Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, May 27, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoP/45/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216201035
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2216201035.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň:

JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, vo veci nesvojprávnej navrhovateľky: D. W.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom W., F. č. XX, zastúpená opatrovníkom: T. Q., nar. XX.XX.lXXX, bytom
W., F. č. XX, zastúpená splnomocneným zástupcom: A. B., XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XXX, Q.,
zastúpená procesnou opatrovníčkou: S. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. X, A., za účasti Krajskej
prokuratúry Trnava a za účasti Komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím JUDr. S. P., o návrhu
na navrátenie spôsobilosti na právne úkony, o odvolaní navrhovateľky a Komisárky pre osoby so
zdravotným postihnutím v časti výroku I. (o obmedzení spôsobilosti nesvojprávnej na právne úkony)

proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 5Ps/1/2016-284 zo dňa 12. januára 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku I. m e n í tak, že sa obmedzuje spôsobilosť na právne
úkony navrhovateľky. Navrhovateľka nie je spôsobilá vykonávať právne úkony, ktorých predmetom je
plnenie alebo vec v hodnote prevyšujúcej sumu 300 eur; nie je spôsobilá vykonávať funkciu štatutárneho
zástupcu právnickej osoby; nie je spôsobilá uzatvárať právne úkony, na základe ktorých by sa stala
spoločníčkou obchodných spoločností.

II. Vo zvyšnej časti sa rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. obmedzil spôsobilosť na právne
úkony navrhovateľky v rozsahu, že vo vlastnom mene ako aj v mene obchodných spoločností, v ktorých
by bola štatutárnym orgánom a spoločníkom nie je schopná podpisovať listiny, podávať vysvetlenia, činiť
vyhlásenia rôzneho druhu voči fyzickým osobám, právnickým osobám, výrokom II. súd za opatrovníka
pre navrhovateľku v rozsahu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony ustanovil T. Q., nar. XX.XX.lXXX,

výrokom III. súd zároveň zmenil rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda, zo dňa 16.10.l997 č. k.
NC 910/l997-26 a výrokom IV. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania.

2.Súdprvejinštanciepocitovaníčl.5Listinyzákladnýchprávaslobôd,§10ods.1a2zák.č.40/1964Zb.
Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 248 ods. 1 a 2 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len CMP) vecne rozsudok odôvodnil tým, že obmedzenie fyzickej osoby v jej spôsobilosti

na právne úkony môže súd vysloviť za predpokladu, že osoba v dôsledku duševnej poruchy, ktorá nie
je len prechodná, alebo v dôsledku nadmerného požívania alkoholických nápojov alebo omamných
prostriedkov či jedov je schopná robiť len niektoré právne úkony. O obmedzení spôsobilosti na právne
úkony rozhoduje súd, podľa § 233 až 251 CMP. V rozhodnutí, ktorým súd vyslovuje obmedzeniespôsobilosti na právne úkony, musí uviesť rozsah obmedzenia spôsobilosti na právne úkony (pozri R
34/1985). Inštitút obmedzenia spôsobilosti na právne úkony je determinovaná medzinárodnoprávnym
rozmerom, ktorý je pre rozhodovaciu činnosť súdov podstatným, keďže pri interpretácii ustanovenia §

10 OZ je vždy potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer zbavovania, alebo obmedzovania spôsobilosti
na právne úkony, ktorými je predovšetkým rešpektovanie súkromia a ľudskej dôstojnosti fyzickej osoby
v medziach ústavného významu práv človeka. Pri zbavení, alebo obmedzení spôsobilosti na právne
úkony sa primárne sleduje záujem dotknutého človeka a až následne záujem verejný, či tretích osôb.
Nie je prípustné, aby v týchto prípadoch došlo k preferovaniu verejného záujmu a záujmu tretích

osôb na úkor záujmov dotknutej osoby. K zbaveniu alebo obmedzeniu človeka spôsobilosti na právne
úkony možno pristúpiť až vtedy, ak sa vyčerpali všetky, menej depresívne opatrenia alebo, ak sa iné
obmedzenia nedajú použiť. Tieto súd skúma ex offo, aj vtedy, ak to účastník konania nenavrhne.
Uvedené platí o to viac, ak sa dotknutá osoba bráni tvrdením, že nie sú dôvody pre obmedzenie
spôsobilosti. Inak povedané, dôvod pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony existuje vtedy,
ak z objektívneho hľadiska je nepochybné, že ide o prípad, ktorý vylučuje schopnosť skutočne mať

spôsobilosť na konkrétne právne úkony. Samotné zistenie takéhoto dôvodu na obmedzenie spôsobilosti
však nestačí. Ďalším predpokladom je preukázanie skutočností, že zistené dôvody vylučujú schopnosť
človeka samostatne konať, kde sa vyžaduje vychádzať zo skutkových zistení nielen na základe posudku
znalca, ale tiež v súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania výsluchom postihovaného človeka,
skúmaním vzťahov medzi postihovanou osobou a inými osobami v spoločnosti, osobitne vo vzťahu k

osobe, ktorá iniciovala konanie o spôsobilosti na právne úkony, majetkových, rodinných a podobných
vzťahov. Rovnako je nevyhnutné posudzovať schopnosti uskutočňovať právne úkony s prihliadnutím
na všetky individuálne pomery osoby, ako aj na sociálnu stránku prostredia, v ktorom existuje. Iba
súhrnným hodnotením všetkých týchto okolností možno dospieť k záveru, či sú splnené podmienky
na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Uvedené skutočnosti boli vyzdvihnuté aj zástupkyňou

komisára pre ochranu osôb s postihnutím, v presvedčení, že pôvodný posudok znalca neodzrkadľuje
skutočné schopnosti navrhovateľky, čo dodatok znaleckého posudku, po vyšetrení navrhovateľky
klinickým psychológom aj potvrdil.

3. Súd rozhodol po vykonanom dokazovaní, primárne zo znaleckého posudku a jeho dodatku, po

vzhliadnutí navrhovateľky a jej výsluchu a výsluchu osôb blízkych navrhovateľke. Súd naposledy
rozhodol o pozbavení spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu navrhovateľky v roku 1997, kedy
mala navrhovateľka 19 rokov, pričom bola konštatovaná duševná zaostalosť stredne až ťažkého stupňa
a tým bola navrhovateľka odkázaná na trvalú opateru druhej osoby. Zdravotný stav bol konštatovaný ako
nemenný, v dôsledku čoho nemala byť spôsobilá spravovať svoje záležitosti a rozhodovať o nich. Nová

právna úprava vylučuje pozbavenie spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu a dáva možnosť
len obmedziť spôsobilosť na právne úkony v určitom rozsahu, pričom pri obmedzení spôsobilosti na
právne úkony sa vyžaduje stanoviť rozsah tejto spôsobilosti, ktorá má byť rozsudkom súdu dotknutá,
tomu zodpovedá výpočet negatívneho stanovenia úkonov, ktoré osoba nie je schopná vykonávať.

4. Navrhovateľka od 31.05.2016 nie je umiestnená v ústave sociálnych služieb pre deti a dospelých v L.,
ktorýopustilapovzájomnejdohodeapresťahovalasabývaťdopodnájmu,ktorýfinančnezabezpečovala
spolu so svojím priateľom, už otcom spoločného maloletého dieťaťa, kde pôvodne platili nájomné
ako navrhovateľka uviedla 150 eur. Bolo nepochybné, že pri otázkach navrhovateľka nebola vždy na
prvýkrát schopná celkom chápať ich obsah, nevedela posúdiť súčet sumy nájomného 100 eur a 50

eur je 150 eur. Podstatné boli závery znalca psychiatra a znalca v odbore klinická psychológia, ktorí
stanovili intelektové schopnosti navrhovateľky v pásme mentálnej inferiority, pri duševnej zaostalosti
IQ 81. Podľa dostupných informácii ide o hraničné pásmo intelektu (IQ 71-85) osôb, ktoré dosahujú
intelektový výkon medzi mentálnou retardáciou a priemernou inteligenciou, pričom nie je ich možné
zaradiť ani do pásma mentálnej retardácie, a ani nedosahujú priemernú mentálnu úroveň populácie.

Podľa pásiem intelektových schopností sa zaraďujú do nižšieho priemeru intelektových schopností. V
čase posledného rozhodnutia, ktorým súd pozbavil navrhovateľku spôsobilosti na právne úkony, bolo
jej pásmo intelektu v rozmedzí IQ 68-85 označované ako mierna duševná zaostalosť a zaraďovali
ho k stupňom mentálnej retardácie, resp. oligofrénie. Školské predpisy potom umožňovali deťom s
takouto úrovňou inteligencie vzdelávať sa vo vtedajšej osobitnej škole, čo svedčí o ukončení základnej

školy navrhovateľkou. Navrhovateľka v čase podania návrhu tvrdila, že jej priateľom je splnomocnený
zástupca (Ing. A. B.), s ktorým mienila v budúcnosti uzavrieť manželstvo a s ktorým mala čakať dieťa,
čomu by nasvedčoval aj predložený doklad (súhlas rodičov navrhovateľky s uzavretím manželstva
so splnomocneným zástupcom). Počas konania navrhovateľka preukazovala iný úmysel, vo výpovedioznačila za otca dieťaťa T. Q., s ktorým žila v podnájme v R. P., zabezpečovala starostlivosť o spoločnú
domácnosť (varila, upratovala, robili spoločne nákupy odovzdávala peniaze na polovicu nájomného).
Vedela tiež, že T. Q. vykonáva prácu na letisku. Po narodení dieťaťa sa presťahovali bývať do W.. T. Q.

uznal otcovstvo k maloletému dieťaťu a na základe správy pediatričky, ako aj úradu práce sociálnych
vecí a rodiny, zabezpečuje spolu s navrhovateľkou riadnu starostlivosť o maloleté dieťa s tým, že
v súčasnosti je otec dieťaťa na materskej dovolenke. Znalec konštatoval schopnosti navrhovateľky
socializovať sa a naučiť sa k určitým návykom pri konštatovaní ľahkého stupňa retardácie, čo nevylučuje
jej schopnosť samostatne vystupovať pred orgánmi štátnej správy a samosprávy, osobne konať v

právnych záležitostiach, podávať návrhy a žiadosti zmlúv za súčinnosti a vysvetlenia inou fyzickou alebo
právnickou osobou. Oporou navrhovateľky jej v tomto prípade ako sama uviedla súčasný partner, s
ktorým zdieľa spoločnú domácnosť. Táto osoba vyjadrila dôveru navrhovateľke, jej schopnostiam sa
postarať o domácnosť, rovnako postarať sa o dieťa, ktorú starostlivosť teraz zabezpečujú spoločne.
Starostlivosť sa prejavuje v tom, že si všetko podelia, ako napríklad kúpanie dieťaťa, príprava stravy
pre dieťa, obliekanie dieťaťa, návštevy lekára. O zabezpečení riadnej starostlivosti o dieťa svedčí aj

posledná správa o upustení ďalších kontrol rodiny zo strany úradu v práce, sociálnych vecí a rodiny,
oddeleniach sociálnej kurately. Schopnosti navrhovateľky postarať sa o svoje dieťa pozitívne vyzneli aj
zo záverov dodatku k znaleckému posudku.

