Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 25, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/69/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2310218546
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2310218546.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr.

Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobcu: TIBOR TRANS KFT, so sídlom
Bécsi út. 14, Györ, Maďarská republika, zastúpený advokátom: JUDr. Ernest Botka, Björnsonova č. 2,
Nové Zámky, proti žalovanému: SAMSUNG Electronics Slovakia s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova č.
807, Galanta, IČO: 36 249 564, zastúpený: Advokátska kancelária Čarnogurský ULC s.r.o., so sídlom
Tvarožkova č. 5, Bratislava, o zaplatenie 5.538,29 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Galanta č.k. 20Cb/199/2010-580 zo dňa 22.02.2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.538,29 eur s 9% úrokom
z omeškania od 01.02.2010 do zaplatenia z dôvodu zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorá bola
dňa 15.06.2009 spôsobená žalobcovi na návese s EVČ XXT 801 prevádzkovou činnosťou žalovaného
podľa § 420a Obč. zák., keď pracovník, ktorého použil žalovaný na manipuláciu s vysokozdvižným
vozíkom,vážnepoškodilchladiarenskynávesžalobcu.Škodutvorilinákladynaopravunávesuvykonanú
v autorizovanom servise vo výške 1.210 222,- HUF, cena za prenájom náhradného vozidla počas 22 dní

vo výške 280 350,- HUF a nákladov na prepravu návesu do opravovne v meste Bicske na území MĽR
vo výške 69.120,- HUF, čo je celkom 1.559 662,- HUF, ktorá suma v prepočte predstavuje 5.538,29 eur.

2. Vo veci prvoinštančný súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom č. k. 20Cb/199/2010-226 zo dňa
31.10.2012, ktorý bolo rozhodnutím Krajského súdu v Trnave č.k. 21 Cob /11/2013-271 zo dňa
24.09.2013 potvrdený, čím bola právoplatne vyriešená otázka zodpovednosti žalovaného za vzniknutú
škodu ako i existencia opodstatnenosti samotného nároku žalobcu na jej náhradu spojenú i s posúdením

aktívnej a pasívnej legitimácie strán sporu, ktorú žalovaný namietal.

3. Po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku prvoinštančný súd pokračoval v konaní k určeniu výšky
škody. Žalovaný v priebehu konania vniesol námietku premlčania a tvrdil, že na vec sa aplikuje právna
úprava Dohovoru CMR, podľa ktorej je nárok premlčaný. Prvoinštančný súd uviedol, že právny vzťah,
ktorý je predmetom súdneho konania nie je upravený ustanovenia Dohovoru CMR, predmetom nároku
nie je plnenie z prepravy tovaru, ale z prevádzkovej činnosti žalovaného, na ktorý sa aplikuje Občiansky

zákonník. Z potvrdenia od spoločnosti Allianz Hungaria Zrt. zo dňa 8.11.2012 mal súd preukázané, že
náves, na ktorom bola spôsobená škoda, bol povinne zmluvne poistený v období od 14.4.2008 do
1.1.2011. Počas tohto obdobia nebola oznámená žiadna poistná udalosť ani likvidovaná škoda z tohto
zmluvného poistenia. Oprava návesu bola vykonaná spoločnosťou u Cargobull Szerviz Kft. v dňoch5.8.2009 až 20.8.2009, za ktorú bola žalobcovi vystavená faktúra na celkovú sumu 1 210 222 HUF bez
DPH. Z nájomnej zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou Kontact sped 2000 Kft. zo dňa 5.8.2009 bolo
preukázané, že žalobca si v období od 6.8.2009 do 26.8.2009 prenajal náves EVČ XTG 830, za ktorý

nájom uhradil prenajímateľovi sumu 280 350 HUF bez DPH. Z uvedených listinných dôkazov vyplynulo,
že žalobca v súvislosti s odstraňovaním následkov škody, ktorá mu vznikla vynaložil sumu 1 559 692
HUF, čo je po prepočte 5 538,29 eur.
4. K oprávnenosti nárokovanej výšky škody by bol v konaní vypracovaný znalcom Ing. Rastislavom
Jurinom PhD. znalecký posudok č. 8/2015, ktorý rozsah opravy a z nej vzniknuté náklady považoval

za zodpovedajúce poškodeniu a cene opravy, všetky účtované položky boli realizované v zhode s
technologickým postupom predpísaným výrobcom, neboli zistené žiadne iné položky, ktoré by nebolo
potrebné vo vzťahu k poškodeniu vykonať a pracovné úkony, fakturované v normohodinách sú v súlade
s tými, ako ich predpisuje výrobca. Znalec sa tiež vyjadril k nákladom na prenájom náhradného návesu
a v závere náklady na opravu určil vo výške 5 528 eur vrátane DPH.

