoľko žalovaná porušila zmluvné povinnosti, t.j. riadne a včas
neuhradilažalobcomvyúčtovanúcenuposkytnutýchslužieb.Danévyplývapriamozožalobnéhonávrhu,
v ktorom žalobca uviedol výpočet uplatnenej zmluvnej pokuty.

Nárok na zmluvnú pokuty si žalobca uplatnil v zmysle zmluvných dojednaní obsiahnutých v dodatku,
ktorýpôvodnýveriteľažalovanáuzatvorilidňa31.10.2014atokonkrétnevzmyslebodu3.tohtododatku.
Podľa uvedeného bodu dodatku, sa žalovaná zaviazala, že po dobu viazanosti 24 mesiacov odo dňa
uzavretia dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom a bude využívať služby podniku, nevykoná
žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu zmluvy a bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované

služby. Porušením záväzku viazanosti je výpoveď zmluvy účastníkom, ak výpovedná lehota alebo iná
osobitne dohodnutá lehota uplynie počas dojednanej doby viazanosti, žiadosť účastníka o prenesenie
tel. čísla k inému podniku poskytujúceho služby elektronických komunikácií, ak v dôsledku tejto žiadosti
dôjde k ukončeniu zmluvy počas dojednanej doby viazanosti, nezaplatenie ceny za poskytnuté služby do
45 dní po splatnosti, na základe ktorého vznikne podniku právo od zmluvy odstúpiť. Porušením záväzku

viazanosti vznikne podniku voči účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty.

23. Súd považoval za nedôvodnú žalobu žalobcu v časti požadovanej zmluvnej pokuty, ktorá mala byť
dohodnutá v zmysle dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb. Ako súd už vyššie skonštatoval,
žalobca svoje právo v danej veci odvíja od zmluvy, ktorá patrí k spotrebiteľským zmluvám v zmysle

ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tieto zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Navyše zmluvná
pokuta mala byť písomne dojednaná ani nie v zmluve o spotrebiteľských úveroch, ale v osobitných
zmluvných dojednaniach, ktoré sú predtlačené a ktorých obsah žalovaná ovplyvniť vôbec nemohla.
Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Súd

má teda za to, že žalobca ako dodávateľ, zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne
nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je súčasťou formulárových všeobecných zmluvných dojednaní.
Pôvodný veriteľ pri uzatváraní zmluvy a dodatku vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet
podnikania (viď výpis z Obchodného registra na spoločnosť žalobcu a vymedzený predmet činnosti)
a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmlúv nekonala v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 52 odst. 3,4 Občianskeho zákonníka). Spotrebiteľ
sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,
ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené
dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom
prípade žalovaná nemala možnosť podstatným spôsobom obsah dodatku k zmluve ovplyvniť. Žalovaná

ako spotrebiteľ si zmluvnú pokutu osobitne nevyjednala vzhľadom na ich splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami. Mohla len zmluvu spolu s dodatkom ako celok odmietnuť alebo podrobiť
sa všetkým podmienkam. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať
neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti

takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách, Smernica
Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, si stanovila práve za cieľ vyvážiť
faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

Podľa čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách; členské štáty zabezpečia aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré
odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Jednou z týchto podmienok je aj „ neprimeraná

kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa „ a s účinnosťou od 01. januára 2008 bola neprimeraná
sankciaexplicitnezapracovanámedzineprijateľnépodmienkydoObčianskehozákonníka,atozákonom
č. 568/2007 Z.z.

24. Občiansky zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy za neprijateľnú podmienku v ust. § 53 ods.

4 písm. k) považuje aj dojednanie vyžadujúce od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Občiansky zákonník s
takouto neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ust. § 53 ods. 5 sankciu neplatnosti.

Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§

40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na
ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

25. V zmysle § 44 ods. 5 Zákona o elektronických komunikáciách, bez ohľadu na minimálne obdobie
platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky

a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb.

Podľa § 44 ods. 11 Zákona o elektronických komunikáciách, účastník môže vypovedať zmluvu o
poskytovaní verejných služieb uzavretú na dobu neurčitú z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania
dôvodu.

Súd dospel k záveru, že dojednanie ohľadne zmluvnej pokuty v znení vyššie uvedenom, spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech
spotrebiteľa - žalovanej, ako to predpokladá ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Jedná sa
dokonca o dojednanie, ktoré obmedzuje žalovanú na jej právach, ktoré jej vyplývajú priamo zo zákona o

elektronických komunikáciách. Nárok na zmluvnú pokutu okrem prípadu porušenia povinností na strane
účastníka - žalovanej tým, že včas a riadne neuhradí svoj splatný záväzok voči žalobcovi, je dojednaný aj
pre prípad ukončenia zmluvného vzťahu zo strany žalobcu formou výpovede počas doby viazanosti, pre
prípad zmeny poskytovateľa telekomunikačných služieb, čím zo strany žalobcu dochádza k značnému
zásahu do jeho práv, nakoľko uplatnenie týchto zákonných práv zo strany žalovanej je sankcionované

zo strany žalobcu zmluvnou pokutou.