5. Zo strany zástupcu prokuratúry bola spochybnená spôsobilosť navrhovateľky v budúcnosti posúdiť

nakladanie s nehnuteľnosťou, prípadne väčším obnosom peňazí. V tomto smere sa opatrovník
navrhovateľky (T. Q.) vyjadril, že by navrhovateľke dôveroval zveriť svoje financie. Navrhovateľka
dosvedčila, že by urobila niekedy akýkoľvek úkon, ktorým by sa zadlžila. Je pravdou, že navrhovateľka
dlhšiu dobu nedisponovala finančnými prostriedkami väčšej hodnoty. Je nepochybné, že v čase pobytu
v ústave boli jej zverené pravidelne finančné prostriedky v nižšej sume pre účely cestovného, keď

počas jedného dňa sama chodila na návštevy do R. P. z L.. V čase pobytu v ústave vykonávala prácu,
vyhotovovala košíky, doplnila si svoje vzdelanie trojmesačným masérskym kurzom. Ukončila základnú
školu a pokračovala v štúdiu na strednej odbornej škole, v odbore kaderníčka, štúdium neukončila
v dôsledku liečenia a následného pozbavenia spôsobilosti na právne úkony. Z uvedeného je zrejmé,
že schopnosti navrhovateľky z časti boli obmedzené stavom, do ktorého sa dostala, odkedy bola

umiestnená v ústave, kde ju však brali ako osobu, ktorá je do určitej miery schopná posúdiť svoje
konanie a niesť za to zodpovednosť. V ústave ju poverovali výkonom pomocných prác, bola samostatná
pri dočasnom vzdialení sa z ústavu. Rozsah tejto spôsobilosti dokazuje aj záver dodatku znaleckého
posudku. Súd rozhodujúc na základe skutkového zistenia v čase vyhlásenia rozsudku, mohol len
konštatovať,žejednoznačnenebolaspochybnenáschopnosťnavrhovateľkyrobiťprávneúkonytýkajúce

sa jej majetku, prípadne ich robiť len v obmedzenej miere. Sám znalec skonštatoval, že navrhovateľka,
vzhľadom na závery vyšetrenia klinickým psychológom je schopná sa naučiť týmto návykom v
budúcnosti. Bolo nevyhnutné zohľadniť aj skutočnosti, že navrhovateľka sa stará o maloleté dieťa,
žije v spoločnej domácnosti s otcom dieťaťa, starostlivosť o dieťa sú schopní zabezpečiť spoločne, za
súčinnosti asistencie, kým si zvykne na novú situáciu. Ako konštatoval odborník z klinickej psychológie,

navrhovateľka je schopná sa naučiť novým návykom. Bolo by neprimerané v dôležitých úkonoch
týkajúcichsastarostlivostiodieťanavrhovateľkuobmedziť.Súdboltohonázoru,ženavrhovateľkachápe
závažnosť nakladania s majetkom, keď poprela možnosť zadlženia sa. Možno jej reakcie sú pomalšie,
ale chápe podstatu vecí, po primeranom vysvetlení. Nakoľko súd jednoznačne nevzhliadol dôvod na
obmedzenie spôsobilosti na právne úkony pri nakladaní s nehnuteľnosťou alebo finančnej hotovosťou v

obmedzenej miere, navrátil jej spôsobilosť v tomto rozsahu. Súd považoval za jednoznačné stanovisko
znalca, v záujme ochrany navrhovateľky do budúcna v prípade jej podnikania, aby nebola zneužitá
pre úkony štatutára, obmedziť spôsobilosť na právne úkony v tomto rozsahu. Súd teda obmedzil
spôsobilosť navrhovateľky na právne úkony vo vlastnom mene a mene obchodných spoločností, ktorým
by bola štatutárnym orgánom a spoločníkom, podpisovať listiny, podávať vysvetlenia, činiť vyhlásenia

rôzneho druhu voči fyzickým osobám alebo právnickým osobám. V tomto rozsahu súd ustanovil pre
navrhovateľku opatrovníka v osobe T. Q., ktorý je oprávnený konať v mene navrhovateľky v tomto
rozsahu. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výroku I. (obmedzenie spôsobilosti na právne úkony
navrhovateľky) podala odvolanie navrhovateľka, prostredníctvom opatrovníka. V odvolaní vyjadrila
nesúhlas, aby bola obmedzená v spôsobilosti na právne úkony. Odkedy navrhovateľka odišla z Domova
sociálnych služieb v L. (ďalej len DSS), nikdy nemala snahu urobiť žiadne konanie, ktoré by mohloohroziť samotnú navrhovateľku, alebo jej majetok. Navrhovateľka je dostatočne ostražitá na to, aby sa
zaviazala k nejakému plneniu alebo podpísaniu zmluvy o pôžičke bez toho, aby sa poradila s právnikom
a zhodnotila celú situáciu. Navrhovateľka sa chce o svoje vytúžené dieťa starať osobne. Je schopná sa

o dieťa postarať v plnom rozsahu vrátane vybavovania záležitostí spojených so starostlivosťou o dieťa
samostatne, čo vlastne robí aj teraz, akurát z právneho hľadiska musí byť spolu s ňou otec dieťaťa,
nakoľko nemá spôsobilosť na právne úkony. Nesvojprávna žiada, aby jej bola prinavrátená spôsobilosť
na právne úkony v plnom rozsahu. Aj v DSS L. robila všetko samostatne, mala dôveru zariadenia, je
spoľahlivá v plnení svojich úloh. Navyše je aj šporovlivá, našetrila si na vkladnú knižku 1.300 eur, ktoré

matka ako opatrovníčka minula pre seba na chladničku, práčku a kuchynskú linku.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výroku I. (obmedzenie spôsobilosti na právne úkony
navrhovateľky) podala odvolanie Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím (ďalej len Komisárka)
podľa § 365 ods. 1 písm. h) zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP),
z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony nie je v súlade s novým nazeraním na problematiku
spôsobilosti na právne úkony, ktoré už má aj svoje legislatívne zakotvenie. V medzinárodných
ľudskoprávnych dokumentoch ide konkrétne o článok 12 Dohovoru o právach osôb so zdravotným
postihnutím (ďalej len Dohovor). Podľa odseku 2 čl. 12 Dohovoru, zmluvné strany uznávajú, že
osoby so zdravotným postihnutím majú spôsobilosť na právne úkony vo všetkých oblastiach života

na rovnakom základe s ostatnými. Dohovor je súčasťou slovenského právneho poriadku. Komisárka
zastáva stanovisko, že nesvojprávnej by mala byť prinavrátená spôsobilosť na právne úkony v
plnom rozsahu. Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím pravidelne sledoval životnú a
rodinnú situáciu nesvojprávnej od apríla 2016. Dvomi podstatnými skutočnosťami, ktoré sa v živote
nesvojprávnej udiali, bol odchod z Domova sociálnych služieb v L., koncom mája 2016 a narodenie jej

prvorodeného syna T. Q. v júli 2017. Dieťa sa narodilo zdravé dňa XX.XX.XXXX v dunajskostredskej
nemocnici. Dieťa bolo z nemocnice prepustené dňa 02.09.2017. Do toho času od narodenia dieťaťa
nesvojprávna a otec dieťaťa absolvovali sociálne poradenstvo vo veci starostlivosti o dieťa na Úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda (ďalej len ÚPSVaR DS) a súčasne zamestnancami
Úradu komisárky. Následne bolo dieťa prepustené do domácej starostlivosti rodičov. Rodinná situácia

bola pravidelne monitorovaná zo strany ÚPSVaR DS a bola hodnotená pozitívne. Dôkazom je aj
ukončenie kontrol, posledná sa uskutočnila 06.11.2017. Podľa slov sociálnych pracovníčok, ďalšie
kontroly už neboli potrebné, v rodine je všetko v poriadku.

8. Dňa 29.09.2017 rodina, najmä z finančných dôvodov, presťahovala do W.. Úrad komisárky navštívil

rodinu v W. dvakrát, naposledy 09.01.2018.. Dieťa bolo v čase ich návštevy bezproblémovo zaopatrené,
má vlastnú postieľku, dostatok oblečenia, kúpenú stravu a lieky. V izbe bolo dôkladne čisto a teplo.
NesvojprávnaspolusopatrovníkompravidelneazodpovednenavštevujúdetskéhopediatraMUDr.B.B.,
ktorá ÚPSVaR-u DS podala aj správu o vývoji dieťaťa zo dňa 25.10.2017. Ošetrujúca pediatrička hodnotí
spoluprácu s rodičmi maloletého veľmi pozitívne. Uviedla, že pravidelne navštevujú jej ambulanciu,

pravidelne si žiadajú informácie, či je maloletý zdravý. Dieťa prospieva výborne, doteraz vážnejšie
choré ešte nebolo. Zo správy ošetrujúcej pediatričky a zo sociálnych šetrení ÚPSVaR DS vyplýva, kedy
nesvojprávna dieťa kŕmi, kedy má naplánované zdravotné vyšetrenie, každú zmenu stravy pre dieťa
konzultovala s pediatrom.

9. Vyriešenie otázky navrátenia spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu ovplyvňuje ďalšie
fungovanie celej rodiny a najmä výkonu rodičovských práv a povinností. Toho času vykonáva rodičovské
práva otec dieťaťa, opatrovník nesvojprávnej, s prihliadnutím na skutočnosť, že nesvojprávnej je
zasiahnuté do spôsobilosti na právne úkony. Avšak otec dieťaťa nastupuje 05.03.2018 do práce, v deň
kedy končí jeho otcovská dovolenka. Otec dieťaťa musí nastúpiť do práce, aby bola zabezpečená výživa

rodiny, starostlivosť o rodinu a kvôli udržaniu pracovného miesta. Otázka prinavrátenia spôsobilosti
na právne úkony v plnom rozsahu je pre nesvojprávnu úzko spätá s budúcim výkonom rodičovských
práv a povinností. Z doterajšieho fungovania rodiny sa javí, že nesvojprávna je schopná samostatne
sa starať o svoje dieťa. Nie je sporné, že nesvojprávna nemá také zručnosti ako človek žijúci v
sociálnom prostredí. Pri náročnejších úlohách potrebuje menšiu pomoc, podporu, prípadne usmernenie.