5. Prvoinštančný súd vyhodnotil i obranu žalovaného, ktorá bola založená iba na tvrdení, že žalovaná
suma je neefektívna a vysoká, čo ale v konaní žalovaný okrem tohto tvrdenia ničím nepreukázal. Súd
prvej inštancie vysvetlil i dôvody zamietnutia návrhu na dotazovanie poisťovne súvisiace so zmluvným
poistením vozidla k čomu uviedol, že od tohto dôkazu po vyjadrení zo dňa 08.11.2012 poisťovne Allianz
Hugaria Zrt upustil, pretože poistovňa jednoznačne uviedla, že žiadnu škodu v súvislosti s návesom

EVČ XXT 801 nelikvidovala.

6. Z hľadiska právneho posúdenia súd na vec aplikoval ust. § 442 ods. 1,3, Obč. zák. keďže na samotný
nárok už v medzitýmnom rozsudku aplikoval ust. § 420a Obč. zák. Okrem požadovanej škody priznal
žalobcovi i nárok na úroky z omeškania podľa § 517 Obč. zák. v spojení s § 3 nar. vl. SR č. 87/1995

Z.z. O trovách konania rozhodol podľa 255 ods. 1 C.s.p. , k čomu vzal do úvahy úspech žalobcu ako
strany sporu.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie, ktoré založil na ust.
§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, h/ C.s.p. a žiadal, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie zmenil a

žalobu zamietol, alebo aby rozhodnutie zrušil a vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

8.Zavadukonania,ktorázakladáodvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.e)C.s.p.,označilnevykonanie
dôkazu, keď prvoinštančný súd neurobil dopyt na poisťovňu Allianz Hungaria Zrt., v ktorej bolo vozidlo

v rozhodnom období zmluvne poistené, čo označil súd za nadbytočné a nehospodárne, hoci by týmto
dôkazom bol objasnený skutkový stav, pretože výška škody mohla byť uspokojená i z poistného
plnenia, i keď nie z povinného, pretože na faktúre č. SZ/02792/09 je uvedené číslo škodovej udalosti
035399242/N8 v poisťovni Allianz Hungária. Súd dopyt aj realizoval, ale nakoniec ako dôkaz ho ako
nehospodárny zamietol. Z dokazovania vyplynulo, že vlastníkom a leasingovým prenajímateľom návesu

bola spoločnosť Budapest Leasing ZRT a žalobca bol len jeho leasingový nájomca. Žalobca v konaní
predložil potvrdenie spoločnosti Allianz Hungária Zrt. zo dňa 08.11.2012, podľa ktorého k oznámeniu,
ani k likvidácii škody vo vzťahu k poistným podmienkam v rozhodnom období nedošlo, k čomu ale
žalovaný namieta, že uvedené potvrdenie pre účely konania nepostačuje, pretože podľa leasingovej
zmluvy mal žalovaný uzatvoriť nielen povinné zmluvné poistenie, ale i ďalšie poistenie, čoho dôkazom je

číslo škodovej udalosti, k čomu súd ale nezisťoval, či poistné plnenie nebolo žalobcovi uhradené z titulu
iného poistného plnenia. Na pôvodnú výzvu od prvoinštančného súdu reagovala poisťovňa s tým, že sa
jedná o poistné tajomstvo a odmietla poskytnúť odpoveď, preto mal súd požiadať žalobcu o udelenie
súhlasu,načoaleprávnyzástupcažalobcujednoznačnúodpoveďnedal.Žalovanýtentodôkazpovažuje
za rozhodný, ktorý dá skutočnú odpoveď na výšku škody a trvá na tom, aby bol vykonaný v odvolacom

konaní. Škodová udalosť bola zaevidovaná v poisťovni pod č. 035399242/N8, a k tomuto žalobca
neuviedol žiadne kvalifikované tvrdenie v súvislosti s možným plnením zo strany poisťovane. Práve z
toho dôvodu mal túto skutočnosť hodnotiť prvoinštančný súd v prospech žalovaného a skonštatovať, že
náhradaškody,ktorúsiuplatňuježalobcavočižalovanémubolavcelomrozsahuuspokojenápoisťovňou
a žalobu mal zamietnuť, ktorý postup je v súlade z procesnými pravidlami upravenými v § 149 v spojení

s § 151 ods. 2 C.s.p.