Okrem uvedeného, dojednanie o zmluvnej pokuty je súčasťou formulárovej zmluvy vyhotovenej
pôvodným veriteľom a teda je sporná aj skutočnosť, či vôbec žalovaná mala možnosť privodiť jeho
zmenu, nakoľko žalovaná tým, že podpísala zmluvu, keďže mala záujem o poskytovanú službu, musela

prijať aj ostatné podmienky zmluvného vzťahu určené dodávateľom - žalobcom vrátane ustanovení
o zmluvnej pokute. Takéto dojednanie zmluvnej pokuty preto nie je možné považovať podľa názoru
súdu ani za individuálne dohodnuté v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

26. Súd poukazuje na právny názor vyjadrený v rozsudku Krajského súdu v Prešove vo veci
7Co/36/2015, cit. : „V danom prípade ako to vyplýva z obsahu spisu medzi účastníkmi bola uzatvorená
štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva. Uvedené je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole boli
podrobené aj zmluvné dojednania majúce charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pritom by nemali byť žiadne
pochybnosti o tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti, alebo
vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy.“

Podmienku otázky značnej nerovnováhy je nutné posudzovať komplexne v súvislosti so všetkými

ustanoveniami spotrebiteľskej zmluvy. Pri posudzovaní tohto konkrétneho prípadu dospel súd k
presvedčeniu, že pri porovnávaní výhod, ktoré žalovaná získala a dojednania zmluvnej pokuty v zmysle
dodatku k pripojenej zmluve, vytvára značnú nerovnováhu na strane spotrebiteľa, pričom umožňuje
žalobcovi vymáhať zmluvnú pokutu pri porušení prakticky akejkoľvek povinnosti vyplývajúcej zo zmluvybez ohľadu na jej dopad na vzájomné vzťahy účastníkov. Teória a súdna prax však zhodne považujú
dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú fundamentálny hodnotový
poriadok v spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich pomocou odkazu v právnej

norme včleňuje do občianskeho práva. Z tohto vyplýva, že tieto morálne pravidlá majú objektívnu
povahu a preto akékoľvek súhlasné, a teda subjektívne motivované vyhlásenia zmluvných strán, nie je
smerodajné v tomto zmluvnom vzťahu. Ak vôľa slabšieho nie je daná na roveň silnejšej strany, dochádza
k porušeniu dobrých mravov. Pozri rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/233/2016 zo dňa
24.08.2017.

27. Dojednanie zmluvnej pokuty za nezaplatenie ceny za poskytnuté služby je neakceptovateľné. Na
tom nič nemení ani fakt, že pôvodný veriteľ sa snažil zohľadniť časový aspekt porušenia tejto povinnosti
vyjadrujúci denné klesanie základu zmluvnej pokuty počas plynutia doby viazanosti do dňa prerušenia
poskytovania služieb v dôsledku nezaplatenia sumy za poskytnuté služby. Pri oneskorenej úhrade
peňažného plnenia nemôže ostať bez povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej porušením záväzku.

Nezaplatením ceny sa rozumie neuhradenie ceny poskytnutých služieb v plnej výške. Môže teda
nastať situácia, že spotrebiteľ si svoj záväzok nesplní len v nepatrnom rozsahu napr. z vyúčtovanej
sumy neuhradí 1,- euro. Zmluvná pokuta dojednaná pre prípad nezaplatenia ceny za poskytnuté
služby, výšku pohľadávky takto vzniknutej vôbec nezohľadňuje. Okrem toho výška zmluvnej pokuty sa
znižuje iba do dňa prerušenia poskytovania služieb v dôsledku nezaplatenia ceny za poskytnuté služby.

Prerušením poskytovania služieb k zániku zmluvného vzťahu nedochádza. Nemožno preto vylúčiť
následneuhradeniedlžnéhozáväzkuzostranyspotrebiteľaaopätovnéobnovenieposkytovaniaslužieb.
Táto okolnosť majúca podstatný vplyv na výšku zmluvnej pokuty zohľadnená nebola. Zmluvná pokuta
tak ako bola dojednaná teda umožňuje poskytovateľovi služieb požadovať od spotrebiteľov zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške podstatne prevyšujúcej pohľadávku vzniknutú porušením záväzku zaplatiť

sumu poskytnutých služieb.

Dojednanie zmluvnej pokuty nezohľadňujúce výšku pohľadávky vzniknutej porušením záväzku a
viažuce sa iba na moment prerušenia poskytovania služieb bez zohľadnenia prípadnej možnosti ich
obnovenia predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa a

dodávateľovi umožňuje uplatniť si voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu v neprimeranej výške.

28. Súd preto nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 156,- eur s príslušenstvom ako
nedôvodný zamietol.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 269,10 eur s príslušenstvom. Súd žalobe
vyhovel čo do sumy 113,10 eur s príslušenstvom a žalobu vo zvyšnej časti zamietol, t.j. o zaplatenie

sumy 156 eur s príslušenstvom zamietol. Úspech žalobcu tak predstavuje 40 % a úspech žalovanej 60
%. V konaní tak bola úspešnejšia žalovaná a preto jej vznikol nárok na priznanie náhrady trov konania.
Nakoľko žalovaná si trovy neuplatnila, v konaní jej žiadne trovy nevznikli, keďže zo spisu jej žiadne trovy
nevyplývajú, súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.