Je to však zapríčinené tým, že skoro celý život prežila v izolácii vzhľadom na jej dlhodobý pobyt v
domove sociálnych služieb. Na druhej strane z jej doterajšieho fungovania mimo domova sociálnych
služieb vyplýva, že je spoločenská, dostavila sa aj na ÚPSVaR DS kvôli úradným záležitostiam, ale
najmä navštevuje lekára, je v tomto smere zodpovedná. Štát ponúka pomoc osobám so zdravotnýmpostihnutím aj vo forme osobnej asistencie podľa zák. č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch
na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov. Takúto pomoc vo forme dohľadu je možné zabezpečiť bez zásahu do spôsobilosti

na právne úkony.

10. V zmysle doplnku č. 1 znaleckého posudku zo dňa 07.07.2017 k znaleckému posudku č. 128/2016
Komisárka žiadala, aby súd bral do úvahy skutočnosti, že nesvojprávna prežila väčšinu života v
domove sociálnych služieb a má ukončené základné vzdelanie. Otázky položené navrhovateľke boli

pre ňu vzhľadom na uvedené neprimerane náročné. Väčšina bežnej populácie, ktorá má dosiahnuté
základné vzdelanie by nezvládla robiť právne úkony štatutárneho orgánu obchodných spoločností. Plná
spôsobilosť na právne úkony osoby so zdravotným postihnutím je v súlade s novým nazeraním na
problematiku spôsobilosti na právne úkony, ktoré už má aj svoje legislatívne zakotvenie. Obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony prichádza do úvahy v prípadoch, ak sa osoba v dôsledku svojej duševnej
choroby ohrozuje. V súdnom spise sa však nenachádzajú podklady a nie sú uvedené skutočnosti, ktoré

by preukazovali, že nesvojprávna má svojimi právnymi úkonmi záujem vykonávať také následky, ktoré
by ju uvedeným spôsobom ohrozovali. V tejto súvislosti poukázala aj na nález Ústavného súdu ČR
sp. zn. II. ÚS 934/16. Komisárka zastáva stanovisko, že zásah do spôsobilosti na právne úkony nie
je v prípade nesvojprávnej primeraný vzhľadom ku všetkým uvedeným skutočnostiam, predovšetkým
vzhľadom k dôsledku, čo takéto rozhodnutie pre nesvojprávnu znamená a aké má dopady na ďalšie

fungovanie rodiny.

11. Rozhodnutiu o zásahu do spôsobilosti na právne úkony musí predchádzať komplexné posúdenie
všetkých skutočností, sociálnej situácie a najmä dôsledkov a dopadov takéhoto rozhodnutia pre
budúcnosť dotknutej osoby. V prípade nesvojprávnej je tu dôvodný nepomer medzi reálnymi dôsledkami

zásahu do práv nesvojprávnej, najmä rodičovských práv tým, že súd ponechal zásah do jej spôsobilosti
na právne úkony a domnelým hroziacim nebezpečenstvom v podobe právnych úkonov v roli štatutára.
Komisárka sa pridržiava toho názoru, ktorý prezentovala v rámci súdneho konania, že nesvojprávnej
navrhuje navrátiť spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Ak súd nemá za preukázané, že
nesvojprávna dokáže robiť všetky právne úkony úplne samostatne, Komisárka navrhla v tomto smere

určiť opatrovníka podľa § 29 OZ, bez zásahu do spôsobilosti na právne úkony, podľa ktorého môže
súd, individuálne pre niektorú oblasť ustanoviť opatrovníka. (Súd môže ustanoviť opatrovníka aj tomu,
pobyt koho nie je známy, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov alebo ak to vyžaduje verejný
záujem. Za tých istých podmienok môže súd ustanoviť opatrovníka aj vtedy, ak je to potrebné z iného
vážneho dôvodu.) Tento model ustanovenia opatrovníka bez zásahu do spôsobilosti na právne úkony

je zaužívaný už aj v Českej republike a plní dostatočnú ochranu človeka tak, že sa mu nezasahuje do
spôsobilosti na právne úkony.

12. K odvolaniam nesvojprávnej navrhovateľky a Komisárky sa vyjadrila Okresná prokuratúra Dunajská
Streda. Vo vyjadrení uviedla, že sa nestotožňuje s odvolaniami a žiada potvrdiť napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie. V konaní prokuratúra v nadväznosti na vykonané dokazovanie, najmä na sociálny
život navrhovateľky, ktorý bol doposiaľ značne obmedzený, ako aj na závery znalca, navrhovala
obmedzenie spôsobilosti na právne úkony navrhovateľky a to v rozsahu nakladania s nehnuteľným
majetkom ako aj s finančnými prostriedkami väčšieho rozsahu, nakoľko nepovažovala za preukázané,
že navrhovateľka je schopná bez akýchkoľvek problémov samostatne fungovať a disponovať svojím

majetkom v plnom rozsahu. Napriek zhovievavejšiemu rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda vo
vzťahu k navrhovateľke však prokuratúra vyhodnotila, že uplatnenie opravného prostriedku nevyužije
a stotožnila sa tak s rozhodnutím Okresného súdu Dunajská Streda vyjadreným v rozsudku. S
argumentom vyjadreným v odvolaní úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím a odvolaním
sa na § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t. j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci sa nie je možné stotožniť.

13. K odvolaniu nesvojprávnej navrhovateľky a k vyjadreniu Okresnej prokuratúry Dunajská Streda sa
vyjadrila Komisárka, kde zopakovala svoju argumentáciu uvádzanú v odvolaní.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými osobami (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66
CMP), na odvolacom pojednávaní ( § 385 ods. ods. 1 CSP); v neprítomnosti procesnej opatrovníčky
nesvojprávnej navrhovateľky, ktorá mala vykázané doručenie predvolania na pojednávaní uložením

na pošte; a po opakovaní dokazovania (§ 384 ods. 1 CSP ) výsluchom navrhovateľky, vyjadreniami
opatrovníka, splnomocneného zástupcu, Komisárky (na pojednávaní dňa 18.03.2019, č.l. 352 a dňa
27.05.2019, č.l. 439), prokurátorky Krajskej prokuratúry v Trnave (č.l. 371), vyjadrením detskej lekárky
MUDr. B. B. zo dňa 29.03.2019 (č.l. 378), vyjadrením Obce W. zo dňa 10.04.2019, (č.l. 385), rozsudkom
Okresného súdu Bratislava III. z 21.04.2011, ktorým bolo manželstvo zástupcu navrhovateľky rozvedené

(č.l. 412), prehľadom osobných návštev navrhovateľky Úradom komisárky zo dňa 23.05.2019 (č.l. 442),
postupom podľa § 204 CSP, dospel k záveru, že odvolanie nesvojprávnej navrhovateľky a Komisárky
nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť a obmedzenie spôsobilosti na právne
úkony navrhovateľky zmeniť a upresniť tak, aby bol výrok rozsudku určitý vykonateľný.

15. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody odvolania navrhovateľky a Komisárky

predostreté v ich odvolaniach bolo posúdiť, či existujú dôvody pre úplné navrátenie spôsobilosti na
právne úkony navrhovateľke, alebo existujú dôvody pre obmedzenie spôsobilosti navrhovateľky na
právne úkony a rozsah obmedzenia.

16. Z obsahu spisu je zrejmé, že Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom č. k. NC 910/97-26 zo

dňa 16.10.1997 pozbavil nesvojprávnu navrhovateľku spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu,
po nariadenom znaleckom dokazovaní. Navrhovateľke bola ustanovená opatrovníčka, jej matka J. Y.
uznesením zo dňa 18.11.1997 a bola prijatá do domova sociálnych služieb (DSS) v L..

17. Konanie o navrátenie spôsobilosti na právne úkony začalo na návrh nesvojprávnej navrhovateľky

doručeným súdu prvej inštancie 26.01.2016 (napísaným advokátom na základe poskytnutých informácií
splnomocneným zástupcom navrhovateľky), v ktorom žiadala vrátiť spôsobilosť na právne úkony v
plnom rozsahu, alternatívne vrátiť spôsobilosť na právne úkony čiastočne s tým, že navrhovateľka
je spôsobilá na všetky právne úkony, okrem nakladania s nehnuteľným majetkom a disponovania s
finančnou hotovosťou nad 300 eur a rozhodovania o svojej zdravotnej starostlivosti. Zároveň navrhla

zbaviť svoju matku J. Y. poručníctva a ustanoviť navrhovateľke v časti obmedzenej spôsobilosti na
právne úkony nového poručníka, ktorým mal byť A. B.. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že
má pocit, že sa jej psychický stav sa od uvedeného rozhodnutia neporovnateľne zlepšil a chcela by
mať lepšiu kvalitu života, založiť si rodinu a môcť žiť ako normálny človek. V čase pozbavenia svojej
spôsobilosti na právne úkony bola mladá a nechápala, čo sa okolo nej deje a dôverovala matke. Po tom,

ako bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony ju matka ako jej poručníčka umiestnila do DSS v L. a
vôbec sa o ňu nestarala, neprejavila skutočný záujem o navrhovateľku, nebrala ju na návštevy, na výlety,
jednoducho nikam. Matka navrhovateľku občas vybrala z ústavu, resp. sama mohla prísť za matkou
do R. P. autobusom. Prostredníctvom svojho otca sa navrhovateľka spoznala s A. B. (splnomocneným
zástupcom), ktorý jej začal pomáhať v živote, začal ju navštevovať a chodievať s ňou na výlety. S A. B.

sa chcela navrhovateľka zosobášiť, ale matka s tým najprv nesúhlasila a zakazovala sa jej stretávať s
A. B.. V DSS navrhovateľka bývala v satelitnom centre F. XXX s ďalšími a v ústave pracovala, varila,
upratovala, tkala koberce a vykonávala rôzne ďalšie činnosti.