9. Vada konania, ktorá zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p. spočíva podľa
žalovaného v nesprávnom procesnom postupe súdu, ktorý znemožnil žalovanému uskutočniť jemupatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a to tým, že
žalobca zobral návrh v časti istiny späť, o ktorom súd nerozhodol a nerozhodol ani o návrhu žalovaného,
aby vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie. Na pojednávaní konanom dňa 22.02.2018, na ktoré sa

žalobcanedostavil, bolvyhlásenýrozsudok,nebolvšakposkytnutýžalovanémupriestornaprednesenie
záverečnej reči, čím bol poškodený na svojich právach. K týmto odvolacím dôvodom odvolateľ odkázal
na judikatúru ÚS SR a rozsudky ESPĽ, z ktorých v odvolaní citoval a zdôraznil, že súd prvej inštancie
rozhodol v rozpore s ustálenou súdnou praxou najvyšších súdnych autorít, preto považuje rozhodnutie
za arbitrárne, vnútorne rozporné v časti odôvodnenia a ústavne neudržateľné.

10. Ďalej odvolateľ namietal, že súd priznal žalobcovi škodu vo výške, ktorá je v rozpore so závermi
znaleckého posudku, nezaoberal sa ani podstatnými vyjadreniami a dôkazmi, najmä v súvislosti so
záverečnou rečou žalovaného. Za najvážnejšie porušenie práva na spravodlivý proces označil odvolateľ
skutočnosť, že súd vyhovel žalobe napriek tomu, že nemá preukázanú existenciu aktívnej legitimácie
žalobcu, pretože žalobca nebol vlastníkom vozidla, a tak i v tejto časti rozhodol súd v rozpore s

ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Prvoinštančný súd nesprávne vyhodnotil
potvrdenie Allianz Hungaria Zrt a vec nesprávne právne posúdil, keď priznal žalobcovi ako leasingovému
nájomcovi, ktorý nebol vlastníkom zničeného motorového vozidla aktívnu legitimáciu na uplatnenie si
nároku na náhradu škody, čo je v rozpore k tejto veci vydanou judikatúrou a poukázal na viaceré
rozhodnutia NS SR a NS ČR, konkrétne zdôraznil rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/198/2007, ktorým

súd v danom konaní konštatuje, že leasingový nájomca nie je aktívne legitimovaný pre podanie žaloby
o náhradu škody, pretože nebol vlastníkom poškodenej veci v čase škodovej udalosti, k čomu podstatné
skutočnosti jednoznačne vyplynuli i z vykonaného dokazovania. Podľa rozhodnutia prvoinštančného
súdu si žalobca v konaní uplatnil skutočne vynaložené náklady, pričom ale z dokazovania vyplýva, že
si uplatňuje i škodu spočívajúcu v odstraňovaní následkov a to za prenájom náhradného vozidla, čo

znamená, že jej priznanie v tejto časti je založené na nesprávnych skutkových zisteniach, súd opäť
nevzal do úvahy, že leasingový nájomca nebol vlastníkom predmetného vozidla. Žalovaný nevylučuje,
že žalobcovi nemohla vzniknúť škoda v dôsledku škodovej udalosti, ale jej priznaniu čo do výšky a druhu
bráni ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít. Skutočnosť, že súd prvej inštancie priznal
žalobcovi náhradu škody, ktorá patrí iba vlastníkovi je nedostatok postupu konajúceho súdu, čo zakladá

zjavnú primárnu arbitrárnosť, ktorú nemožno prehliadnuť. Prvoinštančný súd nevzal do úvahy vyriešenie
kardinálnej otázky, akou je existencia vecnej legitimácie žalobcu vo vzťahu k výške a druhu škody, na
ktorú je súd povinný ex lege prihliadať, na čom nič nemení ani žalobcom predložené potvrdenie, podľa
ktorého bol oprávnený dať predmetný náves opraviť. Súčasne z potvrdenia vlastníka návesu vyplýva, že
sižiadnunáhraduškodyvočižalovanémuneuplatňuje.Nárokpovažujeodvolateľizapremlčaný,pretože

podľa rozhodnutia odvolacieho súdu medzi žalobcom a žalovaným bol zmluvný vzťah spočívajúci
v preprave tovaru, ktorý podlieha režimu Obchodného zákonníka, napriek tomu prvoinštančný súd v
rozporestýmtonázoromnavecaplikovalprávnuúpravuuvedenúvustanoveníObčianskehozákonníka.
Žalobca i vo svojom podaní zo dňa 13.05.2014 potvrdil, že medzi ním a žalovaným vznikol právny
vzťah na základe prepravnej zmluvy o medzinárodnej preprave tovaru, avšak popiera skutočnosť,

