Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 25, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/143/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117216800
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117216800.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr.

Viery Kandrikovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu: C. J., A.. XX.XX.XXXX, W. M. XX, proti
žalovanému: Endepro, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Ružinovská 42, 821 09 Bratislava - mestská časť
Ružinov, IČO: 35 805 731, právne zastúpeného RR Legal Corp., s.r.o. advokátska kancelária so sídlom
Humenské námestie 4, 851 07 Bratislava, IČO: 46 789 634, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o
odvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduPrešovč.k.29Csp/158/2017-49zodňa26.6.2018,
takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol nasledovne,
cit.:
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 469 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 469 eur od 18.8.2017 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že strany sporu uzatvorili dňa 26.9.2013 a dňa
14.10.2013 zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Predmetné zmluvy
súd prvej inštancie vyhodnotil ako bezúročné a bez poplatkov z dôvodu nesprávne uvedenej výšky
RPMN (do ktorej neboli zahrnuté náklady súvisiace so zmluvou o zabezpečení splátok úveru, ktorá mala
byť súčasťou zmluvy o úvere) a nedostatočne uvedeného dátumu konečnej splatnosti úveru. Plnení
žalobcu z takýchto zmlúv došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, ktoré je povinný
vydať.

Súd prvej inštancie mal za to, že žaloba bola podaná v rámci 2 - ročnej objektívnej premlčacej doby,
ktorá začala plynúť odo dňa, keď sa žalobca stretol so svojim terajším právnym zástupcom, ktorý mu
povedal o možnosti vymáhať bezdôvodné obohatenie. Nárok žalobcu nie je premlčaný ani v objektívnej
3 - ročnej premlčacej dobe.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný namietajúc začiatok

plynutia subjektívnej premlčacej doby, závery súdu prvej inštancie o tom, že zmluva o zabezpečení
splátok je súčasťou zmluvy o úvere a náklady na ňu mali byť zahrnuté do výšky RPMN a o neurčitosti
údaja o konečnej splatnosti úveru. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu
zamietol, eventuálne zrušil vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.3. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

4. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol.

5. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným 2 formulárové

zmluvy o spotrebiteľskomúvere, na základe ktorých mu žalovaný poskytol úvery spolu vo výške vo výške
1 680 Eur, z čoho žalobca celkovo vrátil sumu 2 149 Eur.

6. Správne sú zistenia súdu prvej inštancie, že ide nepochybne o zmluvy spotrebiteľské podľa Zákona
o spotrebiteľských úveroch (č. 129/2010 Z.z.).

7. Súd prvej inštancie založil svoj záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného úveru na
absencii právne významných náležitostí úverovej zmluvy zakotvenej v § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o
spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého zmluva o takomto úvere musí obsahovať termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru a j), t.j. ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť.

8. Odvolací súd dodáva, že zmluva o zabezpečení splátok úveru nepochybne súvisí s uzatvorenou
zmluvou o úvere (obsahuje odkaz na číslo zmluvy o úvere, obsahom zmluvy je konkrétna úprava
spôsobu prevzatia peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátok úveru), ide o zmluvu akcesorického
charakteru vo vzťahu k zmluve o úvere. Odvolací súd považuje činnosť žalovaného pri uzatváraní

zmluvy o spotrebiteľskom úvere a súvisiacej zmluvy o zabezpečení splátok úveru za konanie od
počiatku cielene smerujúce k dosiahnutiu poskytnutia spotrebiteľského úveru s navýšením RPMN.
Spotrebiteľ takto k uzatvoreniu zmluvy o zabezpečení splátok úveru pristúpi, keďže sa domnieva, že
sa nemení výhodnosť jeho úveru. Služba poskytnutá žalobcovi na základe zmluvy o zabezpečení
splátok úveru mala byť súčasťou celkových nákladov, a tým pádom mala byť zarátaná aj do RPMN.

Z uvedeného dôvodu je nepochybné, že skutočná výška RPMN je vyššia, ako je uvedená v zmluve o
úvere. Takýmto konaním žalovaného bol žalobca uvedený do omylu, keďže sa úver javil výhodnejší,
ako v skutočnosti bol. Odvolací súd zdôrazňuje, že medzi celkové náklady spotrebiteľa patria aj náklady
na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o úvere, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o
poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúknutých

podmienok. Takýmto obchádzaním zákona sa snaží žalovaný (dodávateľ) navýšiť RPMN bez ohľadu na
to, aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť, či navrhovaná zmena o spotrebiteľskom úvere zodpovedá jeho
potrebám a jeho finančnej situácii. Predmetné konanie žalovaného je jednoznačne možné hodnotiť ako
nekalú obchodnú praktiku, ktorej používanie je ex lege zakázané.