18. Súd prvej inštancie vo veci nariadil znalecké dokazovanie. Ustanovený znalec z odboru

zdravotníctva, odvetvie psychiatria MUDr. Mário Straka vypracoval znalecký posudok č. 128/2016 zo
dňa 28.07.2016 (č.l. 41) a dodatok k znaleckému posudku zo dňa 07.07.2017 (č.l. 199) po vyjadrení
účastníkov konania a po výsluchu znalca, pričom v dodatku prihliadol aj k vyšetreniu navrhovateľky
psychológom. Zo záverov dodatku č. 1 k znaleckému posudku súd zistil, že vzhľadom k priebehu
konania, pochybností o stupni mentálne retardácie vyšetrovanej, k tomu na aké právne úkony je

vzhľadom ku svojej mentálnej retardácii schopná byť spôsobilá, bolo potrebné objektivizovať (stupeň
a mieru) mentálnej retardácie vyšetrovanej klinickým psychologickým vyšetrením. Toto vyšetrenie
bolo realizované so závermi, že intelektové výkony podľa Ravena MP sú v pásme mentálnej
inferiority až ľahkej duševnej zaostalosti IQ-81. Osobnosť retardovaná, infantilná, emočne labilná,
sugestibilná. Z hľadiska psychologického je pacientka mentálne aj psychicky spôsobilá pre výchovu

dieťaťa aj s pomocou partnera. Vzhľadom k týmto záverom klinickým psychologickým vyšetrením,
je možné prinavrátenie právnej spôsobilosti v podstatnej miere vyšetrovanej i keď psychiatricky (pre
znalca psychiatra) subjektívne imponuje zjavná mentálna retardácia, ktorá plne nekorešponduje so
psychologicky stanoveným mentálnym deficitom, čiže len ľahkým stupňom mentálnej retardácie, čo jevšak znalcov subjektívny názor, klinicky bol stupeň retardácie na ľahký stupeň. Znalec na otázky súdu,
ktoré konkrétne úkony je navrhovateľka schopná vykonávať v závere znaleckého posudku uviedol, že
navrhovateľka nie je schopná vo vlastnom mene ako aj v mene obchodných spoločností, v ktorých

by bola štatutárnym orgánom a spoločníkom podpisovať listiny, podávať vysvetlenia, činiť vyhlásenia
rôzneho druhu voči fyzickým a právnickým osobám. Je schopná čiastočne samostatne vystupovať
pred orgánmi štátnej správy (za asistencie, pomoci, špecifického vysvetlenia) a samosprávy, ako
aj voči peňažným ústavom, sociálnej a zdravotnej poisťovni, s ktorými by s nimi osobne konala v
právnych v právnych záležitostiach, podávala návrhy, žiadosti, uzatvárala zmluvy, uznávala uplatnené

nároky, vzdávala sa nárokov, podávala opravné prostriedky a vzdávala sa ich, vymáhala nároky,
prijímala plnenie nárokov a ich plnenie potvrdzovala. Pri týchto úkonoch je potrebný dohľad, aby
nebola zneužitá inou fyzickou, či právnickou osobou (z hľadiska psychiatrického). Je schopná nakladať
s finančnými prostriedkami nachádzajúcimi sa na účtoch v peňažných ústavoch vedených na svoje
meno, ale vystupovať pred špecializovanými orgánmi štátnej správy a v súdnych sporoch ako aj
na dopravných inšpektorátoch, avšak samostatne schopná vystupovať nie je, je schopná preberať

peňažné a nepeňažné poštové zásielky, doporučené listové zásielky adresované svojej osobe. Je
schopná uzatvárať manželstvo či iné vzťahové zväzky, je schopná sa postarať o svoje deti adekvátnym
spôsobom, samostatne sociálne existovať, rozhodovať o svojej medicínskej liečbe a takisto svojich detí,
či sociálnej detencii, rozhodovať o mieste svojho trvalého, prechodného pobytu.

19. Z vyjadrenia Komisárky JUDr. S. P. na pojednávaní dňa 18.03.2019 odvolací súd zistil, že
úrad komisára je s navrhovateľkou v permanentnom kontakte, vo veľmi blízkom vzťahu, chodia ju
navštevovať, komunikujú aj s jej partnerom, T. Q. aj s A. B.. Matka navrhovateľky nie je s navrhovateľkou
v kontakte, keď za navrhovateľkou chodila, vykrikovala, agresívne napádala svoju dcéru a nemalo to
dobrý vplyv na maloleté dieťa. Chceli by dosiahnuť, aby sa navrhovateľke vrátila spôsobilosť na právne

úkony v plnom rozsahu. Nie je tu dôvod, aby existovalo akékoľvek obmedzenie spôsobilosti na právne
úkony, pretože pri osobných stretnutiach preberajú s navrhovateľkou rôzne situácie, sama Komisárka
ju veľakrát skúšala, ako by reagovala v konkrétnych situáciách, má vlastný názor na právne úkony
a situácie, na položené otázky odpovedala primerane, triezvo, z pohľadu Komisárky je navrhovateľka
schopná existovať samostatne. Vedie veľmi usporiadaný život, stará sa o svojho syna, v zásade s

partnerom T. Q., ktorý je aj jej opatrovníkom, majú denné rituály, sama chodí s malým synom na
prechádzku, do obchodu, čiže svojím spôsobom je samostatná. Prioritou navrhovateľky je jej rodina,
má svoj dôchodok, do budúcnosti sa chce zamestnať, dokonca rada by uzavrela manželstvo s T. Q..
Navrhovateľka je schopná odhadnúť, kedy treba ísť k s dieťaťom lekárovi, je k synovi úzkostlivá,
doposiaľ nebol vážnejšie chorý, nebral antibiotiká. Zručnosti navrhovateľky sa stále vyvíjajú, v zariadení

sociálnych služieb bola poverovaná rôznymi dôležitými úlohami, následne odišla zo zariadenia, nemala
úplné zručnosti ako bežný človek, ale navrhovateľka za obdobie, od kedy bolo podané odvolanie
proti rozsudku je úplne samostatná. Akékoľvek obmedzenie spôsobilosti na právne úkony by malo
byť primerané tomu, čomu by sa mohla navrhovateľka ohroziť. S navrhovateľkou je úrad vo veľmi
častom kontakte, telefonuje Komisárke a oznamuje napríklad, že syn začal chodiť. Boli v domácnosti

navrhovateľky v W. minimálne 5x. Záznamy o priebehu aktivít píšu do ich počítačového systému na
úrade komisára, podnet majú zaevidovaný pod číslom a ku každému úkonu píšu obsah aktivít, či už
telefonátov alebo návštev. Komisárka ich vytlačí a založí do súdneho spisu. Komisárka má vedomosť
o tom, že v období, keď navrhovateľka odišla z DSS a jej opatrovníčkou bola jej matka, nedávala
navrhovateľke celý dôchodok, ktorý za ňu preberala a navrhovateľka nemala peniaze na nájomné.

Matku navrhovateľky navštívili a videli, že jej byt bol v dezolátnom stave, matka tam žije s nejakým
priateľom, byt bol špinavý, zanedbaný, ale bola tam nová práčka, chladnička aj kuchynská linka,
preto sa Komisárka domnieva, že peniaze, ktoré si navrhovateľka našetrila počas pobytu v DSS a
ktoré pri odchode z DSS prevzala jej matka ako opatrovníčka, matka použila pre vlastnú potrebu na
nákup uvedených vecí. Matka navrhovateľky navrhovateľke neposkytovala potrebnú starostlivosť, preto

podávali aj návrh na zmenu opatrovníka. Súd uložil matke navrhovateľky povinnosť, aby predložila
vyúčtovanie, ako nakladala s majetkom svojej dcéry a dodnes vyúčtovanie nepredložila. (Aj keď
sa Komisárka zaviazala do spisu elektronicky súdu zaslať záznamy o priebehu aktivít, t.j. o obsahu
návštev a telefonátov s navrhovateľkou, je nevyhnutné konštatovať, že nie len že záznamy neboli súdu
zaslané v Komisárkou sľúbenej lehote, ale navyše išlo len o strohý zoznam stretnutí a telefonátov s

uvedením dátumov a s absolútne stručným subjektívnym hodnotením konkrétnej aktivity Komisárky, bez
akýchkoľvek objektívnych informácií, ktoré by boli súdom ako dôkaz hodnotiteľné.)20. Prax úradu je taká, že plánujú byť v kontakte s navrhovateľkou aj naďalej, stále budú prípad
sledovať, navrhovateľka je už ako rodinná známa Komisárky, oslovuje ju mama. Pomáhali vybavovať
aj zápis otca do rodinného listu, majú podozrenie, že keď sa zistilo, že navrhovateľka je pozbavená

spôsobilosti na právne úkony bolo jej dieťa pripravované na adopciu a bolo začaté konanie v Dunajskej
Strede o umiestnenie dieťaťa do Detského domova Komárno. Túto situáciu pomáhali riešiť v nemocnici,
napokon dieťa ostalo v nemocnici na obdobie 6 týždňov, na rodičovskú dovolenku nastúpil otec a
navrhovateľka sa do nemocnice chodila o dieťa starať za účasti lekárov. Ak je navrhovateľka obmedzená
v spôsobilosti na právne úkony, podľa § 28 Zákona o rodine nemá rodičovské práva. Ak by jej bola

navrátená spôsobilosť na právne úkony, T. Q. by mohol nastúpiť do práce a navrhovateľka by mohla
dostávať rodičovský príspevok popri dôchodku, teraz rodičovský príspevok dostávať nemôže a rodina
by si finančne polepšila. A. B. podľa ich informácií im poskytol bývanie za 150 eur mesačne, A. B. pozná
rodinu veľmi dobre, vypomáhajú si. Komisárke záleží na tom, aby mala navrhovateľka plné rodičovské
práva, aby jej partner mohol ísť pracovať, aby mala rodina viac peňazí, aby si potom mohli nájsť
svoj vlastný prenájom a osamostatniť sa od A. B.. Prioritne ale nejde o peniaze, ale o riešenie statusu

osoby, o právne postavenie navrhovateľky a to súvisí aj s celkovou životnou úrovňou rodiny. Ak by
mohla byť navrhovateľka doma, nie je potrebné, aby ostával doma aj T. Q.. A. B., navrhovateľka a T. Q.
bývajú v budove, ktorá vyzerá ako malá ubytovňa, má prízemie a dve ďalšie podlažia. Druhé podlažie
nie je dokončené, na prvom podlaží sú izby, toalety, kuchyňa, bývajú tam aj robotníci, ktorí pomáhajú
nehnuteľnosť dostavať. Asi dva týždne tam funguje detský klub, nie je to reštaurácia. Navrhovateľka a

T. Q. si organizujú čas úplne sami, A. B. pre nich zabezpečuje ubytovanie, financie, dáva im príležitosť,
aby si privyrobili, navrhovateľka mu pomáha v detskom klube, T. Q. napríklad vymaľuje izby.