že by nárok bol premlčaný. Na premlčanie je potrebné vychádzať z Dohovoru CMR, pretože podľa
nákladného listu CMR č. 8013679682 zo dňa 15.06.2009 bola medzi žalovaným a žalobcom uzatvorená
prepravná zmluva o medzinárodnej preprave tovaru s miestom nakládky v Galante SR a miestom
určenia v meste Heerenberg v Holandsku, kedy sa mal aplikovať Dohovor CMR uvedený vo vyhl.
č. 11/1975 Zb. a § 756 Obchod. zák. Podľa čl. 1.,2., 4., a čl. 32 ods. 1 Dohovoru CMR i v spojení

s ustálenou súdnou praxou je nárok žalobcu premlčaný. Žalovaný práve podľa čl. 32 ods. 1 písm.
c/ CMR vzniesol námietku premlčania, pretože žalobca si návrhom zo dňa 17.09.2010 doručeným
súdu dňa 22.09.2010 uplatnil nárok na náhradu škody po uplynutí jednoročnej premlčacej doby, ktorá
začala plynúť uplynutím 3 mesiacov odo dňa nasledujúceho po dni uzavretia prepravnej zmluvy, čo bolo
dňom 15.06.2009, a teda týmto rozhodujúcim dňom bol deň 16.06.2009. Nárok žalobcu bol konajúcimi

súdmi doteraz posudzovaný podľa ustanovení slovenských právnych predpisov, čo ale neznamená, že
správne. Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre
zmluvné záväzky (Rím I.) sa uplatňuje právny poriadok krajiny, kde sa nachádza miesto určenia, a tou
bolo Holandsko. Žalobca kvalifikovane nepreukázal ani žalovaným popierané požadované pristavenie
špeciálneho chladiarenského návesu na prepravu tovaru, súd sa touto skutočnosťou ani nezaoberal,

pristavenie špeciálneho vozidla ale nebolo požiadavkou, ktorá by z prepravných dokumentov ani z
nákladného listu vyplývala. Práve pristavenie chladiarenského návesu na prepravu malo vplyv n a výšku
škody, pretože, ak by žalobca pristavil obvyklé vozidlo na prepravu, takáto škoda by vôbec nevznikla. V
závere poukázal žalovaný i na to, že v znaleckom posudku, ktorý bol v konaní vykonaný pod č. 8/2015bola skonštatovaná škoda vo výške 4.422,52 eur bez DPH a 5.528,- eur vrátane 25% DPH, hoci v
rozsudku je priznaný nárok vo výške 5.538,29 eur, čo je tak vo vzájomnom rozpore a žalobca ani
nepreukázal, že DPH skutočne DPH odviedol do štátneho rozpočtu. Okrem toho v znalec skonštatoval,

že opravy chladiarenských nadstavieb sa opravujú na území SR v autorizovanom centrálnom stredisku
servisnom, preto prevezenie poškodeného návesu do centrálneho strediska vzdialeného na územie
Maďarska považuje žalobca za nedôvodné a i túto náhradu za neopodstatnenú.

11. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 03.04.2018 (č.l. 618) a žiadal, aby

odvolací súd rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Vo vyjadrení zdôraznil, že žalovaný opakovane
namieta nedostatok vecnej legitimácie žalobcu a svojej pasívnej legitimácie a tvrdí, že nárok žalobcu
je v celom rozsahu premlčaný. V prípade, ak by neuspel s odvolacími námietkami zdôrazňoval, že
prvoinštančný súd nemal vyhovieť žalobcovi a priznať mu celý nárok na náhradu škody i z dôvodu
nevykonaného dokazovania, pochybil i nesprávnou aplikáciou právneho predpisu a v súvislosti s výškou
náhrady škody vyslovil pochybnosti. Z odvolania ale vyplýva, že žalovaný vznik škody žalobcovi v