9.Vzhodesosúdomprvejinštanciekonštatujeodvolacísúd,ženáležitévymedzeniekonečnejsplatnosti
spotrebiteľského úveru v predmetných zmluvách absentuje a nemožno v tomto smere súhlasiť s
odvolacími námietkami žalovaného spočívajúcimi v tom, že spotrebiteľ by si mal vypočítať termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru na základe v zmluve uvedených údajov o tom, že termín
tejto konečnej splatnosti je 7. deň 60-teho týždňa po dni uzavretia zmluvy. Takéto vymedzenie termínu

konečnej splatnosti nie je náležite určitým vymedzením v zmysle požiadavky zákona uvedené v § 9 ods.
2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Nemožno súhlasiť ani s tým, že spotrebiteľ má možnosť
bez problémov si tento deň vypočítať, a že takýto výpočet by mal vykonať každý priemerný spotrebiteľ,
pretože nejde o záležitosť, ktorej ustálenie by bolo jednoduché pre každého zo spotrebiteľov, ktorí sú
klientmi žalovaného. Pre bežného spotrebiteľa môže byť napr. problém, či pri výpočte termínu konečnej

splatnosti úveru za prvý deň považovať priamo deň uzavretia zmluvy, alebo až nasledujúci deň, a pod.
Neurčitým je tiež pojem „týždeň“, keď nie je zrejmé, či sa tým myslí kalendárny týždeň, t.j. od pondelka
do piatka, alebo týždeň v zmysle siedmych dní.

10. Vo vzťahu k námietke premlčania s poukazom na ust. § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka

odvolací súd uvádza, že kým pre objektívnu dobu by mal byť okamih jej začiatku nepochybný (čas
plnenia zo strany žalobcu nad rámec poskytnutej istiny), tak pri subjektívnej premlčacej dobe je dôležité
zistenie, kedy sa žalobca dozvedel o tom, že sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil a v akej
výške.Odvolací súd zásadne nemôže súhlasiť s argumentom žalovaného, že už v čase, kedy došlo k plneniu
nad rámec poskytnutej čiastky, žalobcovi začala plynúť premlčacia doba (arg. slovo ,,došlo“ ako
relevantné no pri objektívnej premlčacej dobe; § 107 ods.2 OZ).

Zákon pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby predpokladá to, kedy sa dotknutá osoba
dozvedela o bezdôvodnom obohatení a kto ho získal. Nie teda čas, od kedy sa dozvedieť mala a mohla
s poukazom na to, že mala poznať právo. Právny poriadok slova ,,vedieť mal a mohol" pritom obsahuje
v iných prípadoch, no na účely začiatku premlčacej doby ich nestanovil.
Ako vyplýva z početných rozhodnutí súdov, pre začiatok plynutia subjektívnej doby je rozhodujúce

poznanie skutkových okolností (ani nie tak právneho posúdenia ), no okolností nie zo zmluvy,
ale okolností z porušenia práva, v danom prípade z bezdôvodného obohatenia (okolnosť, že
došlo k porušeniu zákona, o výške bezdôvodného obohatenia a príčinnej súvislosti medzi prvými
dvoma okolnosťami). Nepostačujú preto pochybnosti, ale ,,dozvedenie" sa o skutkových okolnostiach
bezdôvodného obohatenia.
Žalobca na pojednávaní dňa 26.6.2018 (č.l. 47 spisu) uviedol, že o bezdôvodnom obohatení sa dozvedel

odsvojhoterajšiehoadvokátaniekedyvzimnýchmesiacochroku2016.Žalovanýskutočnosť,žežalobca
sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel 01.10.2016 v konaní nerozporoval, opak nepreukázal.

11. Za týchto okolností je správny záver súdu prvej inštancie, že s absenciou takýchto významných
náležitostí zmlúv o spotrebiteľskom úvere spája zákon v § 11 ods. 1 písm. b) a d) Zákona o

spotrebiteľských úveroch sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru tak, ako to konštatoval aj súd
prvejinštancie,sčímsastotožňujeajodvolacísúd.Vzávislostiodtohosprávneustálilsúdprvejinštancie
výšku bezdôvodného obohatenia, ktorá vznikla na strane žalovaného v dôsledku zaplatenia vyšších súm
než na ktoré by mal žalovaný nárok.

12. V prejednávanej veci bol rozsudok Krajského súdu v Prešove vyhlásený dňa 25.6.2019 o 11:18 hod.
a žalobca elektronicky dňa 25.6.2019 o 19:31 hod. doručil Okresnému súdu Prešov späťvzatie žaloby
zo dňa 20.6.2019 a súd prvej inštancie uvedené podanie dňa 26.6.2019 doručil odvolaciemu súdu, a
preto odvolací súd na uvedené späťvzatie žaloby neprihliadal.

13. Za tohto stavu odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil, vrátane správneho
súvisiaceho výroku o náhrade trov konania (ust. 387 ods. 1 a 2 CSP).

14. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, nevyžaduje, aby na každý argument
strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. (Pozri rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.

mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

15. V odvolacom konaní žalovaný nebol úspešný. Naopak fakticky plne úspešný bol žalobca, ktorému

vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil
a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17
Základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa §
262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne

súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v
konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného
súdneho sporu.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).