21. Z vyjadrenia splnomocneného zástupcu navrhovateľky A. B. na pojednávaní 18.03.2019 súd zistil,
že on podával pôvodný návrh na vrátenie spôsobilosti navrhovateľky, písal ho advokát podľa ním

poskytnutých informácií, zástupca navrhovateľky ich mal od navrhovateľky. Približne posledných 17
mesiacov navrhovateľka a T. Q. bývajú u neho v dome v W. a stretnú sa každý deň. Splnomocnený
zástupca poznal otca navrhovateľky asi 25 rokov, už nežije, bol po mozgovej príhode, invalidný
dôchodca, nemal kde bývať, býval u neho asi 3 mesiace v W. aj s matkou navrhovateľky, mohlo to
byť asi rok a pol pred podaním návrhu. Navrhovateľka bola u zástupcu navrhovateľky otca navštíviť a

tak ju spoznal a tiež spoznal jej príbeh. Keď navrhovateľka odišla zo zariadenia, išla bývať asi najprv
k matke, a potom si podľa jeho informácií prenajali byt s T. Q. v R. P. na F. ulici. T. Q. do R. P. asi
nechodieval preto, lebo nemal peniaze. Jeho oklamala sestra, musel za ňu platiť pôžičky, nemal ani
na cestovanie, mal tam poštovú schránku s menom. Ak sa pri vzhliadnutí navrhovateľky 15.12.2016
zástupca navrhovateľky vyjadril, že navrhovateľka nemá iného snúbenca než jeho, on jej kúpil prsteň a s

ním čaká dieťa, tak to povedal preto, že až dovtedy nevedel o tom, že navrhovateľka má iného priateľa.
Rozprával sa s otcom navrhovateľky, chcel si ju vziať za ženu a otec s tým súhlasil, dal mu písomný
súhlas a napokon aj matka navrhovateľky mu dala súhlas aby si vzal navrhovateľku za ženu (súhlas
vymenila za 20 vajec a jedny cigarety). Kamarátsky vzťah majú stále, mali aj intímny vzťah, ukončili ho,
keď sa zástupca navrhovateľky dozvedel, že sa spriatelila s T. Q.. Je možné, že mala vzťah aj s oboma

naraz. Navrhovateľka túžila mať dieťa. Zástupca navrhovateľky bol ženatý, rozviedol sa v roku 2011,
majú štyroch synov, voči dvom má ešte vyživovaciu povinnosť. Zástupca navrhovateľky mal dlhy, bolo
voči nemu vedených asi 16 exekúcií (o výživné, dlh v sociálnej poisťovni, dlh v nebankovej spoločnosti
a pod.), ale predal dom na D. ulici v Q. za sumu 160.000 eur, vyplatil všetky dlhy a exekútorovi dal
sumu na výživné na deti na 6 rokov, urobil kaviareň v W.. Exekúcie ešte nie sú zastavené. Prevádzkuje

kaviareň vo W., v dome, kde bývajú, na báze dobrovoľnosti a robím to pre deti. Navrhovateľka a T. Q.
mu pomáhajú, navrhovateľka upratuje, T. Q. napríklad vymaľoval.

22. Z vyjadrenia T. Q., súdom ustanoveného opatrovníka navrhovateľky na pojednávaní 18.03.2019
a 27.05.2019 súd zistil, že potom ako sa im syn T., išiel na rodičovskú dovolenku. Pôvodne bola

opatrovateľkou navrhovateľky jej matka, ale okradla navrhovateľku o peniaze, ktoré si našetrila počas
pobytu v DSS a preto došlo k zmene v osobe opatrovníka. Preberá dôchodok navrhovateľky 322 eur
a odovzdáva jej ho. S navrhovateľkou bývajú v W. u A. B.. Majú tam jednu izbu, wc a kúpeľňu majú
spoločnú, užívajú ju s viacerými nájomcami. Pracoval na letisku v Q., teraz je ešte na rodičovskej
dovolenke do troch rokov dieťaťa, poberá rodičovský príspevok 236 eur. A. B. bol ochotný ich ubytovať a

oni mu pomáhajú so všetkým, čo je potrebné urobiť. S navrhovateľkou majú spolu dobrý vzťah, domáce
práce si delia, doma varí, stará sa aj o dieťa. O syna sa starajú spoločne, navrhovateľka ho vie prebaliť,
okúpať, opatrovník pre dieťa zatiaľ nachystá jedlo. Myslí si, že keby nebol doma, navrhovateľka
vie všetko urobiť sama, sama nakúpi a postará sa o malého syna, doposiaľ ale všetko robili a robiaspoločne. K detskej lekárke MUDr. B. do Dunajskej Stredy cestujú vlakom spoločne s navrhovateľkou.
Opatrovník navrhovateľky ženatý nebol. A. B. pozná odkedy tam býva, predtým ho nepoznal. Chodia s
navrhovateľkou na prechádzky, na výlety, do I., má tam sestru, telefonujú si. Sestra je vdova, má 67

rokov, má dve dospelé deti a malého T. má rada. Chceli by sa s navrhovateľkou osamostatniť, skúšajú
to všelijako, hľadajú si bývanie, zatiaľ neurobili žiadne konkrétne kroky k tomu, aby si našli iné bývanie.
U A. B. pracujú na základe ústnej dohody. Za bývanie platia nájom, ich vzťah s A. B. nie je zlý, ale keď
sa rozčúli, vtedy vykrikuje. Chcel by byť doma do troch rokov veku dieťaťa. Do dôchodku by mohol ísť
na budúci rok, nevie, že by mohol ísť aj do predčasného dôchodku.

23. Z výpovede navrhovateľky na pojednávaní 18.03.2019 a 27.05.2019 súd zistil, že býva spolu s
partnerom T. Q. a je spokojná. S A. B. bola kamarátka a niekedy aj frajerka, teraz má priateľa T. Q..
Ráno vstanú, niekedy sa malý o 10.00 hod. zobudí, okúpe ho, prebalí ho, priateľ prichystá raňajky, idú
na prechádzku. Chodia na prehliadky k MUDr. B. a do poradne vlakom, vie ísť aj sama, ale chodieva s
priateľom, lebo kočiar je ťažký a má problémy s chrbtom. Rozhodnú sa, čo kúpia, kupujú plienky, mlieko,

jogurty, aby mal malý zásobu, navrhovateľka zabezpečí, aby bolo o dieťa postarané. Dôchodok preberá
T. Q., dáva jej ho, peniaze má v peňaženke. Keď idú na prechádzku, zamkneme izbu, nikto sa tam
nedostane, peniaze má v izbe. So sebou si zoberie 20 alebo 50 eur, keď idú robiť veľký nákup (autom s
A. B.), zoberie si aj 100 eur. T. Q. auto nemá. Jej dôchodok asi 300 eur jej vydrží na celý mesiac, finančne
im pomáha aj A. B., navrhovateľka pre neho pracuje, upratuje v reštaurácii. V domácnosti upratuje,

žehlí, navarí, pri varení a pri starostlivosti o dieťa sa striedajú s T. Q.. Navštevovala psychiatričku MUDr.
Y., ale bolo jej povedané, že to už nie je potrebné. Nechce sa stretnúť s bankami, nechce podnikať ani
nechce úver. Chce svojprávnosť, aby sa starala o svoje vlastné dieťa. Stará o neho sa čistou láskou,
dáva malému synovi lásku, stará sa o neho, je vždy čistý, prebalený. Chce fungovať ako ostatné mamy.

24. Z písomného vyjadrenia prokurátorky Krajskej prokuratúry v Trnave zo dňa 28.03.2019 (č.l. 371)
a z vyjadrenia na pojednávaní dňa 18.03.2019 súd zistil, že pri riešení miery spôsobilosti k právnym
úkonom je potrebné vychádzať predovšetkým zo skutkových zistení, t.j. zo znaleckého posudku a naň
nadväzujúceho dokazovania. Z predloženého znaleckého posudku vyplynulo, že navrhovateľka trpí
duševnou poruchou, ktorá nie je prechodná, ale ktorá je trvalého charakteru, je nevyliečiteľná, s trvalou

negatívnou progresiou do budúcna, bez perspektívnych zmien. Znalec tak vo svojom posudku, ako aj v
samotnom konaní pred súdom uviedol, že je potrebné ustáliť obmedzenia spôsobilosti na právne úkony,
stotožnil sa so záverom klinického psychológa a navrhol obmedzenia tak, ako bolo o nich rozhodnuté v
petite prvostupňového rozsudku. Z doposiaľ vykonaného dokazovania, z výsluchov, ako aj z listinných
dôkazov vyplynulo, že navrhovateľka je osobou naivnou a ľahko ovplyvniteľnou. Navrhovateľka žiada o

vrátenie spôsobilosti k právny úkonom v plnom rozsahu, avšak podľa vyjadrenia znalcov, ako aj podľa
jej pôvodných vyjadrení nevie, čo prinavrátenie spôsobilosti znamená, chápe ho len ako možnosť nebyť
držaná v ústave a žiť so svojim partnerom a vychovávať svoje dieťa. Tým, že navrhovateľka bola až
do roku 2016 umiestnená v zariadení, nebola odkázaná na samostatnú existenciu a rozhodovanie. V
podmienkach, keď bolo o nej a za ňu rozhodované, nebola nútená riešiť bežné otázky života. Následne

po odchode zo zariadenia došlo v jej živote k radikálnym zmenám, pričom sa preukázalo, že sa čiastočne
dokáže postarať o seba a svoje dieťa, avšak za asistencie tretích osôb, ktorými sú v tomto prípade otec
dieťaťa T. Q., s ktorým žije v spoločnej domácnosti a splnomocnený zástupca A. B., ktorý jej rodine
poskytuje ubytovanie, pomoc v úradných záležitostiach, pri nákupoch a pre ktorého ona, ako aj jej
partner pracujú. Prokuratúra považuje za potrebné poukázať na osobu A. B. a jeho postavenie v živote

navrhovateľky v čase po odchode z domova. Bol to on, kto ju zastupoval a zastupuje v súdnom konaní,
kto zabezpečil spísanie návrhu, kto požiadal o pomoc Komisárku pre osoby so zdravotným postihnutím,
kto navrhol osobu kolíznej opatrovníčky. Pôvodne žiadala navrhovateľka vo svojom návrhu stanoviť za
nového opatrovníka A. B., v tom čase jej snúbenca, ktorý na základe písomnej dohody s jej rodičmi mal s
ňou uzatvoriť manželstvo. Po výmene partnerov jej bol za opatrovníka súdom stanovený otec jej dieťaťa,

T. Q., ktorý však ako z vykonaného dokazovania vyplýva, rovnako ako navrhovateľka je pod vplyvom A.
B.. A. B. je dobrodincom rodiny, od ktorého sú navrhovateľka a jej opatrovník existenčne závislí.