dôsledku škodovej udalosti nespochybňuje, iba namieta, že nemohla byť priznaná škoda vo výške, k
akej dospel prvoinštančný súd s tým, že táto škoda musí byť priznaná vlastníkovi. Žalobca opätovne
zdôrazňuje, že súd prvej inštancie prihliadol na všetky relevantné dôkazy v spojení s tým , že
žalobca u poisťovne neuplatnil v súvislosti so škodou udalosťou žiaden nárok na poistné plnenie,
preto je oprávnený i v mene vlastníka škodu vymáhať. Odvolávajúci sa žalovaný najskôr namietal

nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, potom začal spochybňovať svoju pasívnu legitimáciu a svojim
deštruktívnym konaním sa snaží namietať všetko možné i nemožné, aby oddialil povinnosť uhradiť
žalobcovi vzniknutú škodu. Argumentácia žalovaného, akú zastáva z pohľadu dôkazného bremena by
ale znamenala, že všetky skutočnosti, na ktoré nereagoval žalovaný alebo reagoval nesprávne, by
znamenali, že neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca namieta tvrdenie žalovaného, podľa ktorého sa

dostal do nevýhodnejšej pozície ako žalovaný, ak súd nevykonaním dôkazu zmaril relevantné skutkové
zistenie. Premlčanie nároku žalovaný nesprávne a účelovo interpretuje cez režim Dohovoru CMR,
pretože proces nakladania tovaru u žalovaného nebol súčasťou prepravnej zmluvy, preto ani nárok na
náhraduškodysanemôžeriadiťtýmtorežimom.Akbyodvolacísúdbolmalzato,žesanadanývzťahmá
aplikovať ustanovenie Dohovoru CMR v súvislosti s nárokom uplatneným žalobcom, bol by to vo svojom

rozhodnutí uviedol a rozhodnutie v neprospech žalobcu zmenil. Okrem toho treba dať do pozornosti,
že v tom čase žalovaný námietku premlčania nevzniesol a za absurdné považuje žalobca tvrdenie
žalovaného o použití konkrétneho motorového vozidla, pretože práve žalovaný si nepriamo vynucoval
od subjektov, ktoré tovar prepravovali, aby vzhľadom na jeho atraktívnosť a značnú hodnotu, tovar
proti útokom na kamióny prevážajúce LCD televízory alebo obrazovky, čo najlepšie zabezpečili. Práve

za týmto účelom si žalobca zaobstaral chladiarensky príves, aby tak vyhovel požiadavkám žalobcovi a
nedošlo k nežiaducemu narušeniu priestoru prívesu.

12. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril odvolacou replikou žalovaný v podaní zo dňa 14.05.2018 (č.l. 629),
zotrval na tom, že nevykonanie dôkazu dotazom na maďarskú poisťovňu prvoinštančný súd neúplne

zistil skutkový stav a poprel účel a význam dokazovania v súdnom konaní, preto žiada, aby ho v
každom prípade tento dôkaz zabezpečil súd v odvolacom konaní. Zotrval na námietke o nedostatku
aktívnej legitimácie žalobcu, ktorý je iba nájomcom a nie vlastníkom poškodeného motorového vozidla
a s poukazom na to, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol zmluvný vzťah z prepravy tovaru, ktorý
podlieha Obchodnému zákonníku. Keďže sa jedná o medzinárodnú prepravu, je potrebné aplikovať

Dohovor CMR, podľa ktorého bola i dôvodne vznesená námietka premlčania. V ostatných častiach
vyjadrenia odvolávajúci sa žalovaný zopakoval skutočnosti, ktoré uviedol v rámci podaného odvolania.

