Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 6, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/191/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7919201673
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7919201673.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov
JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobkyne T.O. U., P.. XX.X.XXXX, J. X., U.
XX/X, proti žalovanému O. U., P.. XX.X.XXXX, J. X., U. XX/X, o nariadenie neodkladného opatrenia, o
odvolaní žalovaného proti uzneseniu 12C/23/2019 - 4 z 10.4.2019 Okresného súdu Trebišov

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) uznesením rozhodol, že nariaďuje žalovanému O. U., P..
XX.XX.XXXX, aby dočasne nevstupoval na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, U.. Ú.. J. X.- rodinný
dom č. XX/X na parcele č. 611/13 na ulici U. J. A. J. X. a na priľahlé parcely č. 611/1, 611/2, 611/3,
611/4, 611/5, 611/6 a 612/1 až do zrušenia tohto opatrenia.
2.Vodôvodneníuzneseniao.i.uviedol,čohosažalobkyňanávrhom,podanýmuňho10.4.2019domáhala

a ako ho skutkovo a právne odôvodnila, že preskúmal návrh žalobkyne spolu s pripojenými listinnými
dôkazmi a po oboznámení sa so spisovým materiálom v zmysle ustanovení zákona č. 160/2015
Z. z. CSP dospel k záveru, že návrh je dôvodný a žalobkyni je potrebné priznať právnu ochranu.
Poukázal na to, že k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa priložila potvrdenie
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trebišove, odbor poriadkovej polície, Obvodného oddelenia
PZ Michaľany o vykázaní zo spoločného obydlia žalovaného č. 312961 z 2.4.2019. Citujúc znenie § 324

ods.1, § 325 ods.1, § 325 ods. 2, § 326 ods.1, § 326 ods.2, § 328 ods.1,2, § 329 ods.1 veta prvá, ods.2
CSP, § 27a ods. 1 - 4, 7, 9 zák. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v platnom znení uzavrel, že v
danej veci sa žalobkyňa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému, aby
nevstupoval do rodinného domu nachádzajúceho sa v obci J. X., U.Á. XX/X. Tento typ neodkladného
opatrenia je upravený v § 325 ods.2 písm. e) CSP. Ďalej citoval znenie čl. 16 ods.2, čl. 19 ods.2
Ústavy SR, a uviedol, že neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná

úprava pomerov účastníkov. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods.2 písm. e) CSP
preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia
z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom
na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Aplikácia neodkladného opatrenia v zmysle §
325 ods.2 písm. e) CSP je aktuálnym a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky

násilia. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len
pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu,
ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, psychickú škodu
a podobne. Násilie znamená najčastejšie jednorazový fyzický atak, resp. postup, pri ktorom človek
spôsobuje ujmu druhému človeku. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti.
Deklarácia o odstránení násilia páchaného na ženách, schválená Valným zhromaždením OSN v roku

1993 označuje násilie ako akýkoľvek násilný trestný čin, ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej,
sexuálnej alebo psychickej ujme alebo zraneniu, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, zastrašovania,alebo svojvoľného obmedzovania slobody a to vo verejnom, či súkromnom živote (uzn. NS SR sp. zn.
5MCdo 10/2012). Vo veciach domáceho násilia je pritom možné vychádzať iba z tvrdení žalobkyne a
záznamov polície. V tomto prípade je však správanie žalovaného zrejmé aj z potvrdenia o vykázaní

zo spoločného obydlia. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a listinné dôkazy vyššie uvedené
umožňujú prijať záver o osvedčení násilného správania žalovaného voči žalobkyni. Žalobkyňa predložila
dôkaz - potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia, preukazujúci, že sa žalovaný dopustil voči
žalobkyni násilia, teda naplnenie hypotézy uvedenej v ustanovení § 325 ods.2 písm. e) CSP, t. j., že
žalovaný je vo vzťahu k žalobkyni dôvodne podozrivý z násilia. V predmetnej veci súd neuložil žalobkyni

povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej (§ 336 ods.1 CSP), pretože týmto neodkladným
opatrením sa dosiahla úprava pomerov medzi stranami v požadovanej miere. Podľa názoru súdu toto
neodkladné opatrenie postačuje na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany v rozsahu vymedzeným
samotným účelom tohto neodkladného opatrenia a v podstate procesne konzumuje vec samu. Z
tohto dôvodu nepovažoval uloženie povinnosti podať žalobu vo veci samej (s identickým obsahom)
za opodstatnené. Tým sa zamedzí aj opakovaným vydávaním neodkladných opatrení z tých istých

dôvodov. Toto neodkladné opatrenie môže byť zrušené postupom podľa § 334 CSP, podľa ktorého súd
na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Na podanie návrhu
na zrušenie neodkladného opatrenia je legitimovaná nielen osoba, ktorej bola neodkladným opatrením
uložená povinnosť (aj spočívajúca v dodržovaní zákazu), ale aj samotný navrhovateľ neodkladného
opatrenia.