25. Prokurátorka zdôraznila, že v návrhu na vrátenie spôsobilosti na právne úkony samotná
navrhovateľka navrhla obmedzenie k právnym úkonom v rozsahu nakladania s nehnuteľným majetkom

a s disponovaním finančnou hotovosťou nad 300 eur, ako aj s rozhodovaním o svojej zdravotnej
spôsobilosti. Pôvodne s týmto návrhom na čiastočné obmedzenie súhlasil aj úrad komisára. V konaní
pred odvolacím súdom na rozdiel od výpovedí pred súdom prvého stupňa a pred znalcom navrhovateľka
uviedla, že samostatne disponuje s finančnými prostriedkami bez obmedzenia, pozná cenu nájmu, ktorýplatia za izbu a pod. Na predpokladané a očakávané otázky pred súdom už vedela bezproblémovo
odpovedať. Z psychiatrických vyšetrení, ako aj z dokazovania však vyplynulo, že navrhovateľka
nikdy nežila sama, nevedela označiť svoju adresu, nevedela nakladať s finančnými prostriedkami.

Primerane svojmu intelektu vedela, že sa chce starať o svoje dieťa a žiť s T. Q.. Navrhovateľka
v doposiaľ vykonanom dokazovaní, ani zo spôsobu svojho života dostatočne nepreukázala svoju
neobmedzenú spôsobilosť k právnym úkonom. Vzhľadom na dĺžku doby obmedzenia navrhovateľky
k právnym úkonom (od r. 1997, teda celý aktívny život), vzhľadom na krátkosť času, ktorý uplynul
od doby, kedy opustila ústavné zariadenie, teda kedy došlo k jej relatívnemu osamostatneniu a ani

vzhľadom na zatiaľ nestabilizované životné podmienky, keď sa do budúcna predpokladá odchod otca
dieťaťa a zároveň jej opatrovníka do práce, nepovažuje prokuratúra za preukázané a dôvodné vracať
navrhovateľke spôsobilosť k právnym úkonom v plnom rozsahu. V súdom určenom obmedzení je
navrhovateľka chránená pred prípadnými vplyvmi okolia k jej zneužitiu, ktorému vzhľadom na svoju
povahuapostihnutiejeľahkoprístupná.Danýmrozhodnutímsavytváračasovárezervanazorientovanie
navrhovateľky v takých životných situáciách, s ktorými nikdy nemala skúsenosti a ktoré by mohli mať

za následok jej zneužitie inými tretími osobami v prípade zápisu, založenia, zastupovania obchodnej
spoločnosti a to či už zneužitým jej postihnutia, alebo za jej súhlasu z dôvodu finančnej výhody. V prípade
až keď sa preukáže jej plná spôsobilosť (čo však vzhľadom na závery znaleckého posudku nemožno
očakávať), až potom môže prísť k prípadnému súdnemu prehodnoteniu jej neobmedzenej spôsobilosti
k právnym úkonom. Opísaný postup chráni samotnú navrhovateľku pred znalcom predpokladanými

zlyhaniami a ohrozeniami. Za daného stavu, keď navrhovateľka je odkázaná na ubytovanie a finančné
prilepšenie seba a svojej rodiny od jednej konkrétnej osoby a je závislá od jej ľubovôle, pričom
postavenie tejto osoby sa voči nej, ako aj voči jej partnerovi (opatrovníkovi) diametrálne menilo
(snúbenec, podávateľ trestného oznámenia) si životná situácia navrhovateľky vyžaduje prinajmenšom
súdom určené obmedzenie. Osoba navrhovateľky je ľahko ovplyvniteľná a manipulovateľná. V minulosti

podľahla manipulácii svojej matky, ktorá používala jej finančné prostriedky, úspory z domova pre svoje
potreby, neskôr súhlasila so sobášom dohodnutým jej rodičmi s A. B., v súčasnosti je existenčne závislá
(ubytovaním, platbami za nepravidelnú prácu) od A. B.. Opísané situácie sú len dôkazom toho, že
navrhovateľka sa nevie účinne brániť, čo však vzhľadom na jej diagnózu nemožno spravodlivo od nej
očakávať. Na ochranu jej práv jej bol stanovený opatrovník T. Q., ale v konaní o vrátenie spôsobilosti

na právne úkony aktívnejšie vystupuje jej splnomocnený zástupca A. B.. Opatrovník navrhovateľky nie
je zatiaľ zbehlý chrániť záujme navrhovateľky v rôznych životných situáciách (zrejme nedokázal vybaviť
zmenu opatrovníka, robila to Komisárka, tiež sa nedomáhal nárokov od matky navrhovateľky, ktorá
použila peniaze navrhovateľky na vlastnú potrebu). Súdom prvého stupňa určené obmedzenie nemá
žiaden vplyv na reálnu starostlivosť o dieťa. Podľa § 28 ods.3 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len

ZoR) rodičovské práva vykonáva len jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nemá spôsobilosť na právne
úkony v plnom rozsahu. Ako uviedla Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím, súdom určené
obmedzenie spôsobilosti k právnym úkonom navrhovateľky by malo za následok, že po nástupe otca
dieťaťa do pracovného procesu by nemohla navrhovateľka poberať rodičovský príspevok, čo je pre
ľudí v ich sociálnom postavení existenčným problémom. Vo vzťahu k osobe navrhovateľky považuje

prokuratúra finančnú otázku, resp. zabezpečenie rodiny za podružnú otázku z dôvodu, že finančnú
situáciu rodiny možno zabezpečiť za pomoci na to určených úradov. Podľa názoru prokuratúry právny
stav vyplývajúci z § 28 ods.3 ZoR je vo vzťahu k navrhovateľke priaznivejší, ak táto v dôsledku
svojho zdravotného postihu má aj právne obmedzenie k výkonu rodičovských práv. Takéto právne
obmedzenie chráni tak samotnú navrhovateľku pred prípadným zlyhaním vyplývajúcim z neskúsenosti a

nevedomosti, ako aj jej dieťa. Obmedzenie, o ktorom rozhodol súd prvej inštancie považuje prokuratúra
za zákonné a dôvodné, opreté o predložené dôkazy, ktorými sú v tomto prípade znalecké posudky,
ako aj výpovede. Primeranosť obmedzenia sa odvíja od tak znaleckých zistení, ako aj od výpovede
navrhovateľky, jej životných postojov v minulosti, ako aj celkového súčasného postavenia.

26.Podľa§10ods.1,2,3Občianskehozákonníkaakfyzickáosobapreduševnúporuchu,ktorániejelen
prechodná, nie je vôbec schopná robiť právne úkony, súd ju pozbaví spôsobilosti na právne úkony (ods.
1). Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie
alkoholickýchnápojovaleboomamnýchprostriedkovčijedovjeschopnárobiťlenniektoréprávneúkony,
súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí (ods. 2). Súd

pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti zmení alebo zruší, ak sa zmenia alebo ak odpadnú dôvody,
ktoré k nim viedli (ods. 3).27. Z dôvodu, že obmedzenie (tým viac pozbavenie spôsobilosti) človeka vykonávať právne úkony
predstavuje mimoriadne závažný zásah do jeho osobného statusu, vyžaduje sa, aby právny poriadok
presne stanovil podmienky, za ktorých k obmedzeniu spôsobilosti človeka na právne úkony môže dôjsť.

V prípade, ak má byť do prirodzených práv človeka na osobnú slobodu a na jeho nedotknuteľnosť
zasiahnuté, musí byť rešpektovaná jeho ľudská dôstojnosť rovnako ako zásada, že záujmy a blaho
ľudskej bytosti sú nadriadené záujmom spoločnosti. Právomoc obmedziť človeka v spôsobilosti na
právne úkony má len súd. Dôvodom pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony môže byť v zmysle
citovaného § 10 ods. 1 OZ výlučne len duševná porucha, ktorá nie je len prechodná, ak dosiahne

taký stupeň, že človeku bráni v určitých záležitostiach človeku konať. K rozhodnutiu o obmedzení
spôsobilosti na právne úkony sa musí pristupovať so zreteľom k subjektívnemu hľadisku v tom smere, že
nie je rozhodné, o akú diagnózu duševnej poruchy v konkrétnom prípade ide, ale relevantné je, ako sa
prejavuje v psychickej spôsobilosti konkrétnej osoby, t. j. či ide o tak podstatnú odchýlku od normálneho
psychického vývoja človeka, ktorá mu v určitom rozsahu bráni postarať sa o vlastné záležitosti. Samotná
skutočnosť, že človek trpí duševnou poruchou, ešte nie je dôvodom pre obmedzenie jeho svojprávnosti.

V odôvodnení rozhodnutia o obmedzení svojprávnosti sa vyžaduje, aby bolo konkrétne uvedené, koho
resp. čo ohrozuje plná svojprávnosť osoby obmedzovanej a tiež je potrebné uviesť, prečo nie je možné
situáciu riešiť miernejšími prostriedkami. Ohrozenie aktívnym právnym konaním, ktorá má byť dôvodom
pre zásah do spôsobilosti na právne úkony nemôže byť len hypotetické, ale toto ohrozenie musí byť
reálne preukázané (v tomto sa odvolací súd stotožňuje s vysloveným názorom Úradu komisárky zo dňa

25.04.2017, č.l. 150 a aj zo dňa 11.01.2018, č.l. 258 aj s poukazom na Nález ÚS ČR II.934/16).