13. Proti odvolacej replike bola zo strany žalobcu podaná odvolacia duplika zo dňa 06.06.2018 (č.l. 647),
v ktorej žalobca zdôraznil, že o opodstatnenosti nároku už bolo medzitýmnym rozsudkom rozhodnuté,

z čoho vyplýva, že odvolací súd akceptoval legitimáciu strán sporu a vyporiadal sa i s námietkou pre
mlčania,opätovnežalobcazdôraznil,ženáhradaškodynesúvisísprepravoutovaru,pretosananáhradu
škody ani nemôže aplikovať Dohovor CMR.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia,
po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľpoužil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového
stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a §

384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. ) a dospel k záveru,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne a odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

15. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli
súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

16. Odvolací súd nezistil, že by v konaní došlo k vadám, na ktoré by mal prihliadať z úradnej povinnosti
podľa § 380 ods.2 C.s.p., s ktorým je spojený odvolací dôvod označený odvolateľom s poukazom na ust.
§ 365 ods.1 písm. a/ C.s.p., podľa ktorého neboli splnené procesné podmienky a ktorý tak nie je v tomto
konaní daný, preto vychádzal z ostatných odvolacích dôvodov, ako ich odvolateľ vymedzil v odvolaní, s
ktorými sa na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia vysporiadal (§ 387 ods.3 C.s.p.).

17. Odvolateľ odvolanie založil na odvolacích argumentoch, ktoré podradil pod ust. § 365 ods.1 písm.
a/ b/,d/,e/,f/ a h/ C.s.p.

18. Odvolací dôvod uvedený v § 365 ods.1 písm.a/ C.s.p. ako samostatný , podľa ktorého, znamená,

že konanie trpí nedostatkom žaloby, nedostatkom právomoci, príslušnosti súdu, strana sporu nemá
procesnú subjektivitu, procesnú spôsobilosť, alebo konaniu bráni prekážka začatého konania či
rozsúdenej veci. Odvolací súd nezistil existenciu žiadnej vady, ktorú by podradil pod tento odvolací
dôvod.

19. Odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods.1 písm. b/ C.s.p. znamená, že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací argument ale nie je bezbrehý a jeho naplnenie
je dané v prípade, ak bolo strane sporu znemožnené realizovať jej procesné práva v takej intenzite,
ktorá založí záver, že celé konanie je nespravodlivé, zo strany konajúceho súdu došlo k výraznému

zasiahnutiu a k poškodeniu práv strany sporu vydaním prekvapivého rozhodnutia, ktoré odvolateľ
neočakával,pretožebolorozhodnutéoveciinakakoobvykle. Odvolacísúdnezistilodvolacídôvod,ktorý
byvyvolalpotrebuzmenyrozhodnutia.Rozhodnutienepovažujezaarbitrárne,prípadnezanedostatočne
odôvodnené a zdôrazňuje, že podstatou ďalšieho konania bolo už len určenie škody čo do jej výšky,
ktoré nadväzovalo na predchádzajúce rozhodnutie, v ktorom už bolo vo forme medzitýmneho rozsudku

vydané právoplatné rozhodnutie prvoinštančného súdu č.k. 20Cb/199/2010-226, potvrdené rozsudkom
odvolacieho súdu č.k. 21Cob /11/2013, v ktorých bolo rozhodnuté o základe a dôvode procesného
nároku. V tomto štádiu konania sa súdy zaoberali tak pasívnou ako i aktívnou legitimáciou strán sporu,
otázkou samotného vzniku škody, jej právneho posúdenia a určenia zodpovednosti, preto odvolacie
argumenty, ktorými sa odvolávajúci žalovaný snaží zvrátiť svoj neúspech v konaní cez námietku

premlčania, legitimáciu strán sporu, nevykonania dokazovania k samotnej podstate nároku s tým, že
na vec sa vzťahuje právna úpravu vyhl. č. 11/1975 Zb. Dohovoru CMR sú pri posudzovaní výšky
nárokuirelevantné,odvolacísúdtietoodvolaciedôvodyneakceptuje,pretožesatýkajúužprávoplatného
rozhodnutia. V rámci odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.1 písm.b/ C.s.p. poukázal odvolateľ tiež
na to, že mu nebol poskytnutý na pojednávaní konanom dňa 22.02.2018 priestor na záverečnú reč.

Odvolací súd zo spisu zistil, že pojednávanie sa konalo dňa 23.01.2018, na ktorom boli ďalšie návrhy na
dokazovanie zamietnuté a vec bola odročená len za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 22.02.2018,
v ktorom už musí mať súd pripravený rozsudok tak, aby mohol jeho písomné vyhotovenie doručiť na
tomto pojednávaní prítomným stranám (§219 C.s.p.), z toho dôvodu nemožno už žiadne záverečné reči
prednášať. Podľa vyjadrenia vo veci konajúceho sudcu súdu prvej inštancie zo dňa 13.03.2018 (č.l. 608)