3.Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalovaný s odôvodnením, že sa odvoláva proti
uzneseniu, ktoré sa nezakladá na pravde, v ktorom ho manželka obviňuje, že agresívny a že sa jej a jej
otcovi vyhráža zabitím a že ich fyzicky napadol. V živote sa manželkinho otca ani samotnej manželky
nedotkol, ani sa jej nevyhrážal zabitím ani ničím iným. Nie je agresívnej povahy. Nikde nemá žiadne
problémy ani v práci, ani so známymi ani s priateľmi či celou rodinou. Nevie prečo by sa ho mala báť,

doposiaľ ich spoločný život bol normálny až do tejto chvíle výmeny názorov s manželkiným otcom, ktorý
sústavne mu robí napriek, ústne ho uráža a uráža aj jeho nebohých rodičov. A tak manželke D. povedal,
aby radšej zavolala policajtov v domnení, že im pomôžu. Keď sa policajti dostavili bol už v spálni a
ukladal sa k spánku, lebo ráno vstával do práce. Svoju rodinu má rád a nikdy by im neublížil, sú jeho
všetko. Za kladné a rýchle porozumenie a vybavenie vopred ďakuje.

4.K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla že žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza,
že nie je pravdou jej podanie, v ktorom uvádza príklady jeho agresivity a nevhodného správania a
naopak, obviňuje jej otca, ktorý mu má údajne robiť naprieky, vyhrážať sa mu atď. Dovolila si poukázať
na skutočnosť, že jej otec má 89 rokov, je v zlom zdravotnom stave a je absurdné, aby sa nejakým
spôsobom vyhrážal žalovanému. Nie je pravdou ani to, že žalovaný privolal hliadku PZ, v skutočnosti

tak urobila ona, pretože mala zo žalovaného obavu. Pokiaľ žalovaný uvádza, že sa jej nikdy nevyhrážal,
skutočnosť je taká, že práve správanie sa žalovaného je dôvodom, pre ktorý podala návrh na rozvod
a tiež návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Má zo žalovaného obavy, pretože sa správa
nevypočítateľne, je často agresívny a nieje možné s ním normálne žiť v jednej domácnosti. Žalovaný
stále tvrdí, že má právo zdržiavať sa v rodinnom dome, v ktorom bývali a podľa neho jedine súd mu môže

zakázať, aby sa do domu vrátil. Snažila sa vysvetliť žalovanému, že zatiaľ čo on je výlučným vlastníkom
rodičovského domu, nehnuteľnosti - rodinný dom súpisné číslo XXXX, ktorý sa nachádza v katastrálnom
území A., evidované na liste vlastníctva č. XXX na Okresnom úrade Čadca, Katastrálny odbor, naopak
ona je výlučnou vlastníčkou rodinného domu, nehnuteľnosti - rodinný dom súpisné číslo XX, ktorý sa
nachádza v katastrálnom území J. X.. K uvedenému ešte podotkla, že z katastra nehnuteľností zistila,

že vlastníkom nehnuteľností v Oščadnici sa na základe darovacej zmluvy z 10.5.2019 stali synovia
žalovaného O. N. U.. Dôvod, pre ktorý žalovaný previedol nehnuteľnosti na svojich synov však nepozná.
„Domnievasavšak,žetátoskutočnosťžiadnymspôsobomstav,ktorýopísala“.Žalovaný,akoužuviedla,
to však nerešpektuje, trvá na tom, že jedine rozhodnutie súdu ho môže prinútiť k tomu, aby do domu
nevstupoval. Ona sa obáva, že bez súdneho rozhodnutia sa žalovaný pokúsi nasťahovať späť a dôjde

ku konfliktu, ktorý pre agresívnu povahu žalovaného môže mať závažnejšie následky. Na základe
uvedeného preto trvá na svojom návrhu a žiada súd, aby nariadil neodkladné opatrenie v zmysle môjho
písomného podania zo dňa 10.4.2019.
5.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje

dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a uznesenie
ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom
rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.6.Žalovaný uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej
inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo

skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne

právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba
opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené
posúdenímvecipoprávnejstránketrebarozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávneho
predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o
tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu
konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

7.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.
8.Žalovaný v odvolaní neuvádza žiadne také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali zmenu uznesenia a
rovnako žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu nekonštatovala zmenu existujúceho stavu a na jeho

potvrdenie pripojila ako dôkaz návrh na rozvod manželstva.
9.V prejednávanej veci z obsahu spisu je zrejmé splnenie zákonných podmienok pre nariadenie
neodkladného opatrenia, keďže žalobkyňa osvedčila danosť práva, ktorému sa má neodkladným
opatrením poskytnúť ochrana, osvedčila aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá
vyplynula zo správania sa žalovaného voči nej. Žalobkyňa osvedčila, že nehnuteľnosti, vo vzťahu ku

ktorým je žalovaný dôvodne podozrivý z násilia, zapísané na LV č. XXX, U.. Ú.. J. X.N.- Z. I. Č.. XX/X
na parcele č. 611/13 na ulici U. v obci J. X. a na priľahlé parcely č. 611/1, 611/2, 611/3, 611/4, 611/5,
611/6 a 612/1, patria jej, že v nich býva žalobkyňa s deťmi a svojim otcom.
10.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.