28. V súvislosti s vyššie uvedeným odvolací súd vykonal dokazovanie na zistenie osobných pomerov
nesvojprávnej navrhovateľky, ako sa prejavuje v kontakte so svojím okolím a zároveň ako jej okolie
ovplyvňuje jej osobný život, ako sa dokáže postarať o svoje potreby, ale aj potreby svojej rodiny,

ako hospodári s finančnými prostriedkami. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rozsudkom
Okresného súdu Dunajská Streda č. k. NC 910/97-26 zo dňa 16.10.1997 bola navrhovateľka pozbavená
spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu, po nariadenom znaleckom dokazovaní. Navrhovateľke
bola ustanovená opatrovníčka, jej matka J. Y. uznesením zo dňa 18.11.1997 a následne bola prijatá do
DDS v L.. Navrhovateľka je invalidnou dôchodkyňou a poberá invalidný dôchodok približne v sume 320

eur. Potom, ako sa zoznámila so splnomocneným zástupcom, A. B. (priateľom jej otca), splnomocnený
zástupca podal návrh na vrátenie spôsobilosti na právne úkony, resp. na obmedzenie na právne úkony
navrhovateľky a v máji 2016 aj s pomocou splnomocneného zástupcu z DSS odišla. Najprv bývala
u svojej matky, neskôr bývala v prenajatom byte v R. P. s partnerom T. Q.. T. Q. sa na základe
uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda z 25.08.2017 č.k. 5Ps/6/2017 (č.l. 225) stal opatrovníkom

navrhovateľky (podľa § 272 a nasl. CMP) namiesto jej matky. Dňa XX.XX.XXXX sa navrhovateľke
narodil syn T. Q., po narodení syna nastúpil otec maloletého dieťaťa (opatrovník navrhovateľky T.
Q.) na rodičovskú dovolenku, za pomoci personálu nemocnice sa naučil všetky zručnosti potrebné pre
starostlivosť o dieťa a z finančných dôvodov (nemohli si dovoliť platiť nájom za byt) sa v septembri 2017
nasťahovali do domu splnomocneného zástupcu v W., kde bývajú doposiaľ, užívajú jednu izbu (wc a

kúpeľňu majú spoločnú s ďalšími užívateľmi nehnuteľnosti) a spoločne sa starajú o svoje dieťa. A. B.
za užívanie izby a príslušenstva platia nájomné 150 eur mesačne a pracujú pre neho, podľa potrieb
vykonávajú rôzne práce, ktorými sú poverení (splnomocnený zástupca dom v W. stavia a buduje tam
priestor, kde by chcel poskytovať služby, navrhovateľka upratuje, varí, A. Q. napr. vymaľoval), za čo od
A. B. dostanú malú finančnú odmenu.

29. Podaním doručeným súdu 20.05.2016 (č.l. 32) do konania vstúpila prokurátorka Okresnej
prokuratúry a uznesením zo dňa 20.09.2016 (č.l. 67) bola do konania pribratá Komisárka pre osoby
so zdravotným postihnutím, ktorá počas konania ochraňovala práva navrhovateľky a navrhovala
navrhovateľke navrátiť spôsobilosť v celom rozsahu. Komisárka predovšetkým argumentovala tým,

že navrhovateľka spolu so svojím partnerom žijú takým spôsobom života, že akékoľvek obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony navrhovateľky nie je potrebné. Navrhovateľka pozná svoj zdravotný stav a
sama chodí na lekárske vyšetrenia, pozná mená ošetrujúcich lekárov, podľa vyjadrenia jej psychiatričky
jej zdravotný stav nevyžaduje kontroly ani liečbu, má záujem ma zdravom vývine svojho dieťaťa, dokáže
sama nakupovať, najmä potrebné potraviny, pozná náklady spojené s užívaním bytu, vie veľmi dobre

variť, sama vedie svoju domácnosť v ktorej udržiava poriadok, dodržuje hygienické návyky, dôsledne
dbá o svoj zovňajšok (č.l. 150). S uvedenými tvrdeniami Komisárky je možné súhlasiť a boli preukázané
aj vykonaným dokazovaním (vyplývajú z vyjadrení opatrovníka, splnomocneného zástupcu ako aj z
výpovede samotnej navrhovateľky), ale podľa názoru odvolacieho súdu to nestačí na to, aby bolanavrhovateľka po tak dlhej dobe potom, čo bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony a viac ako 15
rokov žila v izolácii v DSS v L., aby jej bola navrátená spôsobilosť na právne úkony v celom rozsahu.

30. Odvolací súd sa stotožnil v prejednávanej veci s názorom vyjadreným prokurátorkou Krajskej
prokuratúry, že v čase rozhodovania súdom nebolo preukázané, že navrhovateľke je možné vrátiť
spôsobilosť na právne úkony v celom rozsahu, ale existujú počas konania preukázané relevantné
dôvody, pre ktoré je momentálne potrebné spôsobilosť na právne úkony navrhovateľke čiastočne
obmedziť. Z predloženého znaleckého posudku a jeho dodatku vyplynulo, že navrhovateľka trpí

duševnou poruchou, ktorá nie je prechodná, ale ktorá je trvalého charakteru a je nevyliečiteľná.
Z výsluchov, ako aj z listinných dôkazov vyplynulo, že navrhovateľka je osobou naivnou a ľahko
ovplyvniteľnou. Navrhovateľka síce žiada o vrátenie spôsobilosti k právny úkonom v plnom rozsahu,
avšakpodľavyjadreniaznalcov,akoajpodľajejpôvodnýchvyjadrenínevie,čoprinavráteniespôsobilosti
znamená, chápe ho len ako možnosť nebyť držaná v ústave a žiť so svojim partnerom a vychovávať
svoje dieťa. Tým, že navrhovateľka bola až do roku 2016 umiestnená v zariadení, nebola odkázaná

na samostatnú existenciu a rozhodovanie. V podmienkach, keď bolo o nej a za ňu rozhodované,
nebola nútená riešiť bežné otázky života. Následne po odchode zo zariadenia došlo v jej živote k
radikálnym zmenám, pričom sa preukázalo, že sa čiastočne dokáže postarať o seba a svoje dieťa,
avšak za asistencie tretích osôb, ktorými sú v tomto prípade otec dieťaťa T. Q., s ktorým žije v spoločnej
domácnosti a splnomocnený zástupca A. B., ktorý rodine navrhovateľky poskytuje ubytovanie, pomoc v

úradných záležitostiach, pri nákupoch a pre ktorého ona, ako aj jej partner pracujú.

31. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na osobu splnomocneného zástupcu A. B., ktorý
zabezpečil napísanie a podanie návrhu, požiadal o pomoc Komisára, pôvodne sa označil a blízkeho
partnera navrhovateľky, tvrdil, že sa do nej zaľúbil a chcel si ju vziať za ženu a dokonca, že s

navrhovateľkou čaká dieťa (čo neskôr poprel s tvrdením, že nevedel, že navrhovateľka má iného
priateľa). Počas konania bolo preukázané, že A. B. je rozvedený, má štyroch synov (rozsudok č.l.
412), je spoločníkom v obchodnej spoločnosti, ktorá je niekoľko rokov v strate, veľké množstvo dlhov
(vyjadrenie na pojednávaní 18.03.2019, č.l. 354), starosta obce W. vo vyjadrení na výzvu súdu (č.l.
385) uviedol, že evidujú v poslednej dobe sťažnosti spoluobčanov na nevyberané správanie A. B. a

pomenovalďalšieproblémysA.B.prikolaudáciijehostavbyvW..ZosprávypsychiatričkyMUDr.S.F.zo
dňa 20.03.2017 (č.l. 159) vyplynulo, že A. B. bola diagnostikovaná schizoafektívna porucha (v tom čase
v remisii). Z rozsudku, ktorým bolo manželstvo A. B. rozvedené a napokon aj zo správania menovaného
na pojednávaní 18.03.2019 je podľa názoru odvolacieho súdu evidentné, že A. B. má problémy so
správaním a má problém bezkonfliktne fungovať so svojím okolím. Na pojednávaní sa prejavoval ako

sebavedomý, autoritatívny človek, domnieva sa, že počas svojho života toho zažil toľko, že všetko
vie, odmieta počúvať názor iných, vyžaduje poslušnosť a rešpekt svojho okolia, len veľmi ťažko
spracováva názor iných ľudí. Zjednodušene povedané, jeho vzťahy s okolím sú komplikované a podľa
názoru odvolacieho súdu by napríklad mohol byť pre navrhovateľku, s ktorou je v dennom kontakte (s
prezentovaním svojej osoby ako jej dobrodinec a záchranca) hrozbou v tom smere, že na navrhovateľku

by mohol previesť svoje dlhy, obchodný podiel v svojej neúspešnej obchodnej spoločnosti, alebo
právnym úkonom z nej urobiť konateľku v svojej obchodnej spoločnosti. Nemusí ísť o úmyselné konanie,
ale s prihliadnutím k diagnostikovanému ochoreniu (ktoré si menovaný nepripúšťa a odmieta sa liečiť)
o skratové konanie v jeho zúfalej a bezvýchodiskovej situácii. Splnomocnený zástupca navrhovateľky
sa počas konania mal snahu prezentovať ako osoba, ktorá má záujem navrhovateľke nezištne pomôcť

(bol v tom utvrdzovaný aj Komisárkou), avšak po jeho vyjadrení na pojednávaní 18.03.2019 mal
odvolací súd pochybnosti o jeho nezištnom prístupe k celej situácii, preto dal menovanému priestor
na to, aby preukázal (odpoveďami na písomné otázky), že jeho úmysel pomôcť navrhovateľke, jej
dieťaťu a partnerovi je ozajstný a je schopný vytvoriť pre navrhovateľku také životné podmienky, v
ktorých by mohla bezproblémovo existovať a spoločne s partnerom rozvíjať priaznivými podnetmi svoju

osobnosť, zlepšovať a rozvíjať svoje zručnosti. Splnomocnený zástupca na výzvu súdu síce reagoval
podanímdoručenýmsúdu30.04.2019(č.l.420),alenaotázkyneodpovedalanevyužilpriestorpreukázať
svoj úmysel navrhovateľke pomáhať. V spomenutom podaní navrhol vykonať rôzne dokazovanie
výsluchmi svedkov, toto dokazovanie však nesmerovalo k predmetu prejednávanej veci, t.j. k navráteniu
spôsobilosti na právne úkony navrhovateľke, resp. k jej obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony (ale

k preukazovaniu okolností, za akých bola navrhovateľka pozbavená spôsobilosti na práve úkony a
umiestnená do DSS), preto odvolací súd navrhnuté dokazovanie nevykonal.32. Podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na krátkosť času, ktorý uplynul od doby, keď
navrhovateľka opustila DSS, počas konania nebolo preukázané, že navrhovateľka sa dokáže o seba a
svojedieťasamapostarať,alekjejživotujepotrebnáasistenciainýchosôb.Samostatnosťastarostlivosť

o dieťa sú primerané rozumovým schopnostiam navrhovateľky (podľa znaleckého posudku 12 ročného
dieťaťa). Je nepochybné, že rodina a starostlivosť o dieťa sú bezproblémové, avšak za stavu, keď sa
o dieťa celodenne starajú obaja rodičia, za nezanedbateľnej pomoci A. B. a v úradných veciach za
pomoci pracovníkov Úradu komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím. Podľa názoru odvolacieho
súdu, ak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že doposiaľ navrhovateľka vykonáva prevažnú časť

nevyhnutných činností v bežnom živote s pomocou partnera T. Q., stará sa s ním o domácnosť,
spolu vykonávajú domáce práce, spolu sa starajú o dieťa, spolu navštevujú lekárov, nebolo možné
dospieť k záveru, že navrhovateľka je natoľko samostatnou osobou, že bežne zvláda životné situácie
a preto jej môže byť navrátená spôsobilosť na právne úkony. Súd je toho názoru, že najprv by sa mala
navrhovateľka pokúsiť fungovať samostatne a až potom, keď sa preukáže, že je toho schopná, potom
bude možné uvažovať o navrátení spôsobilosti na právne úkony. Komisárka navrhovala navrhovateľke

navrátiť spôsobilosť na právne úkony (aj keď nie prioritne) aj z ekonomických a existenčných dôvodov.
Tvrdila, že v prípade, ak by súd návrhu vyhovel, otec dieťaťa by mohol ísť do práce a navrhovateľka by
mohla dostávať rodičovský príspevok 230 eur, čo teraz nemôže, pretože nemá rodičovské práva (podľa
§ 28 ods. 3 Zákona o rodine), čím by si rodina navrhovateľky finančne polepšila. Z vyjadrenia T. Q.
na pojednávaní 27.05.2019 ale nevyplynulo, že by plánoval ísť momentálne do práce a vyslovene sa

vyjadril, že počíta s tým, že by ostal na rodičovskej dovolenke do troch rokov dieťaťa.