zvukový záznam z tohto pojednávania nie je uložený pre technickú chybu systému, preto nie je prístupný
ani odvolaciemu súdu. Odvolací súd napriek tomu vzal do úvahy záverečnú reč žalovaného podanú v
písomnej forme (č.l. 566 -570) , obsahom ktorej sú ale argumenty, ktoré sa týkajú legitimácie strán sporu,
obsahujú námietku premlčania podľa Dohovoru CMR, ktoré skutočnosti, ako už vyššie uviedol odvolací
súd, nie sú pre posudzovanie výšky škody v tomto štádiu súdneho konania už relevantné, pretože

v konečnom rozsudku sa prvoinštančný súd a rovnako i súd odvolací zaoberajú len výškou škody.
Odvolací súd má za to, že, že postupom súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu práva žalovaného na
spravodlivý proces v zmysle ust. § 365 ods.1 písm. b/ C.s.p., ktoré pochybenie by malo takú intenzitu,
akú pre opodstatnenosť takéhoto odvolacieho dôvodu zákon predpokladá.20. Odvolací dôvod uvedený v § 365 ods.1 písm. d/ C.s.p. , podľa ktorého konanie má inú vadu, ktorá
mohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievovecisatýkatakéhopochybeniaprvoinštančnéhosúdu

v procesnom postupe, ktoré nie je možné podradiť pod ostatné odvolacie dôvody. Medzi takéto patrí i
poučovacia povinnosť, ku ktorej odvolací súd nezistil, že by nebola splnená dostatočným spôsobom,
nebolo zistené žiadne pochybenie súvisiace s prípadne nezákonným spôsobom získaným dôkazom,a
tak existenciu tohto odvolacieho dôvodu odvolací dôvod nezistil a žalovaný ani žiadne konkrétny
neoznačil.

21. Pre opodstatnenosť odvolacieho dôvodu uvedeného v §365 ods.1 písm. e/ C.s.p. sa vyžaduje, aby
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Musí
teda ísť o taký návrh dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť podstatné skutkové zistenia, inak je strane
znemožnené uniesť dôkazné bremeno. Nevykonanie dôkazu dopytom na poisťovňu Allianz Hungária
Zrt. nie je podľa názoru odvolacieho súdu takýmto odvolacím dôvodom, pretože ak nedošlo k oznámeniu

poistnej udalosti poškodenia vozidla poisťovni, nebolo poskytnuté ani žiadne plnenie, a to ani žalobcovi
ani lízingovému prenajímateľovi. Nevykonanie takéhoto dôkazu preto odvolací súd vzhľadom na ostatné
zkonaniavzídenéskutočnostinepovažujezatakúskutočnosť,priabsenciiktorejbybolvovecivytvorený
nesprávny skutkový základ.

22. Odvolací argument podložený poukazom na ust. § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p. znamená, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a teda sa
týka nedostatkov v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcich v tom, že skutkové zistenie,
ktoré boli podkladom pre rozhodnutie sú nesprávne. Uvedené znamená, že musí ísť o také skutkové
zistenie, na základe ktorého súd vec posúdil po právnej stránke nesprávne, nemá oporu vo vykonanom

dokazovaní, v dôsledku čoho je nesprávny a chybný súdom vyslovený právny názor a skutkové zistenie
tak nezodpovedá vykonaným dôkazom, keď súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
nevyplynuli,aleborozhodujúceskutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmivykonanéopomenul,napriek
tomu, že vyšli najavo. Nesprávne skutkové zistenia sú tiež také, ktoré súd založí na chybnom hodnotení
dôkazov, čím nastane logický rozpor v ich hodnotení

23. Pre odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. platí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, vyvodzuje zo skutkového zistenia práva
a povinnosti, ktoré majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo, ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

24. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v rozsudku odvolacieho súdu č.k.
21Cob/11/2013-271 zo dňa 24.09.2013 odvolací súd potvrdil, že na nárok, ktorý si uplatňuje žalobca voči
žalovanému sa aplikuje zodpovednosť za škodu podľa § 420a Obč. zák., zároveň bolo skonštatované,
že pasívna legitimácia žalovaného nie je sporná, k čomu odvolací súd uviedol, že „poškodená strana