33. Napokon v návrhu na vrátenie spôsobilosti na právne úkony aj samotná navrhovateľka navrhla
obmedzenie k právnym úkonom v rozsahu nakladania s nehnuteľným majetkom a s disponovaním
finančnou hotovosťou nad 300 eur, ako aj s rozhodovaním o svojej zdravotnej spôsobilosti. Pôvodne s

týmto návrhom na čiastočné obmedzenie súhlasil aj úrad komisára. V konaní pred odvolacím súdom na
rozdiel od výpovedí pred súdom prvého stupňa a pred znalcom navrhovateľka uviedla, že samostatne
disponuje s finančnými prostriedkami bez obmedzenia, pozná cenu nájmu, ktorý platia za izbu a
pod. Z psychiatrických vyšetrení, ako aj z dokazovania však vyplynulo, že navrhovateľka nikdy nežila
sama, nevedela označiť svoju adresu, nevedela nakladať s finančnými prostriedkami. Primerane svojmu

intelektu vedela, že sa chce starať o svoje dieťa a žiť s T. Q.. Vzhľadom na dĺžku doby obmedzenia
navrhovateľky k právnym úkonom (od r. 1997, teda celý aktívny život), vzhľadom na krátkosť času, ktorý
uplynul od doby, kedy opustila ústavné zariadenie, teda kedy došlo k jej relatívnemu osamostatneniu
a ani vzhľadom na zatiaľ nestabilizované životné podmienky, keď sa do budúcna predpokladá odchod
otca dieťaťa a zároveň jej opatrovníka do práce, nepovažuje odvolací súd za preukázané a dôvodné

vracať navrhovateľke spôsobilosť k právnym úkonom v plnom rozsahu. V súdom určenom obmedzení
je navrhovateľka chránená pred prípadnými vplyvmi okolia k jej zneužitiu, ktorému vzhľadom na svoju
povahuapostihnutiejeľahkoprístupná.Danýmrozhodnutímsavytváračasovárezervanazorientovanie
navrhovateľky v takých životných situáciách, s ktorými nikdy nemala skúsenosti a ktoré by mohli
mať za následok jej zneužitie inými tretími osobami. Zvolený postup súd chráni navrhovateľku pred

znalcom predpokladanými zlyhaniami a ohrozeniami. Za daného stavu, keď navrhovateľka je odkázaná
na ubytovanie a finančné prilepšenie seba a svojej rodiny od jednej konkrétnej osoby a je závislá
od jej ľubovôle, pričom postavenie tejto osoby sa voči nej, ako aj voči jej partnerovi (opatrovníkovi)
diametrálne menilo (snúbenec, podávateľ trestného oznámenia) si životná situácia navrhovateľky
vyžaduje prinajmenšom súdom určené obmedzenie. Osoba navrhovateľky je ľahko ovplyvniteľná a

manipulovateľná. V minulosti podľahla manipulácii svojej matky, ktorá použila jej finančné prostriedky,
úspory z domova pre svoje potreby, neskôr súhlasila so sobášom dohodnutým jej rodičmi s A. B., v
súčasnosti je jej bývanie závislé od A. B.. Opísané situácie sú len dôkazom toho, že navrhovateľka sa
nevieúčinnebrániť,čovšakvzhľadomnajejdiagnózunemožnospravodlivoodnejočakávať.Opatrovník
navrhovateľky nie je zatiaľ zbehlý chrániť záujme navrhovateľky v rôznych životných situáciách (zrejme

nedokázal vybaviť zmenu opatrovníka, robila to Komisárka, tiež sa nedomáhal nárokov od matky
navrhovateľky, ktorá použila peniaze navrhovateľky na vlastnú potrebu).

34. Odvolací súd zmenil výrok rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodu, že výrok považoval za
nedostatočne určitý a tým nevykonateľný. Súd prvej inštancie navrhovateľku obmedzil vo vlastnom

mene ako aj v mene obchodných spoločností, v ktorých by bola štatutárnym orgánom a spoločníkom
podpisovať listiny, podávať vysvetlenia a činiť vyhlásenia rôzneho druhu voči fyzickým a právnickým
osobám. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nemožno zistiť, o aké právne úkony (v zmysle
§ 34 a nasl. OZ) má ísť v prípade podpisovania listín, podávania vysvetlení a činenia vyhlásenírôzneho druhu. Aj keď súd vychádzal zo záverov znaleckého dokazovania, sám súd naformuloval
znalcovi nedostatočne konkrétne otázky, na ktoré mal znalec odpovedať. Podľa aktuálnej súdnej praxe
rozsudkom súdu, ktorým dochádza k obmedzeniu spôsobilosti na práve úkony a ktorým sú vymedzené

právne úkony, ku ktorým nie je účastník spôsobilý, sa vo výroku rozsudku vyslovene stanoví, aké
konkrétne právne úkony účastník vykonávať nemôže, z čoho následne vyplýva (a contrario), že ku
všetkým ostatným právnym úkonom spôsobilý je.

35. Odvolací súd obmedzil navrhovateľku v spôsobilosti vykonávať právne úkony, ktorých predmetom je

plnenie alebo vec v hodnote prevyšujúcej sumu 300 eur. Ako už bolo vyššie konštatované, pri rozhodnutí
vychádzal zo záverov znaleckého dokazovania, kde znalec konštatoval, že navrhovateľka je čiastočne
schopná hospodáriť a nakladať s financiami, sama navrhovateľka vo výpovedi uviedla, že je schopná
disponovať so svojim mesačným dôchodkom vo výške približne 300 eur. Z obsahu spisu nevyplývalo,
že by niekedy mala k dispozícii vyššiu sumu, vo výpovedi uviedla, že ovláda riziká zobratia si pôžičky,
pôžičky nepotrebuje a nemieni si ich brať, preto podľa názoru odvolacieho súdu je v tomto prechodnom

období pre ochranu navrhovateľky nevyhnutné ju v nakladaní s prostriedkami nad 300 eur obmedziť.
Odvolací súd tiež obmedzil navrhovateľku v spôsobilosti vykonávať funkciu štatutárneho zástupcu
právnickej osoby a v spôsobilosti uzatvárať právne úkony, na základe ktorých by sa stala spoločníčkou
obchodných spoločností. Dôvodom takéhoto obmedzenia bola aktuálna životná situácia navrhovateľky
a jej odkázanosť na jej splnomocneného zástupcu bližšie odôvodnená v bode 31. rozsudku.

36. Podľa názoru odvolacieho súdu určené obmedzenie nemá žiaden vplyv na reálnu starostlivosť
o dieťa ako ostatné mamičky a túžbu navrhovateľky fungovať vo zväzku s partnerom, prípadne s
ním uzavrieť manželstvo. Vo vzťahu k osobe navrhovateľky považuje odvolací súd finančnú otázku,
resp. zabezpečenie rodiny (aj z dôvodu, že otec dieťaťa plánuje ostať doma s dieťaťom do jeho

troch rokov života) za podružnú otázku z dôvodu, že finančnú situáciu rodiny možno zabezpečiť za
pomoci na to určených úradov, napr. predčasným odchodom do dôchodku otca dieťaťa a opatrovníka
navrhovateľky. Podľa názoru odvolacieho súdu právny stav vyplývajúci z § 28 ods. 3 ZoR je vo
vzťahu k navrhovateľke priaznivejší, ak táto v dôsledku svojho zdravotného postihu má aj právne
obmedzenie k výkonu rodičovských práv. Takéto právne obmedzenie chráni tak samotnú navrhovateľku

pred prípadným zlyhaním vyplývajúcim z neskúsenosti a nevedomosti, ako aj jej dieťa. Primeranosť
obmedzenia sa odvíja od znaleckých zistení, výpovede navrhovateľky, vyjadrenia jej opatrovníka a
vyjadrenia splnomocneného zástupcu.

37. Odvolací súd s prihliadnutím k individuálnym okolnostiam prejednávanej veci (navrhovateľka nežije

v ideálnom, podnetnom prostredí napríklad svojich milujúcich rodičov) nepovažoval za primerané
navrhovateľke navrátiť spôsobilosť na právne úkony v celom rozsahu a ustanoviť jej opatrovníka podľa
§ 29 OZ tak, ako to navrhovala Komisárka. Sama Komisárka vo svojich vyjadreniach (či už písomných,
alebo ústnych) pripúšťala možnosť istých problémov v prípade navrátenia navrhovateľke spôsobilosti
na práve úkony s návrhom, že ak dôjde k zlyhaniu či už navrhovateľky, alebo jej okolia, následne

môže dôjsť k obmedzeniu spôsobilosti na práve úkony navrhovateľky. Odvolací súd sa s názorom
Komisárky nestotožnil a to z jednoduchého dôvodu, že vidí priestor predovšetkým v prevencii vzniku
problematických situácií, do ktorých sa môže navrhovateľka dostať. Ak by boli jej práva porušené (ako
rodiča, spotrebiteľa, občana) je oveľa komplikovanejšie tieto práva opätovne nadobudnúť súdnou cestou
ako predísť situáciám, v ktorých by k porušeniu práv navrhovateľky vôbec došlo.

38. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie po zopakovaní a doplnení dokazovania v súlade s § 388 CSP zmenil a navrhovateľku obmedzil
v spôsobilosti na právne úkony v súlade s § 10 ods. 2 OZ.

39. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.

40. Senát odvolacieho súdu prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).