nemá priamy vzťah k osobe použitej na plnenie, preto medzi nimi nemôže ani existovať nárok na plnenie
zo záväzku. Vzťah medzi žalovaným ako zodpovednou osobou a poškodenou osobou - žalobcom
podlieha režimu Obchodného zákonníka“, čo ale nevylučuje, aby sa na nárok, ktorý je predmetom žaloby
aplikovala právna úprava uvedenú v § 420a Obč. zák. Potvrdením medzitýmneho rozsudku odvolacím
súdom bola daná odpoveď tak na aktívnu ako i pasívnu legitimáciu, bolo vykonané právne posúdenie

samotného nároku, žalovaný mal právo vzniesť proti medzitýmnemu rozsudku odvolacie argumenty,
a po jeho právoplatnosti nie je možné sa so skutočnosťami, ktorých sa právoplatné rozhodnutie
týkalo opätovne zaoberať, skutkovo i právne ich znovu posudzovať. Uvedené skutočnosti sa z hľadiska
ďalšieho dokazovania stali právoplatným rozhodnutím za preukázané a vyriešené a tak nemôžu byť v
tomto štádiu konania už predmetom preskúmavania odvolacím súdom . Právna úprava zodpovednosti

za škodu, ako je vymedzená v ust. § 420 a nals. Obč. zák. sa vzťahuje i na podnikateľské subjekty,
pretože Obchodný zákonník neupravuje problematiku náhrady škody v celom rozsahu, a tak použitie
Občianskeho zákonníka nie je vylúčené.25. Rovnako odvolací súd len okrajovo uvádza, že Dohovor CMR v žiadnom ustanovení neupravuje
zodpovednosť za škodu pri nakladaní tovaru na dopravný prostriedok a tento nárok spadá pod národné
právo . Dohovor sa vzťahuje na zmluvy o preprave, ale nie na škody vzniknuté z pomocných úkonov,

ktoré samotnej preprave predchádzajú a pod ktoré možno podradiť i nakladanie tovaru. Dohovor CMR
upravuje zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla dopravcovi v dôsledku chybne zabaleného tovaru
(článok 10 CMR), ale neupravuje zodpovednosť za škodu, ktorá vznikne pri nakladaní tovaru na
dopravný prostriedok . Túto zodpovednosť upravuje národné právo. Žalovaný nárok nie je nárokom
na prepravné, nejedná sa ani o škodu na zásielke spôsobenú vozidlom príp. škodu na vozidle

spôsobenú stavom zásielky, nejde o nárok, ktorý je možné pripísať samotnej preprave a ktorý by vznikol
v súvislosti s prepravou. Odvolateľ tiež opakovane poukazuje na judikované rozhodnutia, ktoré majú
preukázať nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, ako nájomcu poškodeného vozidla. Odvolací súd
ale zdôrazňuje, že predmetné rozhodnutia sa zaoberajú aktívnou legitimáciou pri posudzovaní nároku
na náhradu pri totálnom zničení vozidla, čím je zasiahnuté do majetkovej sféry vlastníka, ktorý stratil
hodnotu svojho majetku totálnym zničením vozidla, čo ale nie je situácia, ktorá je riešená v tomto konaní,

kedy ide o náhradu nákladov pri vykonaní opravy. Je zrejmé, že ide o iný skutkový stav, preto nemôže
odvolávajúci sa žalovaný tvrdiť, že ide o zhodné skutkové zistenia a teda že by rozhodnutie bolo v
rozpore so zaužívanou judikatúrou.

26. Odvolací súd sa k argumentácii žalovaného v spojení s výškou škody a škodou uvedenou v

znaleckom posudku uvádza, že znalec sumou 5 528 eur vrátane DPH stanovil len škodu, ktorú tvorili
náklady na opravu a nie aj škodu, ktorú si žalobca uplatňoval i za vynaložené náklady vzniknuté mu
titulom nájmu náhradného vozidla a za prepravu poškodeného vozidla do servisu, čoho sa znalecký
posudok netýkal. Pochybnosti žalovaného smerujúce k tomu, či žalobca DPH aj skutočne odviedol do
štátneho rozpočtu nemôžu nárok na DPH ovplyvniť a môžu byť predmetom skúmania štátneho orgánu,

ktorý sa odvodmi DPH zaoberá.Za nedôvodné považuje odvolací súd i námietky žalovaného smerujúce
k typu vozidla, ktoré žalobca na prepravu použil. Pre rozhodnutie je podstatné, že žalovaný do tohto
vozidla tovar nakladal a pri tejto činnosti vozidlo jednoznačne poškodil.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1,2

C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie

(§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).